Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


35. kapitola - Snape & Spojenie

25. 11. 2016

 

Orion nasledujúce dni sotva spal a každú bdelú hodinu trávil nad Sylvesterovou knihou a rabovaním Malfoyovskej knižnice. Takmer na každej strane Sylvesterovej knihy sa stretol: „Nekromancer by mohol o tomto vedieť viac“, „Tajomstvo Nekromancie nie je verejné“ alebo „Unikátne knihy Corelusa Pommela vraj obsahujú informácie o tomto odvetví“, Sylvester neustále špekuloval o veciach, ktoré by sa s kúskom duše dali spraviť alebo o veciach, ktoré by sa dali spraviť s úplnou dušou.

Kto, dopekla, bol ten Corelus Pommel? Orion si spomínal, že kúzelníkovo meno po prvýkrát videl, keď čítal kapitolu o jednom zo Sylvesterových experimentoch – vytvorenie horcruxu zo zvieraťa a človeka. Pommel bol spomenutý v technickej časti. Ale okrem toho, jeho meno bolo spomenuté bez toho, aby o ňom bolo napísané viac informácií.

Orion prehrabal knižnicu Malfoyovcov, ale nenašiel o ňom ani len zmienku. Nakoniec sa mu Malfoyovci začali z ďaleka vyhýbať, po tom, čo im oznámil, že sa učí na VČÚ. Draco naňho pozeral, akoby pomaly strácal rozum, Narcissa s ustaranými svetlomodrými očami a Lucius bol spokojný, že sa tak venuje štúdiu, prepaľujúc Draca chladným pohľadom, ktorý jasne hovoril, že by mal robiť to isté.

Roztržito prijal a rozdal svoje vianočné darčeky. Usmieval sa iba, keď zbadal, že mu Lezander daroval päť sád  upírskeho odevu na bojovanie; každý z nich bol veľmi elegantný, pôsobivý a pohodlný. V štvrtý deň prázdnin, skoro ráno, sa Orion vybral na Black Manor. Strávil tam celé dopoludnie a časť popoludnia, prehľadávajúc knižnicu, pričom hľadal niečo o Corelusovi Pommelovi a čokoľvek, čo by mu pomohlo s horcruxom. Za desať štyri, bol už úplne vyčerpaný a extrémne sklamaný, že nič nenašiel a čoskoro mal doraziť kúzelník, ktorého pozval prenášadlom; Orion klesol na stoličku svojho otca, za veľký stôl a požiadal domáceho škriatka o pohár ohnivej whisky.

Prevrátil obsah poháriku do seba a sedel tam, čakajúc na Snapea, zatiaľ čo bol ponorený v myšlienkach. Jedna vec, ktorá mu behala po mysli bola, že ak by sa mu podarilo presunúť časť duše z horcruxu do iného predmetu, potom by nebol obmedzený prísahou, ktorú zložil. V skutočnosti vo svojej prísahe uviedol, že nezničí Gauntov prsteň, nespomenul nič o iných predmetoch. Aspoň mohol byť pokojný s vedomím, že jeho prísaha bola taktiež irelevantná, rovnako ako Tomova. Takže stále mohol ten kúsok duše použiť proti Voldemortovi. Rozmýšľal o využití prsteňa, ako tromf pri vyjednávaní s Voldemortom. Ale pravda bola, že v skutočnosti nebol pripravený zničiť horcrux, Voldemort by mohol jeho podvod ľahko prekuknúť. Na druhej strane, nechcel použiť prsteň na vyjednávanie, pretože bol stále Darom smrti. Voldemort by mu ho mohol vziať; to nemohol riskovať.

Orion si unavene povzdychol. Ale podľa toho, akým tempom postupoval, nevedel či nájde spôsob, akým transportovať časť duše. Alebo či bude schopný využiť Kameň na záchranu svojho otca. Zrazu začul „pop“ a prudko zodvihol hlavu. Bol to Snape, rozhliadal sa po izbe s pohŕdavým úškľabkom na perách.  Orion vstal zo stoličky a potichu prehovoril: „Teší ma, že ste prišli. Rád vás vidím.“

„Uisťujem ťa, že potešenie je len na tvojej strane,“ uškrnul sa Snape. „Myslíš si, že nemám nič lepšie na práci, počas mojej krátkej prestávky od tých tupcov, než ísť do panstva toho čokla za tvojej neznesiteľnej prítomnosti?“

„Nevolajte môjho otca čokel!“ zavrčal Orion. „Čokoľvek si o ňom myslíte, v mojej prítomnosti ho budete rešpektovať tak, ako rešpektujem ja vás.“

„Rešpektuješ ma?“ vyštekol Snape zúrivo, pričom k nemu výhražne pristúpil. „Keď si násilím vložil do mojej mysle tú sieť a teraz čakáš, že za tebou pobežím, len čo si zmyslíš?!“

„Viete, že som do vás tú sieť vložil, aby som uchránil samého seba a zavolal som vás, pretože sú tu nejaké veci, ktoré musíme prediskutovať,“ odvetil Orion pokojne, keď sa posadil do luxusného kresla. Mávol rukou, načo sa oproti nemu objavila pohovka. „Prosím, posaďte sa.“

Snape zostal stáť a díval sa na neho výrazom plným pohŕdania. Orion zodvihol obočie a oprel sa o chrbát kresla. „No tak, Snape, hádam spolu nikdy nebudeme vychádzať?“

„Nie, keď si ma prinútil, aby som si vzal to prekliate prenášadlo a dostal sa sem!“ vrčal Snape.

„Mohli ste odmietnuť,“ odpovedal Orion ostro.

„A nepovedal by si Temnému pánovi, že som Dumbledorov špión?“ zasyčal Snape iritovane.

„Mali ste na výber z čoho každá možnosť mala svoje dôsledky a vy ste si vybrali menšie zlo z tých dvoch. Nenútim vás robiť nič, čo nechcete,“ odvetil Orion pokojne.

„Arogantný, domýšľavý fagan!“ odpľul Snape. „Presne ako tvoj odporný ote-“

„Chcem, aby ste napadli moju myseľ,“ prerušil ho Orion ostro.

Snapeove obsidiánové oči sa k nemu prudko zodvihli, zatiaľ čo sa mu pery stočili do zlomyseľného úškľabku.  „Bude mi potešením.“

Snape okamžite zodvihol prútik a s chuťou zavrčal: „Legilimens!“

Orionove telo s ohromujúcou brutalitou tresklo do operadla, ale svoje spomienky držal pevne uzamknuté a jeho myseľ ostala prázdnou. Ich pohľady boli uzamknuté, cítil ako Snape ostro tlačí a snaží sa rozbiť jeho bariéry, aby dosiahol spomienky.

´Nie, to sú moje spomienky´, syčal Orion v mysli, pozerajúc do Snapeových očí. ´Nebudete schopný sa k nim dostať. Chcem, aby ste pohľadali čokoľvek nezvyčajné v mojej mysli.´

Ale Snape ho nepočúval, stále tlačil a búšil proti jeho oklumenčným štítom. Oron ho prudko odstrčil z tej časti svojej mysle a zbadal, ako Snape zakopol o niekoľko krokov dozadu.

„Povedal som – nie moje spomienky!“ vyštekol Orion nahlas. „Pozrite sa po niečom nezvyčajnom!“

Snape zosilnel inváziu, ale, tentoraz, zúrivo hľadal vôkol Orionovej mysle, bolestivo podpichujúc a drápajúc. Zrazu sa sila z jeho mysle stiahla a Snape naňho uprene pozrel. „Máš s niekým mentálne spojenie.“

Orion prikývol. „Myslel som, že to nájdete. Nemohol som to spraviť sám, možno preto, že v Oklumencii a Legilimencii nie som tak skúsený ako vy.“ Zabodol oči do Snapeových a potichu dodal: „To je to, ako som dokázal vidieť spomienky o mojej matke a vďaka tomu som vedel, že ste povedali Temnému pánovu niečo o proroctve. Je to spojenie s Temným pánom. Videl som, čo spravil, keď vás pred rokmi prijal.“

Snape si rázne sadol na pohovku, jeho čierny habit sa zavíril do strany a prižmúril naňho oči. „Máš spojenie s Temným pánom a teraz sa rozprávaš so mnou? Staviaš ma do nebezpečenstva!“

Orion si odfrkol. „Nedokázali ste vidieť moje spomienky, správne? Temný pán tiež nedokáže. Ovládam Oklumenciu natoľko, aby som to dokázal.“

„Vie o tom spojení?“ zasyčal Snape.

„Áno,“ odvetil Orion pokojne. „Dokážem vidieť skrz jeho oči. Mám vízie o tom, čo robí, ale raz odhalil moju prítomnosť, a tak zistil, že je Harry Potter nažive. Ale nevie, že som to ja.“

„Mal by si sa snažiť viac a vždy udržať svoju myseľ uzamknutú!“ odsekol Snape drsne. Jeho temné, chladné oči sa mierne zúžili, keď sa uškrnul: „Ale možno si užívaš, že máš tieto vízie, Black. Možno sa vďaka ním cítiš výnimočne – dôležito?“

„Nie, to nie,“ zasyčal Orion, zaťal čeľusť a prstami drvil opierky kresla. Nadýchol sa a upokojil. „V minulosti boli užitočné. Ale už nie sú. Blokuje ma. Každopádne, chcem sa vás spýtať, či máte nejaký nápad, čo by toto spojenie mohlo byť? Ako vzniklo?“

„Nie,“ odvetil Snape chladne. „Nikdy som nič také nevidel. Môžem len predpokladať, že má nejakú spojitosť s tvojou jazvou.“

„Áno, tiež si myslím,“ riekol Orion, šúchajúc si čelo. Prudko vzhliadol na Snapea. „Čo hovorilo to proroctvo?“

„To nie je tvoja vec!“ zavrčal Snape.

„Ale je! Viem, že ma kvôli nemu chce Temný pán zabiť!“ odsekol Orion rozhorčene. „Ak mi to nepoviete, prinútim vás!“

„Tak na to sa rád pozriem,“ zavrčal Snape hrozivo, zvierajúc svoj prútik.

Orion naňho prižmúril oči, ale zrazu sa zamračil. Sústredene pozeral na Snapea a potichu prehovoril: „Nemôžete mi to povedať, alebo áno? Ani keby ste chceli, nemôžete. Dumbledore vás prinútil, aby ste zložili kúzelnícku prísahu, aby ste o tom nemohli nikomu povedať. To dáva zmysel. Ako súčasť dohody, vás Dumbledore k tomuto prinútil, však?“

Snape nadvihol obočie a uškrnul sa. „Nie prísahu, hlúpy chlapec, bol to Neporušiteľný sľub.“

Orion zúrivo zaťal päste. „Ten skurvený, manipulatívny starec!“

Snapeove pery sa skrútili sadistickým potešením vďaka Orionovej situácii.

Orion ho prestrelil pohľadom a zavrčal: „Nie ste mu lojálny, však?“

„Nie som hlupák, chlapče,“ zasyčal Snape. „Rád si nechávam svoje možnosti otvorené.“

„Tentoraz nie, Snape. Prišiel čas, aby ste si vybrali. Dal som vám na premýšľanie dostatočný čas. Tak, ktorú stranu si vyberáte?“

Snapeove nozdry sa rozšírili. „Nemáš žiadne právo tlačiť ma do rozhodnutia, či budem nasledovať Dumbledora, alebo Temného pána!“

Orion sa naňho uškrnul. „Och, nie, nerozumeli ste mi. To nie sú všetky alternatívy, ktoré máte. Viem, že nenávidíte Temného pána a som presvedčený, že v konečnom dôsledku, opovrhujete Dumbledorom, ale zostávate s ním, pretože sa chcete pomstiť. Takže vám dávam tretiu možnosť, ktorá pre vás môže byť najvýhodnejšia.“ Prebodol Snapea pohľadom a potichu pokračoval: „Pridajte sa ku mne.“

Snape nadvihol obočie, a potom sa zlomyseľne zasmial. „Bláznivé, drzé, decko! Myslíš si, že môžeš poraziť ich oboch – Dumbledora a Temného pána?!“

„Dumbledora, časom, určite. Musím,“ odvetil Orion pokojne. „Pokiaľ ide o Temného pána, to záleží na ňom. Nebudem ho chcieť zabiť, ak-“

„Musíš ho zabiť!“ skočil mu do reči Snape ostro. „Nemáš inú možnosť!“

Orion naňho prižmúril oči. „Prečo nemám?“

Snape sa oprel o operadlo a uškrnul sa. „Čo si myslíš, že s tebou Temný pán spraví, keď zistí, že si Harry Potter, hmm? Potľapká ťa po pleci a povie: Výborne, že si zo mňa celé tie roky robil blázna, predstierajúc, že si môj nasledovník, zatiaľ čo si len získaval informácie o mne a mojich smrťožrútoch?“

Nepríjemne sa zasmial a keď prestal, zúrivo dodal: „Len čo to zistí, zabije ťa! Zabil i za menej! V očiach ostatných si z neho urobil hlupáka!“

Orion sa rozpačito zavrtel na stoličke. To už samozrejme vedel. Práve to bol dôvod, prečo Voldemortovi tak dlho nepovedal pravdu, pretože si nebol istý, ako bude Voldemort reagovať. Jeho nenávisť k Harrymu Potterovi bola hlboká. A preto sa racionálne rozhodol, že o tom Voldemortovi povie až keď sa stane jeho smrťožrútom alebo manželom. Voldemort už nebude mať toľko dôvodov ho zabiť; aspoň dúfal. Inak by sa musel Voldemortovi postaviť a bojovať o život, ale pravda bola, že netušil, ako by tento duel dopadol. Zrejme by sa skončil tak, že sa navzájom zabijú. Alebo by ho Voldemort premohol; ešte nikdy nevidel jeho úplnú silu.

Na druhej strane, to, čo povedal Tom ho prinútilo  hodnotiť veci viac objektívne. Zabitie Voldemorta, ešte pred vojnou, by výrazne oslabilo temnú stranu. A skutočne by dokázal Voldemorta chladnokrvne zavraždiť? Chcel by to vôbec?

„Teraz si nie si taký istý a nafúkaný, však?“ spýtal sa Snape sarkasticky, vytrhnúc Orionovu myseľ z tej ťažkej otázky; pocity v jeho vnútri zvádzali boj.

Snape posmešne pokračoval: „Nie, ako minule, keď si ma uisťoval, že ťa Temný pán nezabije, keď zistí, že si Harry Potter.“ Potom s falošným posmeškom dodal: „Pretože si jedným z jeho najmocnejších nasledovníkov.“

Orion sa naňho zamračil. „Neviete nič o mne a Voldemortovi a o tom, čo je medzi nami. Či už ho zabijem, alebo nie, nie je to vaša vec. Dokonca aj keď to nespravím, stále budem v niektorých veciach proti nemu.“

„Ak nie si ochotný ho zabiť,“ zavrčal Snape, „čo potom teda získam z toho, že sa pripojím k neskúsenému, bezmocnému chlapcovi ako si ty?“

„Práve ste si odpovedali,“ riekol Orion chladne. „Spojíte sa so mnou. Nebudem s vami zachádzať  ako s pešiakom, tak ako to robia Voldemort a Dumbledore. A predovšetkým, ja nie som bezmocný.“

Snape si odfrkol a chystal sa mu kyslo odseknúť, keď ho Orion netrpezlivo prerušil: „Nie som tu, aby som vám dokazoval svoju moc. Keď sa stanete mojim spojencom, nič tým nestratíte. Ak zomriem, potom budete voľný v tom komu dáte svoju lojalitu.“

„Ako keby som na to potreboval tvoje povolenie,“ odsekol Snape. „Uisťujem ťa, že to je presne to, čo spravím. Nemyslím, že budeš žiť dlho s týmto arogantným postojom!“

„To nie je arogancia!“ zasyčal Orion. „Som vynaliezavý viac, ako si vôbec dokážete predstaviť. Mám vyjednávacie tromfy proti Voldemortovi, občas vidím jeho plány, viem ako smrťožrúti pracujú a v súčasnosti si ma cení. Už čoskoro mu poviem, kto som, po lete. A urobím to takým spôsobom, že ma nebude chcieť zabiť. A nehľadiac na to, mám nasledovníkov. Sú ešte mladí, ale garantujem vám, že už čoskoro budú mocnými dospelými, keď vojna začne. A určite viete, že som spoznal Remusa, videli ste ma s ním v tú noc, čo môjho otca odviedli do Azkabanu. Remus ma rovnako nasleduje. Nehovoriac, že mám svojho vlastného špióna proti Dumbledorovi, o ktorom nemusíte viac vedieť.“

„Nie si len hlúpy, ale i naivný,“ zavrčal Snape. „Temný pán si nikoho necení! Len čo sa tvoja užitočnosť vytratí, zabije ťa. A pochybujem o tvojich presvedčovacích schopnostiach, ktoré ťa podľa teba zachránia pred smrtiacim zaklínadlom, keď mu povieš, kto si. A nechápem, čo má s týmto ten vlkolak spoločné!“

Orion sa naňho uškrnul. „Och, Remus má s týmto spoločné mnoho. Neverte tomu, že som vám povedal všetko, pretože by som vám veril. Neverím. Ale sieť vo vašej mysli vám nedovolí povedať jediné slovo o tomto rozhovore. Takže vám bezpečne môžem povedať, že afla vlkolak, ktorého ste tak zúfalo hľadali je Remus.“

Snape neveriacky zodvihol obočie a opovržlivo prehovoril: „Ten vlkolak nie je schopný zabiť ani len muchu, nieto aby sa stal alfou.“

„Och, Remus sa zmenil k lepšiemu,“ odvetil Orion samoľúbo. „A má kontrolu nad všetkými svorkami v Anglicku, okrem tej Greybackovej. A stavím sa, že i na tej pracuje. A mám jeho podporu, podporu všetkých svoriek.“

Snape vyzeral zamyslene i keď jeho tvár ostávala nepríjemnou. Nakoniec prehovoril: „Čo mi teda ponúkaš, ak sa s tebou spojím?“

„Obchodné informácie, pre teraz,“ odvetil Orion. „Môžeme si navzájom pomôcť. Obaja kráčame po tenkom ľade. S mojimi informáciami vám môžem pomôcť vyhnúť sa podozreniu zo strany Dumbledora i Temného pána, zatiaľ čo si udržíte rolu dvojitého špióna. A pomôžem vám v prípade, že by na vás Temný pán čokoľvek mal. Keď sa vojna začne a sformujem svoju vlastnú skupinu, môžete sa k nám pripojiť. Viem, že nie ste spokojný so svojimi súčasnými alternatívami, takže ma môžete brať ako neutrálny bod. Na temnej strane, ale proti Temného pánovi; hlavne sa uistite, že neurobí nič, čo poškodí naše šance vo vojne. Musí vám byť jasné, že Temný pán je pre nás vo vojne dôležitý. Je príliš silný. Môžem vás požiadať, aby ste mi pomohli s nejakými maličkosťami, ak by to bolo z vašej strany možné.“

„Aké maličkosti?“ spýtal sa Snape podozrievavo s prižmúrenými očami.

„Veci, ako keď ste mi prehľadávali myseľ,“ riekol Orion pokojne. „Veci, ktoré nemôžem alebo neviem spraviť sám, ale ktoré samozrejme nepredstavujú nebezpečenstvo pre vás.“

„Veľmi dobre, obchodné informácie, teda,“ odvetil Snape úsečne.

„A podporu,“ dodal Orion prísne.

„Áno,“ zasyčal Snape netrpezlivo.

„Dobre,“ povedal Orion s malým úsmevom. „Teraz musíme vykonať prísahu.“

„Nevykonám kúzelnícku prísahu!“ zavrčal Snape.

„Nie je iná cesta, akoby sme si mohli navzájom dôverovať dosť na to, aby sme mohli spolupracovať!“ vyštekol Orion. „V súčasnosti mám výhodu toho, že som vám do mysle vložil sieť. Takže prísaha je najmä pre vás! Budete mi podávať viac informácií a budete ochotnejší pri pomáhaní, ako viete, tiež som sa zviazal k tomu, že vám pomôžem.“

„V poriadku,“ riekol Snape skrz zaťaté zuby.

Načiahli k sebe ruky, aby vykonali svoju prísahu, zovreli si dlane, keď Orion náhle pocítil ohromujúci a všepožierajúci výbuch hnevu. Zastonal bolesťou, keď si zovrel pulzujúce čelo. Bol taký nazúrený, tak šialený úplným hnevom a zlobou, že skrátka chcel všetko rozbiť na márne kúsky a zabiť každého v dohľade. S veľkým úsilím a krčiac čelo za účelom koncentrácie, sa Orion prinútil dištancovať od Voldemortových emócií.  Po pár trýznivých minútach, bojujúc sám so sebou, lapajúc po dychu a potiac sa na čele, sa Orion oprel o kreslo.

´Vie´ - pomyslel si Orion, akoby v sne. ´Voldemort vie, že Gauntov dom bol vylúpený. Musel to vidieť zo svojho panstva. A určite bol skontrolovať či je horcrux v poriadku. Takže vie, že bol odcudzený.´ Orion zavrtel búšiacou hlavou a uškrnul sa. Och, Dumbledore mal vážne problémy. Nie je pochýb, že Dumbledore bude Voldemortovým prvým podozrivým.

„Čo to bolo?“ vyštekol Snape. Prižmúril oči a chladne pokračoval: „Bolo to vaše spojenie, však?“

Orion naňho prekvapene vzhliadol, takmer zabudol, že tu Snape je. Uškrnul sa. „Áno, bolo. A poviem vám o tom viac a tým vám pomôžem, ak samozrejme vykonáme onú prísahu.“

„Fajn, dajme sa teda do toho,“ zavrčal Snape. „Nemám na teba celý deň.“

Rýchlo si spojili ruky a starostlivo vyslovili svoje prísahy, obaja dávajúc pozor na slová toho druhého; nepovedali nič viac než to, na čom sa dohodli. Akonáhle sa mágia medzi nimi usadila, prísaha bola kompletná, Orion sa spokojne usadil do kresla.

„Mali by ste čoskoro odísť, som si istý, že vás Temný pán povolá. Ale najprv, niečo musím vedieť.“ Ukázal prsteň Snapeovi a riekol: „Toto je prenášadlo, ktoré pre mňa spravil Temný pán. Dokázali by ste spoznať to kúzlo? Existuje nejaký spôsob, ako ho deaktivovať?“

Snape sa zamračil a s profesionálnosťou majstra vo svojom umení, začal vrhať kúzlo po kúzle na prsteň. Mnohé z nich boli tie, čo Orion už sám použil a niektoré ešte nie. Po niekoľkých minútach, Snape prehovoril, s hlbokým zamračením.

„Neviem, aké kúzlo použil, ale jeho vlastnosti sú podobné tým, ktoré použil na Temné znamenie. Môže ťa skrz prsteň zavolať. Ale nemôže ti ublížiť?“

„Iba páli, ale nikdy nie až do takej miery, aby mi spôsobil neznesiteľnú bolesť, nie ako je tak pri Temnom znamení.“ odpovedal Orion zamračene. „A môže sa dostať skrz Dumbledorové ochrany, zatiaľ čo mi dovolí prejsť aj späť, čo by nemalo byť možné.“ Povzdychol si a dodal: „Je to veľmi mocné kúzlo, o tom niet pochýb. Ale viete, ako ho zrušiť?“

„Nie,“ odtušil Snape úsečne.

Orion prikývol. Bolo by príliš želať si, aby bol Snape schopný kúzlo zrušiť. Pozrel na Snape a zamyslene sa spýtal: „A čo mi viete povedať o Temnom znamení?“

Snape doňho zabodol oči a drsne odvetil: „Nikdy nedovoľ, aby ťa ním označil, to je to najlepšie, čo ti môžem poradiť.“

„Prečo?“ spýtal sa Orion s unaveným zamračením.

„Pretože mágia Znamenia sa viaže k tvojmu vnútornému magickému jadru. Neexistuje žiaden spôsob, ako sa ho zbaviť. Nikto ani netuší, aké kúzlo Temný pán použil na jeho vytvorenie.“

„Skúšali ste-“

„Samozrejme, že som skúšal!“ zavrčal Snape nahnevane. „Skúšal som všetko, čo mi len napadlo, aby som sa toho zbavil! Ale nikdy som nebol úspešný, nik nebol!“

„Povedali ste, že neviete, aké kúzlo Temný pán použil,“ riekol Orion zamyslene, „ale musel to kúzlo použiť pred vami. Chcete mi povedať, že použil kúzlo v parselčine?“

„Áno,“ zavrčal Snape. Potom sarkasticky dodal: „Ale nemysli si, že keď ty sám si parselan, tak sa ho budeš schopný zbaviť. Je to kúzlo, ktoré Temný pán sám vytvoril a je extrémne zložité, ako to tak vyzerá.“

„Ako viete, že hovorím haďou rečou?“ zavrčal Orion, prižmúriac oči.

Snape sa uškrnul. „Všetci smrťožrúti, na istej pozícii, o tom vedia.“

„Povedali ste to Dumbledorovi?“ spýtal sa Orion, chladným a nebezpečným hlasom.

„Nepovedal,“ odvetil Snape. „Nie kvôli tebe, to ťa uisťujem. Ale preto, že si na mňa uvrhol tú sieť, ktorá by mi v tom zabránila.“

Orion sa čiastočne uvoľnil, keď sa Snape začal stavať z kresla.

„Počkajte,“ riekol Orion, vrhajúc naňho pohľadom. „Ešte jedná posledná otázka.“

„Áno?“ spýtal sa Snape netrpezlivo.

„Čo je v Oddelení záhad?“

„Čo si to povedal?“ spýtal sa Snape veľmi potichu a Orion videl, že znervóznel.

„Povedal som, čo je v Oddelení záhad?“

„A prečo,“ začal Snape pomaly, ich pohľady boli uzamknuté, „sa ma pýtaš na takú vec?“

„Pretože,“ riekol Orion, zblízka si prezerajúc Snapeovu tvár, „som o ňom sníval. Presnejšie o dverách, ktoré, ako som presvedčený, vedú do Oddele-“

„Na Oddelení záhad je veľa vecí, Black, ale žiadna z nich sa ťa netýka. Vyjadril som sa jasne?“

Snape vyzeral rozrušene; ale keď o tom rozprával, znel akoby sa snažil ostať pokojným a ľahostajným.

Orion naňho prižmúril oči. „Viem, že je tam niečo dôležité. Niečo, čo sa snaží získať Rád i Temný pán.“

„Nech je toto môj prvý akt cti nášho spojenectva,“ zasyčal Snape, prevŕtavajúc Oriona pohľadom. „Nikdy tam nechoď. Bude to bezpečné pre všetkých, ak tam nepôjdeš.“

Orion sa naštvane postavil, konfrontujúc Snapea. „Ak to má niečo spoločné so mnou, potom mám plné právo o tom vedieť! Naša prísah-“

„Prisahali sme, že si budeme navzájom podávať informácie, nie že odhalíme všetko, čo vieme. A vôbec nie veci, ktoré spôsobia, že spravíme vážnu chybu, ako v tomto prípade!“ vyštekol Snape netrpezlivo. „Nemá to s tebou nič spoločné! Radšej sa pokús zlepšiť svoje mentálne bariéry a vyhýbaj sa čomukoľvek, čo ti Temný pán pošle. Hlúpy chlapec, Temný pán ťa bude mučiť počas tvojich snov, ak ich necháš otvorené!“

„Nemôžem,“ zavrčal Orion. „Snažil som sa, ale to spojenie je príliš silné. Nemôžem svoje bariéry kompletne stiahnuť.“

„Potom sa snaž viac!“ vyštekol Snape zlostne.

„Dobre, budem!“

Snape v dlani zovrel prenášadlo k odchodu, ale Orion položil ruku na jeho rameno a s úškrnom prehovoril: „Keď vás dnes Temný pán povolá, príďte o trochu neskôr. Je veľmi nahnevaný, nechceli by ste byť prvým smrťožrútom, ktorého stretne. Ušetrí vás to od Cruciatusu. A som si istý, že sa vás spýta, či ste videli Dumbledora a či bol nejaký čudný, možno nadšený, alebo niečo také. Povedzte mu, že ste ho videli včera večer a že sa zdal byť nadšený, dokonca triumfálny.“

Snape naňho prižmúril oči a zahundral: „Čo vieš?“

„To čo som vám povedal je dostačujúce, aby bol Temný pán spokojný s vašimi informáciami. Ak sa Temný pán bude zameriavať na Dumbledora, bude to úspech pre nás oboch. A Temný pán bude vďačný, že ste mu poskytli trochu dôkazov, ktoré potrebuje na potvrdenie svojho podozrenia.“

Snape sa chystal požadovať viac informácií, keď sa náhle chytil za ľavú ruku.

„Volá vás,“ povedal Orion potichu, pozerajúc na Snapove zahalené predlaktie.

„Áno,“ zavrčal Snape. „Musím ísť.“ Pozrel na Orion odmerane a s úškrnom dodal: „Ale urobím to, čo si navrhol, koniec koncov, prísaha, ktorú si mi dal, ti nedovolí ohroziť ma úmyselne.“

Orion mu úškrn vrátil. „Rovnako, ako tak nedovolí ani vám.“

„Pravda,“ riekol Snape, keď aktivoval prenášadlo a zmizol Orionovi z dohľadu.

Orion unavene klesol do kresla a zúrivo si pretrel čelo. Kedy sa Voldemort mieni upokojiť? Spôsoboval mu ozaj strašnú migrénu. Nuž, je lepšie, že Voldemort plánoval zničenie Dumbledora, než lovenie Harryho Pottera. Pousmial sa. Snape dokázal, že je veľmi cenným spojencom. Taktiež bol veľmi dobre informovaný.

Orion sa ustarostene zamračil. Stále netušil, ako deaktivovať prsteň-prenášadlo, ale už na to nebude plytvať časom. Nie, keď musí zistiť, ako zmeniť kameň do pôvodného stavu. A čo menej, keď jediným zdrojom informácií na túto tému bola kniha Corelusa Pommela a znalosť Nekromancie – na ktorú bude mať prístup až od šiesteho ročníku a to len ak prejde Vagnarovým testom. Len dúfal, že knižnica na Durmstrangu má nejaké informácie o Pommelovi.

A trápilo ho i niečo iné: čo Snape povedal o Temnom znamení. Zdalo sa, že je nezvratné. A ak mal možnosť medzi prijatím Znamenia a manželstvom, čo si má teda vybrať? Má ešte zopár mesiacov, ale aj tak netušil, čo má robiť. A Oddelenie záhad? Snape reagoval veľmi čudne. Akoby sa bál, že niekto získa zbraň... ale prečo tam nemá ísť? Je jasné, že bol v tom nejako zapletený, keď mu Snape tak neústupne povedal, aby tam nechodil...

Náhla myšlienka pochytila jeho myseľ a Orion zalapal po dychu. Prečo to nevidel predtým? O oboch subjektoch hovoril pred Snapeom! Mohlo by to byť naozaj proroctvo? Muselo to byť ono, čo iné by sa ho týkalo okrem proroctva? A čo iné by Voldemort chcel, než kompletné proroctvo? Zvlášť teraz, keď Voldemort vedel, že Harry Potter žije. Pre Merlinovu bradu, určite to je proroctvo!

Orion sa zamyslene zamračil. Mohlo byť proroctvo držané na Oddelení záhad? Bolo nemožné to vedieť s určitosťou, ale dávalo to zmysel. Ale prečo sa všetci tak zaujímajú o nejaké prekliate proroctvo? A v tom prípade ho Rád nechce ukradnúť, podľa toho, čo povedal Dumbledore. Ochraňovali ho! Dumbledore teda musí mať podozrenie, že je nažive! Prečo by inak chránil proroctvo o chlapcovi, ktorý je už mŕtvy? Kurva! Orion si nahnevane pretrel oči. Prečo sa všetci toľko starajú o hlúpe proroctvo? Bolo to úplne zbytočné, podľa Orionovho názoru. Vedel, že muselo hovoriť niečo o tom, že chlapec, ktorý sa narodí, bude mať silu, alebo niečo také. A Voldemort sa možno cítil ohrozený a rozhodol sa zabiť nejakého budúceho súpera.  

Orion si odfrkol a desivým hlasom povedal: „Chlapec, ktorý sa narodí, sa stane Temným pánom a toho starého vykopne...“

Orion sa zlomil hysterickým smiechom. Po pár minútach stíchol, keď počul sám seba. Merlin, strácal to! Ešte pred týždňom si myslel, že sa všetko zlepšuje, a teraz sa zdalo, že sa všetko opäť rozpadá. Mal Kameň, ale nemohol ho použiť; mal Horcrux, ale nevedel, ako z neho dostať dušu bez jeho zničenia; nedokázal nájsť nijaké informácie, ktoré by mu pomohli; stále nevedel, čo si má vybrať ako splátku svojho dlhu; mal starosti s tým, že by Dumbledore o ňom mohol vedieť a bál sa, že ho Voldemort objaví príliš skoro. A teraz sa musel starať ešte aj o proroctvo! Doslova cítil všetok ten tlak na svojich ramenách!

Povzdychol si. Nie, bude sa držať Snapeovej rady. Koniec koncov, Snape ho nemôže dostať do nebezpečenstva úmyselne a Snape určite vedel, že sa jednalo o proroctvo. Takže, ak bolo dôležité, aby nešiel do Oddelenia záhad, potom tam nepôjde. Ale aj tak, čo povedal? Dokázal by ignorovať dôvod, prečo Voldemort zabil Jamesa a jeho matku a pokúsil sa zabiť i jeho? Dôvod, prečo chcel Dumbledore Harryho Pottera tak veľmi...

Orion rázne pokrútil hlavou. Nie, nebude nad tým premýšľať! Len by ho to pokúšalo. Snape mal v tom určite pravdu! Orion vyskočil z kresla a presunul sa späť na Malfoy Manor.

V tú noc spal Orion nepokojne; pretáčal sa na posteli, čelo mal skrútené obavou, oči mu pod viečkami behali zo stany na stranu a mal opäť nočné mory. Boli rôzne. Sníval o tom, ako nedokázal zachrániť svojho otca, že mu to trvalo príliš dlho, že Siriusova duša už bola natoľko poškodená, že nemohla byť znovuzrodená... Sníval o tom, že sa stal smrťožrútom a premenil sa na bezcitného a zlého vraha; Voldemort ho poklepal po hlave, cítil sa byť povznesený, že je jeho poslušný maznáčik, presne tak ako vždy chcel byť...

Sníval o tom, že sa stal jeho manželom, že bol zamknutý na Voldemortovom panstve a slúžil mu len na jedinú vec: rýchle šukanie; zatiaľ čo mu bol jeho syn vzatý a rástlo z neho kruté monštrum... Sníval o tom, že naňho matka zúfalo kričí, aby zistil, čo hovorí proroctvo, rozprávala mu, že preňho obetovala svoj život a že to proroctvo bolo všetkého príčinou... Sníval o tých, ktorých miloval, ako ležali mŕtvi na dlážke, počas záverečnej úlohy; všetci boli mŕtvi a bola to iba jeho vina... Sníval o Lezanderových prázdnych očiach, ktoré naňho vyčítavo hľadeli a akoby hovorili, že je to jeho  vina za jeho neopätovanú lásku, za to že ho nezachránil a jeho srdce sa zovrelo bolesťou a hlbokou vinou;  bez Lezandera mal pocit, že nemôže pokračovať...

Na ďalší deň sa Orion ledva držal na nohách, ale nikto ho ohľadom toho neobťažoval. Spolu s Dracom sa mali vrátiť do svojich škôl, a preto mali veľa povinností. Okolo poludnia, sa začal Orion baliť. Potom, čo úhľadne umiestnil svoje upírske oblečenie, ktoré mu daroval Lezander, do kufra, uchopil posledný zo svojich habitov.  Zastavil sa v pohybe, keď ucítil niečo vo vnútornom vrecku. So zamračením, predmet vytiahol a nemo naň hľadel. Absolútne zabudol, že mu Sebastien niečo vložil do vrecka! Bol to elegantný, strieborný náramok. Otočil ho medzi prstami a konečne zbadal malý, kurzívou napísaný, nápis: ´Pierrefonds´.

Zamyslene sa zamračil. Nedokázal názov preložiť. Rýchlo zapátral vo svojej mysli. Bolo to rodinné meno... muselo to byť miesto. Potom teda musel byť tento náramok prenášadlo. Zrejme viedlo do jedného zo Sebastienových panstiev. Francúzsky kúzelník trval na tom, aby ho prišiel navštíviť počas letných prázdnin. To meno pravdepodobne slúžilo na aktivovanie prenášadla. Orion si unavene povzdychol, keď vložil náramok do jedného z bočných vreciek svojho kurfru a umiestnil naň ochranné zaklínadlá. Neskôr, zrejme bude musieť za Sebastienom ísť. Inak by neustále musel premýšľať o tom, čo mu Sebastien chcel povedať predtým, ako sa začali letné prázdniny. Skrátka si nemohol dovoliť robiť si starosti nad ďalšou vecou, keď mal plnú hlavu iných myšlienok.

Chystal sa dať si rýchlu sprchu, predtým ako sa vyberie do Petrohradu, kde nastúpi na Durmstranskú loď, keď zacítil podivný tlak vo svojej hlave.

„Je čas, aby si sa rozhodol, Harry: zvolíš si teda smrť alebo sa ku mne pridáš?“ spýtal sa Voldemortov chladný hlas, bez akýchkoľvek okolkov.

Orionova ruka stuhla na kľučke od dverí do kúpeľne, keď sa mu žalúdok nepríjemne skrútil. Očakával totiž, že mu dá Voldemort oveľa viac času. Prinútil sa dať sa dokopy, pričom sa hlboko nadýchol a pokojne odvetil: „Zdravím, Marvalo. Mal som toho v poslednej dobe veľa, veď vieš, čítanie starých vydaní Denného proroka a hľadanie informácií o kúzelníckom svete a mojej úlohy v ňom. Bolo celkom poučné zistiť, že kúzelnícka komunita ma zbožňuje. Všetci premýšľajú, kde môžem byť. Chcú svojho Spasiteľa späť, nie tak?“

„A toto mi hovoríš, pretože?“ odsekol Voldemort netrpezlivým sykotom.

„Pretože som sa dozvedel, že som celkom cenný tovar,“ odvetil Orion nonšalantne. „Čo mi ponúkaš?“

Takmer mohol cítiť, ako Voldemort krčí obočím. „Takže sa ku mne pripojíš?“

Orion sa mu v duchu vysmial. „Nie, ak neuznám, že to, čo mi ponúkneš je dosť dobré.“

„Musím povedať, že si ma prekvapil, Harry. Nikdy by som si nepomyslel, že môžeš byť taký vyrovnaný a taký... chladný.“ Potom sa uškrnul. „Očakával som, že uvidím skôr Potterovské idiotstvo, tvrdohlavosť a sentimentalitu.“ Odmlčal sa a samoľúbo dodal: „Zabil som tvojich rodičov.“

„Áno,“ zavrčal Orion. „Prinútil si ma pozrieť si to na vlastné oči. O čo ti ide? Chceš, aby som ťa odmietol?“

„To vôbec nie, Harry,“ riekol Voldemort. „Som dosť zaujatý. Už sa mi nezdáš byť tak emocionálne nestabilný, ako pri našom poslednom rozhovore.“

„Mal som dlhý čas na zhodnotenie svojich možností,“ odsekol Orion.

„Aké možnosti máš na mysli?“

„Či budem nasledovať teba, alebo Dumbledora, samozrejme,“ odvetil Orion pokojne. „Zdá sa, že kúzelnícky svet sa delí medzi vás dvoch.“

„Ak budeš nasledovať Dumbledora, môžem ti zaručiť, že ťa zabijem svojimi vlastnými rukami!“ zavrčal Voldemort.

Orion mentálne pokrčil ramenami. „Dumbledore je oslavovaný ako veľký a mocný kúzelník. Som si istý, že ma pred tebou dokáže uchrániť.“

„Nič mi nezabráni k tomu, aby som sa k tebe dostal,“ zasyčal Voldemort naštvane.

„Ale,“ vložil sa do toho Orion, „nie nutne chcem byť pod jeho palcom. Zdá sa, že vyvíja až  prílišnú kontrolu nad každým, kto je v jeho okolí. A ja si cením svoju nezávislosť, ktorú si užívam už niekoľko rokov. Vyrastal som na ulici a to človeka zmení, dotkne sa ho to a spôsobuje, že chce žiť život podľa svojich vlastných pravidiel. Vzhľadom na tvoje počiatočné útoky na moju myseľ si to nedokázal vidieť, ale ja nie som hračka, nechcem nasledovať.“

„To znamená?“ spýtal sa Voldemort chladne.

„Znamená, že ak sa rozhodnem k tebe pridať, nebudem pod tvojou kontrolou.“

„To je, ale trúfalé, čo za arogantného chlapca vôbec si,“ uškrnul sa Voldemort. „Prečo by som ti dal pozíciu, akú som nikomu inému z mojich prívržencov nedal?“

„Pretože som Chlapec-ktorý-prežil,“ odvetil Orion s dôverou. „Pretože ma chceš na svojej strane. Je isté, že plánuješ veľa spôsobov, akými využiješ môj status a slávu, takže chcem z toho niečo vyťažiť. Zadarmo ani kura nehrabe, ako sme hovorili na ulici.“

Voldemort posmešne prehovoril: „Nemáš nič, čo by ma zaujímalo. Si netrénovaný, nevzdelaný a máš priemernú silu, v tom lepšom prípade.“

„Tak teda?“ spýtal sa Orion. „Nechceš ma kvôli mojej sile. Chceš ma kvôli tomu, čo predstavujem. A to je cenná hodnota. Dám ti Chlapca-ktorý-prežil. Čo dáš ty mne?“

Nastalo dlhé ticho, než Voldemort opäť prehovoril: „Môžem ti dať ľudí, s ktorými, a to ťa uisťujem, sa budeš chcieť stretnúť.“

Orion sa zamračil. „Koho?“

„Ach, myslím, že to ešte nepotrebuješ vedieť,“ riekol Voldemort príjemne. „Môžem ti dať zradcu tvojich rodičov, môžeš na ňom vykonať svoju pomstu. A môžem ti dať priateľov tvojich rodičov. Vieš vôbec o tom, že máš krstného otca?“

Orionova krv vrela. „O kom to hovoríš?“

„Peter Pettigrew, Remus Lupin a Sirius Black.“

„Čože?“ Orionove myšlienky sa splašene rozutekali, ale dokázal ich udržať za svojou mentálnou bariérou. Ako mohol vedieť, že Sirius bol krstný otec Harryho Pottera? Alebo, že Remus bol Potterov priateľ? Snape! Nie, nemusel to byť Snape, on nevedel, že je Sirius jeho krstný a on sám sa uistil, aby nebol schopný prezradiť čokoľvek o Remusovi... Pettigrew! Tá špinavá, zradná, malá krysa mu všetko vyzradila!

„Takže máš záujem, Harry?“

Orion sa prinútil k pokoju a odfrkol si: „Vážne netuším z koho sa tu snažíš si strieľať. Pettigrew zomrel, Black ho zavraždil. Black zradil mojich rodičov. Možno, by som mal záujem pomstiť ich. Ale Black zomrel v Azkabane. A vôbec netuším, kto tento Lupil je. O tých dvoch som sa dočítal v Dennom prorokovi, ale o Lupinovi vôbec.“

„Och, z toho, čo som počul, je Lupin veľmi priateľský typ človeka,“ povedal Voldemort. „Som si istý, že sa s tebou rád stretne. Avšak o Pettigrewovi a Blackovi si bol nesprávne informovaný. Denný prorok to celé poplietol. Obaja sú moji prívrženci, ale bol to Pettigrew, kto zradil tvojich rodičov a ktorého pomstu ti ponúkam. Black sa stal mojim prívržencom neskôr a je tvoj krstný otec.“

„Ale je mŕtvy. Takže mi ponúkaš iba priateľa a zradcu.“

„Nie tak celkom,“ odvetil Voldemort chladne. „Black sa... zotavuje z nepríjemnej choroby. Budeš mať rovnako tak aj svojho milovaného krstného.“

´Ten klamársky bastard!´ zasyčal Orion zlostne. Pokúsil sa upokojiť. Bolo celkom zjavné, že mu Voldemort hrá na city, aby dosiahol svoje. Nebol tu žiaden iný dôvod, aby ho Voldemort pravdivo informoval o tom, kto zradil Potterovcov. Voldemort mu chcel vrátiť rodinu, samozrejme, aby ním mohol skrz ňu neskôr manipulovať. Možno by sa vyhrážal, že ublíži Siriusovi, alebo Remusovi, ak by nechcel splniť nejaký jeho príkaz. Nuž, musel Voldemorta vyviesť z tejto ponuky, aby náhodou neohrozil Remusa.

„No to na veci veľa nemení. Zradca a dvaja priatelia, ktorých nepoznám a ktorí pre mňa nič neznamenajú. Musím sa priznať, že táto ponuka na mňa nezapôsobila.“

„Tak potom, čo?“

„Chcem pozíciu, ktorá zodpovedá tomu, kto som v kúzelníckom svete. Som si istý, že Dumbledore mi môže ponúknuť viac. A ty sám si povedal, že si veľmi mocný a máš veľa mocných priateľov. V tom prípade chcem mať postavenie, ktoré ich bude všetkých prevyšovať.“

„Neberiem seberovných,“ zavrčal Voldemort.

Orion si odfrkol. „Nie seberovného. Ale chcem nezávislosť, takú, aby ma nik nemohol riadiť a pozíciu, ktorá predstavuje silu a rešpekt. Chcem byť zapojený do rozhodovania, keď budeš ty a tvoji nasledovníci plánovať veci. Koniec koncov, ak chcem byť súčasťou kúzelníckeho sveta, musím sa učiť. Môžeš ma vnímať ako spojenca, ktorý ťa podporuje, ale nemá pána.“

„Žiadaš príliš veľa a ponúkaš málo,“ zasyčal Voldemort. „Nemôžem ti veriť a preto je potrebné, aby si prijal moje znamenie.“

„Nie,“ zavrčal Orion. „Som si istý, že máš aj nasledovníkov, ktorí nie sú označení.“

„Áno,“ zasyčal Voldemort nazúrene, „ale je ich veľmi málo a sú veľmi mocní. Sú to tí, ktorí môžu prispievať len politickým vplyvom, nie bojovou zručnosťou či magickou mocou.“ Odmlčal sa a nenútene dodal: „Budem súhlasiť, len ak pre mňa niečo získaš.“

„Hovoríš o rovnakej veci, akú si spomenul počas nášho predošlého rozhovoru?“

„Áno,“ odvetil Voldemort nonšalantne. „Je to nedôležitý predmet, ktorý môžeš ľahko získať. Ak ho pre mňa získaš, potom sa dohodneme. Pošlem ti i niektorých z mojich nasledovníkov na pomoc.“

Orion bol v napätí. Vedel čo Voldemort chce. Proroctvo. Ale nemôže ho dostať a už vôbec mu ho nemôže dať. A Voldemort pravdepodobne plánoval zabitie Harryho Pottera potom, čo mu prinesie proroctvo a vypočuje si ho; bez ohľadu na to, musí odpovedať.

„Ak je to také jednoduché, prečo ho nezískaš sám?“

„Pretože mám na starosti omnoho dôležitejšie veci!“ zavrčal Voldemort.

„No neviem, vyzerá to ako pasca,“ povedal Orion, predstierajúc neistotu. „Budem nad tým musieť popremýšľať.“

„Nemáš čas na žiadne premýšľanie,“ uškrnul sa Voldemort. „Ak neprijmeš túto úlohu, potom naša dohoda padá.“

„Povedal som, že nad tým musím popremýšľať!“ odsekol Orion nahnevane. „Nezapletiem sa do niečoho, o čom si nie som istý! Čo ak je to len pasca, ktorá ma dostane do rúk aurorov, za to, že som niečo ukradol, alebo čo ak ma počas toho zabijú?“

„Ale, ale malý uličník ako ty určite nebude mať problém ukradnúť nejakú drobnosť,“ povedal Voldemort posmešne. „Alebo si snáď ako zlodej neužitočný? Počas toho, ako naša konverzácia postupuje sa zdá, že tvojich kvalít ubúda.“

„Ako som povedal,“ odpovedal Orion ostro, „premyslím si to nejaký ten mesiac a potom ti odpoviem.“

„Nemáš mesiace!“ zasyčal Voldemort. „Musíš to urobiť čo najskôr!“

Zrazu Orion ucítil neznesiteľnú silu, ktorá prechádzala jeho mysľou, urobil niekoľko krokov dozadu a zastonal nehoráznou bolesťou, ktorá ním divoko lomcovala. Po nejakej chvíli, Orion zavrčal: „Chceš to ukončiť tak, ako minule? Že nič nevyriešime, ale budeme obaja v bolestiach? Prestaň s tým, alebo sa navzájom mentálne zničíme!“

„Potom, súhlas,“ zasyčal Voldemortov hlas v jeho mysli, keď útok zosilnel.

Obaja mentálne zakričali v ohromnej bolesti, zatiaľ čo brutálne tlačili na mentálnu bariéru toho druhého.

„Povedal som, že sa k tebe pridám, nie je žiaden dôvod k boju!“ zavrčal Orion.

Zrazu ucítil, ako Voldemortova prítomnosť zmizla.

Orion klesol na podlahu, jeho telo sa triaslo vyčerpaním a z nosa mu tiekla krv. Búšilo mu v hlave, mal hroznú migrénu, jeho neviditeľná jazva ho nemilosrdne bodala a dokonca ho boleli aj oči, z ktorých mu stekali slzy. Pritisol si dlaň k nosu, zatiaľ čo tupo zízal na krvavú podlahu, snažil sa upokojiť svoje dýchanie a relaxovať myseľ. Bolesť pomaly začínala ustupovať. Zakopol, keď vstal a dotackal sa do kúpeľne.

Zapol sprchu a stúpol si pod studený prúd vody, ktorá mu pomohla zastaviť krvácanie nosa a utlmovala mu bolesť hlavy. Zatiaľ čo voda pretekala skrz jeho mokrý odev, strhol ho zo seba a priložil si čelo na hladké, studené kachličky. Potreboval uvažovať čisto, racionálne... Niečo sa muselo stať, keď Voldemort ukončil ich spojenie. Pravdepodobne prišli smrťožrúti s nejakým hlásením, alebo niečo podobné.

Orion si unavene povzdychol. Skutočne nevidel žiadne riešenie Harry-Voldemort problému. Nemohol pre Voldemorta získať proroctvo, takže ho skrátka musel naťahovať až do doby, kedy mu povie pravdu; počas leta, po splnení  dlhu, ktorý voči nemu mal. Bola to jediná cesta z tohto bordelu. A možno už v tom období bude schopný preniesť kúsok duše do iného objektu, takže ho bude môcť využiť počas ich konfrontácie. Aspoň v to dúfal. Nebolo inej cesty. Všetko bolo na hovno.

OOO

Počas prvého mesiaca v škole, Orion unikal do knižnice pri každej príležitosti. Po nekonečnom hľadaní o Pommelovi to nakoniec vzdal. V Durmstrangskej knižnici nebolo o tomto kúzelníkovi ani zmienky. S porazeneckou rezignáciou si pripustil, že bude musieť počkať do budúceho roka, kedy bude mať šancu dostať sa do Vagnarovej triedy Nekromancie. Iba po naučení sa o Nekromancii bude schopný obnoviť Kameň a tak pomôcť svojmu otcovi. Trhalo mu to srdce, pretože čas utekal a on stále nebol schopný urobiť niečo pre záchranu svojho otca. A nebol veľmi presvedčený, že by sa mohol stať mocným Nekromancerom; nechcel sa vybrať cestou samoty tak ako Loki.

Február utekal neskutočne rýchlo a Orion sa cítil čím ďalej, tým viac pod stresom, obavami a zaťažením. Jeho sny o dverách na Oddelení záhad sa vrátili ako za trest; zanechávajúc ho lapajúceho po dychu, zaliateho potom a trasúceho sa túžbou dostať sa za dvere a získať proroctvo. Stala sa z toho posadnutosť, Voldemortova posadnutosť a on nemohol spraviť nič, aby tie sny zastavil. Časť z neho to ani nechcela.

Hodiny sa stali tvrdšie a preťažené nekonečnými úlohami s tým, ako sa blížil jún a VČÚ. Orion trávil všetok voľný čas učením sa päťročnej látky kúziel a prekliatí, trénoval svoju temnú mágiu a tlačil sám seba, aby dosiahol novú úroveň, pripravoval veci na lekcie pre TA a mentálne sa dohadolval s Voldemortom, ktorý trval na svojom a tlačil naňho, aby mu získal ten predmet. Orionovi sa už míňali nápady na výhovorky, ale, aspoň neustále Voldemorta presvedčoval, že chce byť jeho spojencom.

Samozrejme sa nedal zmiasť Voldemortovými sľubmi, že sa ním stane, ak mu prinesie ten predmet. Voldemort nenechá Harryho Pottera nažive, pokiaľ proroctvo nepovie, že preňho nie je nebezpečný. Vzhľadom na to, že sny zintenzívneli a Voldemort trval na svojom a stále mu ponúkal priateľov jeho rodičov, Orionove pevné rozhodnutie, že nebude hľadať proroctvo pomaly praskalo.

Zastavovalo ho len Snapeove varovanie, ale myšlienky na proroctvo stále zužovali jeho dni a noci. Orion sa cítil vyčerpaný, prepracovaný a lapený v pasci. Voldemortova netrpezlivosť, zúrivosť a výbušnosť ho neustále ovplyvňovali; bol nepríjemný na svojich priateľov, bol popudlivý na svojich učiteľov a vadila mu každá maličkosť, keď trpel neustálymi bolesťami hlavy. Začal sa strániť svojich priateľov, zatvárajúc sa do prázdnej triedy, kde študoval, trénoval a robil výskumy s horúčkovitým a fanatickým zápalom.

Jedného dňa sa stali dve veci, ktoré nasvedčovali tomu, že sa čoskoro vôkol neho všetko rozpadne.

Počas raňajok, Orion dostal nečakaný balík od Cedrica. Obsahoval list, v ktorom mu Cedric oznámil, že Hermiona Grangerová mu priblížila plán na protiútok proti Umbridgovej, že povie verejnosti pravdu. S pomocou Cedricovej priateľky, Cho Changovej, ktorá presvedčila spolubývajúcu, aby im pomohla publikovať článok.  Cho hovorila so spolužiačkou s Bystrohlavu, Lunou Lovegoodovou, ktorej otec je editor a majiteľ Sršňa. Cedric k listu priložil aj výtlačok časopisu. Orion rýchlo prehrnul stránky a našiel spomínaný článok. Dokázal spoznať, ktorú časť písala Hermiona a ktorú Cedric. Článok hovoril o útoku na Rokfort a ako bol Neville zavraždený a prezentoval argumenty, ktoré zahŕňali, že to bola práca smrťožrútov, ktorí konali na príkaz Veď-Viete-Koho.

Orion zastonal, keď prečítal krátky rozhovor, ktorý Cedric poskytol a ktorý sprevádzal článok. Cedric v ňom zopakoval, že mu Orion zachránil život, a potom statočne šiel do davu pomôcť v boji proti smrťožrútom. Celý článok jasne ukazoval všetky klamstvá Ministerstva a Umbridgovej nechcený zásah do chodu školy. Orion musel obdivovať Hermioninu vynaliezavosť, pretože článok bol napísaný Ritou Skeeterovou, oveľa profesionálnejšie a serióznejšie než písala zvyčajne.  Často sa čudoval, prečo nevidel žiadne články od Rity. Teraz mu to  bolo jasné, Hermiona odhalila, že je Rita neregistrovaný zveromág a vydierala ju, aby pre nich napísala tento článok.

Vedel, že väčšina kúzelníkov nebude brať vážne nič, čo publikuje Sršeň, ale bol to jediný článok, v ktorom poskytla rozhovor jedna z obetí, takže by to mnohých mohlo presvedčiť.

No najväčšmi ho na celom tomto trápilo to, že ho vykreslili ako svetlého kúzelníka. Voldemort nebude nadšený, v akej roly svetlého hrdinu ho Cedric vykreslil. A to by mohlo dať Voldemortovi dôvody k podozreniu, že sa s nimi všetkými viezol, keď sa ukáže, že je Harry Potter. Voldemort bol veľmi paranoidný, niet pochýb, že by si mohol myslieť, že to všetko naplánoval Dumbledore, alebo niečo také. A ak čarodejnícky svet verí, že je teraz hrdinom, ako Orion Black, čo sa stane, keď zistia, že bol po celý ten čas i Harrym Potterom? Nenechajú ho na pokoj. Budú chcieť, aby sa chopil svojej role Chlapca-ktorý-prežil a ich Spasiteľa.

Toto poznanie mu zanechalo kyslú pachuť v ústach a nepríjemný pocit v žalúdku. A aby toho nebolo málo, v ten istý deň, po vyčerpávajúcej hodine Temných umení (v ktorých museli viesť navzájom súboj, so všetkými v rovnakom čase a následne predviesť duel) mal víziu.

Nedokázal si ani spomenúť, kedy mal poslednú víziu od Voldemorta. Prisudzoval to svojmu vyčerpaniu, ktoré zanechalo jeho myseľ viac otvorenú a naladenú obvyklým spôsobom. Po hodine Temných umení, sa Orion dostal do svojej fakulty, ktorá bola prázdna. Na chvíľu si oprel čelo o studené sklo na jednom z okien za jeho posteľou; chladné sklo upokojovalo jeho neviditeľnú jazvu. Potom sa vyzliekol a vliezol do postele, želajúc si, aby ho bolesť hlavy čo najskôr prešla. Navyše sa cítil trochu zle. Pretočil sa na bok, zavrel oči a takmer okamžite zaspal...

Stál v temnej, závesmi skrytej miestnosti, ktorú osvetľovala jediná sviečka. Rukami sa zapieral o operadlo stoličky, ktorá stála pred ním. Jeho prsty boli dlhé a biele, akoby celé roky neuzreli slnečné svetlo a vyzerali veľké a elegantné na tmavom zamate, ktorým bola stolička potiahnutá.

Za stoličkou, na zemi, v svetlom kruhu, kľačal muž v čiernej róbe.

„Zdá sa, že som bol nesprávne poučený,“ prehovoril Orion, vysokým, chladným hlasom, ktorý pulzoval hnevom.

„Môj pane, žiadam vás o odpustenie,“ zaškriekal muž kľačiaci na zemi. Temeno hlavy sa mu lesklo vo svetle sviečky. Zdalo sa, že sa trasie.

„Neobviňujem teba, Rookwood,“ odvetil Orion chladným a krutým hlasom.

Pustil operadlo stoličky a prešiel okolo, bližšie k mužovi, ktorý sa krčil na podlahe až zastavil priamo nad ním v temnote, pozerajúc dolu z oveľa väčšej výšky ako je obvyklé.

„Si si istý svojimi dôkazmi, Rookwood?“ spýtal sa Orion.

„Áno, môj pane, áno... Pracoval som v Oddelení po-po všetkom... Avery mi povedal, že Bode bude schopný to odstrániť. Bode by to nikdy nevzal, môj pane... Bode by vedel, že nemôže... nepochybne to je dôvod, prečo tak tvrdo bojoval proti Malfoyovmu Imperiusu...“

„Vstaň, Rookwood,“ zašepkal Orion.

Kľačiaci muž skoro spadol, keď sa snažil splniť rozkaz. Jeho tvár bola rapavá; obrys jaziev vystúpil vo svetle sviečky. Zostal trochu zhrbený, keď sa postavil, v polovici úklonu vrhol na Oriona vydesený pohľad.

„Urobil si dobre, že si mi o tomto povedal,“ riekol Orion. „Veľmi dobre... Premárnil som celé mesiace, na základne nesprávnej schémy, ako sa zdá... ale na tom nezáleží... Mal som podozrenie, že by to mohol byť tento dôvod. Mám alternatívny plán, ktorý už prebieha... Budem to musieť s tým chlapcom popohnať... Máš vďačnosť svojho pána, Rookwood...“

„Pane... áno, pane,“ vydýchol Rookwood chrapľavým hlasom, s úľavou.

„Budem potrebovať tvoju pomoc. Budem potrebovať všetky informácie, ktoré mi môžeš poskytnúť.“

„Samozrejme, môj pane, samozrejme... čokoľvek...“

„Výborne... mal by si ísť. Pošli za mnou Averyho.“

Rookwood ustúpil dozadu, uklonil sa a zmizol za dverami. Nechajúc ho samého v temnej miestnosti. Orion sa otočil k stene. Elegantné, staroveké zrkadlo viselo na stene v tieni. Orion k nemu vykročil. Jeho odraz sa zväčšoval a vyjasňoval v tme.... biela pekná tvár... karmínové oči sa leskli prešibanosťou... Cítil v sebe tlak, túžbu dotknúť sa tej tváre, podľahnúť tým intenzívnym červeným očiam... natiahnuť sa, vystrieť ruku, dotknúť sa ho... tak blízko... keby sa len mohol dotknúť... konečne sa spojiť...

Náhle pocítil trhnutie vo svojej mysli a v odraze videl, ako sa karmínové oči zúžili zmätením. Natiahol dlhé prsty a dotkol sa vlastného odrazu, keď chladne prehovoril: „Kto-?“

„NIEEEE!“

„Čo?“ zareval neďaleký hlas.

Orion sa divoko strhol, zaplietol sa do závesov a spadol z postele. Na pár sekúnd, netušil, kde je; bol pripravený, že uvidí Voldemorta stáť priamo pred sebou, zatiaľ čo naňho bude mieriť prútikom a bude vedieť kto skutočne je.

Potom, veľmi blízko neho, prehovoril Lezanderov hlas: „Prestaň sa správať ako šialenec, musím ťa odtiaľ vymotať!“ Lezander ho rozmotal zo závesov a Orion ho sledoval v mesačnom svetle, jeho jazva pulzovala. Lezander vyzeral, akoby sa chystal do postele; jednu ruku ešte nemal v rukáve.

Orion sa postavil. „Zavolaj, Calypso, prosím. Potrebujem vám niečo povedať.“

Lezander mu venoval zmätený pohľad, ale rýchlo opustil fakultu. Orion unavene sedel na svojej posteli, zatiaľ čo si divoko trel čelo. Nepovedal im o svojich snoch o Oddelení záhad, ale potreboval im to prezradiť, práve teraz. Bol tam Rookwood, muselo sa to týkať Oddelenia záhad a proroctva.

Dvere sa náhle otvorili a Calypso vošla dnu. Ustarane sa poobzerala navôkol až očami našla Oriona. Orion rýchlo pred sebou vykúzlil dve kreslá, keď vstúpil i Lezander.

„O čo ide, Orion?“ spýtala sa Calypso, zatiaľ čo sa posadila. „Lez hovoril, že si sníval a prehadzoval sa v posteli.“

„Hej,“ odvetil Orion. „Mal som víziu. Ale najprv vám musím povedať o nejakých veciach, ktoré som vám skôr nespomenul. Nie preto, že by som vám neveril, ja len- no, nechcel som vás nimi zaťažovať a dúfal som, že sa to nestane. Ale už si nemyslím, že to Voldemort nechá len tak.“

Rýchlo im povedal o svojich snoch, ktoré zahŕňali dvere a o svojom zistení, že sa nachádzali na Oddelení záhad, vďaka portrétu Phineasa Nigellusa a vízie z pohľadu Nagini. Potom im prezradil, že verí, že sa za nimi nachádza proroctvo a že ho Voldemort chce získať a na jeho krádež navádza Harryho Pottera, bez toho, aby mu povedal, čo ten predmet skutočne je.

Calypso vyskočila z kresla a povedala, obviňujúco naňho mieriac prstom. „To ty si zachránil toho Weasleyiho! Je to svetlý kúzelník, Orion, a navyše je členom Rádu! Ako si mohol?!“

„Och, sklapni, Calypso,“ odsekol Lezander defenzívne. „Orion spravil, čo bolo správne.“

Calypso vybuchla. „Čo bolo správne? Zachránil nepriateľa!“

„Je otcom šiestich detí, Calypso,“ odvetil Orion prísne. „Ty sama si stratila rodiča, vieš, aké to je.“

Calypso sa k nemu otočila. „No my zabijeme veľa rodičov počas vojny, Orion! Chystáš sa ich všetkých zachrániť?“

„Nie,“ odpovedal Orion unavene, „Ale ja-ja som ho proste nedokázal nechať zomrieť, nie vtedy. Bol som veľmi nahnevaný na Voldemorta, chcel som niekomu pomôcť s tým, že konečne uspejem... neľutujem to! A nepotrebujem sa nikomu ospravedlňovať za svoj čin!“ Odmlčal sa, uškrnul sa na ňu a dodal: „Okrem toho, má voči mne Weasly životný dlh. Napadlo ti to? Aj keby o tom nevedel, jeho vlastná mágia ho bude nútiť mi, jedného dňa, pomôcť. Člen Rádu má voči mne životný dlh a to je veľmi užitočné.“

Calypso bola nazlostená, ale Lezander sa na Oriona pozeral ustarane, načo sa spýtal: „Ty si videl skrz oči Voldemortovho hada?“

Calypso sa posadila a zamračene prehovorila: „To je dosť divné. To že vidíš skrz oči Temného pána sa dá vysvetliť, kvôli tvojej jazve, aj keď stále nerozumiem prečo a ako... ale vidieť očami jeho hada...“

Orion mávol rukou. „Na tom teraz nezáleží. Čo trápi mňa je Voldemortova neúprosná posadnutosť proroctvom.“

„A si si istý, že je v Oddelení záhad?“ spýtala sa Calypso.

„Áno, tým som si absolútne istý. Posiela mi sny a trvá na tom, aby tam šiel Harry Potter.“

Lezander sa zamračil. „Prečo po proroctvo nejde sám?“

„Nemôže,“ povedal Calypso s úsmevom. „Skrýva sa, pretože nechce, aby svetlí kúzelníci zistili, že je späť. Nemôže ísť na anglické Ministerstvo mágie, bolo by to preňho príliš nebezpečné, mohol by byť odhalený.“

„Nuž, je čím ďalej zúfalejší,“ pridal sa Orion, „pretože stále tam odmietam ísť a teraz tá dnešná vízia, neviem, čo mám dopekla robiť.“

Detailne im opísal víziu, vynechajúc časť so zrkadlom. Stále bol celkom nervózny z toho, ako blízko bol Voldemort k tomu, aby odhalil, kto je Harry Potter. Ale aspoň vedel, že to Voldemort nezistil, pretože ak by zistil, jeho prsteň by už dávno horel.

„Bode?“ riekla Calypso zamyslene. „Počkajte! Pred pár dňami som o ňom čítala v Dennom prorokovi. Bol to veľmi krátky článok. V tom čase som nevedela, čo si mám o tom myslieť, ale teraz to dáva zmysel!“

Orion sa zabodol do jej očí. „Nespomínam si na žiadny článok.“

Calypso sa nahnevala. „No, čítala som všetky články v niekoľkých novinách a ty si v poslednom čase Denný prorok nečítal. Si stále hrozne zaneprázdnený svojim vecami a zatváraním sa v triede.“

Orion pretočil oči. „Študoval som.“

„A ignoroval nás,“ odvetila Calypso podráždene.

„Čo sa písalo v tom článku?“ prerušil ich Lezander netrpezlivo.

„Že Bode patril k Nedotknuteľným a že sa zranil počas práce, stratil schopnosť rozprávať a správal sa, akoby si myslel, že je kanvica. Bol vzatý k svätému Mungovi, ale bol tam zabitý Diablovým osídlom, rastlinou, ktorá ho uškrtila k smrti,“ riekla Calypso. „Zdalo sa mi to vtipné.“

Orion si odfrkol, ale naraz zvážnel a zamračene prehovoril: „Lucius ovládal Bodeho Imperiusom. Bode sa musel zraniť, pretože-“

„Pretože sa pokúsil získať proroctvo,“ prerušil ho Lezander, znepokojene ho sledujúc. „Voldemort sa snaží získať proroctvo nech to stojí čokoľvek.“

„A to bol dôvod, prečo Bodeho zabil,“ ozvala sa Calypso potichu. „Keď sa Bode pokúsil proroctvo ukradnúť, stalo sa mu niečo smiešne. Myslím, že to museli spôsobiť obranné kúzla, ktoré na ňom boli, alebo, ktoré boli v jeho okolí, aby zabránili ľuďom dotknúť sa ho. To bol dôvod, prečo bol Bode u svätého Munga, jeho mozgu bolo všetko zábavné a nemohol o tom nikomu povedať. Ale článok hovoril, že sa zotavuje, predtým než ho tá rastlina napadla. A Temný pán nemohol riskovať, aby sa vyliečil, nie snáď? Mám na mysli, ten šok z toho, čo sa stalo, keď sa dotkol proroctva, bol pravdepodobne spôsobený Imperiusom. Jedného dňa by Bode získal svoj hlas späť a mohol by vysvetliť, čo robil na Oddelení záhad, nie? Svetlí kúzelníci by zistili, že ho niekto poslal, aby ukradol proroctvo. Samozrejme, bolo pre Luciusa Malfoya veľmi jednoduché dostať ho pod kliatbu Imperius. Veď je stále na Ministerstve, nie?“

Orion prikývol. „Lucius tam býva často, navštevuje Fudgeho a iných dôležitých ministerských úradníkov a jeho kliatba Imperius je jedna z najmocnejších, akú som videl.“ Zamračil sa a dodal: „Ale ak sa nikto nedokáže dotknúť proroctva... Nie, to nie je pravda. Ja musím byť schopný dotknúť sa ho, to je dôvod, na základe skúseností s Bodeom, prečo chce Voldemort, aby ho ukradol Harry Potter. Voldemort to už musel zistiť.“

„Zdá sa, že to Rookwood Voldemortovi len potvrdil,“ riekol Lezander potichu. „Že len Harry Potter a Voldemort sú schopní sa proroctva dotknúť bez ujmy, pravdepodobne preto, lebo je o vás dvoch.“

Zabodol sa Orionovi do očí, keď potichu dodal: „Voldemort ti teraz nedá pokoj. Bude ti posielať podobné sny čoraz častejšie.“

„Myslím, že by si ho mal získať,“ ozvala sa Calypso. „Predtým, ako to dokáže niekto iný. Potrebuješ vedieť, čo hovorí.“

Orion si unavene pretrel čelo. „Chcem vedieť, čo hovorí. Ale teraz je tam v bezpečí. Ak ho môže získať len Voldemort a ja, potom ho tam nechám, aspoň nateraz. Som si istý, že Voldemort a Rád majú svojich ľudí, ktorí ho strážia. Ak by som tam šiel, mohli by ma objaviť, a tak by zistili, že som Harry Potter.“

„Ale čo, ak sa Voldemort pokúsi získať ho sám?“ spýtal sa Lezander s obavami.

„Nepokúsi, nemôže odhaliť svoju existenciu,“ trvala si na svojom Calypso.

„Ak by sa o to Voldemort pokúsil,“ odvetil Orion, zatiaľ čo si unavene prstami prehrabol vlasy, „potom tam pôjdem a získam ho ja.“

Lezander sa zamračil. „A ako zistíš, že sa o to pokúsi?“

Orion sa naňho uškrnul. „Nemyslím si, že sa o to pokúsi hneď. Voldemort sa i naďalej bude snažiť presvedčiť Harryho Pottera, bude mi posielať viac snov a bude ma prehovárať skrz naše spojenie. Ale ak sa o to pokúsi, určite bude chcieť, aby sa k nemu pridali smrťožrúti. A to by som zistil.“

Obrátil sa ku Calypso a dodal: „A ty sa musíš pokúsiť odpočúvať konverzácie, ktoré bude tvoj otec viesť skrz hop-šup sieť. V prípade, že by smrťožrúti plánovali vpád do Ministerstva mágie, tvoj otec do toho bude rovnako zapojený a určite budú používať krb na komunikáciu a plánovanie, ak sa nestretnú. Všetky krby na Durmstrangu a krby smrťožrútov sú chránené proti odpočúvaniu. Som si istý, že použijú krb.“

Calypso prikývla. „Máš pravdu. Už som videla môjho otca komunikovať s ostatnými smrťožrútmi cez práškovú sieť, keďže nemôže opustiť Durmstrang. Budem opatrná a budem ho odpočúvať bez toho, aby ma odhalil.“

„Ďakujem,“ odvetil Orion, venujúc jej hrejivý úsmev.

Calypso sa naňho uškrnula. „Dúfam, že si pamätáš všetko, čo som pre teba spravila. Špehovanie vlastného otca! Zaživa by ma strhol z kože, ak by to zistil!“

Orion sa uškrnul. „Tvoj otec ťa zbožňuje, ešte nikdy ťa nepotrestal za neposlušnosť.“

„Nikdy nie som neposlušná,“ riekla Calypso s arogantným úškrnom. „Som perfektná, temná čistokrvná dcéra.“

„Správne,“ odvetil Orion s odfrknutím. „Keby len vedel o všetkých veciach, v ktorých sme zaplatení... nehovoriac o TA...“

„Bol by pyšný,“ povedala Calypso nevrlo. „Som nezávislá, vynaliezavá čarodejníčka.“

Lezander sa na ňu uškrnul. „Pokazili sme ťa, malá Calypso. Ach, myšlienka na to, že si bolo nevinné, pravidlá rešpektujúce dievčatko a stala si sa prešibanou krásnou ženou, ktorá vyhľadáva dobrodružstvá. To napĺňa moje srdce teplom.“

Orion sa zasmial a vymenil si s Lezanderom sprisahanecký pohľad. Potom uzamkol pohľad s Calypso a zapriadol: „Má pravdu, vieš? Stala sa z teba veľmi atraktívna čarodejníčka.“

Calypso vystrelilo obočie až k vlasom.

Lezender jej venoval beťársky úsmev a mäkko prehovoril: „Práve som Orionovi spomínal, že jedného dňa, by si sa k nám mohla pridať. Páčilo by sa ti to v trojici, láska moja?“

„Och, vy idioti!“ odsekla Calypso s poriadnym rumencom na lícach. Nahnevane ich pleskla po hlavách. „Ste pre mňa príliš nezrelí.“

„Pravdaže, preferuješ ostrieľanejších kúzelníkov, však?“ riekol Orion s diabolským úsmevom.

„Snape!“ zakašlal Lezander a rozosmial sa.

Calypso elegantne vstala z kresla a uškrnula sa na nich. „Presne tak, Snape. Možno, ak budete starší a dozrejete, zvážim váš návrh.“

Pokrčila obočie a dodala: „Ale pochybujem, že splníte moje očakávania. Na môj vkus by to bolo príliš gayské.“

Orion sa zasmial a povedal, sledujúc jej vzďaľujúci sa chrbát. „Sme ochotní experimentovať, miláčik!“

Obrátila sa pred zatvorenými dverami a s hravým úškrnom odvetila: „Nie, nepokúšaj teraz. Až vyrastieš, Orion.“

Orion sa zasmial, keď odišla. Lezander sedel vedľa neho a potichu povedal: „Chceš ju priviesť na iné myšlienky. Prečo?“

Orion sa k nemu otočil a už vážne odpovedal: „Je pre ňu ťažké mi pomáhať a nasledovať Temného pána súčasne. Dlhujem jej veľa za to všetko, čo pre mňa robí. A má o mňa strach popri jej otcovi a VČÚ. Nechcem jej dávať väčšiu záťaž, ale potrebujem ju. A trochu veselosti jej nemôže uškodiť.“

„Tebe rovnako,“ povedal Lezander, pozorne si ho prezerajúc, zatiaľ čo mu prstami prečesával vlasy. „Vyzeráš vyčerpane a opäť si schudol. Stále si zaneprázdnený, popudlivý a utrápený.“

Orion si povzdychol a naklonil sa k Lezanderovým dotykom. Potichu povedal: „Neviem, ako sa mám so všetkým vysporiadať. Nemôžem nájsť spôsob, ako veci vyriešiť.“

Lezander ho krúživo hladil. „Jeden krok v čase, Orion. Nemusíš robiť všetko naraz. A všetko bude v poriadku, uvidíš.“ Vtisol Orionovi krátky bozk a zatiaľ čo sa staval, dodal: „Dnes večer si odpočiň, potrebuješ to.“

Orion prikývol a zavŕtal sa do svojej postele. Ale jeho sny v tú noc neboli veľmi mierumilovné.

OOO

Na začiatku marca, dostal Orion nejaké správy, ktoré ho zmiatli. Opäť začal čítať Denného proroka, po tom, čo zistil, že premeškáva dôležité veci, ako bol napríklad článok o Bodeovi. V jeden deň sa dočítal, že Dolores Umbridgeová  – Hlavný inkvizítor Rokfortu – podľa vzdelávajúceho dekrétu číslo dvadsaťtri, takže teraz mala moc kontrolovať, udávať skúšobnú lehotu a vyhadzovať učiteľov.

O týždeň neskôr, počas jedného krátkeho rozhovoru s Dracom, cez Dvojité zrkadlo, mu povedal, že Umbridgeová vyhodila Trelawneyovú. Ale to ho nezmiatlo, bolo mu to celkom jasné; Trewlawneyová sa zdala byť podvodníčka, keď u nej absolvoval niekoľko hodín, minulý rok. To čo ho miatlo bola Dumbledorova reakcia. Konfrontoval totiž Umbridgeovú a povedal jej, pred celým publikom študenov, že ju nemôže prepustiť zo školy. Trelawneyová bude stále žiť v Rokforte.

Prečo šiel Dumbledore tak otvorene proti Umbridgeovej a tým pádom i Ministerstvu, len preto, aby nejakú šialenú čarodejníčku udržal na hrade? Bolo na tom niečo veľmi podozrivé. Ako čarodejníčka bola k ničomu a rovnako tak aj ako učiteľka. Takže, prečo si ju chcel Dumbledore držať tak blízko, keď už viac nebude učiť?

Orion zistil prečo. Dumbledore to robil, aby ochránil Trelawneyovú! Ale pred čím? Pred kým? Kto by sa o ňu mohol zaujímať? Naraz mu to došlo. Dumbledore ju chránil pred smrťožrútmi, pred Voldemortom, nebol tu nikto iný, pred kým by ju chránil. Zalapal po dychu nad dôsledkami. Bola učiteľka veštenia, údajne z rodu samotnej Cassandry, ako Trelawneyová občas rada ubezpečovala svojich študentov. A Dumbledore ju drží od Voldemortových pazúrov. Bolo to jasné, ona bola tá, ktorá vyriekla proroctvo! Po prvýkrát bol rád za Dumbledorov zásah.

V ďalší deň, skoro ráno, sa Orion podráždene pretáčal v posteli, zatiaľ čo hlboko spal.

Rútil sa chodbou smerom k Oddeleniu záhad, okolo neho boli kamenné steny a pochodne – jednoduché čierne dvere boli čoraz väčšie, pohyboval sa tak rýchlo akoby sa do nich chystal vraziť, bol od dverí len pár krokov, keď uzrel škáročku slabomodrého svetla.

Dvere boli otvorené! Konečne sa dostal do vnútra, miestnosť bola kruhová s čiernymi stenami, čiernou podlahou, na ktorú dopadalo modrasté svetlo a bolo tu oveľa viac dvier, všade naokolo – potreboval pokračovať – ale ktoré dvere si má vybrať?

Niekto ním silno zatriasol. Orion prudko otvoril oči a zavrčal: „Nie! Bol som tak blízko!“

Lezander stál pri jeho posteli, mračiac sa naňho. „Blízko čoho?“

Orion sa vymotal z periny a postavil sa. „Takmer som ho mal!“ riekol Orion zúfalo. „Chcel som vedieť, čo hovorí!“

Lezander ho schmatol za ramená a zavrčal: „On to chce! Nie ty!“

„Ja to chcem rovnako!“ odsekol Orion zbesilo. „Privádza ma to k šialenstvu. Sníva sa mi o tom každú noc, každú noc som tak blízko, ale nikdy neprejdem dverami. A vždy skončím tam, kde dnes!“

Lezander zosilnel zovretie. „Ak ho nezískaš tak ostane v bezpečí pred Voldemortom. To si nepripúšťaš.“

„Ale chcem vedieť, čo to proroctvo hovorí,“ odpovedal Orion rozhorčene. „Je o mne, Lez! Mám právo to vedieť!“

„Áno,“ odvetil Lezander potichu, prepaľujúc Oriona očami, „ale nemôžeš tam ísť impulzívne, bez starostlivého naplánovania. To je to, čo on chce. Pomôžem ti to získať, ak chceš. Ale stále si myslím, že by si nemal. Teraz je v bezpečí.“

Orion si povzdychol a oprel si čelo o Lezanderovú hruď. „Samozrejme, máš pravdu. Nebudem nič podnikať, ak si nebudem istý, že si poň Voldemort ide.“

„Som rád, že sme sa zhodli,“ odvetil Lezander s pousmiatím.

Orion naňho vzhliadol a úsmev mu vrátil. Pozrel sa do okna a videl, že svitalo. Orion sa obrátil k Lezanderovi a zafňukal: „Prečo si ma zobudil v túto Merlinom zabudnutú hodinu?“

Lezander sa naňho uškrnul. „Zabudol si snáď, čo za deň je dnes? O desať minút máme stretnutie TA a budeme po prvýkrát simulovať súboj!“

„Pre Merlina!“ riekol Orion vzrušene. „Zabudol som! Ponáhľajme sa!“

Orion bol oblečený v upírskom odeve, ktorý mu daroval Lezander; zatiaľ čo kráčal so svojim priateľom po boku a veľkou skupinou nedočkavých a vzrušených členov TA za ním. Na druhej strane veľkej čistiny stála Calypso so svojou skupinou členov, vrátane Titanie, ktorá stále po jej boku.

Každý tím mal dvadsaťpäť študentov, pretože mali päťdesiat členov TA, po  tom, čo Orion požiadal Titaniu, pred niekoľkými mesiacmi, aby prizvali viac študentov zo šiestych a siedmych ročníkov; nasledujúc Vagnarovú radu.

Orion už svoj tím oboznámil s tým, čo majú robiť. Popároval ich do dvojíc, tak, aby bol jeden dobrý v obrane, druhý v útoku a občas do trojíc, pričom jeden z nich nebol taký skúsený ako jeho spolubojovníci. Následne rozdelil svoju skupinu do troch krídiel.

„Pripravený, Black?“ vykríkla Titania, s úškrnom na tvári, cez čistinu.

„Ak si aj ty, moja drahá!“ odsekol Orion, s dychtivým úsmevom na tvári.

Obrátil sa k svojmu tímu a rýchlo na nich použil kúzlo, ktoré im umožňovalo komunikáciu skrz uši. Našiel toto užitočné zaklínadlo, zatiaľ čo hľadal kúzla na hodiny TA.

„Počujete ma?“ zašepkal Orion nesmelo.

Jeho tím prikývol, s úškrnmi, očakávaním na tvárach a s odleskom v očiach.

„Na môj povel!“ zrevala Calypso, mieriac prútikom k nebu.

Vtom okamihu, červené iskry vystrelili do vzduchu a súboj sa začal; študenti bežali v pred, kričiac temné zaklínadlá, zatiaľ čo všade navôkol lietali farebné lúče.

Asi tridsať minút, to bolo absolútne peklo. Calypso kričala rozkazy, vrhala kúzla a vyhýbala sa im. Kým Orion robil to isté, ale šepkal svoje rozkazy tímu, takže nepriatelia ho nemohli počuť. Obaja z nich dávali rozkazy, zatiaľ čo ich tímy medzi sebou zúrivo bojovali, členovia klesali k zemi naľavo aj napravo, ale mnohí sa rýchlo zotavili, vyskočili na nohy a bojovali ďalej.

Konečne, sa ich tímy preriedili, pretože mnohí boli nespôsobilí pokračovať v tempe bitky, ktorú Orion a Calypso zadávali.

„Ľavé krídlo, napadnite ich centrum,“ zašepkal Orion, zatiaľ čo utekal a vrhal vôkol seba kúzla.

Lezander sa uhol zaklínadlu a vytiahol Oriona na stranu, kým Orion nad nimi držal štít, ktorý odrážal kliatby.

„Pravé krídlo,“ dychčal Orion, keď sa vyhol Cruciatusu, „zneškodni malú skupinu po tvojej pravej strane a stretni sa s ľavým krídlom.“

„Sever flagellum!“ zakričla Lezander na stranu.

„Dostaňte Oriona!“ zrevala Calypso, cez hluk bežiacich študentov, z nich niektorí kričali zaklínadla a iní zas bolesťou.

„Centrálne krídlo,“ zasyčal Orion, „nasledujte ma pri útoku na Calypso a skupinu, ktorá ju oblieha.“

„Reflecto alica!“ zakričal Orion, na prichádzajúcu masu kúziel od nepriateľa.

„Escudo protectum!“ riekol Lezander odrazu.

„Crucio!“ zakričal Orion a zasiahol nič tušiaceho študenta z Calypsininho tímu. Za pár sekúnd zašepkal: „Ľavé a práve krídlo, pripojte sa ku mne!“

Urobili šialený nával rovno na Calypsininu skupinu, ktorá teraz stála vo formácií, v niekoľkých radoch, v duelovej pozícii a revali na nich všetky druhy temných kúziel. Na oblohe sa blýskali farebné lúče kúziel a vzduch bol presýtený mágiou, zatiaľ čo bolo počuť stonanie, syčanie od bolesti a výkriky kliatob, ktoré vibrovali v atmosfére.

Orion k sebe pritiahol Lezandera, keď sa vedľa neho blyskla nejaká kliatba, načo okamžite namieril prútik na Titaniu a zvolal: „Imperio!“

´Uväzni Calypso!´ velil jej v jej mysli.

„Incarcerus!“ riekla zrazu Titania, monotónnym hlasom.

Prekvapená Calypso sa zrútila k zemi, zápästia i členky mala zviazané a s ňou zlyhávali aj členovia jej tímu, keďže im prestala zadávať príkazy.

Po niekoľkých minútach, bol koniec, a len bolestné stony boli počuť vo vzduchu.

Orion prepustil Titaniu zo svojej kliatby a nechal zmiznúť Calypsine putá. Usmial sa na členov TA a pyšne povedal: „Na prvý pokus to bolo excelentné! A teraz vám Calypso rozdá liečivé elixíry, o ktorých rozprávala minulý mesiac. Po tom, čo sa uzdravíte, rozoberieme boj.“

Členovia vyčerpane sedeli na zemi, stonali a kontrolovali si svoje zranenia, ale v tvárach mali spokojné výrazy. Keď si každý vzal elixír, Orion ich oslovil: „Bolo to skvelé, ale ako ste videli, kameňom úrazu bolo velenie. Keď boli Calypso a Titania zneškodnené, nemali ste nikoho iného, kto by zadával príkazy. To je veľká chyba, ktorú som urobil aj ja sám. Okrem toho, vaše zoskupenie okolo vodcov za účelom ich ochrany nebolo potrebné. Každý vodca by mal mať malú skupinu, ktorá ich ochráni, zatiaľ čo ostatní bojujú samostatne.“ Odmlčal sa a zamyslene dodal: „Taktiež musíme precvičiť rôzne formácie. Vieme, že svetlá strana sa bude skladať z niekoľkých skupín: aurori, Rád, možno rokfortskí profesori, iné nezávislé čarodejníčky a kúzelníci prislúchajúci k svetlu, pravdepodobne kentauri a niektoré iné kreatúry. Potrebujeme sa naučiť užitočné kúzla, ktoré budú účinné proti týmto tvorom a tiež musíme zistiť, ktorá formácia by najlepšie čelila armáde, ktorá je delená na podskupiny. A čo je najdôležitejšie, musíme využívať rôzne typy bojov ako najrýchlejší a najpresnejší útok a obranu v malých skupinách a útočenie, ktoré zraní najviac. Myslím, že u nás by to mohlo fungovať, keďže sme len päťdesiaty, zatiaľ čo smrtžorútov a ostatných nasledovníkov Temného pána a svetlých kúzelníkov je viac.“

„Mohli by sme si naštudovať rôzne typy vojenských formácií a prediskutovať ich na budúcom stretnutí,“ ozval sa nejaký chlapec.

„Výborný nápad,“ odvetil Orion s úsmevom. „Takto budeme môcť vyskúšať viaceré formácie a počas boja sa môžeme učiť od seba navzájom, v závislosti od toho, ako bude boj prebiehať.“

Členovia dychtivo prikývli a Orion nadšene povedal: „Výborne, takže budúcu stredu. Teraz choďte na svoje hodiny a pokúste sa nezaspať.“

Študenti sa zasmiali, keď pomaly opúšťali stretnutie a Orion vzrušene prediskutovával súboj, zatiaľ čo sa vybral so skupinkou priateľov na ich prvú hodinu.

OOO

Mesiace utekali ako voda, TA precvičovali simuláciu boja štyrikrát do týždňa a učili sa mnohé formácie, čo dávalo každému tímu neuveriteľnú flexibilitu k zmene stratégie a taktiky počas boja. Spôsob velenia v každom z tímov zmenili, a to tak, že jeden z vodcov povstane, ak bude ten predošlí neschopný pokračovať vo svojej funkcii, ale zároveň zanechali i menšie skupinky v tíme, ktoré budú bojovať nezávisle.

Na konci, bol každý člen, čo mal predpoklady viesť, zasvätený tak, aby dokázal viesť svoju podskupinu.

Ako sa blížil jún, dal Orion TA prestávku, takže sa študenti mohli sústrediť na svoje koncoročné skúšky. Napätie zo skúšok bolo citeľné najmä od žiakov z piatych a šiestych ročníkov. Knižnica a spoločenské miestnosti sa stali nesporné územia plné vystresovaných a zbesilo sa učiacich študentov. Dokonca aj prvé ročníky rešpektovali ticho, ktoré prinášalo intenzívne sústredenie sa, rešpektovali to najmä zo strachu, že by mohli byť škaredo zakliatí, alebo rozdrvení o stenu, alebo niečo podobné.

Z Calypso sa stalo klbko nervov a nahnevane vyštekla na každého, kto ju vyviedol z koncentrácie, stále bolo obklopená knihami a odchádzala celá nasrdená, keď na ňu niekto čo i len prehovoril.

Lezander sa zdal byť stresom a tlakom absolútne nedotknutý. V pohode sa učil v spoločenskej miestnosti Hydier, nohy mal opreté o nízky stolík, prehŕňal stránky svojej učebnice učiac sa všetky informácie s ľahkosťou a záujmom.

Orion na tom nebol oveľa lepšie než Calypso. Avšak nervózny nebol, stále študoval na VČÚ, trénoval svoju temnú mágiu a cvičil s oboma prútikmi, až kým nezaspal vyčerpaním. Stál sa ešte viac popudlivým ako tlak z toho všetkého stúpal; Voldemort ho vyvádzal z koncentrácie tými svojimi čoraz náročnejšími a zúrivými diskusiami a jeho sny o Oddelení záhad boli každým momentom silnejúce.

A zistil, že sa cíti v pasci a celkom zúfalo z toho, že si má vybrať z Voldemortových možností, ktorými mu mal splatiť dlh – myšlienky na to ho prenasledovali dňom i nocou.

V deň pred skúškami VČÚ, sa posadil, sám vo svojej spálni a rozhodol sa konečne si vybrať. Premýšľal o Lezanderovi, Temnom znamení, o vynosení dediča a o tom, aký jeho život bude po zvolení si jednej z možností. S prudkým odhodlaním, sa Orion rozhodol.

OOO

Bolo pätnásteho júna, dva týždne po stresujúcom a vyčerpávajúcom období, ktoré začalo ich VČÚ skúškami a dnes končilo poslednými skúškami pre Hydry: VČÚ z Ľudskej transformácie.

Päť študentov Hydry už malo napísané a odskúšané svoje praktické testy. Teraz, ostávali iba Orion, Lezander a Calypso, ktorí boli skúšaní porotou z Dánskeho Ministerstva Mágie – aby dokázali, že sa vedia premeniť do svojej zvieracej podoby.

Starý kúzelník na nich kývol, a naraz zatvorili oči a začali sa sústrediť na svoju transformáciu. Orion bol vyčerpaný a jediné čo si želal bolo, byť v posteli s Lezanderom. Sám pre seba sa usmial nad tou myšlienkou. Nemohol sa dočkať kedy-

Neochotne onú myšlienky potlačil , zatiaľ čo sústredene prižmúril oči a koncentroval sa na transformáciu. Náhle sa prechádzal pozdĺž chladnej, tmavej chodby na Oddelení záhad, jeho chôdza bola pevná a účelová, niekedy takmer akoby bežal odhodlaný dosiahnuť svoj cieľ... čierne dvere sa ako obvykle otvorili a bol tu v kruhovej miestnosti s mnohými dverami, ktoré sa otvorili rovnako ako ostatné...

Priamo po kamennej podlahe, spod druhých dvier vychádzal lúč svetla, ktorý tancoval na stene. Prebehol posledných niekoľko stôp k tretím dverám, ktoré sa otvorili rovnako, ako ostatné...

Orion zalapal po dychu. Nikdy sa k tejto izbe predtým nedostal. ´Ale nie teraz!´ povedal sám sebe. Musel sa sústrediť na premenu do Ohnivéhodychu... Ale jeho zvedavosť bola silnejšia. Bol v izbe katedrálového typu, ktorá bola plná políc a sklenených gúľ... jeho srdce bilo opreteky... tento krát sa tam dostane... keď dosiahol číslo deväťdesiatsedem otočil sa doľava a ponáhľal sa uličkou medzi dvoma radmi... Ale na samom konci bol tmavý tieň pohybujúci sa po podlahe, ako ranené zviera... Orionov žalúdok sa stiahol strachom... vzrušením...

Hlas vychádzal z jeho vlastných úst, vysoký, chladný a zbavený ľudskosti...

„Vezmi ho pre mňa... zdvihni ho, teraz... nemôžem sa ho dotknúť... ale ty môžeš...“

Čierny tieň na podlahe sa trochu pohol. Orion zbadal bielu ruku s dlhými prstami, ktoré zvierali prútik, mieriac ním na jeho vlastné rameno...

´Och, pre Merlina!´ zasyčal Orion netrpezlivo. ´Nie toto, čokoľvek, len nie toto. Nie teraz!´

Orion prudko zatlačil víziu do kúta svojej mysle a s chladným odhodlaním, zablokoval všetok prístup do svojej mysle a sústredil sa na transformáciu.

V krátkosti nádychu sa premenil do Ohnivéhodychu, privrel svoje viečka a otvoril oči. Poobzeral sa a videl Šupináča a Divocha premieňať sa späť do ich ľudských podôb. Starý dánsky kúzelník, s nečakaným záchvatom energie, zatlieskal obdivne rukami.

„Nádhera! Excelentné!“ povedal vzrušene. „Výborne, vy traja!“ Pozrel sa na Wywern a dodal: „Neuveriteľné!“

Keď sa Orion transformoval späť, ministerský úradník povedal: „Môžete ísť! Máte po skúškach. Pošleme vám výsledky, po sove, v júli.“

Traja kamaráti ochotne opustili skúšobnú miestnosť, so spokojnými úsmevmi na tvárach.

„Nuž, nebolo to také zlé, však?“ spýtala sa Calypso, zatiaľ čo kráčali chodbou. „Nie som si istá, či som spravila písomný test, došiel mi čas. Ku každej otázke, tam bolo toľko čo napísať! Vedeli ste, akým kúzlom sa dajú získať hadie oči v otázke štyridsaťpäť? Nebola som si veľmi istá a v otázke dvadsaťtri-“

„Calypso,“ prehovoril Lezander s netrpezlivým úsmevom, „týmto sme si už prešli... Nebudeme tu rozoberať každú skúšku, ktorú sme absolvovali. Skrátka si vychutnávaj, že toto boli naše posledné VČÚ testy!“

„Srdečne súhlasím,“ pritakal Orion. „Sme voľní! Už na to viac nechcem myslieť, všetci sme si viedli veľmi dobre. Teraz chcem odpočívať.“ Strelil po Lezanderovi pohľadom a dodal: „A chcem zahrnúť samého seba vecami, ktoré sú viac... príjemné.“

Calypso sa nasrdila. „Dobre, nechám vás dvoch samých. Idem pozrieť môjho otca.“

Otočila sa a odbočila do ďalšej chodby. Lezander pozdvihol obočie na Oriona a Orion sa prosto usmial a vzal ho za ruku.

„No tak, Lez,“ povedal Orion, keď popohnal svojho priateľa do klusu. „Na toto som čakal veľmi dlhú dobu.“

Len čo vstúpili do svojej spálne, ktorá bola našťastie prázdna – Loki ani Victor v nej neboli – Orion zatlačil Lezandera na posteľ.

Lezander sa zasmial Orionovej uponáhľanosti. „Čo máš na mysli?“

„Och, uvidíš,“ riekol Orion so zvodným úsmevom.

Lezanderové bledomodré oči stmavli túžbou, ale potichu odvetil, zastaviac tak Oriona od vyzliekania. „Vieš, že-“

„Chcem sa s tebou spojiť,“ skočil mu do reči Orion jemne, ako tak ležal na Lezanderovi hľadiac naňho svojimi zelenými očami.

Lezander sa upokojil a vracal mu pohľad. „Si si istý?“

„Bez žiadnych pochýb,“ odvetil Orion s hrejivým úsmevom. Potom nežne dodal, s hlbokou emóciou, zatiaľ čo nežne pohladil Lezanderovú tvár. „Si to ty, koho chcem, Lez. Vybral som si teba. Vybral som si šťastie po tvojom boku. Viem, že si jediný, ktorý mi ho môže dať a ja ti ho chcem dať rovnako. Bez teba by som sa rozpadol pod tým tlakom už dávno. Staráš sa o mňa, miluješ ma, vďaka tebe cítim teplo a nehu, keď som sa nad tým zamyslel, zistil som, že som nič také nikdy nemal. A aj napriek našim odlišnostiam ma podporuješ a chápeš s nekonečnou trpezlivosťou. Zaujíma ma len záchrana môjho otca a bytie s tebou. Máme vlastné cesty, ktoré chcem nasledovať, ale môžeme to spraviť spoločne, navzájom si pomáhajúc. Rozmýšľal som nad tým dlhú dobu, jediná budúcnosť, ktorú pre seba chcem je tá, v ktorej budeš po mojom boku.“

„Och, meu inima, láska moja,“ zašepkal Lezander, nežne pobozkajúc Oriona na pery. „Ty to naozaj myslíš vážne.“

„Áno,“ odvetil Orion. Vzdychol si a povedal: „Lez, stanem sa smrťožrútom, ale stále chcem, aby sme boli spolu.“

Lezander sa naňho zamračil. „Prečo chceš byť smrťožrútom? Myslel som si, že si chceš vybudovať svoju vlastnú stranu.“

„To chcem,“ súhlasil Orion potichu. „Ale Voldemort... dlžím mu dlh života, keď dostal môjho otca z Azkabanu. Nepovedal som ti o tom skôr, pretože som sa musel rozhodnúť sám. Ale možno, budem schopný sa zbaviť Temného znamenia; je to parselské kúzlo. Dokážem to, časom. A nakoniec, aj tak by som podporoval temnú stranu.“

„Nechcem, aby si ťa označil,“ zavrčal Lezander.

Orion si povzdchol a prehrabol Lezanderove dlhé vlasy. „Ja tiež nie, ale nemám na výber. Ale nemaj strach, zbavím sa ho. A dlh nie je možné anulovať, môže byť len zrušený tým, kto má naň nárok a Voldemort by také niečo nikdy nespravil.“

Lezander si oprel čelo o Orionové a ticho odvetil: „Viem, že nie je cesty späť z kúzelníckeho dlhu. Želám si, aby si mi o tom povedal skôr... ale rozumiem, že si sa ohľadom toho musel rozhodnúť sám.“ Prudko zodvihol hlavu, pozrel na Oriona a dodal: „Je mi jedno či sa staneš smrťožrútom. Ako si povedal, zúčastníš sa vojny tak či tak. A ja ti pomôžem, budem tam, po tvojom boku.“

„To nemusíš-“

„Ale ja chcem,“ zašepkal Lezander. Pozrel do Orionových očí a povedal hlasom plným emócií. „Milujem ťa, staneš sa mojim druhom. Čakal som na to tak dlho... Budem tam pre teba, ako ty budeš pre mňa, keď mi budeš pomáhať s vládnutím nad mojim klanom, po vojne.“

„Áno,“ riekol Orion nežne, zatiaľ čo si Lezandera pritiahol k sebe a obkrúžil si ruky vôkol jeho krku. „Pomôžeme si navzájom. Navždy spolu. Partneri. Druhovia.“

Lezander ho hlboko pobozkal a začal Oriona vyzliekať, Orion robil to isté. Navzájom sa pomaly zbavovali oblečenia, vychutnávajúc si dotyky toho druhého, cítiac svaly, ktoré sa hýbali pod ich dotykmi.

Orion hladovo Lezanderovi oplatil bozk, zatiaľ čo vstúpil do jeho teplých úst, cítil jeho ostré rezáky proti svojmu jazyku, skúmal ich a vychutnával si ich chuť, jeho vzrušenie stúplo. A pocítil to teplo opäť, teplo ktoré ho obklopilo, keď mu Lezander rovnako vášnivo odpovedal, pomaly hladkajúc jeho nahé brucho, akoby si vychutnával každú piaď jeho tela končekmi prstov.

„Milujem ťa, milujem...“ zašepkal Lezander nežne, keď bozkával Orionov krk, zatiaľ čo mu pomaly vyzliekal nohavice.

Orion sa zachvel rozkošou a mierne zodvihol boky, aby mu Lezander stiahol nepotrebný odev dolu.

Lezanderové oči sa zahmlili, keď pohľadom mapoval Orionové telo, ktoré už čoskoro bude telom jeho druha.

„Tak nádherný,“ zašepkal.

Orion sa pousmial. „Ty tiež.“

Lezader mu venoval úškrn. „Som pekný, ale ty, meu dragoste, si nádherný.“

„A tvoj.“

„A môj,“ pošepol Lezander, jeho telo divo búšilo, keď jeho túžba vzrástla do neznesiteľnej úrovne, vďaka oným slovám.

Orion začal pomaly rozopínať Lezandrove nohavice, očami preskúmaval každý kúsok priateľovho hladkého a silného tela, jeho oči tmavli zúfalou potrebou.

Lezander zatlačil Oriona na chrbát a obratne sa naňho vyšvihol, natlačil sa na Orionov pás tým svojim a obaja zastonali, keď sa ich erekcie treli o seba, posielajúc im vlny potešenia do tiel.

Orion si prekrížil nohy okolo Lezanderového pásu, vzpierajúc sa pod ním a lapajúc po dychu kvôli neznesiteľnej túžbe a očakávaniu.

Lezander zovrel Orionove boky a pohol sa proti nemu, zastonal, keď sa ich teplé vzrušenia masírovali navzájom. Orion zaklonil hlavu, keď hrdelne zastonal, cítil ako ho vlastná krv podnecovala a chcel viac, potreboval viac . Zovrel nohy a ramená okolo Lezandera a zašepkal: „Nikdy nedovolím, aby si zomrel, Lezander. Vždy ťa budem ochraňovať. Ľúbim ťa, potrebujem ťa.“

Lezander naňho prekvapene pozeral a potichu odvetil: „Viem to, Orion. Rovnako ťa vždy ochránim. Milujem ťa, Orion. Nezáleží na tom, čo sa stane, nič to nezmení.“

„Chcem ťa teraz hneď, Lez,“ dychčal Orion, proti Lezanderovému krku, na ktorý dopadal jeho teplý dych a spôsobil mu chvenie.

Lezander ho hlboko pobozkal, jazykom vášnivo skúmal vnútro Orionových úst, ochutnával jeho lákavú chuť, jeho jedinečnú vôňu, ktorá ho zanechávala v divokej túžbe, už sa viac nedokázal ovládať; chcel, aby bol Orion kompletne jeho, jeho druh.

Olízal Orionov krk, zatiaľ čo rukou cestoval až k Orionovmu vzrušeniu a pevne ho uchopil, pomaly pohybujúc dlaňou hore a dolu.

„Och, sladký, Merlin!“ vydýchol Orion, keď sa prehol v chrbte a prirazil do Lezendrovej dlane.

Lezander sa naraz stratil v Orionových zelených očiach, ktoré boli plné túžby a potreby. Bez dychu zašepkal: „Ožeň sa za mňa, Orion.“

Lezanderové slová Orionova myseľ pomaly zaznamenávala. Jeho oči sa rozšírili. „Čože?“

„Keď budeme mať sedemnásť, povedz, že si ma vezmeš. Teraz budeme druhmi, ale potom manželmi. Povedz áno, meu dragoste.“

Orionove srdce búšilo v jeho hrudi šťastím, ktoré nikdy predtým necítil a podmanilo si jeho myseľ a srdce. Nerozmýšľal nad tým dvakrát. „Áno, tisíckrát áno!“

Cez Lezanderovú krásnu tvár prešiel  taký povznesený výraz, že Orion cítil, že ho nikdy nemiloval tak veľmi, ako v tejto chvíli.

Lezander ho hladovo bozkával až kým im nedošiel kyslík, a potom sa zapozeral na Oriona posledný krát, ukazujúc mu v očiach všetku tú lásku, ktorú k nemu cítil, predtým ako sa zahryzol do Orionovho teplého krku.

Orion zalapal po dychu a naklonil hlavu dozadu, keď cítil Lezanderové teplé pery na svojom krku, jeho krv prúdila do Lezanderových úst a vlna intenzívneho, všepožierajúceho potešenia prešla jeho telom, dostávajúc tak jeho myseľ i telo do absolútnej extázy.

Jeho telo sa triaslo intenzívnym, rozpáleným potešením, keď Lezander pokračoval a bral si od neho viac krvi ako predtým. Orionova myseľ bola kompletne zahalená v hmle, teraz by si nespomenul ani na svoje vlastné meno; poznal iba potešenie a zúfalú túžbu.

Lezander prestal a olízal Orionovi ranku; dva malé zárezy, ktorými si svojho partnera označil naveky. Rýchlo sa uhryzol do zápästia a umiestnil ho k Orionovým opuchnutým perám.

„Pi, meu dragoste, pi,“ zašepkal.

Keď sa ich pohľady uzamkli, Orion sa chytil Lezanderovho ramena a olízal otvorené zápästie. Skvostná, teplá krv tiekla do jeho úst, načo zastonal nepredstaviteľným pôžitkom, zatiaľ čo ochutnával Lezanderovu krv, cítil ju vo vnútri svojho tela, ako sa premiešava s jeho vlastnou krvou, spájajú sa do jednej krvavej esencie.

Orion mal pocit, že horí, každý nerv sa mu chvel neznesiteľnou rozkošou, keď Lezanderová krv ako príval vošla do jeho krvného obehu, cítil vlnu intenzívnej energie a sily, ktorá sa rútila skrz jeho telo, posilnila jeho svaly, dala mu večné zdravie a takmer večnú mladosť.

Lezander k nemu nežne šepkal, zatiaľ čo Orionové telo bolo zasiahnuté toľkými zmenami, lapené potešením a plačúce v extázy, cítil ako jeho temná mágia zintenzívnila, akoby sa tešila z náporu nečakaného života, ktorý napĺňal jeho telo. Lezander od neho odtiahol zápästie a rýchlo si olízal hlbokú ranu – liečil ju. Potom si tesne k sebe pritiahol Orionove telo, kolísal ho a bozkával na tvár, zatiaľ čo bol jeho druh zasiahnutý vlnami intenzívneho pôžitku a iskriace energiou.

Orion otvoril oči a Lezander zalapal po dychu; Orionove smaragdové oči žiarili víriacou mocou a silou, fascinovali ho. Tak nádherné, tak intenzívne... nikdy nevidel také oči...

Orion pomaly hladil Lezanderovú tvár a nadprirodzeným hlasom prehovoril: „Cítim ťa v sebe, koluješ mi v žilách.“ Zatvoril oči a bez dychu pokračoval: „Môžem cítiť bitie tvojho srdca, akoby bolo mojím... Cítim... sa inak, tak inak... Mocne, tak mocne... neprekonateľný, živý, silný... Cítim všetko...“

„Upírska krv,“ zašepkal Lezander, uchvátene.

„Áno,“ súhlasil Orion jemne, keď otvoril oči a zabodol ich do Lezanderových. „Tvoja znamenitá krv.“ Potom si olízal červené pery, zatiaľ čo pohladil prstami tie Lezanderové a zašepkal: „Ďakujem.“

„Teraz si Zraven,“ odvetil Lezander potichu.

Orion mu venoval úsmev a nežne odvetil: „Áno, ale stále nie som tvoj druh. Nie úplne. Dokonči naše spojenie, Lez.“

Stiahol Lezandera k hladovému bozku, keď sa ich telá preplietli dohromady, cítil zúfalú túžbu pomilovať sa s ním a dokončiť ich spojenie; horúčkovitá túžba poháňaná jeho premenenou krvou, cítil búšenie Lezanderovho srdca oproti svojej hrudi, teplo, ktoré obklopovalo jeho telo, zúfalú potrebu stať sa jednou bytosťou.

„Lez, potrebujem ťa, teraz,“ zašepkal Orion bez dychu. „Prosím, urob to! Bez prípravy, dokážem ťa prijať. Proste to sprav!“

Lezander mlčky prikývol a presunul sa nad Orionové telo, ktoré akoby pod ním žiarilo. Jeho erekcia vibrovala bolestnou potrebou a cítil nevysvetliteľné tiahnutie k Orionovi; Orionova podstata ho k sebe volala. Zovrel Orionove boky, keď sa pozrel do jeho žiarivých smaragdových očí.

Zrazu sa ozvala hlasitá rana a niekto vstúpil do vnútra izby, než osoba zastavila a zalapala po dychu.

„Merlin, Circe a Morgana!“ zakričala Calypso, otočiac sa od výhľadu na nich.

Lezander stuhol, otočil sa k nej a zúrivo zavrčal: „Dúfam, že je to dôležité, Calypso!“

„Je!“ vykríkla zúfalo. „Och, pre Merlina, oblečte sa, oblečte sa!“

Orion sa zamračil a pozrel na Lezandera. Lezander si povzdychol a začal sa stavať z postele, pomáhajúc Orionovi. Rýchlo sa obliekli, zatiaľ čo si vymieňali vášnivé pohľady a tajnostkárske úsmevy.

Lezander objal Oriona zozadu, sklonil sa k jeho krku a zašepkal: „Neboj sa, neskôr to dokončíme.“

Orion po ňom strelil zmyselným úsmevom. „Stav svoj zadok, že dokončíme.“

Lezander sa uškrnul. „Nie, láska moja, tvoj zadok.“

„Vskutku,“ odvetil Orion so šťastným smiechom.

„Ste hotoví?“ spýtala sa Calypso zúfalo.

„Áno,“ vyštekol Orion, hlavou sa opierajúc o Lezanderovu hruď. „Čo má toto všetko znamenať?“

Calypso sa k nim otočila a Orion okamžite videl jej znepokojený, zbesilý výraz.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa poplašene.

„Smrťožrúti mieria do Oddelenia záhad, práve teraz!“ 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

wow

(ranchan, 12. 12. 2016 19:19)

Tato povídka tu je již dlouho, ale z neznámých důvodů jsem se jí vždy vyhýbala... ale tentokrát jsem si řekla "jdi do toho" (došlo mi čtivo ;) ).

Musím říct, že tato povídka mě velice uchvátila. Je napínavá, originální a velice poutavá.... zacala jsem o výkendu a dnes dočetla poslení kapitolu, která je k dispozici...

U této poslení kapitoly na konci.... já jsem se tak těšíla, že se konečně spojí, ale zase jim to bylo překaženo a bohužel se obávám, že jim to ani nikdy nevyjde.... předpokládám, že Orion bude mít pouze upírskou krev, ale nikdy se s Lezanderem nespojí...

Je to opravdu úžasná povídka a velice se těším na její pokračování a tobě moc děkuji, že jsi se ujmula překladu... je to úžasné a moc tě za to obdivuji a také sbožňují tvoje povídky....

Děkuji

PS: Přeji ti již nyní krásné prožítí svátků, hodně dárků, pohody a plné břicho dobrot... úži si to :D

:)

(market, 11. 12. 2016 23:05)

Tak to bylo dokonalé. Moc se těším na pokračování.

...

(Tinů, 30. 11. 2016 1:02)

nemám slov. Proste úžastná kapitola. Ešte stále to rozdýchavam, čakala som že ten koniec bude s Voldym, ale som neskutočne rada že si vybral Leza. Dúfam, že to tak ostane. Bojím sa čo bude ďalej. A hlavne na tom oddelení. Ďakujem velmi pekne za preklad :) Si úžastá

...

(MiraJane, 27. 11. 2016 15:50)

Jsem úplně bez dechu.. Ten konec! :D už jsem doufala, že se to stane, přemýšlela jaké to bude mít následky a ono..nic :D Nádherná kapitola, plná otázek a záhad, neuvěřitelně jsem si jí užila. Doufám, že v příští kapitole se nestane nic z čeho by mě trefil infarkt. Trochu mě irituje jak Orion nemůže nic vyřešit. Kupí se toho na něj tolik, že při čtení mám i za něj pocit, že se brzy zblázním.
Je mi samozřejmě líto, že je překlad tak složitý. Skoro každých pár dní koukám jestli není další kapitola :D Ale naprosto chápu, že času moc není a chci tě požádat ať to určitě nevzdáváš s překladem :) jsem za něj opravdu moc vděčná a i když tato kapitola přišla až po cca třech měsících, skvěle jsem si ji užila. Stálo za to na ní čekat. :D

Re: ...

(Sonka, 27. 11. 2016 21:32)

MiraJane, to áno, autorka toho na Orionové plecia hodila veľa, takže stále čakám, kedy sa už všetky tie veci začnú riešiť. Ďakujem za povzbudivé slová, dúfam, že sa v mojom živote nevyskytne nič také závratné, aby som nemohla s prekladom pokračovať, pretože ma to vážne baví a aj ja sama som zvedavá, čo všetko nás v tejto ff ešte čaká, hoci som ju čítala už dosť dávno, veľmi si ju nepamätám, keďže v tej dobe, som anglicky až tak nevedela :D Ďakujem :))

:3

(Maxë, 26. 11. 2016 16:12)

U Merlina, to je dlouhé :D A hrozně zamotané, tolik myšlenek v jedné kapitole :D Opravdu jsem zvědavá, jak to bude pokračovat :) S Lezanderem to bylo celkem předvídatelné, rozumné. Akorát jsem nečekala utnutý konec, byla jsem si jistá, že se už jeho druhem stane :)
Mám takovou teorii, když se změnila Harryho magie, není možné, že se tím anuluje životní dluh? Celkem by se mu to hodilo - ale asi jsem vedle, že? :D
Nu, na závěr ještě dodám, že mi chybí Tom z medailónku, mám ho v téhle povídce hrozně ráda :)
Děkuji Ti za překlad :)

Re: :3

(Sonka, 27. 11. 2016 21:28)

Maxe, zaujímavá teória to s tým dlhom, to by zaujímalo aj mňa, no neviem či sa mu zmenila aj mágia, alebo iba krv, tým pádom status človeka. Ťažko povedať, veď uvidíme. Tom z medailónu chýba aj mne, vždy keď prekladám, tak čakám, kedy Orion konečne vytiahne medailón a ono nič :D Ďakujem za komentík :))

oddělení záhad

(sisi, 26. 11. 2016 1:15)

no opravdu doufám, že se na oddělení záhad stane něco dramatického, co posune děj jakýmkoliv směrem. Totiž opravdu doufám,že to není jen nějaká nedůmyslná klička autora, aby čtenáře navnadil na další kapitolu. Předpokládám,že ani Lezander, ani Orion se nenechají zlákat k nebezpečné cestě, že raději obětují bolest hlavy nepříjemnému rozhovoru s šéfem maskovaných kouzelníků, než přímou konfrontaci s ministerstvem v daleké ostrovní zemi. Děkuji za překlad, moc se povedl. Budu se těšit na další kapitolu, třeba se už blíží finále, nebo nějaké vyhrocení děje. nevím, nechám se překvapit.

Re: oddělení záhad

(Sonka, 26. 11. 2016 19:03)

Sisi, môžem ťa uistiť, že v budúcej kapitole sa ozaj stane niečo veľké. Ak si to teda dobre pamätám :D Ďakujem za komntár :)