Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kapitola III.

16. 3. 2017

 

Kapitola III.

Rokfort

Harry práve prešiel cez kamenný stĺp, ktorý viedol na zastávku 9trištvrte. Nadšene sa rozhliadal vôkol seba, zatiaľ čo za sebou ťahal veľký kufor.

„Neverím, že je to skutočné! Už naozaj idem do Rokfortu,“ šepkal potichu, s úsmevom na tvári.

„Áno, rastieš ako z vody,“ riekol Tom. „Hej, tamto sú Malfoyovci, mal by si sa pridať k Dracovi.“

Harry sa obzeral až v dave zazrel postávať trojicu plavovlasých kúzelníkov. Lady Malfoyová so slzami v očiach hľadela na svojho syna, zatiaľ čo vysoký muž s dlhými svetlými vlasmi, vysvetľoval niečo Dracovi.

„To je Lucius,“ okomentoval to Tom.

Draco sa zrazu otočil, chvíľu sa obzeral až ho nakoniec zbadal a zamával mu. „Harry!“

Harry sa vydal k nemu. „Ahoj,“ pozdravil ho s úsmevom.

„Rád ťa vidím!“ Potom sa otočil k svojmu otcovi. „Otec, toto je Harry Potter!“

Lord Malfoy sa zamračil a zaujato si ho prezeral. Nakoniec sa chladne pousmial a podal Harrymu ruku. „Veľmi ma teší, pán Potter. Veľa som o vás počul.“

„Aj mňa, lord Malfoy. Dobrý deň, lady Malfoyová,“ pozdravil i ženu, stojacu hneď pri nich.

„Rada vás opäť vidím, lord Potter,“ venovala mu láskavý úsmev.

„No dobre, mali by sme ísť,“ ozval sa Draco nedočkavo a začal ho ťahať za ruku smerom k vlaku. „Majte sa!“ zakričal ešte na rodičov.

„Lucius musí byť zo svojho syna vážne nadšený. Očividne vo výchove značne poľavil,“ poznamenal Tom sarkasticky a škodoradostne zároveň.

Dostali sa na úzku chodbičku vo vlaku. Harry si všimol, ako si naňho decká ukazujú a vzrušene si šepkajú. Nepáčilo sa mu to.

„Pôjdeme sem, v tomto kupé sú moji priatelia,“ oznámil mu Draco.

Nakoniec sa dostali do kupé so štyrmi sedadlami, kde už sedeli dvaja budúci študenti.

„Ahoj, Draco!“ ozvalo sa nízke hnedovlasé dievča, ktoré sedelo pri okne. No úsmev jej z tváre zmizol, keď jej padol pohľad na Harryho. Vypleštila orieškovo-hnedé oči a otvorila ústa.

Oproti nej sedel chlapec, ktorého pleť mala príjemne čokoládový odtieň. Odložil knihu, ktorú zrejme doteraz čítal a jeho oči, farby nočnej oblohy, vyžarovali chlad a ostražitosť.

„Draco, to je-“ ozvala sa hnedovláska napokon.

Draco sa samoľúbo uškrnul. „Áno, je... predstavujem vám Harryho Pottera,“ riekol sebavedome a potom sa otočil k Harrymu. „Toto sú moji priatelia už z ranného detstva, hovoril som im o tebe.“

Hnedovláska už stála pri nich a s dôležitým výrazom na tvári k nemu naťahovala ruku. „Ja som Pansy Parkinsonová.“

Harry jej jemne stisol dlaň a pousmial sa. „Rád ťa spoznávam, Pansy.“

Čierno-oký chlapec mu len kývol hlavou a odmerane prehovoril: „Ja som Blaise. Blaise Zabini,“ dodal a ďalej sa venoval svojej knihe.

Draco len prevrátil očami, keď sa Pansy usadila späť na svoje miesto a rukou mu naznačovala, nech sa posadí vedľa nej. Draco mu venoval otrávený pohľad a sadol si vedľa svojej kamarátky. Harry sa posadil na posledné voľné miesto vedľa Blaisea, ktorý ich ignoroval a ďalej si čítal.

„V akej fakulte by si chcel byť, Harry?“ spýtala sa ho Pansy sladkým hláskom.

Harry si všimol, ako sa tisla k Dracovi, ktorý sa od nej snažil odsunúť. Uškrnul sa a odvetil: „To nechám na Triediaci klobúk.“

„No ale si Harry Potter, dá sa predpokladať, že skončíš v Chrabromile,“ odfrkla si v predstieranom znechutení.

Draco sa na ňu zamračil. „Harry bude náš priateľ, aj keď bude v Chrabromile.“

„Hádam mi nechceš hovoriť, že sa budeme kamarátiť s niekým z rivalitnej fakulty?“ spýtala sa pobúrene a mračila sa ako obloha pred búrkou.

„Harryho Pottera predsa chceme na našej strane, Pansy!“ upozornil ju Draco a prameň vlasov, ktorý mu vypadol z dokonale upraveného účesu, si naštvane zastrčil za ucho.

„O čo tu ide, Tom?“ spýtal sa Harry v duchu, zamračene sledujúc tých dvoch.

„Draco i Parkinsonová sú čistokrvní kúzelníci zo starých čarodejníckych rodín, je samozrejmosťou, že budú zaradení do Slizolinu. O fakultnej rivalite medzi Chrabromilom a Slizolinom som ti už hovoril a je absolútne nemysliteľné, aby sa niekto ako oni, kamarátili s niekým ako si ty. Ide o to, že si porazil Temného pána, Malfoyovci aj Parkinsonovci ho podporovali a boli zapojení do jeho koalície, kúzelníci ako oni na teba pozerajú ako na svetlého kúzelníka. No nemaj obavy, celkom určite budeš zaradený do Slizolinu, a potom všetci uvidia, že nie si ten, za ktorého ťa majú, že nebudeš len Dumbledorovou figúrkou vo vojne. Staneš sa niekým omnoho väčším, než len jeho postavičkou na strane svetla. A myslím, že presne to na tebe Draco vidí. Možno sa ti môže zdať, že sa s tebou chce priateliť iba preto, lebo si slávny, no myslím, že už v tak mladom veku je schopný cítiť tú magickú charizmu, ktorá z teba vyžaruje. Malfoyovci boli vždy priťahovaný k moci a vždy ju dokázali okamžite vycítiť. Draco očividne nebude iný. Jablko nepadá ďaleko od stromu.“

„...tvoji rodičia s týmto priateľstvom súhlasili?“ pišťala už Pansy, celá červená v tvári.

„Aj keby nesúhlasili, je mi to jedno!“ kričal Draco.

„Nevšímaj si ich,“ zamumlal mu Blaise pri uchu, zatiaľ čo pretočil stránku knihy. „Hádajú sa stále... sú ako starí manželia,“ dodal znudene a pokračoval v čítaní.

Harry si ho chvíľu premeriaval, Blaise pôsobil veľmi arogantne a povýšenecky. Celkom určite patril k sorte čistokrvných. „Vieš niečo o Zabiniovcoch?“ spýtal sa v duchu.

„Zabini...“ ozval sa Tom zamyslene. „Nuž, pokiaľ si pamätám, žiaden Zabini v radoch Temného pána nebol. Spomínam si na jedného Zabiniho, ktorý so mnou chodil do školy. Možno to bude jeho starý otec, volal sa Basilio Zabini, pochádzal z dlhého rodu čistokrvných kúzelníkov z Talianska, obchodovali s ťažbou zlata a magických kovov. Viem, že mal dcéru, veľmi peknú dcéru, uchádzali sa o ňu kúzelníci z celého sveta. Toto bude celkom určite jej syn.“

 „Nevieme či bude Harry v sprostom Chrabromile, tak si už zatvor ústa, Pansy!“

Pansy zrazu zmĺkla a odutá sa otočila k Blaisovi. „A ty máš aký názor na to, že sa budeme kamarátiť s Chrabromilčanom?“ spýtala sa ho prísne.

Blaise sa vystrel ako pravítko a stočil k nej svoje chladné čierne oči. „Rozhodne si nebudem vyberať priateľov podľa nejakého hlúpeho rozdelenia fakúlt,“ odvetil bez záujmu a pokračoval v činnosti, ktorú vykonával doteraz.

„Tak vidíš!“ ozval sa Draco víťazoslávne.

Harry si ich už dávno nevšímal. Z tašky si vytiahol rozčítanú knihu o starovekých magických tvoroch a pohodlne sa oprel o mäkké operadlo.

„Tak to už sa rovno môžeme kamošiť s humusákmi!“ zvreskla Pansy.

„Špinavých humusákov sem nepleť!“

Harry na nich vrhol už vážne unavený pohľad a mávnutím prútika stlmil ich hlasy tak, aby sa počuli len navzájom.

Blaise po ňom okamžite strelil pohľadom. „Ty už ovládaš takéto kúzla?“ spýtal sa prekvapene.

„Hm, áno... trochu som sa učil,“ zamrmlal a venoval sa svojej knihe.

Blaise sa k nemu nahol a nazrel do jeho knihy. „Rád čítaš?“

Harry sa odtrhol od textu a prikývol, prekvapený Blaisovým náhlym záujmom. „Áno, veľmi rád.“

Harry mal možnosť po prvýkrát uvidieť na Blaisovej tvári úsmev. Zrazu nevyzeral tak arogantne a neprístupne. „Ja tiež, prečítal som snáď celú knižnicu môjho nevlastného otca. Matka ma volá knihomoľom, vraj netuší, po kom to mám,“ uškrnul sa až mu v očiach zaiskrilo.

Harry sa pousmial pri spomienke na to, ako ho knihomoľom volával Tom.

Staroveké magické tvory a ich schopnosti,“ prečítal názov, „to je veľmi pokročilé čítanie,“ skonštatoval Blaise uznanlivo.

Harry pokrčil plecami. „Rozprávky pre deti ma veľmi neberú.“

Blaise sa zasmial a rozhovoril sa o vlastnej knihe, ktorú práve čítal. A takto Harrymu ubehla cesta do Rokfortu skutočne rýchlo. Na Pansy a Draca celkom zabudol, keďže začínal spoznávať skutočného Blaisea a nie toho odmeraného chalana, ktorým bol na pohľad.

OOO

Veľká sieň bola rozhodne veľkolepejšia než na obrázkoch, ktoré videl v knihách.

„Tamto je ten starec,“ poznamenal Tom, keď Harry kráčal v skupinke detí za profesorkou McGonagallovou.

Harry sa zahľadel na učiteľský stôl a zbadal, že ho riaditeľ zamračene sleduje. No nebol jediný, rovnako naňho hľadel aj trochu hrozivý učiteľ, ktorý bol celý v čiernom. Jazva ho zaštípala, keď mu pohľad padol na ďalšieho učiteľa . Na hlave mal veľký fialový turban a rovnako sa naňho so záujmom pozeral.

„Ten v čiernom je Snape... netušil som, že sa pridal k Dumbledorovi, ten zradca.“

„Bol azda smrťožrútom, keď ho nazývaš zradcom?“ spýtal sa Harry v duchu.

„Áno, patril medzi moj... Voldemortových ľudí.“

„Rovnako ako ty.“

„Hermiona Grangerová!“ ozvala sa McGonagallová.

Vyvolaná dievčina sa hrdo posadila na stoličku a s očakávaním čakala na verdikt kúzelného klobúku.

„Chrabromil!“ vyhlásil klobúk.

„Neville Longbottom!“

Longbottom...“ zamumlal Tom znechutene.

„Čo je sním?“ spýtal sa Harry v duchu, sledujúc tučného chlapca s veľkými zubami.

Nič...“

„Draco Malfoy!“

Draco, ktorý doteraz stál vedľa neho, naňho hodil nervózny pohľad. Harry mu venoval povzbudzujúci úsmev a sledoval svojho nového kamaráta, ako pyšne kráča k stoličke.

„Slizolin!“ vyhlásil klobúk ihneď a Dracovou tvárou sa mihol spokojný výraz.

„Dúfam, že sa dostanem do Slizolinu... chodil si tam predsa i ty a je tam aj Draco a Blaise... musím sa tam dostať,“ rozprával Harry v duchu.

„Si Slizolinčan skrz naskrz, maličký. A navyše si parselan, prirodzene patríš do fakulty hadov.“

„Harry Potter!“

Sálou sa ozval hlasitý šum.

„Pre Merlinove spodky, to je Harry Potter!“ kričali starší žiaci.

„Pozri, to je tá jazva!“

„Páni...“

„Dúfam, že bude v našej fakultne.“

„Nevšímaj si to,“ poradil mu Tom.

Ako si Harry sadal na stoličku, všimol si úsmev, ktorý mu venoval Dumbledore.

„Vidíš, o tomto som ti celé tie roky rozprával. Už začína hrať svoju hru,“ riekol Tom znechutene.

„Nedostane ma,“ odvetil Harry chladne.

Harry James Potter, tak predsa len... neuveriteľné... parselan, to sú mi veci. Myslím, že od teba môžeme očakávať veľké veci. Obaja tvoji rodičia boli Chrabromilčania, no najlepšie by sa ti darilo v Slizoline.

Harry si vydýchol a jasne počul ako aj Tom.

„Slizolin!“ vykríkol klobúk a v sále nastalo hrobové ticho až na slizolinský stôl, ktorý mu hlasito tlieskal.

Harry zbadal, ako sa Dumbledore znepokojene pozrel na McGonagallovú. Postrehol i Snapeov šokovaný výraz.

„Očividne sú poriadne prekvapení,“ riekol Tom nadšene. „Hlavne ten senilný hlupák, ale sme mu to natreli,“ diabolsky sa smial.

A Harry musel pobavene pokrútiť hlavou, keď ho počúval. Slizolinský stôl praskal nadšením, všetci ešte stále tlieskali.

„Máme Harryho Pottera!“

Ostatným stolom ukazovali neslušné gestá.

„Som taký rád, Harry,“ povedal Draco, keď si vedľa neho sadal.

„To je teda prekvapenie. Harry Potter v Slizoline!“ ozvala sa Pansy, ktorá sedela naproti.

„O čo Snapeovi ide, prečo sa na teba tak díva?“ zvažoval Tom v jeho mysli.

„Snape vyzerá prísne, že?“ ozval sa Blaise, keď sa na stole objavilo jedlo a v sále bolo počuť len cingot príboru a rozhovory.

„Vraj je veľmi prísny, ale svojim hadom nadržiava,“ pridal sa do hovoru Draco.

„Takže Snape sa stal vedúcim fakulty, no to sú mi veci,“ mumlal Tom.

„Som rád, že si v Slizoline,“ pošepol Blaise tak, aby to počul len on.

Harry mu venoval úsmev a na malú chvíľu ucítil, aký to je pocit byť šťastný. Nikdy nemal priateľov a škola sa ešte ani nezačala a vyzeralo to tak, že už si nejakých našiel. Spokojne sa pustil do jedla.

 

OOO

Slizolinská klubovňa bola útulná a celkom vkusne zariadená, rovnako ako chlapčenská spálňa prvákov, ktorú zdieľal so svojimi rovesníkmi a s Dracom. Vybrali si postele, ktoré stáli blízko seba, aby sa večer mohli zhovárať. Hneď potom čo sa zabývali, ich prišiel navštíviť profesor Snape. Všetci sa zoradili v klubovni a pozorne počúvali svojho vedúceho.

„V Slizoline nestrpím žiadnych povaľačov! Budete sa riadne učiť, ak budete mať problémy s nejakým predmetom, prídete za mnou a spoločne to vyriešime! Naša fakulta musí byť najlepšia! Merlin vás chráň, ak pošpiníte meno Salazara Slizolina! Ak budete mať akýkoľvek problém, som tu pre vás, rozumiete mi?“ hľadel na nich prísne. „Dokážte, že sem skutočne patríte, že ste hodní nosiť symbol hada na svojich habitoch!“

Všetci mlčali akoby nemali odvahu ani dýchať. Snape si ich chladne premeriaval, až sa prudko otočil a zavrčal: „Potter, za mnou!“

Harry vrhol zmätený pohľad na Draca, ktorý len pokrčil plecami, a tak sa vydal za profesorom, ktorý ho viedol von z fakulty.

„Smiem sa spýtať, kam ideme, pane?“

„Za Dumbledorom; bude chcieť vedieť, kde si celé tie roky bol.“

„Za pánom riaditeľom,“ odvetil Snape bez toho, aby sa naňho otočil.

Harry za ním rýchlo kráčal, pretože Snape mal poriadne rezké tempo. Nakoniec sa dostali pred nejakú kamennú príšeru. Snape niečo zavrčal a socha im uvoľnila cestu.

„Vítam ťa, môj chlapče,“ prehovoril riaditeľ spoza stola, keď vstúpil spolu so Snapeom, do jeho pracovne. „Tu, posaď sa, prosím,“ vyzval ho láskavo.

Tom si iba znechutene odfrkol. „Neskoč mu na jeho hry, maličký.“

Harry sa posadil a chladne naňho hľadel. Cítil, že mu Snape stojí za chrbtom.

„Tak, Harry, rád ťa opäť vidím. Vieš, keď si bol len malé batoľa, držal som ťa v náručí... ach,“ usmial sa, „ako ten čas letí. Nuž, odložil som ťa u tvojej milujúcej rodiny, no keď som za tebou v deň tvojich jedenástich narodenín poslal nášho školníka Hagrida, nebol si tam. Tvoja teta a strýko povedali, že si zmizol pred mnohými rokmi. Mal som strach, Harry. Mysleli sme si, že si možno mŕtvy, kde si celý ten čas bol, môj drahý chlapče?“

„Ochránim ti myseľ pred jeho sliedením. Spomínaš, ako si čítal o Oklumencii a Legilimencii?“

„Áno,“ odvetil Harry v duchu.

„Tak Dumbledore sa ti snaží dostať do myšlienok, do spomienok. No nič neuvidí, cez môj štít sa ti do hlavy nedostane.“

„Ďakujem,“ pomyslel si a vzhliadol Dumbledorovi sebavedomo do očí. „Odložili ste ma u milujúcej rodiny? Vážne, pán profesor?“ spýtal sa sarkasticky.

„Áno, chlapče môj, tvoja rodina veľmi trpela, keď si zmizol. I teraz po toľkých rokoch, boli celkom zničení. Bolo to od teba veľmi necitlivé a nezodpovedné, len tak od nich odísť. Potom všetkom, čo pre teba urobili.“

Snape si za jeho chrbtom odfrkol. „Nebuďte smiešny, riaditeľ.“

„Snape je očividne na našej strane. Len vyhoď tomu starcovi na oči, akí boli tvoji milujúci opatrovníci!“

„Týrali ma, zneužívali, šikanovali...“

„To sú vážne obvinenia, milý chlapče,“ riekol riaditeľ vážne.

Harry sa pohodlne oprel a s pokojnou tvárou pozrel na Dumbledora. „Vážne a celkom pravdivé, ale to už viete, nemýlim sa?“

Dumbledore si ho prekvapene premeriaval. „Ach, ako ti to napadlo, môj milý? Odkiaľ by som to len mohol vedieť...“

Snape si opäť odfrkol a Harry videl, ako naňho Dumbledore hodil hnevlivý pohľad, ktorý opäť zmäkol, keď pozrel naňho.

„V deň keď som ušiel ma strýko zbil do bezvedomia, a to iba kvôli tomu, že som neostal zavretý vo svojej komore, keď mali návštevu... to sú mi veľmi milujúci ľudia,“ rozprával Harry a chladne na Dumbledora žmúril očami.

Dumbledore ho pozorne skúmal až sa nakoniec oprel a prehovoril: „No, ak sa majú veci takto, chlapče, je mi jasné, že sa k svojej rodine nebudeš chcieť vrátiť.“

Harry zodvihol obočie. „Skutočne by ste ma k nim poslali i po tom, čo som vám povedal?“

„Som si istý, že si preháňal, Harry, tvoji príbuzní sú veľmi milí ľudia,“ odvetil Dumbledore prísne.

„Ten starý bastard,“ zahrešil Tom a Harry mohol cítiť jeho hnev. „Kiež by sme ho mohli zabiť!“

„Preto by bolo na mieste, ak by si nám ukázal spomienky na nich. Existuje kúzlo, ktorým sa ti nabúrame do mysle a prezrieme si ich. Pochop ma, Harry, potrebujem dôkaz.“

„Dovoľme mu to, uvoľním tvoje spomienky na tie beštie bez toho, aby Dumbledore mohol vidieť viac.“

Dobre teda,“ odvetil Harry Tomovi aj Dumbledorovi zároveň.

Dumbledore sa spokojne usmial. „Severus, prosím, mohol by si to preveriť?“

Snape sa bez rečí usadil vedľa Harryho. „Pozrite mi do očí, Potter,“ prikázal mu a Harry mu pozrel priamo do tých čiernych desivých studníc.

Harry vnímal, ako Tom Snapeovi predhadzuje ako filmový pás, rôzne udalosti z jeho života. Bolo veľmi nepríjemné vidieť ich, no potreboval, aby mu verili. Aj keď mu bolo jasné, že Dumbledore vedel, akí sú jeho príbuzní.

Snape od neho odtrhol pohľad a pozrel na riaditeľa. „Tie hyeny by si zaslúžili Azkaban,“ zavrčal.

Riaditeľ naňho spýtavo pozeral.

„Dumbledore sa ti snažil sliediť v hlave, no zistil, že sa ti do nej nedostane. Preto teraz požiadal Snapea, aby to urobil on, nezaujímali ho spomienky na tvojich príbuzných, snaží sa zistiť, kde si zmizol. Kde si celý ten čas bol. Myslím, že si uvedomil, že nie si taký, aký dúfal, že budeš. Túto hru si započal vskutku dobre. Ukázal si Dumbledorovi, že nie si jeho chlapček, že nie si jeho figúrka.“

„Nuž, Harry, je mi veľmi ľúto, že sa tvoji príbuzní zachovali tak, ako sa zachovali. Samozrejme sa k nim nebudeš musieť vrátiť. Ale budeme ti musieť nájsť novú rodinu. Potrebuješ opatrovníkov. Podám žiadosť na ministerstvo a uvidíme, akých uchádzačov vyberú. Si veľmi slávny, preto o teba bude mať záujem veľa rodín. No budeme si musieť z budúcich kandidátov vyberať veľmi dôkladne,“ rozprával Dumbledore, hľadiac mu do očí.

„Rozumiem, pane. Je to všetko?“ spýtal sa chladne.

„Och, áno, prajem ti úspešný prvý týždeň,“ zaželal mu dobrosrdečne.

Harry sa postavil a vydal sa za Snapeom, ktorý ho viedol späť do fakulty. Kráčal za ním a zamyslene sledoval jeho čierny plášť. Nakoniec Snape prudko zastavil pred vstupom do Slizolinskej klubovne a ostro naňho pozrel.

„To čo vám robili, pán Potter, je odporné. Uisťujem vás, že pokiaľ to bude v mojej moci, nedovolím, aby sa niečo z toho opakovalo. Teraz je Slizolin vašim domovom, ja som ten, ktorý vás má na starosti, preto neváhajte a pokojne za mnou príďte, ak budete čokoľvek potrebovať,“ potom sa ostražito pozrel po chodbe a sklonil sa k nemu. „Neverte Dumbledorovi,“ zašepkal, vyrovnal sa a pokývol hlavou.

„Prajem vám, dobrú noc.“

Harry naňho prekvapene žmurkal. „Aj ja vám, pane,“ odvetil nakoniec.

„Takže Snape predsa len nie je na Dumbledorovej strane, výborne,“ rozprával Tom, zatiaľ čo sa Harry posadil už prezlečený na svoju posteľ.

„Myslím, že je to muž na správnom mieste,“ odvetil mu Harry v duchu.

„Kam si to zmizol so Snapeom?“ vyzvedal Draco, ktorý už ležal vo vedľa stojacej posteli.

„Za riaditeľom...“ odtušil a tiež si ľahol. „Chce mi nájsť nových opatrovníkov,“ povzdychol si.

Draco sa zamračil. „A to už prečo?“ spýtal sa zvedavo.

Harry sa rozhliadol po spálni. Blaise, ktorý mal posteľ z druhej strany sa ešte vybaľoval. Ostatní chlapci sa prezliekali a všetci sa hlasito bavili, takže ich rozhovor nebol počuť. „Moji príbuzní mi ubližovali,“ zašepkal.

Dracove šedé oči sa rozšírili pobúrením. „Ako si to len mohli dovoliť?“

„Sú to muklovia, takže...“

„Muklovia?“ odfrkol si Draco. „Aké odporné stvorenia. Ako je možné, že niekto ako ty vyrastal u muklov? To je neslýchané! Musím napísať rodičom,“ povedal pohoršene.

„Prečo? Hovorím ti to preto, lebo si môj priateľ a počítam, že to udržíš v tajnosti,“ odvetil Harry sklamane.

Draco sa pousmial. „Aj ty si môj priateľ a iste, že tvoje tajomstvá udržím, no musím im napísať, aby vedeli, že ti hľadajú opatrovníkov. Chcem, aby sa nimi stali oni! Bolo by super, kebyže bývaš s nami.“

„Chlapcovi to myslí, nebolo by od veci, ak by si skončil u Malfoyovcov, nie, práve naopak. Hralo by nám to do karát.“

Harry len pokrútil hlavou. „Tvoji rodičia by určite nechceli prijať do rodiny niekoho ako som ja.“

„Blázniš? Si predsa Harry Potter!“

Harrymu to Dracovo nadšenie z neho, len kvôli tomu, že je slávny liezlo na nervy. „Aha, a to je jediný dôvod, prečo sa so mnou kamarátiš?“

Draco sa posadil a naliehavo mu pozrel do očí. „To nie, Harry... no vieš už od mala o tebe čítam, vždy si býval mojim vzorom. Bol si len v plienkach, keď si ho porazil, to je neuveriteľné.“

„Draco, ja si to ani nepamätám. Nechcem, aby si sa so mnou priatelil len preto, že som ako ročný porazil jeho...“ Harry sa k nemu naklonil a šepol: „Povedz mi, Draco, si taký nadšený z toho, že som zapríčinil jeho pád alebo z toho, že Voldemort padol? Ak by sa vrátil stál by si na jeho strane?“

Tom sa spokojne zachechtal.

Dracove šedé oči sa rozšírili. „A ty? Ak by sa vrátil, podporoval by si ho aj keď ti zabil rodičov?“

„Áno, radšej budem stáť na jeho strane, než na strane Dumbledora,“ odvetil Harry potichu.

Draco vyzeral byť poriadne prekvapený. „Moja rodina ho podporovala odjakživa. Ak by náhodou opäť povstal, budem stáť na jeho strane.“

Harry sa spokojne usmial a ľahol si.

„Výborne, Harry. Je veľmi potrebné, aby si pomaly zisťoval, akými priateľmi sa obklopuješ,“ riekol Tom pyšne.

„Dobrú noc, Harry,“ ozval sa Draco potichu.

„Dobrú noc, Draco,“ odvetil a zastrel zelené závesy vôkol postele.

„Dobrú noc, Tom. Stráž moje sny,“ zašepkal, zvierajúc prívesok s Tomovou fotkou.

Celú noc, môj maličký... sladké sny,“ povedal potichu hlas a Harry s malým úsmevom zatvoril oči.

OOO

Prvú hodinu mali elixíry. Spolu so spolužiakmi vkročili do tmavej učebne, ktorá bola len kúsok od ich fakulty. Harry sa posadil s Dracom do prvej lavice a nadšene sa obzeral po skrinkách s rôznymi fľaštičkami a prísadami. Cítil sa akoby bol doma v Tomovej laboratórií. Vďaka Tomovému učeniu ho elixíry celkom pohltili. Bolo také fascinujúce z rôznych prísad uvariť zmes, ktorá mala toľkú moc. Jestvovali elixíry smrti, života... jedy, ktoré by kúzelníka zabili behom minút. Ale i rôzne elixíry, ktoré dokázali liečiť také choroby, ktoré muklovia vyliečiť nedokážu. Elixíry boli podľa Harryho jednou z najzaujímavejších a najužitočnejších oblastí mágie.

„Čo čumíš, Weasly? Závidíš mi môj kotlík? Ty si taký dovoliť nemôžeš, čo? Povedz, koľko generácií tvojich špinavých bratov malo to, čo nazývaš kotlíkom?“

Z úvah ho vytrhol Dracov arogantný hlas. Obzrel sa a zbadal, že sa rozpráva s ryšavým Chrabromilčanom, ktorý mal lavicu hneď vedľa nich. Uši mal červené ako paradajky a pehy mu na bledej tvári vystúpili a pripomínali drobné vyrážky. „Drž hubu, Malfoy!“

„Takto sa so mnou špinavý zradca krvi baviť nebude!“ zavrčal Draco.

„Myslíš, že keď máš za zadkom Pottera, tak sa ťa budem báť?!“ vybuchol ryšavec.

„Vidím, že si tu užijeme veľa zábavy, Harry,“ ozval sa Tom pobavene.

V tom momente sa do učebne vrútil Snape. Rázne vykročil ku katedre, vražedne hľadiac na Weasleyho. „Ach, pán Weasley,“ riekol posmešne. „Mal som tú česť učiť vašich drahých bratov,“ pokračoval znechutene, „podarená rodinka, to vskutku. Ako tak počujem, máte rovnako vyberaný slovník ako oni. Na prváka si v mojej učebni až priveľmi vyskakujete. Veď ja vám skrotím hrebienok. Ak máte takú rozsiahlu slovnú zásobu, som si istý, že mi budete vedieť zodpovedať všetky prísady potrebné na Čistiaci elixír.“ Jeho čierne oči sa zaleskli škodoradosťou.

Draco sa diabolsky uškrnul a spokojne pozeral na Weasleyho.

Weasley očervenel ešte viac, keď naňho hľadela celá trieda, vrátane Snapea. „Ehm... možno... nie... ehm...“

„No teda, vy ste mi, ale výrečný! Vaše verbálne vyjadrovanie ma priam ohromuje. Odoberám Chrabromilu desať bodov a láskavo sa na moje hodiny pripravujte!“

Weasley sa roztrasene usadil na stoličku. „Áno,“ zamumlal.

Snapeovi sa nebezpečne zúžili oči. „Áno – čo?“

Weasleyiho uši nabrali ešte červenší odtieň. „Áno... pane.“

„Je zábavné sledovať Severusa z tohto pohľadu. Ako učiteľovi mu to vážne ide,“ chechtal sa Tom.

„Vidím, že si to užívaš,“ pomyslel si Harry pobavene. „No po tomto som rozhodne rád, že je Snape vedúci mojej fakulty.“

Čierne oči sa zrazu zabodli do jeho. „Potter, aké prísady sú potrebné na Čistiaci elixír?“

Harry sa postavil a chladne mu pohľad vrátil.

„Čistiaci elixír, to je pre teba maličkosť,“ ozval sa Tom samoľúbo.

„Tri kvapky odstátej dračej krvi, dvesto mililitrov teplého vosku, huba Čistivka a nakoniec oko švába, pane.“

Snapeova tvár ostala chladná, ale Harry zachytil spokojnosť a mierne prekvapenie, ktoré mu sršalo z očí. „Päť bodov pre Slizolin, posaďte sa, pán Potter.“

„Super, Harry, získal si nám päť bodov!“ ozval sa Draco nadšene.

Blaise, ktorý sedel v lavici pred nimi, sa k nemu otočil a venoval mu úsmev.

A elixíry nebol jediný predmet, ktorý Harrymu išiel. Lepšie povedané, bol výborný vo všetkých. Väčšinu vecí už dávno vedel, vďaka Tomovi, ktorý ho celé tie roky vzorne pripravoval a vzdelával. Veľa vecí sa dočítal v knihách. Miloval štúdium, no najviac sa tešil na Obranu proti čiernej mágii.

„Ten Quirell,“ odfrkol si Draco, vedľa neho, „vyzerá ako úbožiak, nechápem ako nás niekto taký môže učiť jeden z najdôležitejších predmetov,“ frflal.

„Možno nás prekvapí,“ mykol Harry plecami.

Do učebne vstúpil profesor a nemotorne sa postavil za katedru. „D-dobré dop-dopoludnie, študenti. Ja s-som profesor Quirell a bu-budem vás u-učiť Obranu pro-proti čiernej mágii.“

Draco sa zachechtal a ostatní Slizolinčania sa k nemu, ako na povel, pridali.

„To vy nás máte učiť? Žartujete?“ ozval sa Theodore Nott z poslednej lavice.

„Á-áno,“ odvetil profesor, celý bledý v tvári.

Harry ich ignoroval, mal celkom iné starosti. „Moja jazva, Tom,“ prehovoril v duchu.

„Viem, cítim jej pálenie,“ odvetil Tom. „Harry ja ho cítim...“

Harry sa zamračil a pozrel na Quirella. „Koho?“

„Voldemorta,“ odvetil Tom vzrušene.

„Chceš mi povedať, že tento šašo je Vol-“

„Samozrejme, že nie,“ odvetil Tom prudko. „Posadol ho –  musíme mu pomôcť, Harry.“

„Lord Voldemort stojí priamo predo mnou?“

„Nie tak celkom. Potrebuje získať späť svoju telesnú schránku, preto zatiaľ sídli v tele tohto, ako si ho príznačne nazval, šaša.“

„Lord Voldemort je priamo pod Dumbledorovým nosom? Ten dedo možno nie je až taký múdry.“

„Áno, maličký, vybral som-“ zarazil sa, „on si vybral skvelú schránku. Nenápadného koktajúceho hlupáka, ktorého by nik neupodozrieval.“

Harry sa mierne zamračil. Toto nebolo po prvýkrát, kedy Tom rozprával o Voldemortovi v prvej osobe. Čudné... rozhodne veľmi znepokojujúce.

Po hodine Harry ostal v učebni. Čakal, kým sa miestnosť vyprázdni a vybral sa k profesorovi, ktorý si ho nevšímal a ukladal si do tašky učebnice.

Odkašľal si, aby na seba upozornil. Quirell sa mykol, no vzápätí sa naňho roztrasene usmial.

„Ach, p-pán Po-Potter, s-som veľmi p-poctený, že vás smiem u-učiť.“

Harry si ho chladne premeriaval. Jazva ho poriadne pálila a srdce mu bilo ako splašené. „Lord Voldemort, rád by som vám pomohol,“ riekol pevne, ignorujúc Quirellov šokujúci pohľad.

„O-o čom to-to ho-hovoríte?“ spýtal sa vystrašene.

„S vami sa nebavím, pán profesor,“ odvetil nedočkavo. „Pomôžem vám získať vaše staré telo, lord,“ prehovoril znovu.

Quirell zbledol, keď sa ozval chladný tlmený smiech, ktorý však nepatril Quirellovi. Profesorove modré oči sa zaliali krvou. Jeho vystrašená tvár sa razom zmenila na kamennú.

Harry preglgol, keď hľadel do červených očí, tak temných, tak mocných.

„Mal som pravdu,“ šepol Tom.

„Harry Potter,“ zasyčali Quirellové ústa, no hlas, ktorý z nich vychádzal mu už viac nepatril. Tento hlas pôsobil hrôzostrašne a Harrymu ihneď prebehli zimomriavky po celom tele. „Chlapec, ktorý zapríčinil môj pád,“ syčal ďalej. „Ako si ma odhalil?“ spýtal sa nebezpečne, hľadiac mu do očí bez žmurknutia.

Harryho napĺňala tá temnota, ktorá z tejto bytosti priam sálala. Toľká moc...

„Jazva!“ poradil mu Tom rýchlo.

„Moja jazva,“ dlaňou si odhrnul vlasy z čela, a tak odhalil zanietenú jazvu v tvare blesku.

„Aké fascinujúce,“ krvavé oči pozorne skúmali jazvu v tvare blesku. Quirell/Voldemort sa sebavedomo posadil a nespúšťal z neho krvavé oči. „Povedz mi, chlapče, prečo by si mi práve ty chcel pomôcť? Aké sú tvoje úmysly, dieťa?“ spýtal sa chladne a s pobaveným úškrnom na Quirellových perách.

„Chcem vám pomôcť, aby ste mohli znovu povstať a nastoliť v našom svete poriadok.“ Harry nespúšťal zelené oči z tých krvavých. Ako len Voldemort mohol prežiť, keď sa naňho odrazila jeho vlastná Avada? Ako mohol posadnúť tohto úbohého kúzelníka, čo za mágiu použil? A prečo tie oči? Prečo sú krvavé? Behalo mu mysľou, no pokračoval: „Prečítal som o vás kvantum kníh a vaše ciele a úmysly sa mi veľmi pozdávajú. Myslím, že nastal čas zosadiť z vlády Dumbledora,“ odfrkol si, keď pomyslel na toho starca. „Dumbledore sa možno tvári, že je len obyčajným riaditeľom školy, no v skutočnosti ten starý prefíkanec riadi všetko, vrátane ministerstva.“

„To je môj chlapec,“ ozval sa Tom hrdo.

Karmínové oči naňho uchvátene hľadeli, úškrn onej bytosti sa len rozšíril. „Zaujímavé, vskutku...“ prehovoril zamyslene, ten vysoký hlas. Quirellovo telo sa zrazu nahlo a jeho krátke prsty ho schmatli za čeľusť tak, že bol nútený pozerať sa priamo do krvavých dúhoviek. „Nikdy by som si nebol pomyslel, že sa Harry Potter postaví na moju stranu. Povedz mi, kto bol tvojím mentorom? Kto ťa viedol na tieto chodníčky? Kto ti vštiepil do hlavy takéto názory?“

Jazva mu priam horela, no Harry vedel veľmi dobre bolesť ignorovať. Zrazu ucítil čudné mravčenie na mieste, kde ho Quirell držal. Akoby sa niečo v jeho vnútri naťahovalo Voldemortovým smerom. Zamračil sa. A Voldemort to zrejme ucítil tiež, pretože náhle Quirellovú ruku z jeho čeľusti odtiahol a skúmavo ho sledoval. Akoby on sám nechápal tomu, čo sa práve medzi nimi stalo.

„Čo to bolo, Tom?“ spýtal sa v duchu.

„Ešte ti to nemôžem povedať,“ odvetil hlas rozrušene.

Quirell sa vyrovnal a zahalil si tvár opäť do nepreniknuteľnej masky. „Všimol som si, že sa priatelíš s mladým Malfoyom.“ Harry prikývol a Voldemort pokračoval: „Ak mi chceš pomôcť, budeš sa musieť dostať do ich panstva a získať denník, ktorý som Luciusovi Malfoyovi dal.“ Potom sa chladne zasmial akoby sa mu vysmieval. „Si len malý prvák a Lucius má ten denník nepochybne dobre skrytý,“ opäť sa zasmial, no náhle zvážnel. „No možno ma prekvapíš. Získaj ten denník a doruč mi ho, chlapče.“

Nemal by to byť problém, Harry. Viem o akom denníku hovorí...“

Harry sa uškrnul. „Pokúsim sa vás nesklamať, pane, no mám podmienku.“

„Čo to robíš, Harry?“ spýtal sa Tom neisto.

Harry ho ignoroval a sledoval, ako Quirellovo obočie vystrelilo až k tomu príšernému turbanu. „Skutočne si myslíš, že mi môžeš klásť podmienky?“ spýtal sa nebezpečne.

„Och, áno, myslím. Som predsa jediný, kto vám môže pomôcť. A ak uspejem chcem, aby ste ma, nehľadiac na môj vek, prijali medzi svojich prívržencov.“

Krvavé oči zaiskrili.

„Harry...“ šepol Tom zmätene.

„Si iba úbohé malé dieťa, aký môžeš mať prínos v mojich radoch?“

„Ja už dieťa dávno nie som... vďaka vám som prišiel o rodičov. Celé svoje detstvo som sa o seba staral sám, okolnosti ma prinútili dospieť skôr. Verte mi, že sa môžem stať veľmi silným a užitočným nasledovníkom. Ako som už spomínal, súhlasím s vašimi cieľmi a rovnako chcem prispieť a pomôcť k vytvoreniu takého sveta. A koniec koncov, som Harry Potter, Dumbledore očakáva, že budem stáť na jeho strane, len si predstavte jeho prekvapenie a šok, keď zistí, že si na hrudi choval hada.“

„Čo som to len z teba vychoval?“ pýtal sa Tom pobavene.

Quirellove pery sa chladne uškrnuli, krvavé oči iskrili spokojnosťou. „Si veľmi fascinujúci, dieťa. Len málo vecí ma dokáže prekvapiť,“ odmlčal sa, nespúšťajúc z neho karmínové oči. „Tak teda súhlasím, ak mi donesieš denník, splním tvoju podmienku.“

Harry sa spokojne pousmial. „Ďakujem vám za váš čas, pán profesor,“ odvetil, otočiac sa Voldemortovi chrbtom. Celú cestu k dverám na sebe cítil tie červené oči. Jazva ho bolela čoraz menej a na chodbe prestala bolesť úplne. Vydal sa za priateľmi do knižnice, kde si mali na pláne robiť domáce úlohy.

 „Čo ťa to napadlo, Harry, žiadať od neho, aby ťa prijal medzi smrťožrútov?“ spýtal sa ho Tom naštvane.

Harry už sedel s Blaisom, Dracom a Pansy pri stole a spoločne si robili úlohy. „Ak Voldemort povstane, potrebujem sa dostať do jeho radov. Chcem byť súčasťou vojny, ktorá príde. Chcem bojovať za lepší svet pre kúzelníkov a chcem zničiť Dumbledora... nenávidím ho... po tom, čo som ho stretol osobne sa moja nenávisť k nemu iba prehĺbila.“

„Ja viem, Harry, že chceš byť súčasťou vojny a to na strane Voldemorta, sám som ťa k tomu celé roky viedol, no nie takto skoro, si ešte veľmi malý!“

„Malý?! Dokedy pre teba budem malý? Celé roky som sa o seba staral sám. Nebol tu nik, kto by ma rozmaznával! Žiadna matka, ktorá by mi pofúkala modriny... nebol tu nik iba ja!“ odvetil v duchu, zatiaľ čo zúrivo písal svoju úlohu.

Tom dlho mlčal. „Bol som tu predsa ja,“ zašepkal takmer zranene.

Harry si položil lakeť na stôl a podoprel si hlavu. „Tak som to nemyslel, Tom. No nebol si so mnou fyzicky, si iba hlas...“

„Máš tam chybu, v roku 1435 sa konala vojna medzi najväčším kmeňom írskych obrov, nie škótskych,“ zmenil Tomov smutný hlas tému.

Harry si povzdychol a rýchlo preklep prepísal. „Prepáč...“

„Nie, máš pravdu. Som iba hlas.“

Harry pocítil výčitky svedomia. „Nie si iba hlas... si môj Tom, znamenáš pre mňa celý svet.“

„Sú chvíle, kedy by som ťa chcel objať.“

Harry sa smutne pousmial. „Kiež by to bolo možné.“

~

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:)

(Chem, 1. 4. 2017 21:32)

Blaise Zabini ma ohúril. Nikdy som sa naozaj nezamyslela akí asi sú Dracovi priatelia. Viem si predstaviť taký menší románik Harryho a Blaisa, alebo aspoň nejaké pevnejšie puto medzi nimi. Vidí sa mi, že sú rovnaká krvná skupina. :) Zase raz nádherne napísané a teším sa z tejto úžasnej myšlienky aké by to asi bolo, keby bol Harry na strane LV. Myslím, že aj pekne navádzaš čitateľov aby tak prirodzene nestáli na Dumbledorovej strane - ja ho v tejto poviedke priam nenávidím. Každopádne, mám stále taký čudný pocit z Harryho. Tá jeho temná stránka vo mne vzbudzuje až zdesenie. Som zvedavá, čo z neho bude a ako sa to ďalej vyvinie. Inak koniec bol nádherne romantický <3 , len mám pocit, že si Harry ešte na to objatie chvíľu počká.. ach ;(

:)

(market, 23. 3. 2017 15:58)

Nádhera, fakt nádherná povídka. Moc se těším na pokračování. Je to dost originální nápad, alespoň jsem na něj ještě nikde nenarazila. Tento Harry je dokonalý.

...

(MiraJane, 18. 3. 2017 19:31)

Výborná kapitola. Velice jsem si jí užila. Moc se mi líbí spád příběhu. Vypočítavý, chytrý, odvážný Harry..dokonalé. Přátelství s Dracem a ostatními hady je také velice příjemná změna. Doufám, že příběh bude stále tak skvělý, neufňukaný a že se z něj nestane romantická fraška. Povídka mi stylem trochu připomíná Blackova dědice a vážně jsem si ji zamilovala. Držím palce s dalšími kapitolami a skládám poklonu za další skvělou část.

:-)

(Achája, 18. 3. 2017 11:34)

Pěkně to nabírá spád:-) Tom by mu měl asi vysvětlit celou situaci, než na to Harry přijde sám. Inu těším se, až dojde na skutečné objetí, ale hádám že to bude ještě dlouhá a náročná cesta:-)
Děkuji jako vždy!

:)

(Lily, 18. 3. 2017 11:19)

to bolo nečakané, Harry a Voldemort ako spojenci :D. No dúfam, že Dracovi sa splný to aby boli jeho rodičia opatrovníkmi...už sa teším na ďalšiu kapytolu :)

....

(Karinka chan, 17. 3. 2017 21:08)

Jezkove oci... Harry a privrzenec Voldemorta??? Toto som rozhodne necakala ale vyvyja sa to velmi zaujimavym smerom. Rozhodne daj dalsi diel som zvedava na pokracovanie :)

rychlý posun děje

(sisi, 17. 3. 2017 18:22)

Tak to mi šlo velice k duhu, číst dnešní kapitolu, to bylo jako jít do pohádkového lesa, který roste za humny, každé slovo padlo na to správné místo, Brumbál jako "Chci -všechno -vědět -a -znát -protivný -dědek," Snape zdánlivě nestranný, ovšem varoval Harryho před úskoky ředitele, Draco se vycvičí v kamarádství, které dříve nezažil, ostatní zmijozelští, jako pevná opora svého slavného prvňáka, Weasley vystupuje hned na první hodině lektvarů jako idiot na kvadrát. To je to, jak fungují "krvezrádné" rodiny? Jenom to dnes skončilo tak nějak najednou a přede mnou je dvoutýdenní čekání a uvažování, co se stane nového.
Jo, asi to jde dost rychle, hned po první hodině obrany se Harry začal bavit s Quirrellmortem, ten chce hned svůj deníček, události mají velký spád. To se nám Harry ožení ještě před OVCEmi?

....

(Kilia Ice , 17. 3. 2017 0:17)

Och. Som neskutočne zvedavá, ako to dopadne. Občas mi je Harryho sz ľúto... :D

...

(Tinů, 16. 3. 2017 23:31)

Parádna kapitolka, velmi si potešila. Som velmi rada že Severus je proti Dumbledorovy. Toho fakt nemusím. No som zvedavá ako to dopadne s Quirellom. Teším sa na ďalšiu :)

kapitola

(nyssa, 16. 3. 2017 22:21)

Super kapitola! Navyše na moje narodeniny, lepší darček som si priať nemohla :D
Harry je podľa očakávaní v slizoline, vyzerá to, že Seva má na svojej strane, čo viac je potreba? Je úplne super ako to Harry hneď na začiatku natrel riaditeľovi, keď som to čítala, nemohla som sa zbaviť nahlúpleho úsmevu :D čo sa nových opatrovníkov týka, úplne mu prajem, aby sa ho ujali Malfoyovci. No najväčší šok bolo aj tak vtedy, keď Harry tak otvorene vystúpil pred Voldym :D Proste sa ten chlapec nezdá a rešpekt buduje od prvého dňa :D
Super kapitola a teším sa na novú! :)