Choď na obsah Choď na menu
 


 

 "V noci som sníval, že som motýľom, a teraz neviem, či som človekom,

ktorý sníval, že je motýľom,

alebo či som motýľom, ktorý sníval, že je človekom."

            

 

Vítam Vás na mojej stránke, kde si za pomoci poviedok vylievam dušu a unikám realite. Poviedky na tejto stránke slúžia pre ľudí, ktorí zdieľajú moju záľubu a páčia sa im podobné príbehy. Písanie je činnosť, na ktorú sa teším počas všedného dňa, pretože viem, že vždy večer, keď je všade ticho a tma, môžem upustiť uzdu svojej fantázii a ponoriť sa do celkom iného sveta, v ktorom je možné všetko.

(za reklamy sa ospravedlňujem, ak Vám prekážajú, odporúčam Adblock)

 

c16ec97b52b1214c5b5717945c5b2cfd.jpg

 

 

Dajte pozor, nie ste v ríši divov. Počul som podivné šialenstvo, čo vám dlho rastie v duši, ale máte šťastie vo svojej nevedomosti, vo svojom odlúčení, vy kto ste trpeli, nájdite úkryt lásky – dávajte, delte sa, strácajte – dokiaľ nezomriete, nerozkvitnutí.

(Allen Ginsberg, poem)

 

        

Draco a Harry.

V posteli.

V tme.

Obaja boli nahí ako v deň, kedy sa narodili; Harry sa rozvaľoval na prikrývke, jeho oči sa leskli v tme a hľadeli na Draca. Draco sedel na kolenách a nebozkával ho, ani proti nemu neprirážal.

Nie, on sa ho skrátka – dotýkal.

Dotýkal sa Harryho všade.

S ľahkosťou peria sa dotýkal jeho pokožky, Dracove oči boli doširoka otvorené, žasol nad kontrastom medzi jeho bledou a Harryho bronzovou kožou v temnote vôkol nich. Bol prikovaný týmto svetlom, akoby hypnotizovaný.

(Strávil celý život čakajúc na tento pohľad.)

Teraz kĺzal špičkami prstov po Harryho lýtku, po bokoch až sa dostal k jeho hrudi (jeho srdce sa išlo zblázniť, keď Harry zalapal po dychu, zatiaľ čo sa dotkol jeho bradavky) pokračoval k jeho krku a bože, potom k jeho tvári – chytil ju do dlaní, jeho zelené, zelené, zelené oči žiarili tak jasne. Harry bol tak krásny a on s ním môže stráviť čas, môže ho láskať celú noc, mal všetok čas na svete.

Harry je teraz jeho, navždy. 

(preklad, autor neznámy)

 

       

 

Draco: *pozerá do zrkadla vedľa Harryho* „Hm... vyzeráš dokonale.“

Harry: *sčervená* „Ďakujem, láska.“

Draco: *zamračí sa* „Čo? Och, hovoril som si sám pre seba, Harry. Ale hej, myslím, že vyzeráš tiež dobre.“


 

Kapitola XXII.

14. 11. 2018

 

22. kapitola Hlasu. Začína ísť do tuhého :D

 

Kapitola XXI.

7. 11. 2018

 

Dvadsiataprvá kapitola Hlasu. Ďakujem za to, že ho čítate ♥.

 

Časť III. (Koniec)

5. 11. 2018

 

Časť II.

5. 11. 2018

 

Časť I.

5. 11. 2018

 

Kapitola ôsma - Jeden deň

27. 10. 2018

 

Posledná kapitola.

 

Kapitola siedma - Uvedomenie

27. 10. 2018

 

Android, siedma časť. 

 

Kapitola šiesta - Prebudenie

19. 10. 2018

 

Ďakujem všetkým, ktorí komentovali túto poviedku. Veľmi si to cením <3

 

Zabudnutý

15. 10. 2018

 

Severus Snape je po vojne zatrpknutý a opustený. Jediné potešenie mu robí pravidelná návšteva cintorína, na ktorom je pochovaný jeho starý priateľ - Albus Dumbledore. Všetko sa však zmení, keď sa mu počas jednej z návštev, zjaví duch zeleno-okého mladíka, na ktorého zabudol.

 

Kapitola XX.

14. 10. 2018

 

Máme tu dvadsiatu kapitolu! Príbeh má zatiaľ vyše 400 strán a stále nie sme pri konci! Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sú s príbehom od začiatku, pretože som si vôbec nebola istá, či ho mám pustiť do sveta :D Dlho bol skrytý v zložke môjho notebooku a len vďaka vašim komentárom som sa rozhodla v jeho písaní pokračovať! <3

Chcela by som sa vám poďakovať za všetky tie úžasné komentáre. Teší ma, že sa vám výplody mojej bujnej fantázie páčia a pri príbehu zotrvávate a že vás neodrádza ani tá príšerná dĺžka jednotlivých kapitoliek. Kratšie, žiaľ, nebudú. Bavilo ma čítať v komentároch vaše tipy o tom, kto by mohol byť onou záhadnou postavou, ktorá sa ukrýva vo vzduchu, niektoré boli naozaj zaujímavé. :)