Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


3. kapitola - Ten, ktorého chrániš

12. 9. 2015

 

Tie tri roky ubehli napodiv v celku rýchlo. Severus nastúpil na Rokfort a Harry mal konečne pokoj v duši.

S láskavým úsmevom sledoval svojho brata, ktorý sedel pri slizolinskom stole so svojimi rovesníkmi.

„Stále nemôžem uveriť, že je Cissy v Bifľomore,“ krútila hlavou Bellatrix po jeho pravici, zatiaľ čo si solila pečené kura.

„Každý nemá tú česť, aby mohol byť v Slizoline,“ riekol Lucius po jeho ľavici.

Harry ani nevedel, kedy sa to vlastne odohralo, no Lucius a Bella sa stali jeho najlepšími priateľmi. Bolo vážne ťažké obľúbiť si toho nafúkaného aristokrata, ale Lucius sa ich vplyvom aspoň trochu zmenil.

Bellatrix naňho vyplazila jazyk, čo robila celkom často. Lucius si iba odfrkol a venoval sa svojej večery.

„Hej, Bell, ten tvoj bratranec a tí jeho kumpáni sa podivne pozerajú na Seva... čo majú za problém?“

„Neviem, Siriusa, mám ťažko v paži, je to čierna ovca rodiny. Black a v Chrabromile, to je hanba,“ znechutene skrčila nos pri pohľade na hnedovlasého chlapca, ktorý večeral obklopený svojou partiou.

„Na prvákov si tá jeho partia až priveľmi vyskakuje,“ ozval sa Lucius. „Počul som, že včera na hodine elixírov hodili nejakému Slizolinčanovi do kotlíka zlú prísadu, načo zmes explodovala,“ pokrútil hlavou.

„Budeme si musieť dať na tých štyroch pozor. Nebudú ubližovať malým hadom bez trestu,“ riekla Bella chladne.

Harry iba prikývol a začínal mať zlý pocit. Po večeri sa chcel vybrať za Severusom, ale ten už vo Veľkej sieni nebol. Škola začala pred mesiacom a Sev sa celú dobu správal zvláštne. Zrazu ho niekto chytil vôkol pása a potiahol.

„Dnes má byť hviezdy dážď,“ prehovorila Bella. „Našla som nám na to divadlo exkluzívne miesta,“ pokračovala s úsmevom.

Harry sa iba usmial. V myšlienkach bol stále pri Severusovi.

Pche, nepochybne sa to divadielko bude konať po večierke!“ ozval sa blonďavý aristokrat, ktorý kráčal vedľa Harryho.

„No a? Je predsa piatok... a teba nikto nevolá, nafúkanec,“ zaškľabila sa a urobila naňho grimasu.

Harry iba počul, ako si Lucius niečo frfle popod nos. „Hlúpe decko... urážať Malfoya, tss...“

ooOoo

Harry ležal na deke vedľa Bellatrix. Našli si tiché miestečko na Rokfortských pozemkoch. Pozorovali to prírodné divadlo a rozprávali sa.

„Prečo sa vlastne kamarátime s Luciusom?“ spýtala sa Bella bez toho, aby odtrhla zrak od oblohy.

„Lebo ho máme radi, Bell,“ odvetil potichu.

Bellatrix sa zrazu pretočila na bok a hlavu si oprela o dlaň. Čierne oči ho skúmavo pozorovali. „Skutočne?“

Harry k nej stočil tvár a pohľad jej vrátil. „O čo ide, Bella?“

„Ten snob mi lezie na nervy,“ zafrflala a zvalila sa späť na chrbát.

„Lucius je... nuž, od plienok ho vychovávali podľa prísneho protokolu a pravidiel. Nemôže za to ako sa správa, no musíš uznať, že sa snaží,“ obraňoval ho a sám sa čudoval, ako veľmi ho chcel chrániť.

„Na Slizolinčana máš až príliš dobré srdce, Harry,“ povedala nežne.

„Preto mám teba, Bell, dávaš na mňa pozor, aby som sa náhodou nestal Chrabromilčan,“ odvetil a štuchol do nej.

Bellatrix sa zasmiala. „Hej, prestaň!“

ooOoo

Harry sa snažil čo najtichšie dostať do svojej a Luciusovej izby, nechcel ho prebudiť. Našľapoval po špičkách, no vtom začul vzlyk. Srdce sa mu podivne zachvelo. Ďalší vzlyk. Opatrne podišiel k posteli svojho priateľa.

„Deje sa niečo, Lucius?“ spýtal sa potichu.

V tme zbadal, ako sa jeho telo napälo, očividne prekvapené, že tu niekto je. „Harry, ty už si tu?“ spýtal sa a snažil sa neznieť šokovane, no Harry to mohol v jeho hlase dosť dobre počuť.

Posadil sa na okraj postele. „Zase si mal zlý sen?“ spýtal sa ustarostene.

Harry netušil, čo sa stalo počas letných prázdnin, ale odkedy sa z nich Lucius vrátil mával nočné mory. A snažil sa ich pred Harrym skrývať.

Lucius iba ležal a chvel sa. Jeho tvár v tme svietila, pretože bola bledá ako páperie.

„Potrebuješ objať?“ spýtal sa Harry starostlivo.

„Nie!“ odtušil rázne. „Som v poriadku, môžeš ísť spať!“

„Lucius, vždy keď som mal zlý sen, tak ma matka objala a pomohlo to.“

„Ale ja objatia nepotrebujem... dotyky sú slabosť,“ povedal a hlas sa mu lámal.

Harry iba prevrátil očami – staré aristokratické rodiny a ich zastarané pravidlá. Nahol sa, obtočil si ruky vôkol Luciusovho pásu a pritisol si ho k sebe. Lucius s ním chvíľu bojoval, no nakoniec to vzdal a oprel si hlavu o jeho rameno.

„Nechceš mi povedať, čo sa ti snívalo?“ spýtal sa.

„Nikomu to nepovieš?“ zamumlal.

„Sľubujem,“ odvetil.

„K štrnástim narodeninám som dostal od otca šteňa. Toľko som po ňom túžil, no prišiel k nám dôležitý hosť a ja... nesprával som sa veľmi zdvorilo, teda tak ako sa od Malfoya očakáva, tak ma otec potrestal,“ Lucius sa odmlčal a Harry cítil, ako zarýva nechty do jeho kože.

„Čo to bolo za trest?“ spýtal sa šeptom a bál sa toho čo príde.

„Mučil ho pred mojimi očami a nakoniec ho zabil. Sníva sa mi o tom ako kňučí bolesťami.“

Harry ho pevne stisol a hladil mu chrbát krúživými pohybmi.

„Harry, myslím, že svojho otca nemám rád. Som preto zlý človek?“ spýtal sa a odtiahol sa od neho.

Harry pozeral do tých strieborných očí, ktoré boli vždy také chladné, no dnes v nich žiaden chlad nebol. „Si všetko len nie zlý človek, Lucius,“ smutne sa naňho usmial a ďakoval Merlinovi, že mal takého otca, akého mal.

Lucius mu úsmev vrátil. „Ďakujem.“

„Všetky tvoje tajomstvá ostanú u mňa v bezpečí. Kedykoľvek sa budeš chcieť porozprávať, budem tu,“ šepol Harry a vrátil sa na svoju posteľ. Podivne ho hrialo na srdci, zdalo sa mu akoby práve s Lucius prešli cez nejakú bariéru, ktorá im predtým bránila v ich priateľstve. No dnes zistil, že Lucius Malfoy rozhodne nie je zlý.

„Dobrú noc, Harry,“ započul.

„Dobrú noc, Lucius.“

ooOoo

Harry sa ponáhľal do knižnice za Luciusom. Mali si spoločne robiť úlohu na Dejiny mágie. No po ceste narazil na o hlavu menšiu postavu, ktorá bola skrytá v tmavom rohu chodby.

„Sevie, si to ty?“ spýtal sa a pomaly sa začal k tej temnej postavičke približovať.

„Choď preč, Harry,“ odvetil a Harry spozoroval, že sa snaží čo najviac natlačil na stenu akoby s ňou chcel splynúť.

Harry ho opatrne chytil za rameno a vytiahol ho z tieňov. No Severus sa mu vytrhol a pokúšal sa ujsť. Harry mu v úteku zabránil a pevne ho chytil za ramená.

„Severus Snape, pozri sa na mňa!“ prikázal prísne a so starosťami sledoval jeho bledú tvár. Odhrnul mu z nej vlasy, ktorými si ju večne zakrýval a zamračil sa. „Prečo máš mokré vlasy, Sev?“

Severus pevne zatvoril oči. „To je jedno,“ povedal nešťastne.

„Sevie, čo sa stalo? Hovor so mnou?“ naliehal.

„Nič...“

„Hovor, lebo to napíšem mame a otcovi!“ vyhrážal sa, čo vždy zabralo.

Severus doširoka otvoril oči. „Nepíš im, prosím... poviem ti to!“

„Tak hovor,“ nabádal ho a dobre videl, aké je pre Severusa hrozné zveriť sa mu s touto vecou.

„Black mi... mi strčil... hlavu... do... záchodu,“ dostal zo seba a Harry postrehol slzy, ktoré sa mu zaleskli v očiach. Pritiahol si brata k sebe a objal ho.

„Prečo si mi nepovedal, že ti ten fagan ubližuje? Myslel som, že si hovoríme všetko.“

„Nechcel som, aby si si robil starosti,“ odvetil Severus smutne.

„Si môj malý brat, samozrejme, že si o teba musím robiť starosti,“ vysvetlil a švihnutím prútika Severusovi osušil mokré vlasy. „Mojou prácou je chrániť ťa a Black bude ľutovať, že sa vôbec narodil,“ riekol a zatínal päste. Ten malý zasran!

„Harry, nie! Nechcem, aby si čokoľvek robil... budú si myslieť, že som žalobaba... a bude to iba horšie.“

Keď videl toľkú obavu v tej temnote jeho očí, nemohol inak, než mu sľúbiť, že pre tento krát to nechá tak.

„Ale, Severus, ak ti ešte niekedy ublíži, chcem, aby si mi sľúbil, že mi to ihneď povieš,“ prísne naňho pozrel.

„Áno, Harry, poviem,“ súhlasil a slabo sa usmial.

Harry mu úsmev vrátil. „Takže platí.“

ooOoo

Keď konečne prišiel do knižnice, posadil sa vedľa Luciusa, ktorý už mal zapísanú polovicu dlhého pergamenu.

„Kde si sa zdržal?“ spýtal sa bez toho, aby odtrhol pohľad od svojej eseje.

„Black šikanuje môjho brata,“ odvetil a v hlave formoval plán, ako sa tomu sopľu pomstiť.

Šedé oči naňho vzhliadli. „Aký je plán? Navrhujem na ňom vyskúšať nejakú temnú kliatbu z tej knihy, čo mi poslal otec,“ rozprával a bledé pery sa pri tom skrúcali do diabolského úškrnu.

Harry iba pobavene krútil hlavou. „Skutočne? Budeme na prvákov vrhať čiernu mágiu?“ smial sa.

Plavé obočie sa zodvihlo. „Tak si počkáme, kým budú starší,“ odvetil sklamane.

„Sľúbil som Sevovi, že to zatiaľ nechám tak, ale len čo sa dozviem, že mu opäť ublížil, uvidí ten fagan s kým si začal!“

Lucius ho sledoval so spokojným úsmevom. „Takto sa mi páčiš.“

Harry si zatiaľ vytiahol pergamen a knihu. „Tak o čom to píšeme?“

„Vladimír Hrozivý a jeho obete počas vojny s obrami,“ odvetil Lucius automaticky.

ooOoo

 „Harry, dosť!“ smiala sa Bellatrix ako šialená, zatiaľ čo ležala v kôpke snehu, kde ju Harry šteklil.

Lucius sedel na vykúzlenej lavičke neďaleko nich a čítal si. „Ako malé deti,“ krútil hlavou, keď po nich letmo pokukoval.

Harry sa k nej zrazu naklonil. „Pozeraj,“ pošepol jej do ucha a postavil sa na nohy.

Do Luciusa náhle vrazila veľká snehová guľa. Lucius šokovane pustil knihu na zem a vzhliadol na Harryho.

„To si neurobil!“

Harry sa zasmial a utekal sa schovať za strom. „No tak, Lucius, bav sa trochu!“

Lucius sa neisto postavil a nabral si do rúk sneh, z ktorého vytvaroval guľu. Chvíľu váhal, no nakoniec ju hodil po Harrym, ktorý sa jej šikovne uhol. A tak sa začali ich malá snehová vojna.

Po asi hodine guľovania sa trojica so smiechom zvalila do snehu vedľa seba.

„Uf, nevedela som, že vieš robiť to kúzlo so snehom,“ prehovorila Bella zadýchane.

„Možno som sa nikdy nevenoval podobným zábavkám, ale to neznamená, že sa neviem baviť,“ odvetil Lucius, ktorý ležal vedľa Harryho.

Harry sa iba usmieval od ucha ku uchu. Bol nadšený z toho, že konečne svojho priateľa prinútil, aby sa zapojil do ich hry. Lucius sa na svoj vek správal príliš dospelo. No skutočnosť bola taká, že bol dieťa a Harry chcel, aby sa ako dieťa aj správal, aspoň trochu.

„Hej, Srabus, chceš ochutnať žltý sneh?“ ozval sa povýšenecký hlas neďaleko nich.

Harry si sadol a začal sa obzerať. Ležali neďaleko zamrznutého jazera a len kúsok od nich stála štvorčlenná skupina, pred ktorou postával čiernovlasý chlapec.

„Nechajte ma na pokoj!“ zakričal Severus a rozbehol sa na zamrznuté jazero.

„Sirius, bež za ním nech nám neutečie!“ kričal ktosi z tej skupinky.

Spomínaný mladík sa rozbehol za Severusom, no zastavil sa, keď pod ním praskol ľad. „Seriem naňho, predsa sa kvôli nemu neutopím.“

Severus bol už dosť ďaleko od brehu. A Harrymu v tej chvíli vyskočilo srdce až do hrdla. Vôbec nevedel, kedy sa postavil a rozbehol smerom k nim.

Len letmo vnímal, že ho Lucius i Bella nasledujú.

„Čo si to dovoľujete, vy malé beštie!“ počul Bellu kričal na tých faganov.

„Toto sa dozvie váš vedúci, sopliaci!“ ozval sa Lucius.

„Severus, vráť sa späť!“ kričal po bratovi, no ten vyzeral byť vystrašený.

„Harry, ten ľad praská!“ zakričal Severus späť.

„Dopekla!“ zaklial Harry a bez rozmyslu sa vrhol za bratom.

Postupoval pomaly. Ľad bol klzký. Severus si medzitým kľakol a Harry i z tej diaľky videl ako sa trasie.

„Harry! Buď opatrný!“ zvolala po ňom Bella.

Harry zastavil pár metrov pred Severusom. Ľad okolo jeho postavy bol mierne popraskaný.

„Nehýb sa, Sevie, dobre... niečo vymyslím,“ utešoval ho a úpenlivo premýšľal nad nejakým kúzlom.

No ľad zrazu hlasito chrupol a Severus zmizol pod vodou.

„Severus!“

„Harry!“ Zakričal zrejme Lucius, keď okamžite skočil za bratom.

Voda bola pekelne ľadová. Schmatol Severusa, ktorý sa snažil plávať a pokúsil sa ho dostať von. No keď vyplával hore bola tam iba hrubá ľadová stena. Kde zmizla tá prekliata diera? Pevne držal menšie telo a plával tesne pod ľadom, hľadajúc ten otvor, do ktorého sa Sev prepadol.

Zrazu zbadal ruku, ktorá sa načahovala ich smerom. Preplával k nej a strčil Severusovu dlaň do tej druhej. Ruka ho vytiahla a o chvíľu sa načiahla opäť za ním. Harry ju schmatol a naraz sa ocitol v chladnom vzduchu. Prudko sa rozkašľal. Niekto naňho hodil teplý plášť a postavil ho na nohy.

Harry prekvapene zistil, že je to Lucius. Obzrel sa a videl Bellatrix, ktorá držala Severusa a snažila sa ho dostať zo zamrznutej plochy. Lucius ho chytil vôkol pásu a ťahal smerom k pevnine.

„Je...“ rozkašľal sa. „Je... v poriadku?“ dostal pomedzi drkotajúce zuby.

„Áno, vďaka tebe,“ prehovoril Lucius, opatrne kráčajúc.

Harrymu sa celú cestu podlamovali kolená, z toho ako veľmi sa mu chveli zimou a zrejme aj šokom.

ooOoo

Sedel vo svojej posteli poriadne zababušený. Bol rád, že sa sem vôbec dostal. Doteraz ho vypočúval riaditeľ Dippet. Tí naničhodní Chrabromilčania dostali nejaký trest, no Harrymu sa nezdalo, že bol dostačujúci. Severus ostal na ošetrovni. Keď si len predstavil, že by tam nebol a Sev by sa... Nie! Nemohol na to ani len pomyslieť.

Bellatrix sedela vedľa neho a stískala mu ruku pod dekou. Lucius sedel na konci postele a opieral sa o drevený stĺpik.

Stále bol ohromený, že sa Lucius vybral za ním na to nestabilné zamrznuté jazero. Takáto odvaha mu nebola podobná, čo odvaha, skôr také riskovanie. Bol predsa veľmi dôležitý - budúci a jediný dedič rodu Malfoyovcov. Naopak, Bellatrix ho neprekvapila, Harry si bol vedomý, že by za ním išla aj do samotného pekla.

Oprel sa o jej rameno a pevnejšie jej stisol ruku.

„Ďakujem vám,“ povedal zachrípnuto. Hrdlo ho strašne pálilo, takže nahlas zrejme niekoľko dní neprehovorí.

„Hlavne Lucius sa prekonal, však?“ ozvala sa Bella s úsmevom.

Lucius sa tváril, že sa ho nič, čo povedala, netýka.

Harry venoval svojmu priateľovi úprimný úsmev, načo sa ten chladný aristokrat trochu začervenal.

„Si môj jediný skutočný priateľ, nemohol som prísť o takú vzácnosť,“ prehovoril potichu a prehrabol si tie dokonalé vlasy.

„Jediný?“ zdvihla obočie Bella. „A čo Goyle a Rookwood, tí za tebou behajú akoby ti chceli olizovať zadok.“

„Učil ťa vôbec niekto slušnému vyjadrovaniu?“ spýtal sa pobúrene.

Bella si iba odfrkla a Harry sa ticho bavil. Miloval tieto ich malé výmeny názorov.

„Goyle a Rookwood vidia iba moje budúce postavenie v spoločnosti a peniaze,“ priznal a Harry na malú chvíľu zahliadol smútok v jeho oceľových očiach. Zrazu mal chuť Luciusa poriadne objať. A tých tupcov nakopať do zadkov.

„Kašli na nich, Lucius. Máš nás,“ usmial sa naňho láskavo.

„Síce si neznesiteľný blbec, ale dá sa to vydržať,“ okomentovalo situáciu Bellatrix.

Lucius sa snažil skrývať svoje emócie, no Harry už začínal za tú jeho masku vidieť - bol dojatý.

ooOoo

Štvrtý ročník nejako prežili a pobrali sa na letné prázdniny. Severus bol počas leta zatvorený vo svojej izbe a veľmi nevychádzal. Rodičia si robili starosti, no Severus sa s nimi nechcel rozprávať.

Harry jedného rána vkročil do jeho izby. Severus si ako vždy čítal učebnicu elixírov na posteli.

„Ahoj!“ pozdravil ho a prisadol si k nemu.

„Ahoj,“ odvetil Severus a skúmal ho čiernymi očami.

„Všetko najlepšie k narodeninám!“ zaželal mu a naklonil sa, aby ho bozkal do vlasov.

„Som už veľký na to, aby si ma bozkával,“ zamrmlal zahanbene.

„Pre mňa budeš navždy môj malý braček. Pokojne môžeš mať aj štyridsať.“

Severus sa po dlhej dobe veselo zasmial a prevzal si škatuľku previazanú zelenou stuhou. Otvoril ju a prekvapene pozeral na tenkú zlatú retiazku, na ktorej visela drobná dračia šupina, tiež zo zlata.

„Páni, kde si ju zobral?“ spýtal sa, obdivujúc šupinku.

„Bolo to náročné, no podarilo sa mi ju zohnať až z Rumunska,“ odvetil s úsmevom. „Predpokladám, že poznáš jej magické schopnosti?“ spýtavo naňho pozrel.

„Vždy, keď sa jej dotknem a pomyslím na teba, ťa tvoja mágia upozorní, že ťa potrebujem...“

Harry prikývol. „Keď ti budú tí Chrabromilčania ubližovať, dotkneš sa šupiny a ja ti prídem na pomoc.“

Severus si retiazku pretiahol vôkol krku a rozžiaril sa. „Ďakujem,“ pošepol a objal ho.

Harry ho stisol v náručí a zaprisahal sa, že Blacka pokojne aj zabije, ak sa jeho brata ešte raz dotkne.

ooOoo

Večer ležal vo svojej posteli, keď zrazu na okno zaťukala sova. Postavil sa a otvoril ho. Prevzal si od nej list a posadil sa na posteľ.list.jpgA tak sa Harry ocitol na krásnom a toľko ospevovanom Malfoy Manore. Aj panstvo Snapeovcov bolo veľké a krásne, avšak Malfoy Manor bol architektonický skvost.

Luciusov otec bol veľmi vysoký muž s hnedými krátkymi vlasmi a hustou bradou. Luciusova matka bola skrátka nádherná. Keby to neboli Malfoyovci (ktorý si potrpia na úplnú čistotu krvi) prisahal by, že je víla. Mala dlhé zlaté vlasy, rovnako ako Lucius. Modré oči, plné ružové pery. Nuž Harrymu bolo jasné, že Lucius svoju krásu zdedil po matke, to nepochybne.

Po formálnom predstavení a večery sa Harry a Lucius vybrali preletieť na Luciusových nových metlách. Na obrovských pozemkoch mali veľké metlobalové ihrisko.

Bláznili sa ako malí. Naháňali sa vo vzduchu. Cvičili si nové finty a prehadzovali odrážačky cez obruče. Nakoniec vypustili zlatú strelu a súperili, kto ju chytí ako prvý.

Harry bol už druhý rok stíhač Slizolinu, takže predvádzal hotové vzdušné divadlo. Lucius bol slizolinský triafač a taktiež nezaláhal.

Strela vystrelila prudko k zemi a Harry i Lucius obrátili metly strmo dolu. Metlami sa natlačili na seba a načahovali ruky, aby chytili tú zlatú nezbednicu. No zrejme sa prepočítali, keď sa tesne pred zemou vysypali z metly. Lucius spadol priamo na Harryho, ktorý ležal na chrbte. Hľadeli si do očí, keď sa zrazu začali hlasito smiať.

„Tento rok je pohár náš,“ vyslovil Lucius, pevne mu hľadiac do zelených očí.

„O tom nepochybuj,“ odvetil Harry a nahodil svoj slizolinský úsmev.

Luciusovi zrazu úsmev z tváre zmizol. Harry nevedel identifikovať, čo sa mu zableslo v očiach. Žeby to bola túžba? Ale po čom?

Lucius bol skutočne krásny, iné slovo pre jeho vzhľad snáď ani nejestvovalo. Dlhé platinové vlasy mal v stuhe, takže mu len pár pramienkov padalo do tváre. Oči mal ako tekuté striebro. A tie pery mu zrejme závidelo každé dievča na škole. Boli plné, dokonale tvarované a dokonca nepotrebovali ani nijaký rúž, pretože mali krásnu prírodnú farbu.

Zrazu Harrymu napadlo, aké by to bolo, keby ich ochutnal? Nepochybne by boli sladké alebo nie? Možno ľadové ako celá jeho osobnosť...

Harry sa zľakol svojich myšlienok a zhodil Luciusa zo seba. Srdce mu rýchlo búšilo a vôbec nedokázal pochopiť, kde sa v ňom všetky tie pocity tak náhle zobrali.

Lucius bol tiež mĺkvi. Žeby si všimol jeho pohľad?

„Metly sú v poriadku,“ ozval sa zrazu trochu zachrípnuto. „Mali by sme sa ísť umyť.“

logo.png

 

 

 

Miniaplikace

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

*_*

(Kilia Ice , 12. 9. 2015 14:12)

Áno. Je to úžasné. :-D už sa teším na ďalšiu časť, ktorá dúfam bude skoro

Re: *_*

(Sonka, 14. 9. 2015 23:55)

Ďakujem veľmi pekne, Kilia Ice :))

Nádhera

(CorCaroli, 12. 9. 2015 21:14)

Bezva příběh

Re: Nádhera

(Sonka, 14. 9. 2015 23:55)

Ďakujem pekne, CorCaroli :)

<3

(Alexis, 14. 9. 2015 5:56)

Perfektní ^^

Re: <3

(Sonka, 14. 9. 2015 23:54)

Ďakujem, Alexis :))