Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


4. kapitola - Strasti dospievania

14. 9. 2015

 

Piaty ročník začal dosť sprudka. Riaditeľ im hneď prvý deň oznámil, že sa bude konať premiéra Vianočného plesu. Rozhodlo to ministerstvo a mala sa z toho stať každoročná tradícia.

Chlapci boli zničení, pretože mali len tri mesiace na to, aby pozvali nejaké dievča. Harry naopak rovnakú dilemu vôbec neriešil.

Varil svoj elixír vedľa Bellatrix a keď sa profesor Slughorn nepozeral, drgol do nej.

Temné oči ho vyhľadali. „Čo je?“

„Išla by si so mnou na ples?“ spýtal sa šeptom a s malým úsmevom na perách.

Bellatrix sa široko usmiala. „Jasná vec,“ prikývla a ďalej sa venovala elixíru.

Lucius ich pozoroval z lavice, ktorá stála oproti, so zaťatými päsťami.

ooOoo

V stredu pred večierkou sa Lucius a Harry vybrali do Slughornovho klubu. Boli pozvaní na začiatku roku. Ich vedúci fakulty si robil vlastnú zbierku výnimočných študentov. Bola to tak trochu úchylka, podľa Harryho mienky.

Lucius sa rozčuľoval, že tam chodila i humusáčka z druhého ročníka, Lily Evansová. Harry si nemohol nevšimnúť, ako po nej Severus stále pokukuje. Očividne mal to dievča rád. Od prvého ročníku s ňou začal tráviť svoj mimoškolský čas. Hoci bola humusáčka, Harry musel uznať, že to bolo krásne dievča. Ohnivé vlasy a zelené oči, ktoré boli tak podobné tým jeho. A vyzeralo to tak, že to dievča ma Seva rovnako rado a Harry bol šťastný, že si Severus našiel kamarátku.

Prišli do komnaty a usadili sa za okrúhli stôl vedľa seba, o chvíľu dorazil i Severus s Lily. Obaja sa usmievali a Harry bol nanajvýš spokojný. Kývol na Seva a pozoroval Slughorna, ktorý zacinkal lyžičkou o pohár.

„Som rád, že sme sa tu spolu stretli i túto stredu v plnom počte. Dnes nám škriatkovia pripravili vynikajúci čokoládový zákusok, ktorý sa stal populárnym po celom kúzelníckom svete. Recept vymyslela moja bývalá žiačka Olívia Žartovná,“ riekol pyšne.

Zrazu sa pred nimi objavil malý tanier s dezertom a šálka horúcej čokolády. Harry vôbec nepočúval Slughorna, miesto toho sa sústredil na Severusa a Lily, ktorí si tíško štebotali do ucha a usmievali sa. Merlin, mohol byť jeho brat v tak mladom veku zamilovaný? No rozhodne tak vyzeral.

„Á Harry, minulý rok ste spolu s Luciusom dosiahli najlepšie výsledky z ročníka. Dúfam, že i tento rok budete takí usilovní,“ pozeral na nich s otcovským úsmevom vedúci ich fakulty.

Harry sa usmial a prikývol. „Iste pane.“

„Budeme sa snažiť,“ dodal Lucius.

„Je pravda Lucius, že sa tvoj otec stal hovorca ministerstva?“ zaujímal sa Slughorn.

„Áno, pane,“ potvrdil Lucius a odpil si čokolády.

„No to sú mi veci.“                         

Zrazu jeho pohľad zablúdil k Lily a Severusovi. „Och, Lily, povedzte nám čo vaši rodičia vlastne robia v muklovskom svete?“

Lucius si znechutene odfrkol.

Lily sa trochu začervenala, no pyšne sa vystrela. „Moja mamička je účtovníčka a ocko lekár.“

Slughorn prikývol. „Hm, áno, zaujímavé.“

Harry si všimol, ako Severus hodil zamračený pohľad na Luciusa, ktorý na Lily pozeral ako na odpad.

Harry sa k nemu priklonil. „Ovládaj sa, Lucius,“ šepol mu do ucha.

„K mojim ušiam sa donieslo, že Británia má svojho nového najlepšieho Majstra elixírov,“ prehovoril záhadne a pozrel na Severusa a Harryho.

„Áno, otcovi udelili cenu i titul na konci prázdnin,“ potvrdil Harry. Bol na otca skutočne pyšný, taký úspech sa len tak nevidí.

„Odkážte mu moje úprimné gratulácie, chlapci.“

ooOoo

Harry ležal v klubovni na ich sedačke s hlavou uloženou na Bellatrixinom stehne a čítal si. Bellatrix ho škrabkala vo vlasoch a ani na minútu nezavrela ústa.

Lucius sedel na kresle hneď pri nich a niečo písal.

„Chcela by som si dať čierne šaty, no možno aj tmavo modré, nie som si istá. Neviem či si mám dať tie s výstrihom alebo nie... Určite budeme najkrajší pár, Harry,“ drkotala neustále.

„Už buď, pre Salazara, ticho, Bellatrix!“ vybuchol Lucius náhle.

Bellatrix aj Harry po ňom prekvapene pozreli. Luciusovi takéto výbuchy podobné veru neboli. Bol známy svojou nekonečnou trpezlivosťou.

„Čo sa rozčuľuješ, Lucius? Mimochodom, koho si pozval na ples ty? Nepochybne na teba čaká celá rada dievčat. Počula som o tebe i od starších báb, každá po tebe slintá.“

„Daj mi pokoj!“ riekol a odišiel.

Harry sa posadil a odložil knihu. Čierne oči naňho zmätene pozerali. „Čo sa to práve stalo?“

Iba pokrčil ramenami. „Idem za ním.“

Otvoril dvere na ich izbe, Lucius sedel na posteli a hlavu mal sklonenú k zemi. Harry na sucho preglgol. Takto Luciusa ešte nevidel.

„Chcem byť sám,“ povedal potichu a ani naňho nepozrel.

„Si si istý? Nechceš mi povedať, čo sa to tam stalo?“ opatrne sa k nemu priblížil.

„Nie, skrátka chcem byť sám, dobre?“ Luciusovu tvár zakrývali tie zlatisté vlasy.

Harry sa nedal odradiť. Kľakol si pred neho a prstami ho chytil pod bradu. Zodvihol mu tvár, aby mohol vidieť do tých krásnych očí. Harry v nich na malú chvíľu postrehol bolesť, no ihneď stvrdli a schladli.

„Uznávam, že Bella to s tým plesom preháňa, ale je to dievča a vieš, aké sú dievčatá,“ venoval mu malý úsmev.

Lucius prudko vyvrátil tvár a postavil sa. „Ničomu nerozumieš, Harry,“ povedal vyhasnuto.

Harry sa tiež postavil. „Tak mi to vysvetli, Lucius,“ naliehal, no jeho priateľ iba pokrútil hlavou a zmizol za dverami.

„Dopekla!“ zaklial. Vôbec nerozumel, čo sa to deje, no cítil, že mu niečo uniká a nevedel čo.

 

ooOoo

 „Takže dnes si budeme prakticky precvičovať kúzla, ktoré sme sa naučili na minulej hodine. Prosím, vytvorte dvojice a začnite kúzelnícky súboj,“ rozprávala ich stará profesorka Obrany proti čiernej mágii – Galatea Merrythoughtová.

Lavice i stoličky sa vzniesli do vzduchu a preleteli ku stene. V učebni sa vytvoril dostatočne veľký priestor. Harry automaticky podišiel k Luciusovi. Hoci bol stále divný, no neodmietol ho, čo bolo zrejme dobré znamenie.

Tak ako všetci, sa postavili oproti sebe a uklonili sa. Harry vždy obdivoval Luciusovu eleganciu. Ukláňal sa ako pravý šľachtic, ktorým aj bol. Hodvábne vlasy mu pri tom skĺzli k tvári a vytvorili žiarivý závoj.

V triede zavládol hluk.

„Furnunculus!“ Lucius neváhal ani minútu. Harry sa len tak-tak spamätal.

„Protego.“ Štít pohltil farebný lúč.

„Everte statum!“ Lucius po ňom ihneď vystrelil ďalšiu.

Harry sa sklonil a lúč ho minul iba o chlp. Popri tom stihol zazrieť Luciusove nasadenie, v jeho očiach sa blýskalo. Bol naštvaný a Harry vôbec netušil prečo.

„Evanesco!“ vystrelil po ňom Harry.

„Výborne pán Snape, pán Malfoy,“ ozval sa hlas profesorky, ktorá okolo nich práve prechádzala a pomaly sa poberala k ďalšej dvojici.

Lucius kúzlo odrazil. Harry sklonil prútik. „Hneváš sa na mňa?“ spýtal sa. Musel vedieť, prečo je Lucius taký naštvaný, ak teda správe pochopil tú emóciu v jeho očiach.

Lucius iba zaťal zuby. „Tergeo!“ vykríkol a Harry ani nestihol zodvihnúť prútik, keď kúzlo vrazilo do podlahy tesne pri ňom a explodovalo.

Harry odletel na druhú stranu miestnosti a s celou silou sa tresol o drsnú kamennú stenu. Zviezol sa k zemi a divoko žmurkal viečkami. Počul niečo prasknúť, no nevenoval tomu pozornosť, bol zmätený, možno šokovaný.

„Pán Malfoy! Daná kliatba nie je v učebných osnovách! A rozhodne sa nepoužíva pri duelantských súbojoch!“ počul krik ich profesorky.

Len letmo vnímal, že sa okolo neho nahromadili jeho spolužiaci. Šok zrazu pominul a dostavila sa prudká bolesť. Z pier mu unikol bolestný ston. Už ďalej nepočul okolie, dokázal vnímať iba tú hroznú bolesť v hlave a v ruke.

„Dajte naňho kúzlo odľahčenia a odneste ho na ošetrovňu. Ja idem za vedúcim vašej fakulty!“

Cítil ako ho zasiahlo kúzlo. Niekto ho veľmi jemne chytil do náručia a zodvihol ho hore. Hlavou sa oprel o hruď a započul rýchly tlkot srdca. Zacítil známu citrusovo-korenistú vôňu – Luciusovu vôňu.

Počul ako sa za nimi zabuchli dvere učebne. „Odpusť mi to, Harry... nechcel som ti ublížiť... neviem čo to do mňa vošlo, och Merlin... buď v poriadku, prosím,“ prihováral sa k nemu ten známy hlas.

Harry nedokázal otvoriť oči, no snažil sa usmiať. Samozrejme, že sa naňho nehneval. Vedel, že by mu Lucius nikdy vedome neublížil. „To nič... Lu...“ zahryzol si do pery pri novej vlne bolesti, ktorá ním prešla.

„Je mi to tak ľúto...“ Harry jasne počul ten zármutok v jeho inokedy chladnom hlase.

Zrazu pod sebou ucítil mäkkú posteľ. Podarilo sa mu otvoriť oči. Lucius sa nad ním skláňal a utieral mu krv z čela. A potom uvidel slzy. V strieborných očiach sa leskli slzy! A na to upadol do bezvedomia.

Prebudil sa na to, ako ho niekto bozkal na čelo. Otvoril oči a zahliadol Bellatrixinu ustarostenú tvár.

„Ahoj,“ usmiala sa naňho.

Harry jej úsmev vrátil a poobzeral sa. V hlave mu pri tom pohybe nepríjemne zahučalo.

„Kde je Lucius?“ spýtal sa zachrípnuto.

„Ani mi ho nespomínaj! Dostal mesačný trest, bude musieť každý deň drhnúť špinavé kotlíky,“ riekla zlomyseľne. „Vieš si to predstaviť? Malfoy a drhnúť kotlíky?“ zasmiala sa.

„Chcem ho vidieť. Mohla by si ho zavolať?“ spýtal sa a vrhol na ňu zelené oči.

„Nie! Je pre teba nebezpečný! Mohol ťa zabiť!“

„Bell, nepreháňaj... urobíš to prosím, pre mňa?“ zažmurkal na ňu svojimi psími očami.

„Tebe sa proste nedá odolať!“ zvolala a nakoniec súhlasila. „Ak ti bude chcieť ublížiť, krič,“ prikázala mu a odišla.

Harryho medzitým prišla skontrolovať madam Pomfreyová.

„Spite, pán Snape. Máte ťažký otras mozgu. Ak budete pociťovať nevoľnosť alebo akékoľvek fyzické zmeny, zazvoňte na kúzelný zvonček,“ ukázala na zlatý zvonček na nočnom stole.

„Áno, madam.“

„Dobrú noc,“ zaželala mu a zmizla vo svojej izbe.

Harrymu sa zatvárali oči únavou už ani nedúfal, že Lucius príde. Netušil čím Luciusa tak naštval, že to vyústilo až do tejto situácie. Nechcel prísť o jeho priateľstvo. Mal ho rád, až priveľmi rád.

„Harry,“ ozval sa šepot.

Harry zbadal tmavú postavu, ktorá sa posadila k nemu na posteľ.

„Nechcel... nechcel som ti ublížiť,“ zašepkal.

Harry sledoval tie oceľové oči a videl v nich čistú úprimnosť. Uvedomil si, že sa mu Lucius otvoril. Odhodil tú masku, ktorú večne nosil a ukázal mu svoje pocity. A Harryho pri tom zasiahla silná emócia, ktorú nevedel identifikovať. Nevedel čo ho to pochytilo, no jednal impulzívne. Načiahol nezranenú ruku k tej Luciusovej a preplietol si s ním prsty. Jeho dlaň bola hebká a jemná.

Harry postrehol, že jeho priateľ zadržal dych, keď vzhliadol na ich spojené ruky. Harry sa naňho pousmial a vzápätí prehral svoj súboj so spánkom. Ešte než ho spánok celkom pohltil pocítil, ako mu tie štíhle prsty prehrabli vlasy.

ooOoo

 „Opatrne len teraz ťa pustili,“ komandovala ho Bellatrix a pridržiavala ho vôkol pásu.

„Som v pohode, Bell.“

„To teda nie si! Neznamená, že keď ťa Pomfreyka pustila, tak si v poriadku. Sama povedala, že máš ležať a na vyučovanie máš ísť až za dva dni.“

„Áno, počul som ju,“ prevrátil očami.

Keď vstúpili do klubovne všetci ho tľapkali po pleci.

„Je fajn, že si v pohode, Harry,“ rozprávali.

Nakoniec sa im podarilo dostať do jeho a Luciusovej izby.

„Lucius ma zrejme trest,“ okomentovala prázdnu izbu a posadila sa spolu s ním na jeho posteľ.

„Tá cesta z ošetrovne ma celkom vyčerpala,“ riekol pravdivo a oprel sa o vankúše, ktoré mu Bella pripravila.

„Vravela som ti to,“ povedala a sadla si vedľa neho.

„Bell, urobila by si pre mňa niečo?“ pozrel na ňu vážne.

„O čo ide, hovor,“  spýtala sa zvedavo.

„No... ja... je to trápne... naučila by si ma bozkávať?“

„Skutočne?“ vyzývavo zdvihla obočie. „Nevšimla som si, že by si mal frajerku,“ dodala  s úsmevom.

Harry sa začervenal. „Nie... no, myslím, že by som chcel skúsiť niekoho pobozkať a nechcem sa strápniť.“

„Chápem, nie že by som mala nejaké bohaté skúsenosti, ale dobre,“ súhlasila a ten otravný úsmev jej vôbec z tváre nemizol.

„Obaja vieme, že skúsenosti máš,“ odvetil pobavene.

Bellatrix sa zatvárila samoľúbo. Sadla si na päty oproti nemu. Harry si sadol tak isto a pozeral jej zblízka do tých čiernych očí. Očami zablúdil o jej mäkké červené pery.

„Zatvor oči,“ povedala potichu.

„Prečo?“ zamračil sa.

„Och, proste ich zatvor. Budeš sa lepšie sústrediť.“

Harry prikývol a zatvoril oči, no tajne poškuľoval. Zrazu ucítil na svojej tvári jej dych. Srdce sa mu rozbúšilo. Preglgol. Tie mäkké pery sa zľahka dotkli tých jeho a začali ho bozkávať.

Jej ruka sa zaplietla do jeho vlasov. Ucítil špičku jazyka, ktorý ho pošteklil na spodnej pere. A následne mu peru nasala medzi tie svoje. Harry pootvoril ústa a ucítil jazyk, ktorý sa dobýval do jeho úst. Harry si zrazu predstavil, že by to boli Luciusove pery, ktoré by ho ochutnávali. Jeho jazyk, ktorý by sa mu dobýval do úst. Bože, Lucius. Teraz už definitívne vedel, že chce tie dokonalé pery bozkávať.

Prerušil bozk a usmial sa. „Ďakujem.“

Bellatrix mala trochu ružové líca. „Aj nabudúce,“ riekla s veľkým úsmevom a zastrčila si dlhý prameň za ucho. „Možno by si mi mohol prezradiť, koho to vlastne chceš bozkávať,“ vyriekla laškovne.

Vedel, že mu Bella nedá pokoj, kým jej to nepovie. „Prisahaj, že to nikomu nepovieš.“

„Prisahám,“ kývla hlavou nadšene.

„S... s Luciusom,“ začervenal sa.

„No konečne!“ vykríkla a začala nadšene poskakovať po matraci. „Medzi vami dvoma je taká napätá atmosféra, že by sa dala krájať! Od minulého roka na seba pozeráte akoby ste sa chceli zjesť navzájom!“ smiala sa a konečne prestala poskakovať. Objala ho. „Budem držať palce, drahý. Verím, že to budeš práve ty, kto roztopí to jeho chladné srdce.“

Dvere sa otvorili a do vnútra vošiel ten, ktorého toľko spomínali. „Nenechajte sa rušiť,“ odfrkol a zatvoril sa v kúpeľni.

Bellatrix zagúľala očami a odtiahla sa od neho. „Asi by som mala ísť. Niekto je tu STÁLE TAKÝ NAFÚKANÝ A NEZNESITEĽNÝ KRETÉN!“ vetu dokončila krikom, aby ju počul i Lucius, ktorému slová boli venované.

Harry jej zakýval, keď za sebou zatvárala dubové dvere. Hlava sa mu trochu točila, tak si ľahol a uvažoval či niekedy vôbec bude mať príležitosť Luciusa pobozkať. Ale čo, ak tým stratí jeho priateľstvo? Lucius určite nechce bozkávať niekoho ako je on. Lucius bol predsa, Merlin.... bol skutočne krásny. Túžilo po ňom nejedno dievča i chlapec. A Lucius si ich vôbec nevšímal. Možno by mal tieto svoje myšlienky zahrabať hlboko pod koberec a zmieriť sa s tým, že Lucius bude iba jeho priateľom.

Vysoká postava v župane sa vyrútila z kúpeľne a posadila sa na svoju posteľ. Strieborné oči naňho ani raz nepozreli.

„Prečo sa na teba tak lepila?“ spýtal sa hnevlivo.

Harry iba pokrčil obočím. Zrejme mu tu niečo unikalo. „Lepila? To myslíš Bellu?“

Lucius sedel chrbtom od neho, takže mu nemohol vidieť do tváre. „A koho iného!“

„Iba ma objala, nerobila nič nezvyčajné. Objíma ma často,“ rozprával krotko.

Lucius si odfrkol. „Veď práve.“ Postavil sa a začal prechádzať z jednej strany na druhú.

Harry sa posadil. „Deje sa niečo?“

„Nič!“ odvetil a zabuchol za sebou dvere.

Luciusovi celkom isto preskočilo. Inak si to veru vysvetliť nevedel. Prečo by mu malo vadiť, že ho Bellatrix objala? Postavil sa a privolal si svoj župan. Obliekol si ho a opatrne vošiel do klubovne, v ktorej ešte stále sedelo zopár študentov, vrátane Severusa.

Severus sedel pri krbe a čítal si určite niečo o elixíroch. Harry k nemu podišiel. „Ahoj, Sevie.“

„Och, Harry, ahoj,“ usmial sa a odložil knihu. „Ako ti je?“

„Lepšie a čo ty? Vidím, že dračiu šupinu si ešte nemusel použiť,“ rozprával, pričom pozeral na retiazku s príveskom, ktorú mal okolo krku.

„Nie, tým hlupákom sa úspešne vyhýbam.“

Harry mu iba postrapatil tie dlhé vlasy a postavil sa. „Nevidel si Luciusa?“

Ónyxové oči naňho vzhliadli. „Prefrčal tadeto ako strela.“

Harry si povzdychol. „Dobre a utekaj spať!“ riekol, vyšiel cez začarovanú stenu a vydal sa na chladnú chodbu. Modlil sa nech ho nenachytá nejaký učiteľ. Predsa len bolo po večierke.

Pomaly sa prikrádal natisnutý na stenu a pozorne počúval akýkoľvek zvuk. Dostal sa takmer až na koniec chodby, keď sa mu hlava zatočila a zviezol sa k zemi. V podvedomí sa mu ozval prísny hlas madam Pomfreyovej: „Pán Snape, na vaše naliehanie vás prepúšťam, ale Merlin vás chráň, ak nebudete aspoň dva dni ležať v posteli!“

Pred očami sa mu tvorili čierne škvrny. A z toho točenia sa mu zdvíhal žalúdok. Zrazu počul klepot podrážky o kamennú podlahu. Zo schodov vyšla tá známa postava.

„Harry?“

„Áno?“ Harry naňho nevinne pozrel.

„Smiem sa spýtať, prečo sedíš o pol desiatej na tmavej studenej chodbe?“ podišiel k nemu a podal mu ruku.

Harry ju chytil a stiahol Luciusa k zemi.

„Čo to robíš?“ Lucius sa snažil aspoň dôstojne posadiť, čo mu veľmi nešlo.

„Nepohneš sa odtiaľto, pokým mi nepovieš, prečo sa správaš tak čudne,“ pozrel mu priamo do očí a bol rozhodnutý zachytiť i tú najmenšiu emóciu, ktorá sa v nich mihne.

„Prestaň, Harry, je tu zima a ty máš otras mozgu. Ešte nás tu niekto nachytá,“ vyvliekol sa z toho a postavil sa.

Harry si nešťastne vzdychol a nechal sa postaviť a odviesť späť do izby.

Ležal na boku a pozoroval platinové vlasy, ktoré žiarili aj v tme. Lucius ležal otočený chrbtom a robil sa, že spí. Harry vedel, že spánok len predstiera. Vždy vedel, kedy Lucius naozaj spí. Jeho dych sa v onom stave spomalil a jeho telo sa uvoľnilo.

Lucius ho zrejme nemal až tak rád, ako si myslel. Keď sa mu nechce zveriť ani s tým, čo ho trápi. Zaštípali ho oči a odvrátil sa od neho. Prekliata, puberta a prekliate hormóny!

logo.png

 

 

 

Miniaplikace

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...

(Zuzana, 18. 12. 2015 17:27)

Bála som sa, že sa Bella zamilovala do Harryho a že bude na Luciusa žiarliť, potešilo ma, že im to praje. ale tí dvaja, to je ako za trest...

:)

(ranchan, 15. 9. 2015 22:16)

Prostě nádhera. Ten chlap než se svěří, tak Harry bude šedivej. No ale Harry je taky trochu nechápající... náznaky se tam objevují.

Re: :)

(Sonka, 16. 9. 2015 19:04)

ranchan, ďaujem veľmi pekne :))

Ešte....

(Kilia Ice , 15. 9. 2015 11:34)

Áno.... Je to senzačné. Kedy bude ďalšia časť? Dúfam že čoskoro. Už sa neviem dočkať :D

Re: Ešte....

(Sonka, 16. 9. 2015 19:03)

Ďakujem, Kilia, tvoje komentíky ma veľmi tešia :)) <3