6. kapitola - Žiadne svetlo v temnote
Harry znepokojene hľadel na list, ktorý mu ráno prišiel. Nemal z neho dobrý pocit. Zarážajúce bolo, že bol domov pozvaný len on a nie aj Severus. Otec niečo chystal a Harrymu sa to vôbec nepozdávalo.
Lucius si česal vlasy a zamračene ho sledoval. „Kto si myslíš, že bude tá vzácna návšteva?“ spýtal sa zamyslene.
Harry iba pokrútil hlavou. „Nemám tušenia. Možno niekto z otcovej brandže. Nejaký dôležitý odberateľ alebo významný spoločník,“ uvažoval nahlas.
Lucius k nemu podišiel a pobozkal ho. „Hlavne buď opatrný. Sám si hovoril, že tvoj otec tak trochu zošalel po smrti tvojej matky.“
„Neboj sa, viem sa o seba postarať,“ usmial sa a stiahol ho k sebe na posteľ.
„Hej, musíme ísť na hodinu,“ zasmial sa Lucius, zatiaľ čo mu Harry bozkával krk.
„Minútku meškania nám Slughorn odpustí,“ riekol isto a vášnivo ho pobozkal.
ooOoo
Harry vyšiel v obrovskom krbe v salóniku na Snape Manore. Oprášil sa od sadze a venoval malý úsmev otcovi, ktorý ho už očakával.
„Synu,“ kývol naňho.
Otec mal veľmi drahý slávnostný habit, čo značilo, že daný hosť bude skutočne veľmi významný.
„Škriatkovia ti v izbe pripravili odev, ktorý si na nasledujúce stretnutie oblečieš. Hneď potom ťa budem očakávať v spoločenskej izbe,“ oznámil mu.
Harry si ho chvíľu premeriaval a zabolelo ho pri srdci, keď videl aký je bledý a zničený. Chýbala mu tá iskra, ktorú mal, keď matka žila.
Harry sa pobral do svojej komnaty a obliekol si nový sivý oblek a čiernu košeľu. Pozrel sa do zrkadla a musel uznať, že vyzerá celkom dobre. Učesal si vlasy, čo mu bolo figu platné, ale nikto ho nemohol obviňovať, že sa nesnažil ich aspoň trochu skrotiť.
Rezkým krokom sa vybral do spoločenskej miestnosti. Vkročil do nej a zavalila ho temná cudzia mágia. Dych sa mu zadrhol v hrdle, keď videl ako je miestnosť tmavá. Bordové masívne kreslo bolo otočené ku krbu, chrbtom od Harryho a Harry jasne vedel, že na ňom niekto sedí, no nebol to jeho otec, pretože ten stál pri okne a pozoroval ho.
„Harry, prosím, rád by som ti niekoho predstavil,“ prehovoril jeho otec svojim hrubým hlasom a Harry k nemu podišiel.
Srdce mu zrýchlene tĺklo. Začínal tušiť, čo naňho otec pripravil a vôbec sa mu to nepáčilo. Z kresla zrazu vstala temná postava v čiernom habite so striebornými výšivkami.
Harry stál pred asi tridsať až štyridsať ročným mužom, ktorý bol... skutočne očarujúci, ťažko sa hľadali na jeho zjav iné slová. Mal husté hnedé vlasy a mandľové oči červené ako krv. Vôkol neho sa vznášala podivná temná aura, no zároveň vyžaroval neobyčajnú charizmu a moc.
„Harry, predstavujem ti lorda Voldemorta. Iste si spomínaš, že som preňho začal pred časom pracovať.“
„Môj pane, toto je môj syn Harry Alexander Snape,“ predstavil ho otec.
Harry prijal ruku, ktorú mu muž podal. Jeho dlaň bola studená, no jemná. „Veľmi ma teší, lord,“ riekol Harry úctivo.
Pivonkovo červených pier sa dotkol jemný, no chladný úsmev. „Je to vskutku rozkošný mladý muž, Tobias,“ prehovoril vysokým hlasom.
Chladná ruka ho zrazu chytila za čeľusť. Tvár s červenými očami sa k nemu priblížila. „No jeho rysy ti nie sú podobné a tie oči... sú fascinujúce.“
„Ako som vám povedal, lord, môj syn je adoptovaný. Nepodarilo sa nám nájsť jeho pravú rodinu.“
Harry vedel, že je adoptovaný, no nikdy sa o tom s rodičmi veľmi nerozprávali.
„Minimálne jeden z tvojich biologických rodičov musel byť čistokrvný. Máš rysy pravého šľachtica, chlapče. Ale tie oči sú výnimočné...“
Harry začínal byť nervózny z tých červených očí, ktoré ho tak dôkladne skúmali. Netušil o čo tu dopekla ide.
„Keď sme ho našli zistil som, že je Potter, preto sme sa skontaktovali s jedinou rodinou Potterovcov v kúzelníckej Británii, avšak nepotvrdili nám, že je chlapec ich,“ informoval ho otec.
Harry zmätene zažmurkal. Potter? Čo ak... čo ak bol nejako rodinne spätý s Jamesom Potterom. To snáď nie!
Lord Voldemort sa chladne zasmial. „Počul som, že patríš medzi najlepších z tvojho ročníka,“ karmínové oči sa zabodli do jeho.
„Áno pane, štúdium je pre mňa dôležité,“ prikývol Harry a vydýchol si, keď ho chladná ruka pustila.
„Nepochybne. Cítim z teba veľký potenciál, chlapče. A samozrejme moc. Čo keby si nás nechal osamote, Tobias?“ Muž pozrel na jeho otca, ktorý sa úctivo uklonil a zatvoril za sebou dvojkrídlové dvere.
Harry začínal byť značne znepokojený. Od otca o Voldemortovi počul. Vedel, že je neobyčajne mocný a inteligentný. Taktiež vedel, že zakladá tajnú politickú skupinu čistokrvných čarodejníkov, ktorí sa snažia presadiť zákony proti humusákom. Harry z jeho názormi veľmi nesúhlasil, hoci humusákmi opovrhoval, no odkedy sa jeho brat spriatelil s Evansovou uvedomil si, že bol zaslepený. Humusáci nemohli za svoj pôvod a boli rovnako zdatní aj inteligentní ako hocijaký čistokrvný kúzelník.
Karmínové oči ho stále sledovali a premeriavali si ho. A Harrymu sa ten pohľad absolútne nepáčil. Bol to pohľad dravca, ktorý je na love a konečne po dlhom čase hladovania, nájde svoju korisť. Preglgol.
„Koľko máš rokov, Harry?“ spýtal sa a usadil sa späť do kresla, ktoré sa medzi tým otočilo takým smerom, aby mal Voldemort dobrý výhľad na objekt svojho záujmu.
„Bude mi šestnásť, pane,“ odvetil pevným hlasom.
Voldemort sa široko usmial. „Krásny to vek, nemám pravdu?“ Pozrel naňho s úsmevom a odpil si vína zo stopkového pohára.
Harry ho musel obdivovať za eleganciu, ktorou oplýval. Samozrejme, každý čarodejník z bohatej a čistokrvnej rodiny mal elegantné vystupovanie, no Voldemort bol elegancia sama.
„Rodičia nevedeli, kedy som sa narodil, preto mám narodeniny v deň, kedy ma našli,“ vysvetlil.
„Celkom logické,“ prikývol Voldemort a švihol dlhým čiernym prútikom, načo sa vedľa neho objavilo rovnaké kreslo, na akom sedel on sám. „Prosím, posaď sa, Harry,“ riekol a nonšalantným pohybom ruky ukázal na kreslo.
Harry sa usadil a cítil sa trochu nepríjemne v takej blízkosti toho muža. V hlave stále premýšľal, čo od neho môže chcieť.
„Tvoj otec hovoril, že z teba rastie veľmi atraktívny mladý muž. Rozhodne mal pravdu,“ povedal a v jeho očiach zažiarila túžba.
Harry pevne zaťal ruku v päsť. Do čoho, pre Merlina, ho to otec namočil? „Nemyslím si, pane, ale ďakujem za vašu pochvalu.“
Voldemort sa chladne zasmial. „Skromný Slizolinčan, no to mi je zábavné,“ povedal posmešne.
Harrymu sa náhle rozbúšilo srdce, ten pohľad začínal byť nepríjemný. Odvrátil sa od neho. Zrazu ho za čeľusť opäť schmatla oná ruka. Natočila si ho k sebe a Harry sa znovu musel stretnúť s tými očami.
„Pozeraj sa na mňa, keď sa s tebou rozprávam,“ riekol varovne.
„Ospravedlňujem sa, pane.“
Ruka na čeľusti ho bolestne stisla. „Je ti odpustené,“ povedal jemne. Zrazu sa k nemu naklonil až sa chladné pery dotýkali jeho ucha.
„Povedz mi, Harry, si ešte čistý?“ spýtal sa syčivo a celkom potichu.
Harry zaťal sánku. Ihneď pochopil, na akú čistotu sa ho to pýta. Ako si dovoľuje sa ho pýtať na takú intímnu vec!
Ruka, ktorá ho držala za čeľusť sa presunula na jeho hrdlo. Voldemort ho zaň ľahko stisol až Harry zalapal po dychu.
„Odpovedz,“ šepol nebezpečne.
„Áno, pane, som panic, ak ste sa pýtali na to,“ odvetil neochotne a bol nazúrený.
Voldemort zjemnil stisk a odklonil sa od neho. „Výborne,“ široko sa usmial a odhalil rad dokonale bielych zubov.
Voldemort bol krásny, no odporný zároveň. Bolo v ňom niečo skazené, niečo neľudské a veľmi temné. Harry sa striasol.
„Prosím, postav sa, Harry,“ riekol muž a nespúšťal z neho zrak.
Harry sa postavil a cítil, ako sa mu potia dlane.
„Vyzleč si vrch,“ prikázal s pretrvávajúcim úsmevom.
Harry zdvihol tmavé obočie. „Prosím?“
Úsmev mu z tváre zmizol. „Počul si, Harry.“
Harry zaťal pery do úzkej linky. „Nie,“ povedal tvrdo.
Voldemort sa zasmial tým odporným smiechom. „Vzdorovitý, to sa mi páči,“ povedal spokojne. „Vyzleč si vrch,“ zasyčal už nebezpečnejšie.
„Povedal som, že nie! Nevidím dôvod, prečo by som sa mal pred vami obnažovať,“ vyprskol a snažil sa, aby jeho hlas nezakolísal.
„Crucio!“
Harryho kliatba zasiahla náhle a nepripraveného. Klesol na kolená a rukami sa opieral o zem. Snažil sa nekričať, no takú bolesť ešte nikdy nezažil. Cruciatus bolo extrémne bolestivé kúzlo. Zaryl nechty do koberca, no nedokázal zabrániť bolestnému výkrik, ktorý mu unikol z hrdla.
Cruciatus zrazu skončil a Harry sa únavou zvalil k zemi. Bolestne sa nadychoval a snažil sa prestať triasť.
„Vyzleč si vrchný odev. Inak toto kúzlo okúsi i tvoj otec,“ riekol pokojne, ten skurvený bastard.
Jeho otec by si veru Cruciatus zaslúžil, za to, že ho vtiahol do tejto nočnej mory. Harry sa postavil a snažil sa nedať najavo bolesť, ktorá ním stále pulzovala. Pevne hľadel Voldemortovi do očí, no nakoniec si mierne trasúcimi prstami vyzliekol sako a rozopol gombíky na košeli. Odhodil ju na zem a bez emócií pozeral na červeno-okého muža, ktorý ho priam hltal očami.
„Si vypracovaný,“ skonštatoval. „Vykonávaš nejaký šport?“
„Áno,“ riekol trochu chraptivo po Cruciate, ktorým si prešiel. „Hrám už tretím rokom metlobal. Tréningy bývajú celkom prísne.“
„Obleč sa,“ prikázal a usmieval sa ako šialený.
Harry sa preklial, že tak bezhlavo odhodil svoje oblečenie na zem. Pretože sa musel otočil a skloniť, aby ho pozbieral, takže Voldemort mal dobrý výhľad na jeho pozadie. Priam cítil ako mu ten samoľúbi pohľad prepaľuje chrbát.
S najväčšou dôstojnosťou, akou sa len v danej situácii dalo, si obliekol svoju košeľu a sako. Otočil sa späť k Voldemortovi a zbledol, keď zistil, že Voldemort stojí tesne pri ňom. Priam mohol cítiť jeho dych na svojej tvári.
Pevná ruka ho majetnícky schmatla vôkol pásu. „Uspel si,“ šepol mu do tváre a pustil ho. Harry si nemohol pomôcť, ale roztriasol sa. Žalúdok mu spravil nepríjemné salto a mal pocit, že sa každú chvíľu povracia. Nebol hlúpy, aby mu nedošlo, že tie slová preňho neznamenali nič dobré.
Hneď potom ho Voldemort poslal preč a do miestnosti vkročil jeho otec. Boli tam celé hodiny až do večera. Harry zatiaľ sedel vo svojej izbe a celý sa triasol. Oči sa mu neustále zaplavovali slzami, no on ich celou silou potláčal. Čo to otec urobil? Prečo to urobil? Zradil ho! Nechutne ho zradil! Harry treskol päsťou do tapetovej steny. Teraz potreboval matku tak veľmi, ako nikdy. Ona by to zastavila! Nedovolila by to!
„Pán Harry, lord Snape vás očakáva v jedálni, pane,“ vyriekol ich malý škriatok piskľavo a uklonil sa.
„Hneď tam budem, Rox,“ odvetil zachrípnuto.
Bolo mu zle z toho, že by sa mal ešte raz stretnúť s Voldemortom. A s otcom tiež! No musel, kto bol on, aby mohol o týchto veciach rozhodovať? Zúfalo sa zasmial a pobral sa do jedálne.
Lord Voldemort sedel za vrcholom stola a spokojne sa usmieval. Jeho otec sedel na druhej strane dlhého tmavého stolu a bol celkom bledý.
Voldemort naňho mávol, čím mu dal najavo, že si želá, aby si sadol k nemu. Harry zaťal ruky v päsť a neochotne sa usadil po jeho pravej strane.
Škriatkovia im priniesli predjedlo a zapálili vysoké sviece v strede stolu. Harry hádzal nenávistné pohľady po otcovi, ktorý sa tváril neutrálne.
Celú večeru bolo ticho, až na Voldemortové občasné otázky. Harry väčšinu času mlčal a rýpal sa v jedle, ktorého chuť nemohol vôbec cítiť.
Po dezerte sa Voldemort postavil a prikázal tak i Harrymu. Harry ho poslúchol a nervózne stál oproti nemu.
„Synu,“ ozval sa zrazu jeho otec, „dal som lordovi Voldemortovi požehnanie na vaše zasnúbenie,“ povedal bez akejkoľvek emócie a Harry úplne stuhol. Čo?!!!
Cez závoj šoku ani nepostrehol, kedy si Voldemort vzal jeho dlaň do tej svojej a na prostredník mu navliekol čierny masívny prsteň.
Keď si Harry uvedomil, čo sa deje, prudko ruku z tej jeho vytrhol a snažil sa prsteň zo svojho prstu odstrániť, no nešlo to.
Harry sa šokovane pozrel na otca, ktorému sa v očiach mihla ľútosť.
„Ako... ako si mi to mohol urobiť?!“ zakričal a v srdci pociťoval zradu najvyššieho stupňa. „Nenávidím ťa! Nenávidím!“
„Upokoj sa, syn môj. Manželstvo s lordom Voldemortom je to najlepšie, čo sa ti v živote mohlo stať. Lord má vysoké postavenie, je mocný a bohatý. Buď rád, že som ťa neoženil s nejakou naivnou čistokrvnou dievčinou. Budeš mať po svojom boku mocného muža, ktorý ťa bude chrániť, učiť a podporovať.“
Harry mal vytreštené oči, keď počúval slová, ktoré vychádzali z jeho otca. Skutočne sa zbláznil!
Zrazu ho ruka s dlhými prstami chytila za plece. Pevne stisla. Harry si zahryzol do pery, keď sa mu do očí nahrnuli slzy. Násilím bol otočený k mužovi, z ktorého mu bolo navracanie.
„Pustite ma,“ riekol pomedzi zaťaté zuby.
Voldemort sa pobavene zasmial. „Si môj a ja sa ťa môžem dotýkať, kedykoľvek budem chcieť,“ zasyčal.
„Ste úchylák!“
Voldemortove zreničky sa nebezpečne zúžili. „Na tvojom jazyku budeme musieť zapracovať,“ povedal a pevne ho chytil za čeľusť.
Harry si všimol, že má na prostredníku ten istý prsteň, aký mal on. Merlin, toto bola nočná mora! Musel sa zobudiť!
„Naša svadba sa bude konať až keď prekročíš prah dospelosti. Nie som žiaden pedofil, ako si ma neprávom obvinil. Aj tvoje telo si vezmem až potom,“ hladovo naňho pozrel a priklonil sa k nemu. „Aj keď bude veľmi ťažké čakať,“ šepol mu do ucha.
„Nenávidím vás,“ povedal Harry zničene a mal pocit akoby sa mu rúcal celý život. Preboha, veď mal len pätnásť a ten muž bohviekoľko! No Harry vedel, že v ich svete nehrá vek v manželstve nijakú rolu, najmä čo sa týkalo čistokrvných rodín. Bolo mu zle. Mal chuť namieriť prútik na seba a jednoducho sa zabiť, no nemohol. Pomyslel si na Severusa, Bellu a Luciusa. Zamiloval sa do Luciusa, čo mu teraz povie? Že ho jeho skurvený otec oženil s nejaký starým pedofilom, ktorý si hovorí lord Voldemort!
Voldemort sa iba usmial. „To sa zmení, sľubujem.“
Harry si odfrkol.
„Odteraz sa budeme každý víkend stretávať a zbližovať. Potrebujeme sa spoznať. Predsa len o sebe nič nevieme, Harry.“
Harry sa musel zachytiť stoličky. Bolo toho naňho priveľa.
„Ak sa z tohto zväzku pokúsiš nejaký spôsobom vyvliecť, Harry, odnesie si to tvoj malý braček,“ zasyčal výhražne, no s úsmevom.
Harryho pohltil strach. Zbledol ešte viac po jeho slovách. „To sa... to sa nestane, pane,“ povedal krotko.
„Výborne, uvidíme sa ďalší víkend, môj budúci manžel.“
ooOoo
Po odchode Voldemorta sa Harry otočil na podpätku a uháňal ku krbu, aby sa dostal späť do Rokfortu.
„Harry!“ zakričal naňho otec, no Harry ho ignoroval. Nenávidel ho, zradil ho... a zrada od tak blízkej osoby bolela viac ako keby mu zapichol dýku priamo do srdca.
Bez obzretia sa presunul, až sa ocitol v Dumbledorovej kancelárii.
„Už si späť, chlapče? Tvoj otec hovoril, že sa vrátiš až zajtra,“ pozrel naňho riaditeľ spoza stola.
„Zmena plánu,“ odvetil Harry potichu a uháňal preč.
Vošiel do klubovne, pretlačil sa pomedzi svojich spolužiakov. Nevšímal si ani Bellu, ktorá naňho kričala. Vstúpil do izby a treskol za sebou dverami. Oprel sa o ne a zviezol sa k zemi.
Vôbec si nevšimol Luciusa, ktorý si na posteli písal úlohu.
Harry sa zrazu postavil a odišiel do kúpeľne. Lucius mu bol v pätách.
„Harry, čo sa pre Salazara, stalo?“ spýtal sa ho prekvapene.
„Nechaj ma...“
Lucius k nemu podišiel a chytil ho za ruku.
„Nedotýkaj sa ma!“ zakričal Harry zničene, a potom sa mu zrútil do náručia.
„Celý sa trasieš,“ povedal Lucius a pevne si ho k sebe pritlačil.
„Nenávidím ho... nenávidím...“
„Koho?“ spýtal sa Lucius jemne.
„Otca. Ten bastard ma zradil... predal ma,“ riekol a zrazu sa plná realita dostavila do jeho chápania.
Je zasnúbený s lordom Voldemortom – s otcovým nadriadeným. Lucius, čo bude s Luciusom? Už sa ho nebude môcť dotknúť? Nebude ho môcť bozkávať ani milovať?
Slzy si našli cestu von z jeho očí, zaboril si tvár do Luciusovho krku a plakal. Ešte nikdy necítil takú bolesť, dokonca ani keď jeho matka zomrela. Toto bolo priveľa.
Lucius ho držal tak pevne, až si myslel, že ho rozpučí, no bolo mu to jedno. Potreboval ho.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Lucius potichu a Harry mohol počuť, že má strach.
„Môj otec ma zasnúbil.... s Voldemortom,“ dostal zo seba znechutene.
Lucius ho pustil akoby sa spálil. Rozšírenými očami naňho hľadel, zatiaľ čo od neho ustupoval. Strieborné oči skĺzli k prsteňu, ktorý mal na prostredníku. Zachytil sa umývadla, keď zastavil.
„S Temným pánom?“ spýtal sa a Harry mohol zachytiť náznak hrôzy v jeho hlase.
„Temný pán?“ spýtal sa Harry zmätene.
„Môj otec... je jeho nasledovník a jedného dňa budem i ja... Pravidelne k nám chodí na večeru. On... Harry... on je neuveriteľne mocný a nebezpečný. Každý, kto si s ním začne, každý, kto ho zradí... zomrie príšernou smrťou. Je to nový Temný pán. Pomaly si buduje svoju armádu. Vždy bol mojím vzorom... on je génius. Jedného dňa nás povedie vo vojne proti strane svetla...“ hlas sa mu zadrhol v hrdle.
Harry krútil hlavou. „Nerozumiem, prečo si niekto taký vybral práve mňa.“
Lucius k nemu podišiel. „Pretože v tebe vidí, to čo ja. Vybral si ťa práve preto, prečo som sa do teba zamiloval. Si taký nevinný, čistý... no zároveň temný. Si mocný, no i krehký. Si múdry, statočný, láskavý... vieš milovať až za hrob, no nenávidieť rovnako vášnivo. Si okúzľujúci, máš v sebe rodenú nonšalantnosť. Si zmes dvoch osobností, lev a had...“ rozprával celkom fascinovane a pozeral na Harryho akoby ho videl prvýkrát v živote.
Zrazu ovinul ruku okolo jeho pásu a pritiahol si ho k sebe. „Nevzdám sa ťa. No ako mám bojovať proti niekomu takému?“
Harry len stál a vôbec necítil svoje telo. Bol ochromený. Lucius ho zase objal a jeho voňavé vlasy mu pošteklili tvár.
„Musím... musím zistiť, ako sa zbaviť toho prsteňu,“ zašepkal Harry.
Lucius sa od neho odtiahol a vzal si jeho dlaň do svojej. Pozorne pozeral na ten masívny prsteň.
„Nemyslím si, že by sme dokázali prelomiť jeho mágiu... nemal si zrejme možnosť vidieť jeho moc. On... nikdy som nič také nevidel, Harry. Prečo si myslíš, že sa k nemu všetci mocní čistokrvní kúzelníci pripájajú?“ smutne naňho pozrel a Harry sa jeho pohľadu uhol. „Pretože je to najmocnejší mág, aký tu kedy bol.“
Harry sa zrútil na okraj vane. Zaťal nechtami do porcelánu. Lucius si pred neho kľakol na jedno koleno a oprel sa mu o stehno. „Nikdy som neveril, že sa do niekoho zamilujem. Veď nemilujem ani vlastných rodičov. No stalo sa a ja sa ťa skrátka a dobre nevzdám i keď budem musieť stáť proti Temnému pánovi...“
Harry si zamotal ruku do záplavy zlatých vlasov. „Lucius, ak je skutočne taký mocný, je celkom hlúpe stáť na opačnej strane než on.“
Lucius si povzdychol.
„Myslím, že najrozumnejšie bude počkať, ako sa situácia vyvinie.“
Neskôr si ľahli do postele a tisli sa k sebe. Harryho emócie už dávno ochladli. Nenávidel svojho otca, nenávidel Voldemorta a nepoddá sa mu tak ľahko ako si ten sviniar myslel.
Lucius si prehodil ruku cez jeho trup a ľahol si mu na hruď.
Absolútne nečakal, že Lucius bude reagovať na jeho nečakané zasnúbenie spôsobom, akým reagoval. Myslel si, že sa naňho jeho priateľ vykašle, že s ním už nebude chcieť nič mať. No Lucius ho opäť raz prekvapil. Bol ochotný ísť proti niekomu, kto bol natoľko mocný, že mal pod palcom všetky významné čistokrvné rodiny. Neuveriteľné. Bozkal ho na vlasy a dúfal, že celý tento deň bola len nepríjemná nočná mora a ráno bude zase všetko tak, ako byť má.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tak to bylo hnusné zacházet s Harrym jak z věci.
...
(Profesor, 21. 9. 2015 17:38)Teda. Uf. Harry Alexander Snape, vlastním jménem Harry James Potter, manželem Voldemorta? Dobrý paradox. Předpokládám, že ten prsten má "vestavěnou ochranu proti sebevraždě nositele". Chudák kluk.
Sakra.....
(Kilia Ice , 21. 9. 2015 12:46)
To je des. Prečo musí Voldy vždy všetko zničiť? Grrrr...
Som zvedavá ako sa to vyvinie. Dúfam že ďalšia časť bude čoskoro :-D
...
(Vai, 20. 9. 2015 23:25)Tne starý uchyl... jen čekám na vysvětlení jak se dostal Harry zpět do svého času...
Paráda.
(Karin, 7. 7. 2017 23:06)