Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


7. kapitola - Život a jeho útrapy

24. 9. 2015

 

Víkend sa približoval neskutočným tempom a Harry začínal byť čoraz nervóznejší. Otec mu poslal celú kopu listov, no Harry ich ihneď hádzal do ohňa. K svojmu otcovi začal pociťovať nenávisť. Tvrdil, že ho miluje, no i napriek tomu mu spravil takú príšernú vec. Čo by na to povedala jeho matka? Určite sa otáča v hrobe.

Bellatrix aj Severus sa snažili vyzistiť, čo sa deje, keď boli s Luciusom v takej depresii, no Harry nemal silu o tom hovoriť, aj keď vedel, že skôr či neskôr im to bude musieť prezradiť.

Harrymu v sobotu ráno prišiel list s prenášadlom, a tak sa presunul na miesto určenia. Prenášadlo ho prenieslo do temnej záhrady. Hoci bola tráva žiarivo zelená a udržiavaná, kvety boli fádne a smutné. Labyrint z čiernych ruží mu pripomínal hororové príbehy, ktoré si rozprával s Luciusom, keď boli menší. Husté temné kríky všade okolo. Po chrbte mu prebehol mráz.

Pod veľkým tmavým stromom, na ktorom rástli sivé listy, bolo posedenie. Stoličky a okrúhli stolček. Voldemort sedel na jednej z nich a fascinovane ho pozoroval. Nakoniec sa s úsmevom postavil.

„Dobré dopoludnie, Harry,“ pozdravil ho a v očiach mu zaiskrilo.

Harry si povzdychol a prinútil sa k pohybu. „Dobré dopoludnie, pane,“ riekol a snažil sa byť tak zdvorilý, ako len dokázal.

„Och, nemyslím si, že ako môj budúci manžel by si ma mal oslovovať tak formálne. Čo takto Tom?“ rukou mu naznačil, že sa má posadiť.

Harry tak urobil a prikývol. „Ako si želáš.... Tom,“ dodal trochu podráždene.

Voldemort prižmúril oči. „Samozrejme, takto ma smieš volať len v súkromí, inak som lord Voldemort...“

„Rozumiem, pan... Tom.“ Harrymu bolo z tohto divadielka zle, cítil sa bezmocne a slabo, keď bol v prítomnosti toho muža.

„Povedz mi, Harry... páčia sa ti moje záhrady?“ Červené oči sa mu zarývali snáď až do mozgu.

„Na môj vkus je tu príliš temno,“ odvetil úprimne, očami prechádzajúc po okolí, len aby sa nemusel pozerať do tých karmínov.

„Vskutku. Nemôžem inak, než súhlasiť,“ odvetil a odpil si zo striebornej šálky. „Napi sa, Harry,“ vyzval ho s tým nepríjemným úsmevom na perách.

Harry sa pochybujúco pozrel na svoju šálku, no pod tým pohľadom sa napiť musel. Zrazu sa začal cítiť omámene. Zmätene pozrel na Voldemorta, ktorého videl dvojmo.

„Čo... čo si mi to dal?“ spýtal sa a postavil tak prudko, až zhodil stoličku, na ktorej sedel.

Započul chladný smiech. Ľadová ruka ho chytila za tvár. „Nemaj strach, Harry. Len niečo na uvoľnenie, si príliš napätý.“

„Bastard,“ zaklial a snažil sa vymaniť z toho dotyku.

„Ten tvoj jazyk, Harry,“ zasyčal temne a Harry pocítil, že ho zasiahlo nejaké kúzlo. Prešla ním vlna bolesti, akoby ho zasiahla tisícka ostrých malých nožov.

Voldemort ho zachytil, keď sa chystal padnúť na zem. Z toho čo mu pridal do čaju sa mu točila hlava a k tomu sa pridala i bolesť z kúzla, ktorým ho potrestal.

„Nenávidím ťa!“ zakričal a odsotil muža od seba. Hneď ako ho tie studené ruky pustili, sa zrútil k zemi. Hlava sa mu začala točiť ešte viac.

Započul ako Voldemort tľoskol jazykom. „Ale, ale... Harry, takto som si naše zoznamovanie nepredstavoval,“ hovoril potichu, no strašidelne.

Harryho zrazu zodvihla neznáma neviditeľná sila a pritlačila ho o strom až mu vyrazilo dych. Voldemort stál kúsok pred ním a tváril sa nanajvýš pobavene.

„Moje malé vzdorovité háďa,“ zasyčal. „Musím si ťa trošku prevychovať.“

Harry bojoval s tou silou, ktorá ho držala pripútaného ku stromu, no bezúspešne. „Prečo... ja, Tom?“ spýtal sa chraptivo.

Spomínaný sa k nemu pôvabne priblížil a hľadel mu do očí. „Pretože sa mi páčiš... si iný. Jedinečný, áno, to je to správne slovo. Moja mágia je k tej tvojej priťahovaná. Keď budeš starší, budeš to cítiť rovnako.“

Dlhé prsty ho surovo chytili za čeľusť. Ich nosy sa takmer dotýkali. Voldemort sa mu prisal na pery a pohryzol ho. Harry zasyčal a do očí sa mu nahrnuli slzy. Ucítil kovovú pachuť v ústach.

Voldemort sa naklonil k jeho uchu. „Si taký sladký, háďatko,“ šepol mu doňho.

Harry ho zrazu opľul krvavými slinami. „Nikdy... nikdy s tebou dobrovoľne nebudem!“

Voldemort si celkom pokojne slinu z habitu zotrel, no jeho oči pokojné neboli. Harry pocítil tú surovú mágiu. Sila, ktorá ho držala pominula a Harry spadol do trávi. Roztrasene sa postavil, no hneď ho zasiahlo kúzlo a opäť klesol na zem. Prudko sa rozkašľal a mal pocit akoby mu niekto polial pľúca kyselinou. Sípavo sa nadýchol a bolo mu jasné, že toto je jeho koniec.

Voldemort sa k nemu zohol a s kamennou tvárou pozoroval ako trpí. „Pamätaj, Harry, že ak sa nebudeš správať tak, ako sa máš. Odnesie si to tvoj malý braček a otec. Vybral som si ťa a inak tomu nebude, háďa. Takže navrhujem, aby si prestal s týmto bojom, pretože si ho už vopred prehral. Aj keď musím uznať, že ma tento tvoj vzdor nesmierne baví,“ usmial sa pobavene.

Kúzlo pominulo a Harry sa zvalil na zem ako handrová bábika. Nemohol sa nadýchnuť. Ústa mal plné krvi a oči zaliate slzami bolesti. Nikdy ani len nepočul o takýchto brutálnych kúzlach. Musela to byť tá najtemnejšia mágia.

Voldemort si ho pritiahol do náručia a odhrnul mu z tváre pramienky vlasov. „Nenúť ma ubližovať ti, Harry. Ver, že tvoje utrpenie ma rovnako bolí.“

Harry si i napriek bolesti odfrkol.

Voldemort sa zasmial. „Vidím, že to s tebou bude ešte ťažké, no ja mám výzvy rád, priam ich milujem.“

Postavil ho na nohy a odviedol k stoličke, na ktorú ho posadil. Harry sa musel oprieť o jej tvrdé operadlo. Stále mal pocit, že sa dusí. Krv mu tiekla už aj z nosa. Hrudník ho príšerné pálil. No nedá sa zlomiť tak ľahko, to si prisahal. Hlavu mal opretú a očami nenávistne prepaľoval muža, ktorý sedel oproti nemu.

Voldemort mu pohľad vracal a tváril sa spokojne. „Tak Harry a teraz mi povedz niečo o sebe. Čo ťa baví, v čom si dobrý?“

Harry ani na sekundu neodtrhol oči od tých jeho. „Baví ma moje súkromné štúdium Čiernej mágie. Myslím, že je na čase, aby som sa zameral na jedovaté elixíry,“ riekol drzo a chladne sa usmial.

Voldemortovi sa na tvári objavil úškrn. „Si zábavný.“

Harry cítil ako mu krv začala kvapkať z brady na bielu košeľu. No ignoroval to, rozhodol sa začať hrať túto malú hru so svojim budúcim manželom.

„Nezlomíš ma,“ riekol zrazu.

Úsmev z Voldemortovej tváre nezmizol. „Och, ale zlomím. Budeš moje poslušné háďatko, jedného dňa.“

„Pokojne si to môžeš namýšľať. No nikdy, to radšej zomriem,“ povedal a prehltol bolestný ston, ktorý sa mu dral z hrdla. Jeho pľúca stále príšerne pálili. Voldemort mu tam musel tým zaklínadlom niečo poškodiť.

Voldemort sa zrazu postavil a podišiel k nemu. Chytil ho za rameno a premiestnil.

Objavili sa v celkom veľkej izbe s hnedou koženou sedačkou, pred ktorou stál kamenný stôl. Voldemort ho za rameno potiahol ku sedačke a prinútil ho ľahnúť si a Harry nemal silu namietať. Pocítil studený pot, ktorý mu vystúpil na čelo.

Chladná dlaň sa dotkla jeho hrude. Červené oči pozreli do tých jeho. „Zhlboka sa nadýchni,“ prikázal mu.

Harry sa snažil nadýchnuť, no dych sa mu zrazu zadrhol v hrdle a dusivo sa rozkašľal. Ten skurvenec mu musel poškodiť pľúca.  

Voldemortove prsty mu pohladili čeľusť až prešli k jeho spánku. „Spi...“

Harry nevedel, čo je to za mágiu, ale okamžite ho pohltila tma. Keď sa prebudil, všimol si temnú postavu, ktorá stála pred oknom.

„Čo tvoje pľúca?“ spýtal sa chladne.

Harry sa posadil a slabo sykol, no bolesť bola rozhodne menšia. „Už nebolia.“

„Klameš.“ Voldemort sa k nemu otočil a sledoval ho. „Vezmi si tamto prenášadlo,“ pohľadom ukázal na zlaté pero ležiace na stole. „Musíš sa vrátiť do školy.“

Harry sa neisto postavil a chcel ihneď chňapnúť po prenášadle, ale Voldemort nespokojne zamľaskal.

„Ale najprv, poď sem.“

Harry túžobne pozeral na pero, no nakoniec podišiel k tomu mužovi. Ten ho chytil za líce a dlhým nechtom mu doňho zaryl. „Neželám si, aby sme nabudúce svoj čas premrhali súbojom. Budúci víkend sa budeš správať tak, ako sa máš. Inak prisahám, že tvoj brat okúsi môj cruciatus,“ syčal. Schmatol ho za bradu a pritiahol si ho k bozku.

Harry sa znechutene striasol. Keď sa tie ústa odlepili od jeho, rýchlo podišiel k prenášadlu.

„Harry, rozumel si mi?“ nebezpečne naňho pozrel.

Harry prikývol. „Áno, moje správanie sa už nebude opakovať. Nebude potrebné môjmu bratovi ubližovať.“

„Výborne,“ široko sa usmial.

Hneď na to sa Harry chytil zlatého pera a Voldemort zmizol.

Ani nevedel ako sa dostal do klubovne. No hneď ako prešiel cez stenu sa ocitol v Bellinom náručí. Prekvapene zažmurkal a cez jej rameno mohol vidieť, že je klubovňa prázdna, zrejme bolo už dosť neskoro.

Bellatrix ho objímala priam zúfalo. „On... povedal ti to, však?“ spýtal sa Harry aj keď odpoveď poznal.

„Áno,“ potvrdila a mierne sa od neho odtiahla. „Si v poriadku... vyzeráš, že máš bolesti...“

„Nič, čo by som nezvládol, Bell. Nerob si starosti, nehodí sa to k tebe,“ riekol a vymanil sa od nej.

„Och, Harry, prestaň s tým! Vždy som mala o teba starosti a teraz tomu nebude inak!“ nasledovala ho na ich pohovku pred krbom.

Posadili sa a Harry sledoval plamene. „Bell... ja... len nechcem o ňom hovoriť.“

Bella prikývla a chytila ho za ruku. „Prečo si mi to nepovedal? Som predsa tvoja najlepšia priateľka,“ spýtala sa vyčítavo.

Zrazu započuli kroky. Zo schodov vyšiel Lucius. „No konečne!“ zvolal a vydýchol si. Prihnal sa  k nim a posadil sa vedľa Harryho.

„Severus sa na teba celý deň vypytoval,“ informoval ho a pritiahol si ho k sebe. „Musel som mu klamať.“

„No Belle si očividne klamať nemusel,“ odvetil sarkasticky, no užíval si to teplé náručie.

„Veď ju poznáš,“ hodil po nej pohľadom. „Mučila ma a nakoniec som podľahol.“

Harry sa slabo zasmial. V pľúcach ho pri tom pichlo.

„Ja som sa to mala dozvedieť ako prvá! A nie, aby som to násilím ťahala z tvojho frajera!“ Urazene našpúlila peru.

Harry sa vymanil z Luciusovej náruče a pozrel na svoju priateľku. „Bella... ja sám mám problém si priznať, že je to skutočné, ak by som ti to povedal, bolo by to iba ťažšie...“

Sám mohol počuť ako zranene jeho hlas znel. Cítil sa skrátka príšerne. Bol unavený i napriek tomu, že vlastne celý deň prespal. Bol psychicky na dne. Prednedávnom prišiel o matku a teraz ho jeho otec predal ako obyčajné zviera nejakému psychopatovi, ktorý si na ňom skúšal čiernu mágiu! A dnes ho navyše pobozkal! Žalúdok sa mu pri tej predstave zodvihol. Preglgol horké sliny a snažil sa potlačiť ten dávivý pocit, no v hlave mal neustále tie pery, ktoré sa lepili na tie jeho. Fuj!

„Je ti zle?“ spýtal sa Lucius.

Harry iba prikývol a kým sa stihol spamätať, sedel na posteli v ich izbe a dávil do vyčarovaného vedra. Bellatrix ho hladila po chrbte a Lucius sa prechádzal z jednej stany miestnosti na druhú, akoby nad niečím úpenlivo premýšľal.

„On... on ťa mučil, však?“ skonštatoval nakoniec.

„Prečo by ho mučil, keď si ho vybral za manžela?“ spýtala sa Bella smerom k Luciusovi.

Harry sa opieral o jej rameno a pevne zvieral vedro.

„Nebuď... naivná, Bell. On... vybral si iba svoju hračku... hračku, ktorú bude šukať a mučiť,“ riekol Harry celkom vyhasnuto a cinicky.

Bellatrix naňho ostro vzhliadla. „Temný pán taký nie je, Harry,“ pokarhala ho. „Počula som o ňom od rodičov a moja matka hovorí, že je to dokonalý gentleman! On... ak ťa potrestal, zrejme si si to zaslúžil...“

Lucius po nej hodil vražedný pohľad a konečne sa zastavil. „To nemyslíš vážne, Bellatrix?“ spýtal sa nazúrene.

„Lucius, o tom človeku som toho počula toľko, že sa cítim akoby som ho osobne poznala. Jednoducho neverím, že je taký...“ Mračila sa a oči sa jej napĺňali slzami.

„Opľul som ho,“ ozval sa zrazu Harry pobavene. „A povedal som mu, že je bastard,“ pozrel na zhrozenú Bellu. „Dostatočný dôvod, aby na pätnásťročného chlapca, ktorého prinútil ku zväzku, mučil kúzlami z čiernej mágie?“

„Neverím!“ Bellatrix sa postavila a zotierala si slzy, ktoré jej začali stekať z očí.

„Nenútim ťa, Bell, veriť mi... viem, že ti o ňom rodičia rozprávali samé chváli. Verím, že už si si o ňom vytvorila svoj vlastný obrázok... i mne o ňom otec rozprával, keď preňho začal variť elixíry. No on... nie je taký... je to monštrum.“ Rozprával, pričom hľadel do zeme. Vedro nechal zmiznúť a vzhliadol na svojich priateľov.

Lucius ho sledoval s čudným výrazom na tvári a Bella tá bola bledá ako sneh, ktorý sa pred pár mesiacmi roztopil. Špirálu mala rozmazanú od sĺz.

Harry sa postavil a prešiel do kúpeľne. Nedokázal sa pozerať na to sklamanie v ich očiach. Rozumel im, celé roky či mesiace počúvali o tom mužovi rozprávky, preto bolo nepríjemné počuť i negatívy a navyše také...

Opláchol sa a vrátil sa za nimi. Bellatrix sedela na jeho posteli a tvár mala skrytú v dlaniach. Lucius stál pred oknom a hľadel skrz zahmlené okenice.

Sadol si vedľa Belli a objal ju. Rozplakala sa mu do ramena.

„Harry... prepáč... samozrejme, že verím tebe... veď toho muža som ani len nevidela,“ vzlykala. „No... ja... podpísala som sa na ten zoznam...“

Harry vzhliadol na Luciusa, ktorý sa k nim otočil.

„Aký zoznam?“ spýtal sa Harry.

Bellatrix sa k nemu ešte viac pritlačila. „Predsa ten, ktorý posielal každému. Chce si zaistiť novú generáciu nasledovníkov. Každý z nás dostal zoznam a zmluvu, ktorú mal podpísať krvou. Na zmluve sa písalo, že po tom, ako sa tam zapíšeme, sme povinný prijať jeho znamenie vo veku sedemnásť rokov.“

Harry ponad jej vlasy sledoval Luciusa, ktorý stál ako zamrznutý. „Ja som tú zmluvu podpísal tiež.“

Harry si zahryzol do pery. „Mne žiaden zoznam ani zmluva neprišla.“

Bella sa od neho odtiahla, no stále ho držala. „Pretože teba si vybral.. samozrejme, že nebudeš jeho nasledovník... budeš jeho manžel.“

Lucius sa posadil k nim a nastalo ticho. Každý bol ponorení vo svojich vlastných myšlienkach.

Obaja jeho priatelia. Ľudia, ktorých miloval, podpísali zmluvu s tým diablom. Harrymu stačilo pár hodín v jeho prítomnosti, aby pochopil, že to nie je žiaden vodca ani spasiteľ čistokrvných kúzelníkov, ale len obyčajný chorý čarodejník, ktorý chcel moc a nadvládu. Bolo to bláznivé – celá táto situácia bola absolútne absurdná a predsa to bola nechutná realita. Čo len s nimi bude? Boli ich rodičia skutočne takí slepí, aby to nevideli? Aby nevideli, že im zničili život?

Harrymu sa z toho zatočila hlava. Ľahol si a hľadel na zelený baldachýn. Ucítil ako sa matrac prehla a Bella sa uložila vedľa neho. Z druhej strany si ľahol Lucius. Bella ho chytila za ruku, ktorú mal voľne položenú vedľa seba. Harry zas chytil za dlaň Luciusa.

„Nech... sa stane už čokoľvek... my traja ostane spolu,“ riekol potichu, pozerajúc pred seba.

„Ostaneme,“ šepla Bella.

„Navždy,“ ozval sa Lucius.

ooOoo

Letné prázdniny sa blížili ako bláznivé a na škole vládla v celku pokojná atmosféra. Po vyučovaní si všetci štyria rozložili deky pred jazerom a rozprávali sa. Severus sa k nim pridal, pretože na tom Harry trval. Možno mu od tej aféry s Potterom a Blackom tí dvaja dali pokoj, ale Harry ho veľmi nerád nechával samého v jeho voľnom čase. Jeden nikdy nevie, kedy tým sopliakom prepne.

Lucius si vykúzlil veľké vankúše, o ktoré sa opieral. Harry sedel vedľa neho a na jeho stehne ležala Bellatrix. Jej husté vlasy mu zaplavili nohy. Severus sedel oproti nim a opieral sa o strom, nuž a samozrejme si čítal.

Natáčal si Belline vlasy vôkol prstu a premýšľal nad tým, čo naňho zas Tom chystá. Minulý víkend musel niekam odcestovať, takže sa mu Harry úspešne vyhol. No nevyhol sa mu  víkendy predtým.

Harry zistil, že ak sa k tomu mužovi správa s úctou je aspoň trochu znesiteľný a v prvom rade ho nemučí. Harry mu musel o sebe porozprávať všetko. Obľúbené jedlo, farbu, zviera, oblečenie, knihy. Kto sú jeho priatelia, aké má známky z predmetov. Aké sú jeho názory na politickú scénu. Čo chce robiť po Rokforte. Dokonca tvrdil, že sa príde pozrieť na jeho metlobalový zápas. Harry sa modlil nech nepríde. Tajne dúfal, že iba žartoval i keď ten muž žartoval len málo kedy.

Posledný víkend, ktorý spolu strávili ho Voldemort skúšal z Čiernej mágie. Nabalil mu i knihy a vyslovil želanie (nuž vlastne príkaz) že chce, aby si Harry z daných kníh každý deň prečítal aspoň štyri kapitoly. A Harry ich poctivo čítal, koniec koncov, Čierna mágia ho lákala a fascinovala. No a zakaždým, keď od neho odchádzal mu dal bozk a Harry tie bozky z duše nenávidel. Vždy sa mu z toho zdvíhal žalúdok. No počas nich si predstavoval, že sa čoskoro vráti za Luciusom, takže to bolo, ako tak, znesiteľné.

Ach, áno, Lucius...Lucius bol skrátka dokonalý. Harry ho každým dňom miloval viac a viac. Bella stále hovorila, že sú zaľúbení až po uši a ak sa neprestanú na seba pozerať, tak ako sa pozerajú, tak že to čoskoro zistia ich otcovia a nedaj Merlin, Voldemort. Takže na verejnosti robili čo sa len dalo, aby neboli príliš nápadní, no začínalo to byť ozaj ťažké... 

„Ahoj, Severus,“ ozvala sa Lily z diaľky. Červené vlasy jej viali vo vetre, keď cupitala k Severusovi.

Zastavila sa pred nimi a keď zbadala Bellatrix a Luciusa, ošila sa.

Severus ihneď zatvoril knihu a mohol na nej oči nechať.

„Pokojne sa k nám posaď, Lily,“ Harry jej venoval úsmev. Začínal mať to dievča rád.

Lucius po jeho pravici stuhol a Bellatrix len niečo zavrčala. Keď Lily videla, že zrejme ostatní Slizolinčania nenamietajú, opatrne sa posadila vedľa Severusa.

Chvíľu pozorovala Luciusa akoby čakala, že na ňu každú chvíľu vypáli kliatbu, ale Harry už Luciusa i Bellu ohľadom Lily poučil, a tak ju nechávali na pokoj.  

„Sev, chcela som sa ťa spýtať, či by si k nám cez prázdniny nechcel prísť? Urobil by si mi veľkú radosť,“ dievčinka sa naňho usmievala a Harry bol tým úsmevom fascinovaný, prečo mu pripadal tak známy? Vždy keď sa Lily na Severusa usmiala, Harry pocítil akoby ten úsmev poznal, akoby bol ten úsmev jeho domovom. Sám absolútne týmto pocitom nerozumel. No bol to jeden z dôvodov, prečo si ju obľúbil.

Severus sa túžobne pozrel na Harryho. Ten iba prikývol a nemohol sa zbaviť úškrnu. „Zariadim to u otca,“ riekol a úsmev sa mu iba rozšíril, keď videl Severusove nadšenie.

„Pôjdem rád, Lily,“ odvetil jej.

„Úžasné! Rodičia mi cez školský rok zriadili v pivnici malé laboratórium,“ rozprávala nadšene a zelené oči jej pri tom žiarili ako dva smaragdy. „Takže môžeme vyskúšať tie tvoje nové nápady na experimentovanie.“

Harry sa snažil ich veľmi nesledovať, no nemohol si pomôcť. Severusove oči boli plné emócií, keď pozerali na Lily a Harrymu bolo už úplne jasné, že jeho sotva trinásťročný brat sa zamiloval. Len dúfal, že mu to milé dievča nezlomí srdce.

Lucius si vedľa  neho otrávene povzdychol a zozadu nenápadne pohladil Harryho na chrbte. Priklonil sa mu k uchu.

„Dúfam, že je ti jasné, že i ja ťa cez prázdniny očakávam na Malfoy Manore?“  zašepkal.

Harry si zahryzol do pery, keď si predstavoval, čo všetko by mohli robiť. „Ešte to budem musieť zvážiť,“ šepol provokatívne.

Lucius sa zasmial a chcel si ho pritiahnuť k bozku, keď sa zrazu spamätal a uvedomil si, že sú na verejnosti.

Bellatrix sa začala chichotať z Harryho stehna a Harry ju začal štekliť, aby sa mala dôvod na to svoje zákerné chichotanie.

„Harryyyyyyy... dooooosť,“ smiala sa a skrúcala.

Po večery sa Harry a Lucius zavreli vo svojej izbe a hneď sa na seba vrhli. Boli doslova hladoví po kontakte, ktorému sa celý deň museli vyhýbať. Spätí vo vášnivom bozku dopadli na posteľ a začali si rozopínať odev. Slizolinské kravaty skončili na dlážke, rovnako ako ich košele.

Harry ležal na svojom priateľovi a posieval jeho hladkú hruď bozkami. Prisal sa mu na bradavku a láskal ju jazykom. Miloval tie zvuky, ktoré z Luciusa vychádzali, keď to robil.

A vtom sa ozvala naliehavé zaklopanie. Okamžite sa od seba odtrhli.

„Dopekla,“ zaklial Harry a privolal ich košele.

Obliekli sa za rekordný čas.

„Haló...“ ozvalo sa spoza dvier.

Harry išiel otvoriť, zatiaľ čo sa Lucius premiestnil na svoju posteľ.

Za dverami stál slizolinský štvrták. „Riaditeľ ťa očakáva v jeho kancelárií, tu je heslo,“ strčil mu do ruky papierik a odišiel dolu schodmi.

„Čo chcel?“ spýtal sa Lucius zamračene.

„Riaditeľ ma chce vidieť,“ odvetil zamyslene.

„Čo ten starec chce?“

Harry iba pokrčil ramenami a so zlým pocitom sa vybral do riaditeľne.

Zaklopal na hrubé dvere a vošiel.

„Dobrý večer, Harry,“ riaditeľ naňho hľadel spoza stola, pred ktorým sedel jeho otec.

Otec sa postavil a usmial sa. „Syn, môj,“ prehovoril.

Harry mal chuť sa otočiť a utiecť. S otcom od jeho zrady nekomunikoval.

„Tak ja sa nenápadne vytratím a nechám vás pozhovárať sa,“ riaditeľ naňho žmurkol a pískajúc zmizol za nejakými dverami.

Harry si celkom neochotne sadol do kresla oproti otcovi, ktorý sa už tiež usadil. Harry naňho hodil zhnusený pohľad a skúmal výšivky na operadle.

„Harry... viem, že ma nenávidíš. Rozumiem tomu. Zasnúbil som ťa proti tvojej vôli a bez tvojho súhlasu. Je celkom pochopiteľné, čo ku mne kvôli tomu pociťuješ. Ale Harry, robím to pre tvoje dobro.“

„Toto skutočne nepotrebujem počúvať, otec. Prišiel si len kvôli tomu?“ spýtal sa chladne.

Otec sklopil oči a vzdychol si. „Chlapče, ja... prišiel som ti oznámiť, že cez prázdniny nepôjdeš domov,“ pozrel naňho vážne.

Harry si zahryzol do pery. „Vyhadzuješ ma?“ spýtal sa prekvapene a veľmi sa snažil, aby jeho hlas neznel zranene.

„Samozrejme, že nie, čo ti to napadlo, synček,“ odvetil rýchlo a naklonil sa k nemu. „Lord si praje, aby si prázdniny strávil na jeho panstve.“

Harry sa prudko postavil a neveriacky hľadel na otca. „Zbláznil si sa? Vieš... vieš vôbec čo mi ten bastard robí? Ako... ako to môžeš dovoliť?“ Hlas ho zradil. Vyčerpane klesol späť do kresla a tvár si vložil do dlaní.

„Určite preháňaš, Harry. Je veľká česť, že si ťa vybral za manžela a že s tebou chce zdieľat svoj vzácny čas.“

Harry naňho zhrozene vzhliadol. „Si taký slepý? Alebo hlúpy?“

„Dávaj si pozor na jazyk,“ upozornil ho.

„Seriem na jazyk! Nikdy s ním nestrávim dva mesiace!“ skríkol a mal chuť do niečoho poriadne kopnúť.

„Harry,“ povedal jemne. „No ja ťa nežiadam. Prikazujem ti to.“

„Choď do pekla! Aj s ním! Vezmi si ho ty! Ja nemám záujem!“

Otec sa postavil a chytil ho za rameno. „Synček, verím, že raz pochopíš, čo pre teba robím. A viem, že mi jedného dňa odpustíš. Si môj najstarší dedič a ja som na teba nesmierne pyšný,“ rozprával pokojne.

„Máš ma vôbec rád?“ spýtal sa zničene. „Samozrejme, že nie... musíš ma nenávidieť, keď mi robíš niečo takéto...“

„Nerozumiem, prečo to berieš tak zle, synu.“

Harry iba krútil hlavou. „Kašli na to... Proste ma nechaj na pokoj!“ vystrelil zo sedačky a utekal ďaleko od toho muža, ktorý si hovoril jeho otec.

Dva mesiace s tým monštrom. Žiadne prázdniny u Luciusa. Merlin... prečo on? Prečo?!

Zistil, že beží chodbou a vôbec netušil kam. Zastavil a oprel sa o stenu. Bolo mu zle. Jeho otec bol totálne šialený. Zviezol sa na zem a tvár si opäť vložil do dlaní. Potláčal slzy i vzlyky, ktoré sa mu drali z hrdla. Len pri predstave, že neuvidí Luciusa dva mesiace mu bolo navracanie. Keby nebolo Severusa už dávno by vzdoroval a nenechal si rozkazovať, no musel. Ten bastard bol schopný Severusovi ublížiť a to Harry nemohol dopustiť.

„Harry?“ spýtal sa jemný dievčenský hlas.

Harry vzhliadol a slabo sa usmial na ustarostenú Lily, ktorá v ruke zvierala knihy.

„Si v poriadku?“ Pokľakla si k nemu.

„Áno, Lily. Nemala by si byť už v klubovni?“

„Och, bola som pomáhať v knižnici,“ usmiala sa jemne a odhrnula si lesklé červené vlasy z tváre.

„No i tak by si sa tu nemala potulovať, takto neskoro,“ odvetil a postavil sa. „Odprevadím ťa do veže,“ ponúkol jej.

Lily sa iba usmiala a prikývla. „Vieš, že si iný než ostatní Slizolinčania?“

„Skutočne?“ Pozrel na ňu, počas kráčania.

„Si veľmi láskavý. Myslím, že ti klobúk vybral zlú fakultu,“ opäť mu venovala úsmev. A Harryho pri tom hrialo pri srdci. Zdalo sa mu akoby mu bola blízka a to ju ani poriadne nepoznal.

„Niekedy sám premýšľam, či som v tej správnej fakulte,“ riekol úprimne a opäť vzhliadol na menšiu postavičku, ktorá kráčala po jeho boku. Vždy, keď ju videl nemohol od nej odrhnúť zrak.

Zelené oči po ňom pozreli. „Si vlastne jediný, okrem Severusa, kto sa ku mne správa pekne.“

Harry postrehol smútok v tom hlase. „Neverím,“ riekol a myslel to vážne. Veď Lily bola krásna, múdra, prečo by nemala byť obľúbená?

„Dievčatá z Chrabromilu ma veľmi nemajú rady.“

„Určite na teba žiarlia.“

Lily sa slabo zasmiala. „O tom pochybujem. No a chlapci z nášho ročníka sa mi posmievajú... hlavne James.“

„Potter je kretén, no myslím, že sa ti posmieva lebo sa mu páčiš. Chlapci sú už takí. Nevedia vyjadrovať city.“

„Myslíš?“ vzhliadla naňho.

„Nemyslím, ale viem. No Potter je obyčajný darebák, ktorý rozhodne nestojí o tvoju pozornosť. Zato Severus ťa má naozaj rád,“ riekol a usmial sa.

A Lily sa rozžiarila tiež. „Aj ja ho mám rada, no trápi ma, aký je stále smutný.“

Harry si povzdychol. „Sev je taký odmalička. Je skrátka iný, no byť iný neznamená nič zlé.“

„Aj som iná. Tvrdia mi to. Podľa nich nie je prirodzené, aby sa dievča ako ja tak zaujímalo o elixíry a aby sa kamarátilo s tým divným Slizolinčanom, ako hovoria o Sevovi,“ rozprávala smutne a jej krásna tvár sa zamračila.

Zastavili pred veľkým obrazom, za ktorým sa skrýval vchod do Chrabromilu.

„To, že si iná, Lily, ťa robí krásnou. Zostaň takou, aká si. A kamarát sa s ľuďmi, ktorý ťa robia šťastnou a majú radi tvoji inakosť,“ povedal jej vážne a pevne jej pozeral do očí. Skutočne mala rovnako jedinečnú farbu očí ako on.

V jej zeleni sa zaleskli slzy, no ružové pery sa usmiali. „Severus má toho najlepšieho brata na svete. Závidím mu,“ povedala a ešte pred tým, než sa otočila k obrazu.

„Dobrú noc...“

„Dobrú, Harry,“ šepla a zmizla za obrazom.

Tak toto bolo rozhodne zvláštne. No k tomu dievčaťu ho priťahovali nejaké neznáme sily alebo čo. 

logo.png

 

Miniaplikace

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

+++

(Reni, 1. 10. 2015 21:49)

Opět další skvělá kapitola a netrpělivě očekávám další kousek! :)

Re: +++

(Sonka, 2. 10. 2015 9:59)

Reni, veľmi ti ďakujem :) <3

(didinka, 1. 10. 2015 13:49)

Já už se tak těším do přítomnosti!! samozřejmě i tohle je senzační, seznamování, věci okolo, ale ... achjo, že já si nepočkala, až bude povídka dokončená :( tohle čekání je nekonečný, skvělá prpáce ^_^ ♥

Re: ♥

(Sonka, 2. 10. 2015 9:59)

didinka, ďakujem ti veľmi pekne. Ja viem, že je to zdĺhavé, ale ešte chvíľku si počkáme na návrat do prítomnosti.

:-)

(Siri, 26. 9. 2015 10:10)

všetky kapitoly som prečítala jedným dychom a je to vážne originálne... páči sa mi vzťah Belli Harryho a Luciusa... a zbožnujem malého Severusa, ako sa oňho Harry stará je to krásne... Voldemort je fakt pekný parchant, ale zaporák musí byť a je to fakt geniálne... a Lily je zlatá keby len vedela, že je to jej syn :-) Ďakujem teším sa na ďalšiu

Re: :-)

(Sonka, 2. 10. 2015 9:58)

Siri, ďakujem mooc :)) Veľmi si ma potešila :)

Please

(Kilia Ice , 25. 9. 2015 14:27)

Áno. Rýchlo ďalšiu. Už sa teším. Bolo to naozaj úžasné. Už sa neviem dočkať pokračovania. Ale aj tak sa teším, keď bude zase vo svojej pravej dobe. Už sa neviem dočkať. Držím palce v písaní. :-D

Re: Please

(Sonka, 2. 10. 2015 9:57)

Kilia, ďakujem <3 Aj sa už teším, kedy sa vráti späť, ale ešte to potrvá chvíľu :)

...

(Profesor, 24. 9. 2015 23:23)

Teda, čím dál tím hůř. Au. To bude nepříjemné. Čekám, kdy už to Harry nevydrží a spáchá sebevraždu.
Lily je milá.

Re: ...

(Sonka, 2. 10. 2015 9:57)

Ďakujem za komentár, Profesor :) No na Harryho mieste by som veru asi už samovraždu plánovala. No Harry by to Severusovi nemohol spraviť.