Choď na obsah Choď na menu
 


Part I.

24. 10. 2017

 

Venované všetkých Drarry fanúšikom, ktorí aspoň na chvíľu potrebujú vypnúť od reality, tak ako som to potrebovala ja, keď som túto vec písala.

Poviedka je síce jednorázovka, no je rozdelená na dva party, kvôli tomu, že sa mi do jedného príspevku toľko textu nezmestí. 

Nenechajte sa zmiasť začiatkom poviedky, na konci to bude dávať zmysel (aspoň dúfam :D)

No dobre, to už je všetko. Budem rada, ak mi zanecháte nejaký komentárik
:))
 

fff.png

8102ed056e5df6a9d72d5272713e601c.jpg

 

„...vraj na tú slávnosť príde aj ona!“ kričal Ron vzrušene.

Harry sedel na nemocničnej posteli a zamračene ho sledoval. „Kto?“

Ron naňho žiarivo vzhliadol. „Krystal Moreno... nemôžem tomu uveriť... Vraj napísala McGonnagalovej list, že ju má očakávať.“

Harry zmätene pozrel na Hermionu, ktorá si z druhej strany jeho postele čítala Denného Proroka. „Hermi, môžeš mi prosím objasniť, o čom to Ron hovorí?“

Hnedovláska naňho dôležito vzhliadla a odvetila: „Krystal Moreno je najslávnejšia a najuznávanejšia veštica v kúzelníckom svete. To, čo vyveští sa vždy naplní, no problém je v tom, že veští iba tomu, koho si sama vyberie a to sa nedeje veľmi často. Je to veľká česť a aj šťastie, ak si ťa vyberie s tým, že ti vyveští budúcnosť.“

„Aha,“ prikývol Harry, „a na akú slávnosť to príde?“ pozrel späť na Rona.

Ten sa pleskol po čele. „Och, zabudli sme ti to povedať, bol si v bezvedomí. Túto sobotu sa na Rokforte koná veľká slávnosť najmä na tvoju počesť, no bude sa oslavovať aj víťazstvo nad Veď-Vieš-Kým.“

„Bez pochýb Krystal Moreno príde za tebou, Harry,“ pošepla Hermiona. „Určite si ďalší, koho si vybrala.“

Harry sa opäť hlboko zamračil. „A čo ak nechcem poznať svoju budúcnosť.“

„Žartuješ?!“ vyhŕkol Ron a postavil sa zo stoličky. „Iní by preto túto možnosť vraždili!“

„Ron má pravdu, Harry,“ pridala sa Hermiona. „Ak si skutočne vybrala teba, je to veľká česť. Napokon, ak si to tak budeš priať, po videní svojej budúcnosti si môžeš nechať vymazať pamäť, aby si si nespomenul nato, čo ti vyveštila.“

„To by si bol hlupák, Harry,“ zahundral Ron, keď mu z nočného stolíka vzal cukríky a napchal si ich do úst. „Nehovoril si, že sa svojej budúcnosti po tomto všetkom bojíš?“

Harry sa zachmúril a oprel sa o vankúš za sebou. „Mám len strach... nikdy som nemal normálny život a zrazu sa všetko skončilo a mňa čaká realita, v ktorú som možno ani nedúfal.“

Hermiona sa k nemu naklonila a bozkala ho do vlasov. „Pretože si nedúfal v tom, že prežiješ, však? Neboj, po tej všetkej hrôze ťa určite čaká iba to dobré. Nikomu by som neželala šťastnejší život než tebe, Harry. A navyše Krystal neveští úplnú budúcnosť, len časť, nejaký časový úsek, z ktorého sa dozvieš, aký život budeš žiť. Nemusíš mať strach, naopak, mal by si sa tešiť.“

Harry jej venoval smutný úsmev. „Nuž, tak uvidíme, čo mi vyveští... ak si teda vybrala mňa.“

Hermiona ho chytila za ruku a usmiala sa naňho.

Harry sa strhol z čudného sna, ktorý v momente zabudol. Bolo krátko po siedmej večer a už mu skončila služba. Zadriemal v šatni, keď si na pohovke vyzúval pracovné topánky. Zrejme to vážne preháňal s prácou. Pokrútil nad sebou hlavou a bosý podišiel k svojej skrinke. Prezliekol sa z aurorského odevu do ležérnych vyšúchaných riflí, mikiny s kapucňou a nakoniec si okolo pliec prehodil koženú bundu. Pred zrkadlom v šatni si ešte rukou prehrabol strapaté vlasy a vyšiel do ulíc.

Vlhký kamenný chodník sa leskol od svetiel z obchodov a reklamných tabúľ. Harry vzhliadol po okolitých obchodíkoch a ucítil hlad. Celý deň poriadne nejedol, a tak si to namieril do stánku s rýchlym občerstvením. Zaklial, keď videl pred malým výdajným okienkom poriadnu radu, na ktorej koniec sa postavil a zatiaľ sa hral s mobilným telefónom, ktorý si vyhrabal z vrecka. Používal túto muklovskú technológiu, pretože sa mu zdala užitočná a praktická. Navyše sa mohol ľahko spojiť s Hermionou, ktorá cestovala po celom svete, kvôli práci svojho snúbenca.

Z námestia sa ozývala živá hudba kúzelníckej kapely, ktorá mala charitatívne vystúpenie. Potichu si pohmkával známu melódiu a prezeral si nové fotky, ktoré mu Hermiona poslala z Japonska.

„Čo to máš, Potty? To je, ale čudná vec...“ ozvalo sa vedľa neho, načo Harry prudko vzhliadol. Stál pri ňom rovnako vysoký blondiak s dôkladne upravenými vlasmi, v tmavom obleku a vkusnom kabáte, ktorý mu siahal až po kolená. V ruke držal veľkú obloženú žemľu, ktorú prežúval v ústach.

„Zase sa kŕmiš fast-foodom, som v šoku,“ uškrnul sa Harry.

Blondiak mykol plecom a keď prehltol odvetil: „Môj škriatok mi takúto dobrotu nedokáže spraviť. Nikdy to nechutí tak dobre. A navyše – je to tvoja vina.“ Potom sa naklonil k Harrymu a na jeho tvári sa odrážalo svetlo z displeja. „No čo to je, Potty?“

„Mobil, Malfoy, pre Merlina, hovoril som ti o ňom.“

Malfoy zodvihol obočie. „Och, jasné, hovoril, ale nikdy som ho nevidel. Super vec, vraj je tam aj foťák, ukáž.“ Voľnou rukou mu vzal zariadenie z ruky a začal doňho šťukať.

„Držíš ho naopak,“ riekol a zahryzol si do pery, aby sa nerozosmial. „Stačí, ak klikneš na ikonku s fotoaparátom.“

Draco naňho urazene zagánil. „To je mi jasné, čo si myslíš, že som úplne tupý?“ Rýchlo mobil otočil a klikol na spomínanú ikonku. „Super, heh, odfotíme sa, poď ku mne.“

Harrymu sa chcelo smiať, keď na jeho tvári videl takmer detskú radosť. Posunul sa k nemu, pomohol Dracovi nadstaviť predný fotoaparát a o chvíľu ich osvetlil blesk – pár ľudí v rade sa za nimi otočilo a začalo si šepkať.

„Vyzerám tam úžasne. Nemám ja tie najdokonalejšie vlasy na svete?“ spýtal sa, keď si fotku prezeral a neustále si ju približoval. „Zato ty si dneska otrasne strapatý, horšie než inokedy a to je čo povedať. A vôbec, prečo stojíš v rade, si Vyvolený, pre Merlina. Hej, vy! Tu stojí Harry Potter – váš hrdina!“ zahučal na kúzelníkov stojacich v rade.

Odkedy prestal nosiť okuliare, ľudia ho už toľko nespoznávali a nezastavovali na uliciach. Kúzelníci v rade sa k nemu prihrnuli a Harry venoval vysmiatemu Dracovi vražedný pohľad.

„Zabijem ťa,“ naznačil ústami ,keď ho celkom obklopili a pýtali si podpisy.

Po úmornom rozdávaní podpisov ho ochotne pustili k okienku, kde si konečne objednal svoj obľúbený syrový burger. Potom im zakýval a po Malfoyovom boku kráčal ulicou.

„Toto robíš vždy, len čo dojem ťa zabijem, aby si vedel,“ zavrčal Harry, keď si odhryzol z burgru.

Malfoy sa zachechtal a spokojne prežúval. „To hovoríš vždy a ešte stále žijem.“ Zrazu zastal pred jedným výkladom a hľadel doňho.

„Pozri, Potty, to si ty – napísali o tebe knihu,“ riekol a Harry nakukol cez jeho plece.

Pozeral na knihu, ktorá sa vynímala vo výklade a z jej obálky na nich pozeral zeleno-oký mladík. „Och, áno. Otravovali ma toľko, že som s tým nakoniec súhlasil. Je to bestseller a idú z toho celkom slušné prachy.“

„Ktoré určite venuješ zase na charitu, však?“ spýtal sa Draco otrávene.

„Samozrejme, mám dosť peňazí a je veľa kúzelníkov v núdzi.“

Draco prevrátil očami a odtrhol sa od výkladu. „Čo robíš dnes?“

Pokračovali v ceste, keď Harry odvetil: „Idem domov, chvíľu si budem čítať a pôjdem spať.“

„Nuda,“ odfrkol si Draco a zahodil do koša obal zo žemle. „Čo takto party? Dnes o deviatej u mňa doma, hm? Príde dosť našich spolužiakov z Rokfortu.“

Harry naňho vzhliadol so zdvihnutým obočím. „Takže samí Slizolinčania.“

„Možno nejakí, ale aj iní zaujímaví ľudia, nejakí moji zamestnanci a tak. No tak, Potty, nebuď taký.“

„Som unavený, každý nie je výkonný riaditeľ multimiliónovej spoločnosti. Ja na rozdiel od teba naozaj makám.“

„Pche, aj ja musím makať, vieš, koľko dokumentov musím za deň podpísať? Koľko návrhov a nových postupov odsúhlasiť? Nie na všetko mám ľudí, aby si vedel.“ Oduto zodvihol bradu a tváril sa urazene. „A navyše mám narodeniny.“

Harry prekvapene zastal. „Čože? A nič si mi nepovedal?“

Draco zastavil kúsok pred ním a strčil si ruky do vreciek. „No a? Narodky neoslavujem, no tento rok ma Blaise prinútil spraviť tú party. Je piatok, takže by si sa mohol obetovať.“

„V tom prípade prídem. Kde ti teraz zoženiem darček, ty tupec?“ spýtal sa ho Harry a zamračene sa obzeral po obchodíkoch.

„Vážne myslíš, že chlap s mojimi napratanými účtami potrebuje nejaké darčeky? Stačí, ak prídeš,“ povedal stroho . „Budeš tam veľká atrakcia,“ zaškeril sa, pretože vedel, že Harryho vyprovokuje.

„Ja ti dám atrakciu! Vezmem si Všechodžús a nikto ma nespozná.“

„Hej, to by si nespravil!“

Harry sa zasmial. „O deviatej prídem, dobre? Krbom ako vždy.“

„Budem ťa očakávať, hrdina,“ venoval mu svoj typický úškrn a premiestnil sa.

Harry si rýchlo z vrecka vyhrabal mobil a vytočil Hermionu.

- Ahoj, Harry, práve som na teba myslela, aká náhoda!

„Hermi, potrebujem helpnúť, Draco má dnes narodeniny, vôbec som o nich nevedel a... ja nemám darček. Akékoľvek rady a tipy sú vítané.“

- Uf, no... Draco Malfoy, pracháč a snob... minulý rok si mu dal čo?

„Minulý rok som o jeho narodeninách nevedel, takže nič. Tento rok, teda práve dnes, sa mi sám priznal, pretože robí party. Tak čo?“

- Neviem ti takto rýchlo poradiť, hlavne nič, čo si môže sám kúpiť... alebo-

„Hermi, práve mi niečo napadlo. Si skvelá!“

- Veď som ti nič neporadila, trdlo.

„Aj tak ťa mám rád, musím ísť, pa.“

- Pa!

Harry sa premiestnil do muklovského Londýna a zamieril do predajne s mobilnými telefónmi. Kúpil elegantný mobil s kvalitným fotoaparátom a nechal si ho zabaliť. Spokojne sa premiestnil domov, osprchoval sa, obliekol si svoje najlepšie džínsy, do ktorých si zakasal košeľu, trochu si učesal vlasy, strekol na seba obľúbenú vôňu a s darčekom v ruke vstúpil do krbu.

Bolo niečo po deviatej, keď sa objavil v salóniku v Malfoy Manore, kde ho krb doslova vypľul. Trochu sa zatackal, kúzlom sa zbavil sadze a do uší sa mu okamžite dostala hlasitá hudba z tanečnej sály, do ktorej sa vybral. Poznal to tu dobre, nepotreboval žiadny sprievod. Draca navštevoval celkom často. Sála bola otvorená a po chodbe kráčalo dosť prichádzajúcich hostí. Harry spolu s pár ľuďmi vstúpil do rušnej komnaty a ostal prekvapený, pretože tam bolo vážne veľa ľudí. Stoly boli plné alkoholu a bohatého občerstvenia. Ľudia tancovali a Dracova obľúbená kapela hrala v čele miestnosti. Poriadne hlasito. Bolo tam prítmie, ale po stenách a podlahe sa odrážali farebné svetielka.

Harry videl, že ostatní pokladajú dary na zvlášť postavený stolík, ktorý bol taký preplnený zabalenými škatuľami až padali na zem. Harry radšej svoj balíček zmenšil a vložil si ho do vrecka s tým, že ho Dracovi dá osobne.

Nejaký škriatok mu do ruky strčil pohár z brúseného skla, ktorý bol plný farebnej tekutiny. Čuchol si k nej a zamračil sa. Zrejme miešaný drink. Trochu si odchlipol a zaškľabil sa nad síce dobrou, no ostrou chuťou.

„Hej, ahoj, Harry!“ pozdravil ho Blaise s úsmevom. V ruke držal poloprázdny pohár a očividne mal výbornú náladu. „Super, že si prišiel, Dracovi na tom vážne záležalo.“

„Ten debil mi to povedal pred pár hodinami, sotva som stihol zohnať nejaký darček,“ uškrnul sa Harry a opäť si odchlipol, keď sa zrazu zo stropu spustili farebné balóny, ktoré zaplavili miestnosť. Ľudia vrešťali a smiali sa, zatiaľ čo si s nimi začali hádzať.

„Je to tu divoké! Organizoval som to tu ja, keby to bolo na Dracovi zase by neoslavoval. Ešteže ma má!“

„Kde vlastne je!“ zakričal Harry, pretože v miestnosti bol už taký hluk, že len sotva počul vlastné slová.

„Niekde zdúchol, popravde ho sám hľadám!“

„Ja ho nájdem, ty sa bež baviť!“ riekol Harry hlasno a Blaise mu venoval ďalší úsmev.

„Super! Aspoň môžem pokračovať v balení Astórie.“

„Tak to držím palce!“ kývol mu Harry a predral sa pomedzi ľudí a početné balóny k otvorenej terase, odkiaľ pozrel do lampášikmi osvetlenej záhrady. Bolo mu jasné, že Draco sa bude skrývať práve tam.

Zišiel dolu schodmi na kamenný chodník a prešiel až za záhon s ružami, kde bola Dracova obľúbená hojdacia lavička pod stromom, z ktorého viseli ďalšie lampášiky a jemne ho osvetľovali.

Sedel tam s pohárikom v ruke, pomaly sa hojdajúc a hľadel niekde na oblohu. Hudba z vnútra bola tlmene počuť až sem, keď sa Harry posadil vedľa neho. „Tak som tu a ty sa schovávaš na vlastnej oslave.“

Draco sa naňho pousmial. „Nie je to oslava, len party.“

„Fajn,“ odvetil Harry a oprel sa o vankúš za sebou. „No tí ľudia sú tu kvôli tebe, nemal by si tam byť?“

Draco si odfrkol a upil si z nápoja. „Prosím ťa, Harry, tí ľudia ma ani poriadne nepoznajú. Sú tu, pretože som boháč a ich šéf, pchajú sa mi do zadku. Ty a Blaise ste moji jediní kamaráti. Vlastne, ak by som mal organizovať skutočnú oslavu, zrejme by som mohol pozvať len vás.“

Harry vzhliadol na profil jeho tváre, ktorá stále hľadela na čierne nebo. „No tak, Draco, máš kopec priateľov. Nepreháňaj.“

„Nikdy som priateľov nemal,“ odvetil pokojne. „Ani len na Rokforte, Slizolinčania sa so mnou bavili, pretože som Malfoy, a teraz sa so mnou bavia, pretože som bohatý. Je to prosté, kvôli menu a prachom sa mi veľmi ťažko hľadajú priatelia. Keby sme sa nezačali na konci vojny baviť, mal by som len Blaisea.“

„Ja... vieš, vlastne ti úplne rozumiem,“ odvetil Harry a vzhliadol na nebo i on.

„Čo to trepeš, Potty? Vždy si mal toho trola Weasleyiho a mudrlantku Grangerovú. Všetci Chrabromilčania ti zobali z ruky a teraz máš kopec priateľov v práci. Si obľúbený.“

Harry pokrútil hlavou. „Som slávny, Draco. Už od svojho narodenia a potom, čo som Voldemorta zabil sa to ešte zhoršilo. Neviem, kto sa so mnou baví preto, lebo som Chlapec-ktorý-porazil-zlo, alebo preto, lebo som proste Harry. Vždy to tak bolo. Ostala mi len Hermiona a ty.“

„Och, iste, zabudol som, že sa s tebou ryšavá lasička nebaví, lebo ti závidí slávu, to bol teda kamarát. Kretén jeden, najradšej by som mu nakopal!“ rozčuľoval sa Draco a frflal si po pod nos.

Harry sa naňho zapozeral a riekol: „Nestačí, že máme jeden druhého? Nezáleží predsa na kvantite, ale kvalite, nie?“

Draco sa k nemu otočil a jeho oči sa usmievali. „Pravda. Tí ľudia vnútri sú mi ukradnutí, preto mi tak záležalo, aby si prišiel. No vedel som, že party neznášaš, preto som ti o tom povedal až dnes.“

„Keby si mi povedal, že budeš mať narodeniny, prišiel by som aj tak,“ riekol Harry a dopil obsah poháriku.

„Hej, toto nie je oslava, iba party, na ktorú by si neprišiel, keby tie narodky nemám, takže preto som ti o nich povedal.“

„Nie je to oslava? Tak prečo ti všetci nosia dary?“ uškrnul sa Harry a rozhojdal ich, keď lavička zastala.

Draco prevrátil očami. „Lebo im to Blaise vytáral, preto...“

Harry sa zasmial a cítil sa skvele. Už dlho sa neuvoľnil pomocou alkoholu a teraz, keď tak spravil, cítil sa ľahko a príjemne. „V tom nápoji bol asi samí chľast, čo?“

Draco sa zadíval na svoj tiež už prázdny pohár a uškrnul sa. „Tomu ver, fuj, mám už tretí.“

„Stav sa, že vyleziem na tamten strom,“ povedal zrazu Harry a postavil sa.

Draco sa prekvapene zasmial a pridal sa k nemu. „Šibe ti? Rozbiješ si svoj slávny nos.“

Harry si odfrkol a začal sa liepať na strom. Draco ho pobavene sledoval zo zeme.

Zachytil sa konára a vyštveral sa vyššie. Potom sa nahol a sadol si na najhrubší konár na strome. Nebola to veľká výška, no dovidel na celú záhradu i rozsvietené panstvo. „Pekný výhľad. Poď za mnou!“

„To isto, neplánujem sa na svoje narodeniny zabiť,“ pokrútil Draco hlavou, no keď tak Harryho sledoval, začal sa za ním štverať aj on.

„Podám ti ruku, horolezec,“ zasmial sa Harry, naklonil sa dole a načiahol k nemu ruku.

„Potty, ak ma pustíš, tak ťa pretrhnem!“ riekol Draco v panike, keď sa jednou rukou pridržiaval haluze a druhou sa pevne chytil Harryho dlane.

Ten ho pomaly vytiahol k sebe a posunul sa, aby mu urobil miesto vedľa seba.

„Myslel som, že spadneme obaja. Ešte, že cvičíš... Páni! Je to tu parádne, že mi to nikdy nenapadlo.“ Užasnuto sa rozhliadal.

Okolo nich svietili papierové lampáše a nohy im viseli vo vzduchu. Dovideli na terasu panstva, na ktorej sa ktosi vášnivo bozkával.

„Nie je to Blaise s Astóriou?“ spýtal sa Harry, prižmurujúc oči do diaľky.

„Dopekla, on ju vážne zbalil. Astória musela vypiť riadne veľa alkoholu, keď nakoniec podľahla.“

Harry sa uškŕňal. „Po toľkej snahe si to zaslúži.“

„Pravda,“ pritakal Draco a privolal si spod lavičky, na ktorej doteraz sedeli, fľašu plnú alkoholu.

„Hej, máš tajné zásoby!“ obvinil ho Harry, keď si Draco odpil priamo z hrdla.

„Jop, toto je kvalitná whisky, žiadne trápne miešané drinky,“ odvetil a podal mu alkohol.

Harry si odpil a zaškľabil sa. „Uf, takýmto tempom z tohto stromu spadneme opití na moľ.“

„Aspoň bude zábava!“ zvolal Draco veselo a Harry si uvedomil, že ho už pekelne dlho nevidel takého uvoľneného a šťastného.

„Takmer by som zabudol! Všetko najlepšie, Draco,“ povedal nežne a z vrecka si vytiahol darček, ktorý zväčšil a dal mu ho do ruky.

„Merlin, Potty, vravel som, že nechcem žiadny dar,“ zahundral, ale darček rýchlo rozbalil. Papier aj stuha dopadla pod strom do trávi a Draco si zo škatule ohromene vytiahol celkom nový mobilný telefón. „No teda, ty si mi kúpil mobil! Môžeme si volať a celý deň ti môžem posielať svoje super fotky!“

Harry sa smial a pomohol mu ho zapnúť. Ukázal mu pár nadstavení a Draco do zariadenia horlivo šťukal.

„Máš v ňom už uložené moje číslo a nejaké užitočné aplikácie,“ komentoval Harry a bol rád, že jeho dar mal taký úspech.

„Odfotíme sa!“ zvolal Draco, objal ho vôkol pliec a nadstavil pred nich mobil, niekoľkokrát ich cvakol a prevzal si od Harryho fľašu, aby sa napil. „Ha! Môj fotí lepšie ako tvoj!“

„Jasné, nemohol by som predsa Malfoyovi kúpiť nejaký šmejd,“ riekol Harry pobavene.

Draco sa naparil a vypäl hruď. „Mám už dvadsaťtri a svoj prvý muklovský mobil. A to som myslel, že by ma už žiadny dar nevedel potešiť.“

„Vieš, že si mi za celých tých päť rokov, čo sme priateľmi, nepovedal, kedy máš narodeniny?“ pozrel naňho vyčítavo.

Draco sa trochu zaknísal a podal mu fľašu. „No, hovoril som, že neoslavujem. Naši vypadli do sveta a majú ma na háku. Nechali mi tú prekliatu firmu, na všetko sa vysrali a zdrhli, nemám čo oslavovať.“

„Chýbajú ti?“ spýtal sa Harry s povzdychom.

„Trochu, hlavne matka. Vieš, ja... klamal som ti, že chodím na Vianoce za nimi...“

Harry si odpil a radšej Draca zozadu podoprel, keď videl, ako sa kníše. „Ako to?“

„Vianoce od ich odchodu slávim sám. Posielajú mi darčeky a listy. Vôbec ma nenavštevujú, ani len na tie zasraté Vianoce. Dnes mám narodeniny a mne od nich prišiel jeden, jediný list.“

Draco sa tváril chladne, no Harry ho už poznal, aby v jeho tvári rozoznal ublíženosť.

„Prečo si mi to nepovedal? Mohol si byť na Vianoce so mnou. Ja chodím za Hermionou a Viktorom, myslíš, že mi je príjemné otravovať ich?“

„Fakt?“ pozrel naňho Draco a oprel sa mu o rameno. „To som netušil, myslel som, že chodíš k Weasleyovcom aj keď sa už s lasičkou nebavíš,“ zamumlal.

„Nie, s Weasleyovcami už nemám bohvieaký vzťah, nie potom, čo som sa prestal baviť s Ronom a čo som odmietol Ginny... Hermiona ma ľutuje, preto ma každé Vianoce pozýva k nim,“ odvetil a oprel sa o Dracovu hlavu, ktorá si z jeho ramena spravila vankúšik.

„Vianoce sú debilný sviatok,“ zahundral blondiak a zrejme sa s ním svet zatočil, pretože sa náhle prudko chytil Harryho a nahol sa dopredu.

Harry ho zachytil, no ani on na tom nebol najlepšie, a tak sa nechal stiahnuť. Obaja spadli dolu, do trávi, celý čas sa však držali, takže dopadli na seba. Harry na chrbát a Draco priamo naňho. Fľaša šuchla vedľa nich a vyliala sa do trávi.

„Hups,“ šepol Draco. „Ech, si v poriadku?“

Harrymu sa točil celý svet a netušil, či je zem rovná, alebo sa celá pretáča na druhú stranu. „V pohode,“ dostal zo seba, keď konečne zaostril na Dracovu tvár, ktorá sa skláňala nad tou jeho.

„Máš fakt pekné oči, vieš to?“ prehovoril Draco potichu a zdalo sa, že sa z neho nechystá zliezť a Harrymu to akosi nevadilo.

„Aj ty,“ odvetil ospalo a položil si hlavu späť do trávi.

Draco urobil to isté až na to, že on si hlavu položil na jeho kľúčnu kosť. „Humpf... chcel by som na tebe spať... si ten najpohodlnejší vankúš na svete,“ zamumlal mu pod krkom, kde ho šteklili aj jeho plavé vlasy.

Harry automaticky zodvihol ruku a dlaňou sa mu ponoril do vlasov, ktoré nežne hladil. „Máš jemné vlasy... dokázal by som ich hladkať celú večnosť.“

Draco si príjemne povzdychol. „To pokojne môžeš... dúfam, že sa nám nerozbili mobily...“

Harry sa pousmial. „Tak si ich opravíme kúzlom, nie?“

„Aj muklovské veci sa dajú opraviť, hm, super...“

„Draco, ty trepeš hlúposti, asi by sme sa mali postaviť... sme strašne opití...“ povedal Harry potichu a uvoľnene.

„Ehm,“ vyšlo z Draca bezstarostne. „Ne-nevzdám sa svojho vankúša ani za nič,“ vyhlásil rozhodne, načo Harryho pevne objal rukami. Hlavu si zavŕtal do jeho krku a čušal.

„T-tak tu budeme spať,“ zazíval Harry a oči sa mu pomaly zatvárali.

O nejakú dobu sa blízko nich ozval smiech. „No pozrime na vás! Čím ste sa tak dorazili?“ spýtal sa Blaise pobavene. „Pomôž mi s nimi, Jeff, nemôžeme ich tu nechať.“

„Okej, vezmem Draca,“ odvetil druhý hlas a Harry cítil, ako z neho mizne záťaž, ktorá mu doteraz dýchala na krk.

„Ja Harryho. Ach, títo dvaja ma raz privedú do hrobu, vážne,“ rozprával Blaise, keď Harryho zodvihol na nohy, Harry sotva vnímal, pridržiaval sa ho a snažil sa trochu kráčať. „Už od školy to medzi nimi iskrí ako bláznivé, keby to vidíš, od prvej triedy okolo seba krúžili a hrozne sa nenávideli,“ zasmial sa.

„Nenávideli sa, ozaj?“

„Aspoň oni si to mysleli. V piatom ročníku som sa dokonca s Pansy stavil, že sa dajú do roka dokopy. A oni nič. Stále sa tvárili ako sa nenávidia, až prišla vojna, ktorá ich konečne prinútila k spolupráci. Vieš, že to Draco hodil Harrymu prútik pri záverečnom boji?“

„Fakt?“

„Fakticky. A Harry ho zachránil z jednej horiacej komnaty. Tak hrozne sa nenávideli vieš,“ riekol ironicky. „Hlavne, že sa stále navzájom zachraňovali.“

„Keď som ich prvýkrát spolu videl, tiež som si myslel, že spolu chodia.“

„Každý, kto ich vidí si to myslí. Len títo dvaja tupci na to ešte neprišli.“ Ozval sa smiech. „Dáme ich do Dracovej spálne, má tam super posteľ, aspoň sa dobre vyspia.“

Harry vnímal, ako bol uložený do niečoho mäkkého a pohodlného a cítil vedľa seba aj druhé telo, ktoré spokojne objal rukou.

„No nie sú rozkošní?“

Ozval sa ďalší smiech a potom zabuchnutie dvier. Harry ešte chvíľu blúdil v polo vedomí až nakoniec upadol do tvrdého spánku.

„Hm,“ spokojne zahmkal, keď rozlepil oči. Štíhle ruky ho objímali okolo pásu a on, ako zistil, robil to isté, akurát, že objímal druhé telo, ktoré bolo stočené tesne pri ňom.

„Harry?“ zamumlal ospalý hlas oproti jeho krku.

„Ehm?“

„Objímame sa?“

„Áno...“ odvetil a nadýchol sa vône z plavých vlasov.

„Ako sa to vôbec stalo?“

„Netuším,“ vydýchol unavene.

„Je mi dobre,“ riekol Draco a objal ho pevnejšie.

„Aj mne,“ odvetil Harry a zatvoril oči.

„Tak takto ostaňme, čo povieš?“

„Súhlas,“ zamrmlal.

„Nepúšťaj ma...“

„Ani ty mňa,“ šepol mu do vlasov.

„Nikdy...“

Po pár hodinách leňošenia a driemania sa nakoniec Harry celkom prebudil a len žmurkal na Draca, ktorý bol natočený tvárou k nemu a pomaly mu klipkali viečka, ktoré čo nevidieť otvoril. A tak si pozerali do očí. Striebro a smaragd sa vpíjali do seba.

„Si prvý chlap, s ktorým som iba spal,“ uškrnul sa Draco po hodnej chvíli.

Harry sa usmial a náhle zastonal. „Dnes mám nočnú, asi tam umriem.“

Draco sa zatváril otrávene. „Merlin, kto už len pracuje v sobotu? Nikoho takého, okrem teba nepoznám.“

Harry mu bez premýšľania prehrabol vlasy z čela a odvetil: „Niekto sa musí obetovať a chrániť občanov aj cez víkend.“

Draco si zívol a zhrozil sa, keď ucítil vlastný dych. „Smrdíme, Potty...“

Harry prikývol a pretočil sa na druhú stranu. „Môžem použiť tvoju sprchu?“

„Že sa pýtaš, ale vyzliecť sa musíš tu.“

Harry sa posadil a hodil po ňom vankúš. „Ty si debil.“

Draco sa zasmial a sledoval ho, až kým nezmizol za dverami kúpeľne. Harry po chvíli vyšiel celkom voňavý od Dracových drahých sprchových gélov a šampónov a krútil hlavou. „Merlin, Draco, toľko kozmetiky som nevidel ani v drogérii.“

„Čo myslíš, prečo mám také úžasné vlasy? Lebo sa o ne starám na rozdiel od teba,“ vysvetľoval mu Draco a naďalej sa vyvaľoval.

„Musím sa ísť dať trochu dokopy, kým pôjdem do práce. Voláme si, hej?“

„Jasan, ale prvý mi zavolaj ty, ja si ešte nie som celkom istý ako na to,“ odvetil Draco a zahrabal sa pod perinu.

Harry sa len pobavene uškrnul. „Okej!“ A krbom sa presunul do svojho bytu.

Draco mu síce nevedel zavolať, no fotky mu odosielať rozhodne išli. Harry mal na nudnej nočnej veru čo robiť, jeho galéria bola plná Dracových selfie fotiek z dnešného dňa. Ten blázon mu dokumentoval takmer všetko. Ako bol v meste na kávu, neskôr na obede. Potom sa fotil v Dubline na nákupoch – nezabudol sa mu odfotiť aj v nových outfitoch, ktorých si hojne nakúpil. Potom sa pofotil na nejakom moste nad riekou a nezabudol sa pri tom tváriť ako pravý model.

Harry síce frflal, že mu vôbec nejaký mobil kupoval, no keď si prechádzal všetky tie fotky nemohol sa neusmievať. Mal oči iba pre Draca, takže až oveľa neskôr zaregistroval, čo mu celý ten čas unikalo. Srdce sa mu rozbúšilo nepokojom a strachom. Žalúdok mu oblial nepríjemný chlad a stále dokola si prechádzal každú jednu fotografiu.

„Hej, Seasmus, poď sem!“ zavolal na svojho kolegu a bývalého spolužiaka, s ktorým takmer sedem rokov zdieľal jednu spálňu. Boli pracovní partneri a zväčša mávali službu spolu.

Seasmus sedel za druhým stolom a znudene vypisoval nejaké správy, keď naňho vzhliadol a ospalo k nemu podišiel, načo mu Harry začal ukazovať fotky. „Príde ti na nich niečo divné?“

Druhý mladík zodvihol obočie. „Divné? Vážne sa pýtaš? No napríklad, že máš toľko fotiek Malfoya...“

„Nie,“ pokrútil hlavou. „Pozri sa lepšie. Nesústreď sa na Malfoya, ale pozadie.“

„Dopekla...“ zašepkal Seamus po chvíli omnoho živšie. „Čo to má znamenať?“

Harry sa prerývane nadýchol a odvetil: „Niekto ho sleduje. Je na každej jednej fotke, ktorú mi dnes Draco poslal.“

Neznámy muž mal šiltovku a slnečné okuliare, ktoré mu skrývali tvár. Vyzeral úplne tuctovo, človeka by skrátka v dave nezaujal. Raz sa objavil v reštaurácii, napoly skrytý za novinami, avšak jasne pozeral na Draca, ktorý sedel pri stole pred ním. Potom stál v dave ľudí za Dracom v nejakom obchodnom centre. Nechýbal ani na moste... bol takmer všade.

„Musíme to ukázať šéfovi. Dnes tu našťastie je, dorába nejakú prácu z týždňa,“ riekol Seamus a obaja sa ponáhľali do kancelárie na konci ich chodby.

„Kingsley, prepáč, že ťa rušíme, no niečo som objavil,“ riekol Harry, keď naňho vedúci prekvapene vzhliadol od stola. Ukázal mu fotografie a všetko mu vysvetlil.

„Okamžite sa spoj s pánom Malfoyom, Harry, môže byť vo vážnom nebezpečenstve!“ riekol Shacklebolt súrne a nahol sa ku krbu, zatiaľ čo sa s niekým spájal.

Harry rýchlo vytočil Dracove číslo a nervózne pochodoval po kancelárii svojho nadriadeného.

- „... už som sa ukladal spať, každý nemá nočnú zmenu“ – zahundral hlas z mobilu.

„Si v poriadku, och Merlin, chvalabohu,“ vzdychol Harry.

- „Prečo by som nemal byť?“

„Prídem za tebou a všetko ti vysvetlím, dobre? Hlavne sa rýchlo zamkni, vystúpim v krbe v tvojej spálni, ok?“

- „Eh, no dobre, čakám ťa“ – odvetil trochu zmätene a Harry položil.

„Harry, poverujem ťa na nočné stráženie pána Malfoya, vysvetli mu situáciu, dohliadaj naňho  a zajtra ho priveď na oddelenie,“ riekol mu Kingsley a Harry prikývol.

„Idem tam. Ak by sa podozrivý ukázal, dám vám vedieť,“ odvetil Harry a núdzovým krbom sa presunul k sebe do bytu, odkiaľ sa ponáhľal za Dracom.

Vybehol z krbu v jeho spálni a zastal, keď zbadal Draca v bordovom župane postávať pred oknom. Harry k nemu pribehol a rýchlo ho od okna odstrčil, vzápätí sa cezeň pozrel do tmavej záhrady a rýchlo zastrel. „Zbláznil si sa, vytŕčať sa v okne?“

„Hej, upokoj sa. Stále neviem o čo tu ide! A prečo si tu v pracovnom?“ spýtal sa Draco udivene a obzeral si ho v aurorskej uniforme, akoby ho v nej videl prvýkrát.

Harry ho ešte stále držal za lakeť a bledý v tvári ho pozoroval. Vlastne ho ani nepočúval. Srdce mu ešte stále splašene bilo a ruky sa mu slabo triasli. „Strašne som sa bál,“ priznal napokon a pevne ho objal.

Draco mu neisto objatie opätoval a ustarane zamumlal: „Harry, čo sa deje?“

Harry ho nakoniec pustil a všetko mu vysvetlil. Draco šokovane hľadel na fotky a neznámeho muža, ktorý bol vždy niekde za ním. „Bože môj... dopekla... to je desivé...“

„Mám ťa cez noc strážiť. Zamkneš sa tu a ja pôjdem prehľadať zvyšok panstva a pozemky, dobre? Keby dačo, okamžite mi zavolaj.“ Harry mu rýchlo ukázal, ako mu má zavolať cez mobil, no Draco veľmi nedával pozor, len naňho s vystrašenými očami hľadel a bol bledší než zvyčajne.

„Myslíš, že ťa pustím? Čo, ak tu ten magor niekde je a číha? Nie, nie... ostaň tu so mnou.“

Harry sa vybral k dverám s pripraveným prútikom. „Som auror, Draco, je to moja práca. Hlavne sa po mojom odchode okamžite zamkni. Trikrát zaklopem na dvere a ohlásim sa, aby si vedel, že som to ja.“

Draco napäto sedel na posteli a pozeral naňho. „Dobre... dávaj si pozor,“ povedal ticho a načiahol sa po prútiku, ktorý mal uložený na nočnom stolíku.

Harry sa rozbehol po chodbách a všade vykúzlil bezpečnostné kúzla a alarmy, ktoré by ho upozornili na prítomnosť cudzej osoby, či dokonca bytosti. Prebehol celé panstvo, čo bola celkom fuška a s osvetleným prútikom sa nakoniec vybral na záhradu, kde rovnako vypustil po celom okolí rovnaké bezpečnostné a monitorovacie kúzla. Zatiaľ ho nič neupozornilo a ako sa tak rozhliadal, nezaznamenal žiadnu cudziu prítomnosť. Ani magickú stopu či vibráciu. Pozemky boli prázdne, rovnako ako vnútro. Už oveľa pokojnejší sa vrátil za Dracom. Ohlásil sa mu a trikrát zaklopal, načo ho blondiak pustil dnu a viditeľne si vydýchol.

„Vzduch čistý,“ riekol Harry. „Mal by si sa vyspať. Budem ťa strážiť. Všade sú monitorovacie kúzla, ktoré ma upozornia, keby sa niečo dialo.“

„Nemôžem spať, zatiaľ čo ty budeš nado mnou bdieť,“ riekol Draco zamračene. „Urobil si tu predsa tie svoje bezpečnostné kúzla, tak si môžeš pospať aj ty, nie?“

„Draco, mám nočnú a toto je moja úloha. Bež sa vyspať, dobre?“

Draco nakoniec prikývol a dal si dolu župan. Ľahol si do postele a sledoval Harryho, ktorý sa usadil do kresla pri okne, cez ktoré sem-tam nazrel.

„Čo budeš robiť?“ spýtal sa Draco unavene.

Harry si vytiahol mobil. „Nejakú zábavu si už nájdem, ale hlavne budem sledovať činnosť kúziel a magických alarmov,“ odvetil Harry a venoval mu upokojujúci úsmev.

Draco ho chvíľu sledoval, no nakoniec sa pretočil na chrbát a pozeral na baldachýn. „Ja... netuším, kto by to mohol byť, Harry,“ zašepkal. „Myslíš, že ma chce zabiť?“

Harry sa naňho ustarostene pozrel a odľahčene odvetil: „Možno je do teba len bláznivo zamilovaný. Nemôže to byť nejaký tvoj bývalý?“ spýtal sa a na moment odložil mobil.

„Ani nie, vážnu známosť som nikdy nemal a tí trapkovia na jednu noc ani nevedia, s kým spali.“

„Nech je to ktokoľvek a nech mu ide o čokoľvek, vypátram ho,“ riekol Harry rozhodne.

„Si najlepší auror, s kým by som sa mohol cítiť bezpečnejšie,“ usmial sa nakoniec a otočil sa späť k Harrymu. „Dobrú...“

„Dobrú noc,“ šepol Harry a pozoroval ho, ako zaspáva.

Potom si opäť prezeral fotografie a dokola si približoval zahaleného muža, no nikoho mu nepripomínal. Netušil o koho sa môže jednať, alebo aké sú jeho zámery. Skrátka na nič rozumné neprišiel. Kúzla ostávali v pokoji a keď už stratil nervy, mobil odložil a zapozeral sa na spiaceho Draca, ktorý bol stále tvárou natočený k nemu a vyzeral ako nevinnosť sama. Harry si bez premýšľania pritiahol kreslo, na ktorom doteraz sedel až k jeho posteli, aby ho mal viac na očiach. Už dlho sa tak nebál ako dnes, keď zistil, že ho niekto sleduje. A keď netušil čo s ním je... bože, tie minúty, kým mu zodvihol mobil Harryho takmer zabili.

Ani si neuvedomoval, ako mu na tom nafúkancovi záleží, kým sa nestalo niečo takéto. Vedel, že k nemu cíti silné priateľstvo, aj keď si to zozačiatku vôbec neuvedomoval, no čím dlhšie sa bavili, tým viac videl v Dracovi jeho dobré vlastnosti, ktoré prevyšovali všetko to zlé... Draco bol vlastne... úžasný. Och, keby len počul Harryho myšlienky, naparoval by sa blahom. Áno, bol namyslený, rozmaznaný, snobský a niekedy krutý, hlavne k ľuďom, ktorých nepoznal, no keď má Draco skutočne rád, správa sa úplne inak. Stačí prekonať tú tvrdú šupu a dostať sa do sladkého vnútra.

Veľmi mu na ňom záležalo, možno viac než by malo, ako si uvedomil dnes. A navyše, už dávno si uvedomil, že je Draco vlastne naozaj sexy a atraktívny. Pokojne by ten neznámy prenasledovateľ mohol byť nejaký úbožiak, ktorý po Dracovi prahol. Bol to predsa jeden z najbohatších kúzelníkov v magickom svete – navyše bol mladý a pekný. Harry zaťal ruky v päsť. Nájde toho parchanta, nech má za lubom čokoľvek, nájde ho. Nemohol by dovoliť, aby sa Dracovi niečo stalo.

Za oknom už dávno noc vystriedalo svetlo a slabé slnko sa schovávalo za tmavými mrakmi, keď sa Draco začal budiť. Chvíľu sa prehadzoval, no nakoniec otvoril oči a zahľadel sa na Harryho. Ospalo sa usmial a niečo zamumlal. Harry sa uškrnul. „Dobré ráno.“

„Harry?“ rýchlo sa posadil, keď sa úplne prebral. „Ty si tu takto sedel celú noc?“

„Strážim ťa predsa. Ale našťastie sa sem nikto nepokúšal dostať,“ oznámil mu, postavil sa na stuhnuté nohy a pomasíroval si boľavý krk. „Šéf chce, aby som ťa odviedol na oddelenie.“

„Čaká ma zábavný deň, čo?“ vzdychol si Draco a vymotal sa z prikrývky. Vystriedali sa v kúpeľni a keď sa Draco obliekol, vyrazili do Harryho práce.

„Vieš, že v tej uniforme máš bohovské pozadie, Potty?“ rozprával Draco, keď sa výťahom presúvali na podlažie Oddelenia aurorov.

„Jeden by si myslel, že ma balíš, Malfoy,“ uškrnul sa Harry, keď vystúpili.

Vstúpili do kancelárie vedúceho a Draco sa s ním zvítal. „Prosím, posaďte sa, pán Malfoy. Žiaľ, stretli sme za veľmi nepríjemných okolností,“ potom vzhliadol na Harryho, ktorý stál pri Dracovi a riekol: „Bež sa vyspať, Harry. Dnes bude strážiť pána Malfoya iný auror.“

„Nie, som v poriadku. Nikomu inému Dracov život nezverím,“ odvetil Harry tvrdo. „Týmto vás aj žiadam o pridelenie tohto prípadu. Chcem mať celú záležitosť na starosť.“

„Si môj najlepší auror, Harry, potrebujem ťa aj ide,“ odvetil Kingsley zamyslene.

„Aj ja by som bol radšej, ak by tento prípad vzal auror Potter,“ pridal sa Draco. „Pokojne si zaňho priplatím.“

Harry prevrátil očami a Kingsley Dracovi venoval pobavený pohľad. „Obaja vieme, že je auror Potter dostatočne tvrdohlavý a ak by som mu tento prípad zakázal, pokojne by dal výpoveď, len, aby na vás smel dohliadať, takže žiadne úplatky nie sú nutné.“

„Tvoj šéf ťa ozaj pozná,“ uškrnul sa Draco, keď sa natočil k Harrymu.

„V poriadku, Harry,“ prehovoril vedúci auror s povzdychom, „v tom prípade sa bež aspoň na chvíľu vyspať do šatne, kým pána Malfoya vypočujem a preberieme možných podozrivých a to je rozkaz,“ povedal prísne a Harry prikývol.

„Veď už idem.“ Vymenil si s Dracom pohľad a neochotne si šiel ľahnúť na magicky upravenú pohovku v šatni, kde sa vyvalil a pokúsil sa zaspať.

Zobudil ho jeden kolega, ktorý sa prezliekal, pretože mal službu. Harry mrkol na hodinky, spal asi dve hodiny, čo bolo dosť, preto sa vybral späť za šéfom. Draco akurát dopíjal kávu.

„Práve v čas!“ zahlásil Kingsley a postavil sa. „Odteraz máš na starosť dvadsaťštyri hodinové stráženie pána Malfoya. Ak podozrivého zahliadneš, pokús sa ho spacifikovať a zavolať posily.“

„Rozumiem.“

 „A mám svojho vlastného bodyguarda,“ uškrnul sa Draco, keď kráčali Šikmou. „Cítim sa ako celebrita.“

Harry sa neustále obzeral a vo vrecku zvieral prútik. Každú chvíľu čakal magický útok a chcel byť pripravený Draca chrániť.

„Bože, Harry, uvoľni sa trochu inak vybuchneš.“

Harry jeho slová ignoroval. „Čo robievaš v nedeľu? Bude najlepšie, ak nezmeníš správanie. Skrátka rob to čo vždy, konaj prirodzene,“ rozprával Harry ostražito.

„No v nedeľu, čo ja viem,“ pokrčil plecami. „Zvyčajne s istým zeleno-okým aurorom sledujem Noli- nie Nelix u neho doma na tej čudnej škatuli.“

„Och,“ usmial sa Harry. „Som pekne mimo, prepáč. A nie je to Nelix, ale Netflix a tá škatuľa sa volá televízia,“ uškrnul sa. „Tak, poďme, urobím ti jesť a pozrieme si nejaký seriál.“

Draco sa napchával čerstvými sendvičmi, zatiaľ čo Harry hľadal ich obľúbený seriál na známej muklovskej platforme. Stláčal na ovládači dolnú šípku a prehľadával zložku so seriálmi.

„Ten o tých drogách, Harry,“ zahuhňal Draco s plnými ústami.

„Ach, tu je.“ Klikol na ikonku a konečne sa spokojne oprel o operadlo, keď zaznela úvodná znelka a pustilo sa intro.

Draco nadšene pozoroval muklovský prístroj. „Milujem tú televíziu, muklovia sú náhodou pekne vynaliezaví! Mal by som jednu kúpiť aj otcovi, aspoň by videl, že nie všetko muklovské je zlé.“

Harry sa ospalo usmial a zatiaľ čo Draco sledoval seriál, postavil sa, aby lepšie zabezpečil svoj byt.

„Dopekla, zabili ho! Tí hajzli ho zabili! Bola to moja obľúbená postava, ako to mohli spraviť?“ zakričal zrazu Draco a pobúrene odložil tanier so sendvičmi na stôl. „Harry! Urob s tým niečo.“

Harry sa k nemu vrátil a posadil sa vedľa neho. „Draco, je to seriál, ktorý už je natočený, nemôžem doňho nijako zasiahnuť,“ zasmial sa.

Draco si vyhrnul rukávy na košeli a nahodil vražedný výraz. „Dúfam, že sa im jeho kartel pomstí, špinavcom!“

Harry viac než seriál sledoval Draca. Mal rád tieto ich seriálové nedele. Draco sa do seriálov vžíval až prehnane, Harry mal pocit, že si niekedy neuvedomoval, že je to len hrané. Bolo vlastne zábavné sledovať čistokrvného kúzelníka pozerať televíziu. Keby to tak videl jeho otec, asi by ho ranila mŕtvica, pomyslel si pobavene a zadriemal.

„Hej, Potty, zaspal si,“ prebudil ho Draco a Harry sa rýchlo aj s prútikom strhol. „Nič sa nedeje, len sa začínam nudiť, inak by som ťa nebudil.“

„Prepáč, nemal som zaspať,“ ospravedlnil sa Harry a rýchlo skontroloval všetky kúzla.

„Hrabe ti? Celú noc si nespal a čo by sa mi u teba asi tak stalo? Už som videl zhruba päť častí a nechcem si hneď pozrieť všetky, takže sa nudím.“

„Koľko je hodín? Mohli by sme skočiť na skoršiu večeru. Možno sa ten maniak ukáže.“

„Dobrý nápad, aj keď tuším začína pršať,“ odvetil blondiak a podišiel k oknu. „To mi zničí vlasy.“

„Akoby si nepoznal tak stovku dážď odpudzujúcich kúziel,“ rypol doňho Harry.

Kráčali ulicami a dážď hlasito bubnoval o cestu. Slnko už dávno z oblohy celkom zmizlo a ostali len čierne mraky.

„Všade je také ticho. Myslím, že ak by ma niekto sledoval, túto chvíľu by si práve nevybral,“ rozprával Draco, keď zahli za roh, kde sa nachádzala ich obľúbená reštaurácia.

„Máš pravdu, ani ja som nikoho podozrivého nezaregistroval,“ odvetil Harry a nálada sa mu akosi zlepšila, keď vstúpili do podniku, kde ich okamžite privítal vrchný čašník.

„Och, pán Malfoy, auror Potter, vitajte! Prosím, nasledujte ma, mám pre vás, ako vždy, exkluzívny stôl,“ rozprával a viedol ich celkom plnou reštauráciou, dozadu, kde bol stôl takticky skrytý za kvetmi a sochou.

Posadili sa oproti sebe za okrúhli stolík s dlhým bielym obrusom. Harry trochu posunul vysokú sviecu, ktorá medzi nimi horela, aby na Draca dobre videl. Samozrejme, nezabudol pohľadom prečesať hostí, aspoň zbežne a kým im priniesli jedlo, aplikoval po reštaurácii pár svojich kúziel.

„Môžeš chvíľu nepracovať?“ spýtal sa Draco otrávene.

„Musíme byť stále v strehu, Draco,“ odvetil a pozrel sa na neho.

Dnes mu to ozaj svedčalo. Ani si nestihol všimnúť. Na vlasoch nemal žiadny otravný gél a krásne mu lemovali bledú tvár. Mal na sebe svetlo modrú košeľu – táto farba mu podľa Harryho pristala najväčšmi. Hodila sa mu nie len k očiam, ale aj k nemu samotnému. Harry sa s ním niekedy cítil nepatrične. On sám mal na hlave vždy hotový chaos... Draco bol skrátka jeho presný opak, čo sa vzhľadu týkalo. Bol taký... jemný, štíhly, pôvabný a pôsobil takmer krehko. Harry mal silnú potrebu ho chrániť, aj keď vedel, že Draco nie je žiaden neschopný slaboch.

Modrosivé oči naňho vzhliadli od jedla, ktoré im pred chvíľou priniesli a plavé obočie sa zodvihlo. „Tak čo, vybral som ti dobre?“

Harry sa strhol a rýchlo pozrel na svoj bohatý a farebný tanier. „Och, áno. Ešte nikdy si mi nevybral zle.“

„To je jasné, veď mám ten najlepší vkus na svete,“ odfrkol si. Zložil si obrúsok na kolená a elegantne začal jesť. „Ako sa má vlastne Grangerová, už si ju dlho nespomenul?“

Harry sa tiež pustil do jedla a odvetil, zatiaľ čo krájal mäso. „Teraz sú v Japonsku. Viktor nastúpi do zápasu proti ich lige. Hermiona sľúbila, že nám niečo z toho zápasu natočí.“

„Na mobil?“ spýtal sa Draco s veľkými očami.

Harry sa usmial. „Áno, na mobil.“

„Super! Nabudúce by sme už mohli ísť na nejaký zápas aj my, nie? Kde budú hrať?“

„Vraj v Austrálii, majú tam slabšiu ligu, keďže je tam aj oveľa menej kúzelníkov.“

„Nevadí, zašiel by som si do Austrálie. Nech nám budúca pani Krumová pošle nejaké VIP vstupenky.“

„Nemôžem si na to zvyknúť,“ riekol Harry, keď sa načiahol po pohári s vínom. „Pani Krumová, k Hermione to vôbec nejde.“

„Hermiona Krumová, no, tak jej treba!“ zaškľabil sa Malfoy. „Aj tak nemôžem uveriť, že zbalila najlepšieho chytača na svete.“

Harry sa pyšne pousmial. „On zbalil ju.“

„Pche,“ odfrkol si znechutene. „A čo je s Weasleyim, nevieš?“

Harry sa zamračil. Nemal na Rona pekné spomienky, teda najmä tie posledné. „No potom, čo nespravil skúšky na aurora, odišiel za Charliem do Rumunska, to je všetko čo viem.“

„Nech si tam ostane, hlava ryšavá. Nikdy mu neodpustím, čo ti povedal na tom večierku. Kretén! Ako si sa s ním vôbec mohol baviť?“ rozčuľoval sa Draco.

„Bol to prvý kúzelník v mojom veku, s ktorým som sa stretol-“

„Hej! Ja som bol prvý!“ ohradil sa Draco a škaredo sa naňho zamračil.

„Keby si ma nechal dopovedať, povedal by som, že prvý, ktorý na mňa pôsobil dobre. Ty si na mňa nespravil práve najlepší dojem.“

Draco sa naňho zahľadel a v očiach sa mu odrážal plameň zo sviece. „Ak by sme vrátili čas... podal by si mi ruku?“

Harry si veľmi živo pamätal na chvíľu, kedy k nemu malý Draco načahoval svoju dlaň. Od tej udalosti sa odvíjal celý ich nasledujúci vzťah. „Podal a už by som ju nikdy nepustil,“ odvetil potichu, no úprimne.

V Dracových očiach niečo preblesklo a na jeho perách sa objavil nežný úsmev, Harry na jeho tvári ešte podobný výraz nevidel. Draco akoby si to náhle uvedomil, rýchlo nahodil svoj typický výraz a pokračoval v jedení. „No, ale vráťme sa k tej Krumovej, čo takto Malfoy?“

Harry zodvihol obočie. „Akože Hermiona Malfoyová? Myslíš, že tvoje priezvisko by jej pasovalo lepšie?“

Draco sa zhrozene zasmial. „Preboha, to nie! Myslím, Harry Malfoy, neznie to tak zle, čo povieš?“

Harry sa uškrnul a vidličkou sa rýpal v hráškovej omáčke. „Prečo by som sa mal volať Harry Malfoy?“

„No...možno ťa požiadam o ruku, čo ty vieš.“

Harrymu zabehlo, musel sa napiť a odtušil: „A čo keby požiadam ja teba. Draco Potter, je tiež fajn.“

Draco naňho zhrozene pozrel. „Potter? Síce si to priezvisko ohromne preslávil, ale je tuctové a otrasné, zato moje – Malfoy –  je staré a niečo vo svete znamená. Znie noblesne.“

„Netrep,“ mávol rukou a usmieval sa pobavením. Len s Dracom mohol mať takúto absurdnú konverzáciu.

Po jedle si dali dezert a príjemne nasýtení vyšli z reštaurácie. Vonku už vládla tma. Cesta bola mokrá, no dážď ustal a aj obloha sa aspoň trocha vyjasnila. Mesiac žiarlil a odrážal sa od tmavého asfaltu, keď ho Draco chytil za ruku.

„Dnes teda spíš opäť u mňa, bodyguard,“ povedal uštipačne a premiestnil ich do veľkolepej haly na Malfoy Manore. Obrovský luster sa okamžite rozsvietil, keď si Draco odložil kabát.

„Najlepšie by bolo, ak by si mi dal nejakú izbu vedľa tvojej. Nech som čo najbližšie, ak by sa-“

Nedopovedal, keď k nemu Draco pristúpil a vtisol mu na pery bozk. Harry najprv ostal v šoku, no potom sa mu rozbúšilo srdce a ruku si vnoril do jeho vlasov, aby si ho pritlačil bližšie k sebe, keď mu bozk vášnivo opätoval.

Po chvíli sa od seba odtiahli kvôli kyslíku, opreli sa o seba čelami a lapali po dychu.

„Čo to robíme?“

„Ja... ja neviem,“ odvetil blondiak a jednou rukou ho objal okolo pásu.

Harry mal zatvorené oči a tvárou sa nežne obtieral o Dracovu jemnú pokožku. Miloval jeho vôňu, tú, ktorá mu sálala z pórov. Tak špecifická a iba jeho.

„Chcel som to spraviť už pekelne dlho,“ priznal Draco šeptom.

Harry mal stále ruku v jeho vlasoch a nevedomky sa v nich prehraboval. „Aj ja... no mal som strach, že všetko...“

„... zničím,“ dopovedal Draco a obaja otvorili oči, pozerajúc jeden na druhého.

A o pár minút nalepení na sebe vrazili do Dracovej spálne. Harryho kabát skončil niekde na schodoch. Dracova košeľa na medziposchodí. Nohavice oboch na chodbe a Harryho sveter odletel práve teraz niekde k oknu.

Bledé a tmavšie ruky pátrali po tele toho druhého. Stískali, hladili a dráždili. Pery sa hladovo bozkávali, jazyky zvádzali boj raz v ústach jedného, potom druhého. Tiché stony a vzdychy sa odrážali od stien, keď padli na posteľ.

Harry sa rýchlo pretočil na Draca, prinútil ho roztiahnuť nohy, aby mal k nemu lepší prístup a vášnivo ho bozkával po čeľusti, krku, prešiel k bradavke, ktorú nasal do úst a pohladil jazykom. Nevynechal ani tú druhú. Draco proti nemu prirazil, keď sa Harry opäť sklonil k jeho tvári a ich rozkroky sa obtreli. Chvíľu si pozerali do očí a vrátili sa k bozkávaniu.

O minútu na to, odleteli najprv čierne a potom značkové trenírky vedľa postele. Keď sa ich pery od seba opäť odtrhli, Draco Harryho pretočil pre zmenu pod seba.

„Nie som spodok,“ vydýchol s úsmevom, ktorý mu Harry okamžite opätoval.

„To ani ja.“

Draco si strčil celý ukazovák do úst, obomkol ho perami a pomaly si ho vytiahol, aby ho vzápätí opatrne zasunul do Harryho otvoru.

Harry prekvapene vzdychol a automaticky roztiahol nohy, keď sa na seba zase vrhli a bozkávali sa tak horlivo akoby sa chceli zjesť navzájom. Dracov prst stále cítil v sebe, nežne v ňom krúžil a dráždil ho.

Vzdychol mu do úst, keď ucítil ďalší prst a v pästi zovrel posteľnú plachtu.

„Si taký tesný...“ zastonal Draco, keď sa okolo jeho prstov Harry zovrel.

„Lebo ne-nebývam spodok,“ uškrnul sa Harry. „Ale dnes môžem spraviť výnimku.“

Draco sa víťazoslávne usmial. Vytiahol z neho prsty a venoval mu rýchly bozk, po ktorom sa načiahol k zásuvke, odkiaľ vytiahol tubu s gélom, ktorý si vytlačil na prsty a prudko ich vsunul späť do Harryho.

Harry zastonal a rukou si k sebe Draca pritiahol bližšie, aby ho smel znovu ochutnať. Draco ho bozkával a Harry cítil, že jeho prsty začalo nahrádzať niečo hrubšie a tvrdšie. Zaryl mu nechty do lopatky, ako v ňom pulzujúci sval postupoval. Už sa nebozkávali, len sa obtierali perami a ťukali špičkami nosov. Harry mal pevne zatvorené oči a pootvorené ústa, unikali mu z nich tiché vzdychy, čím viac sa cítil plnšie.

Draco hlasno zastonal, keď doňho prenikol celkom a jednou pažou Harryho objal. „Nebolí to? Si taký úzky, mám pocit, že ťa roztrhám...“ šepol mu do ucha zadýchane.

Harry sa musel usmiať nad toľkou starostlivosťou. „Možno nebývam spodok, ale nie som panic, Draco. Nemusíš byť taký jemný,“ odvetil potichu a otvoril oči, aby sa vzápätí stretol s tými striebornými, ktoré boli mäkké a leskli sa. Harry ich hádam nikdy nevidel naplnené takými emóciami.

Draco si spod neho vytiahol ruku, ktorou ho doteraz objímal a miesto toho vyhľadal Harryho dlaň, aby preplietol ich prsty. „Vieš, koľko krát som si v hlave predstavoval takúto scénu?“ spýtal sa so šibalskými iskričkami v očiach.

Harry si zahryzol do pery. Nepotreboval počuť odpoveď, poznal ju veľmi dobre. „Tak ma už konečne pomiluj, Malfoy.“

Draco mu venoval hladový pohľad a tvrdo doňho prirazil. Harryho ston pohltili Dracove ústa, keď sa ich spojené telá preplietli – Harry sa nohami zamotal okolo jeho pása a rukou, ktorou sa nedržali, ho objal okolo krku. Draco sa mu voľnou rukou zaplietol do vlasov a pevne stisol jeho dlaň vo svojej, keď sa začali bozkávať a pravidelnými, hlbokými prírazmi si Harryho bral.

Keď sa ich tempo zrýchľovalo a už sa nezvládali bozkávať, Draco si ponoril tvár nad jeho rameno a sem-tam mu vtisol bozk na líce, či spánok. Harry sa k nemu len natočil a potichu mu stonal priamo do ucha, čo Draca viditeľne privádzalo do šialenstva.

Harryho po chvíli zachvátil orgazmus a silno v sebe Draca zovrel, načo aj on okamžite vyvrcholil. Dracove prirážanie bolo čoraz pomalšie až celkom ustalo. Obaja hlasno oddychovali a maznali sa. Unavene sa bozkávali a hladili. Pozerali si do očí a usmievali.

„Nabudúce si vezmem ja teba,“ šepol mu Harry oproti ústam.

Draco sa uškrnul. „Platí.“ A náruživo Harryho pobozkal, zatiaľ čo sa z neho pomaly vytiahol.

Neskôr už ležali skrútení vedľa seba, objímali sa rukami, zamotali nohami a len si vychutnávali jeden druhého.

„Vedel by som si na to zvyknúť,“ prehovoril Draco, ktorý mal položenú hlavu na Harryho hrudi, tesne pod jeho bradou.

Harry mu vtisol bozk do vlasov a unavene sa spýtal: „Načo?“

Draco sa zodvihol z jeho hrude a uložil sa vedľa neho tak, aby si videli do tváre a očí. „Na to, že zaspávam vedľa teba...“ zašepkal.

Harry sa pousmial. „Za pár týždňov by sme sa zabili.“

No Draco ostával vážny. „Práveže nie, dokonale sa k sebe hodíme. Si asi jediný človek, ktorý znesie moju povahu. Dopĺňame sa... len si spomeň na všetko, čo sme spolu zažili. A nie, teraz nemyslím tie roky na škole... to bol celkom iný príbeh. Bol som urazený, že si predo mnou uprednostnil tú lasičku, bol si v Chrabromile a bavil si sa s humu- prepáč, s muklorodenou a so zradcom krvi, prirodzene som ti musel robiť zo života peklo.“

„Také výrazy sa už nepoužívajú, Draco,“ upozornil ho Harry. „Žiadni humusáci ani zradcovia krvi.“

„Ja viem, no vtedy to tak bolo,“ bránil sa blondiak a žmurkal mu do očí. „Len sa nad tým zamysli.“

Harry sa zamračil a zahľadel sa naňho. „Počkaj, chceš mi tým povedať, že by si mal záujem o... o niečo viac?“

„Vravel som, že ťa raz požiadam o ruku, nie? Nežartoval som,“ povedal Draco so serióznym výrazom.

„Otec by ťa zabil.“

„Otec mi je ukradnutý,“ zavrčal pri jeho zmienke. „Firma je moja, toto panstvo je moje. Všetko na mňa prepísali, takže ma už nemôže vydediť.“

Harry zodvihol ruku, aby ho pohladil po líci. „Nebude sa mu to páčiť. Aj keď si priznal, že sa ti páčia muži, tvoj otec stále verí tomu, že si spravíš dediča. A... určite by po tvojom boku nechcel vidieť mňa. Vyrastal som u muklov, som polovičný, ponížil som ho tým, že som mu oslobodil škriatka a ako druhák som ho zložil kúzlom... navyše som zabil jeho bývalého pána.“

„Zato ťa vážne milujem, Potty. A za to, že si zabil Voldemorta ťa skôr rešpektuje, na konci ho už nenávidel, nechcel k nemu viac patriť. Hralo mu do karát, že si ho zabil.“

Harry si povzdychol a špičkami prstov prešiel po Dracovej pokožke, až k jeho predlaktiu, kde mal Temné znamenie, ktoré obtiahol ukazovákom. „Prinútil ťa k tomuto... a to mu zase neodpustím ja.“

„Ani ja,“ odvetil Draco. „Nikdy som mu neodpustil to, že našu rodinu zatiahol do tej sekty. Čudujem sa matke, že po tom všetkom s ním ostala.“

„Keď miluješ, zatváraš oči nad chybami toho druhého.“

Draco sa k nemu pritúlil a tvár si vnoril pod jeho bradu. „Hovoríš z vlastnej skúsenosti?“

Harry sa pousmial a objal ho. „Možno...“

V pondelok Harry poslal šéfovi povinnú správu o doterajšom strážení váženého občana – ako si Draco hovoril a pokračoval vo svojej úlohe, čo znamenalo, že musel Draca strážiť v jeho práci.

Vošli do vysokej budovy v kúzelníckej časti Londýna, ktorá niesla názov: Malfoy Minerals Corporation. Jeho firma sa zameriavala na ťažbu nerastných magických surovín, ktoré sa ťažili po celom svete a rovnako ich aj do celého magického sveta dodávali na ďalšie spracovanie či využitie. Takže to bola vskutku obrovská a vplyvná spoločnosť, ktorá mala viaceré pobočky v Európe a ako Draco spomenul, čoskoro ich pár plánovali otvoriť i v Amerike.

Harry pozorne sledoval každého, kto sa pri Dracovi mihol, no mal čo robiť, pretože vo firme sa to ľuďmi len tak hemžilo. Všetci Draca úctivo zdravili a prekvapene si premeriavali Harryho, až kým nevošli do výťahu a nevyšli na najvyššie podlažie, kde mal Draco kanceláriu a osobnú sekretárku, ktorá im okamžite pripravila kávu a oznámila Dracovi dnešný rozvrh.

Draco sedel za svojim stolom a študoval nejaké dokumenty, ktoré mal na ňom pripravené, zatiaľ čo Harry kúzlom skontroloval kanceláriu, a napokon vypočul jeho sekretárku.

„Tvoja sekretárka vie o každom všetko. Z jej rozprávania môže byť podozrivý každý,“ vzdychol si Harry a posadil sa do koženého kresla pri sklenenom konferenčnom stolíku.

Draco naňho vzhliadol spoza papierov a uškrnul sa. „Rebecca mi na každého donáša, aspoň mám prehľad nad všetkými tými ľuďmi čo tu robia. Aj keď je niekedy naozaj vtieravá.“

Harry sa po chvíli postavil a prešiel k veľkému oknu, ktoré tvorilo celú jednu stenu jeho kancelárie. Ľudia na ulici pod budovou sa zdali byť maličký a výhľad na Londýn bol vážne dych berúci. „Pekný výhľad.“

Zrazu sa mu okolo pása obkrútili štíhle, bledé ruky a zacítil na šiji bozk. „Mám rád výšky. Pripomínajú mi metlobal.“

„Už pekelne dlho som neletel,“ odvetil Harry a tvárou sa obrátil k Dracovej. Automaticky sa pobozkali a Harry o chvíľu skončil chrbtom prilepený na pevnom skle, zatiaľ čo sa naňho tlačil istý blondiak a hladovo ho bozkával.

Ozvalo sa zaklopanie – lenivo sa od seba odtiahli a Draco prikročil ku svojmu stolu, keď sa dvere otvorili.

„Pán riaditeľ, je tu pán Sarihan Irmak. Dorazil skôr, no žiada vás, aby ste ho vzali, pretože má naponáhlo,“ oznámila mu Rebecca.

„Iste, pošli ho dnu,“ odvetil Draco, upravil si oblek a posadil sa za stôl. Harry sa vybral späť do kresla, aby nezavadzal a pozorne žmúril na nízkeho postaršieho muža tureckého pôvodu, ako vydedukoval podľa jeho vzhľadu a mena.

„Pán Irmak, rád vás vidím,“ riekol Draco a nahodil svoj biznis úsmev. „Opäť ste mi prišli ponúknuť vaše bane na juhu?“

Irmak si Harryho ani len nevšimol. Posadil sa k stolu a odvetil: „Pán Malfoy, moje bane sú nesmierne bohaté a ponúkajú veľké zásoby, navyše majú výbornú polohu, ako ste mohli vidieť na mapách, ktoré som vám zaslal. Ste vôbec jediná spoločnosť, ktorej som ochotný moje bane predať. Nemal by som pokojný dôchodok, ak by ich vlastnil nejaký súkromník, ktorý nemá také skúsenosti a výsledky ako vy.“

Ich debata pokračovala, no Harry ich viac nepočúval, keď usúdil, že ten Turek nepredstavuje nebezpečenstvo, prezeral si nejaký časopis, ktorý bol hodený na stole.

„Prvýkrát som ťa videl v akcii,“ prehovoril Harry, keď turecký kúzelník odišiel. „Si vážne dobrý.“

Draco sa zatváril tak samoľúbo až mal Harry chuť prevrátiť očami. „To je moje kúzlo, Potty. Rečníctvo, diplomacia a biznis, to mi ide, “ usmial sa a skontroloval svoje náramkové hodinky. „Až do jednej máme čas-“ Jeho slová prerušilo ďalšie zaklopanie.

Rebecca nazrela dnu a nervózne zahabkala. „Pán riaditeľ, je tu... je tu váš otec.“

Draco prekvapene zodvihol obočie, keď spoza nej vystúpil Lucius Malfoy. Lucius na oblečení nikdy nešetril, dával ním najavo, kto je a aké má majetky a ani dnes tomu nebolo inak. Luxusný oblek, plášť a vychádzková palica. Nadradený a arogantný výraz mu taktiež nechýbal.

„Synu,“ riekol a zrak mu okamžite padol na Harryho.

„Pán Malfoy,“ kývol mu Harry a ostal sedieť.

Malfoy mu venoval nepekný pohľad a pozrel späť na svojho syna. „Smiem sa spýtať, z akého dôvodu je tu pán Potter?“

Auror Potter ma stráži,“ odvrkol Draco chladne a posadil sa.

Lucius si odložil plášť a len s vychádzkovou palicou sa posadil k stolu oproti Dracovi. „To je všetko, čo mi povieš?“

Draco si podráždene povzdychol. „Harry ma stráži, pretože som sledovaný neznámym mužom,“ povedal protivne. „Ale najprv mi vysvetli, čo je dôvodom tvojej návštevy, ty a matka sa ukážete sotva raz do roka a zrazu prídeš bez ohlásenia, ešte k tomu do firmy?“

Starší Malfoy si odkašľal. Harry mu nevidel do tváre, keďže mu bol otočený chrbtom, no aj tak pochopil, že tu nie je vítaný.

„Ide o chúlostivú záležitosť, Draco, preto je viac než nevyhovujúce, aby tu zotrvával tvoj strážca,“ riekol ironicky.

„Môj strážca, ako iste vieš, je zároveň aj mojim veľmi dobrým priateľom, pred ktorým nemám tajomstvá, takže?“

Harry sledoval ako Lucius zaťal okolo rukoväte na svojej palici prsty. „Obávam sa, že na tom musím trvať, Draco,“ povedal netrpezlivo.

Draco prevrátil očami a venoval Harrymu pohľad. „Harry, mohol by si, prosím?“

Prikývol, postavil sa a bez rečí vyšiel z kancelárie. Dracovi v nej nehrozilo nebezpečenstvo, takže ho mohol na tú chvíľu opustiť.

Krátkovlasá hnedovláska sedela za svojim stolom a brkom vypisovala nejaké papiere, no len čo si uvedomila, že Harry postáva kúsok od nej, venovala mu žiarivý úsmev a dychtivo naňho pozerala.

„Nikdy som vás nevidela naživo,“ riekla a nenápadne si rozopla jeden gombíček na svojej sýto červenej blúzke. „Ste oveľa krajší než v novinách, tam nevidno vaše nádherné oči. Už veľa krát som od pána riaditeľa pýtala podpis, keďže je verejne známe, že ste priateľmi, no vždy ma poslal kade ľahšie, takže... mohli by ste, prosím?“ zažmurkala naňho dlhými namaľovanými mihalnicami.

„Prečo nie,“ odvetil Harry a venoval jej milý úsmev.

Rýchlo si zo šuplíka vytiahla niekoľko Harryho fotiek a diktovala mu, čo má na ne napísať.

„Ďakujem! Och, kamarátky mi neuveria! Som vaša veľká fanúšička, viete? Skutočný hrdina a navyše atraktívny, bohatý a je z vás auror... Merlin, naozaj uprednostňujete mužov?“

Harry si prehrabol vlasy. Vždy sa cítil nesvoj, keď počúval na svoju osobu toľké chvály. Nemal rád prehnané komplimenty. „Áno, k mužom imponujem viac,“ odvetil zdvorilo a odratúval sekundy, dokým sa konečne otvorili dvere a vystúpil z nich Malfoy senior.

Na chvíľu sa zastavil, no nakoniec podišiel k Harrymu a venoval mu prísny pohľad. „Máte už nejakú stopu? Viete, kto by mohol môjho syna sledovať?“

Harry mu venoval pohľad a odvetil: „Žiaľ, zatiaľ nie. Ostatní aurori priebežne vypočúvajú podozrivých, ktorých navrhol sám Draco, avšak zatiaľ nikto z nich nie je naším podozrivým.“

„Robte si svoju prácu poriadne, auror Potter. Môjmu dedičovi sa nesmie nič stať.“

Harry prikývol. „Samozrejme, pán Malfoy. Osobne vám ručím za to, že Dracovi nikto neskriví ani len vlások na hlave.“

Lucius naňho prižmúril oči. „Porazili ste Temného pána, takže vám budem v tejto záležitosti dôverovať.“ Potom sa otočil a odkráčal k výťahu.  

Malfoy konečne odišiel a Harry sa vrátil za Dracom, ktorý stál pri otvorenej skrinke s pohárikom whisky v ruke.

„Si v poriadku?“ spýtal sa a zastal pár krokov od neho.

„Nie,“ odvetil potichu a celý nápoj do seba prevrátil. „Otec mi prišiel oznámiť, že matka už dlho nevydrží.“

Harry sa zamračil. „Ako to myslíš?“

Draco odložil pohár a venoval mu neveselý pohľad. „Nikdy som ti to nepovedal lebo... rozpráva sa mi o tom ťažko, no matke diagnostikovali rakovinu... ten jediný druh, ktorý môžu dostať aj kúzelníci, no veril by si tomu? Aká je vôbec šanca, že ju kúzelník dostane?“ vzdychol si. „Preto sa aj rozhodli cestovať, aby toho videla čo najviac... dali jej tri roky života a... a tie už sa akosi minuli a otec hovoril, že jej ostáva pár týždňov, ktoré chce stráviť so mnou. Takže sa zajtra vrátia domov.“

Harry k nemu podišiel, pevne ho objal a pobozkal do vlasov „Och, Merlin,“ zašepkal, „to mi je ozaj ľúto.“

Draco sa tvárou oprel o tú jeho a zamumlal: „Mal to byť radšej on.“

Niekomu by sa možno Dracove slová zdali kruté, no Harry ho chápal. Jeho vzťah s otcom nebol nikdy dobrý, najviac sa zhoršil po vojne, zato s Narcissou mal krásny vzťah, dokonca vrelo schválila aj ich priateľstvo, ktoré Lucius nikdy neakceptoval.

Draco sa od neho odtiahol a pozrel mu do očí. „Nikdy som o nikoho neprišiel... Ty si stratil toľkých... ako si to dokázal ustáť?“

Harrymu sa okamžite v mysli vynorili jeho rodičia, Sirius, Dumbledore, Tonksová, Remus, Fred... stratil naozaj veľa... Voldemort mu stihol vziať takmer každého, koho si pustil k telu.

„Vždy som pri sebe mal niekoho, kto ma podržal, kto tu pre mňa bol,“ odvetil zachrípnuto. „Ja tu pre teba budem, Draco...“

Draco mu chvíľu vďačne pozeral do očí až sa k nemu naklonil a hlboko ho pobozkal.

„Nevieš si ani len predstaviť, čo všetko pre mňa znamená naše priateľstvo... vždy som po tom túžil... od začiatku som závidel Weasleyimu, že ťa má...“ riekol potichu a Harry ho utopil vo svojom náručí.

Keď Draco skončil v práci vybrali sa do svojho obľúbeného stánku s fast-foodom. Pomaly sa stmievalo, keď ich Draco počas čakania v rade fotil na mobil a zdal sa už oveľa veselší. Po ceste vyjedali svoje obložené žemle a Harry nezabudol vrhať na okolie detekčné kúzla, ktoré mu nehlásili žiadne podozrivé indivídua. Nakoniec sa ruka v ruke premiestnili na Malfoy Manor a po dlhom dni sa vyvalili na pohovku pri bare, kde im škriatok pripravil nejaké slabé alkoholické nápoje.

„Toto musíš ochutnať, Potty, je tu pomleté avokádo, kokosové mlieko, biely rum a banánová aróma.“

Draco mu podal vysoký pohár a Harry k nemu privoňal. „Fú, to je, ale kombinácia...“ odpil si a zodvihol obočie. „Bože, toho rumu je tam vážne dosť.“

Blondiak sa zasmial a odpil si z ďalšieho nápoja, načo sa rozkašľal. „Ech, toto bude ten karibský rum, vodka, tequila s čučoriedkami a kivi... toto, že sú slabé alkoholické nápoje? Ten môj škriatok má vážny problém.“

„Je to alkáč, Draco a očividne nás chce opiť,“ zasmial sa Harry a zamračil sa, keď si pričuchol k ďalšiemu. „Tak v tomto je minimálne whisky s jablkami.“

„To znie dobre, navaľ to sem!“ Draco doňho štuchol a rýchlo si odpil. „Je tam aj škorica, hm... chceš ochutnať?“

Harry pokrútil hlavou, mal už dosť, no Draco sa uškrnul. „Myslím z mojich úst,“ šepol a pobozkal ho. Ucítil v ústach jeho jazyk a chuť jabĺk a whisky.

Ich bozk sa prehĺbil a rozvášnil, keď Draco klesol a Harry ho pomaly priľahol. Usídlil sa medzi jeho nohami, rukami sa zaprel po oboch stranách jeho hlavy a ochutnával chuť jeho úst.

Keď sa od seba zadýchane odtiahli, Draco mu venoval šibalský pohľad. „Tak sa zdá, že ti whisky a jablká chutia.“

„Chutíš mi ty,“ odvetil Harry a rukou začal rozopínať gombíky na Dracovej košeli, až odhalil jeho bledú, zamatovú pokožku. Venoval Dracovi úsmev a začal ho bozkávať na krku, prešiel k jeho hladkej hrudi, k bradavkám, ktoré poláskal jazykom, ktorým následne vnikol do jeho pupka, načo sa Draco veselo zasmial.

„To šteklí, Harry.“

Harry sa pousmial a zatiaľ čo ho šteklil mu rozopol nohavice. Potom vzhliadol do jeho roztúžených strieborných očí a vrátil sa k jeho ružovým perám. „Dnes ťa pomilujem ja,“ šepol mu proti nim.

„Len do toho, auror Potter,“ odvetil Draco hravo a Harry ústami pohltil jeho ston, keď mu rukou siahol do treniek a uchopil do dlane jeho rastúce vzrušenie.

Zrazu sa odniekiaľ ozval hlasitý rachot. Okamžite sa od seba odtiahli a počúvali zvuky, ktoré rýchlo ustali.

„Čo to, dopekla, bolo?“ pošepol Draco, keď z neho Harry zliezol a pripravil si do ruky prútik.

„Idem to skontrolovať, ty sa odtiaľto ani nepohni,“ prikázal mu Harry, keď ho Draco vystrašene schmatol za ruku.

„Harry... dávaj si pozor,“ pošepol a Harry sa vybral von z miestnosti. Panstvo bolo tmavé a tak si rozsvietil prútik, vydal do okolia detekčné kúzla, ktoré ho upozornili na cudziu prítomnosť. Prešiel až do haly a zbadal pri zhodenom stolíku a rozbitej váze vysokú postavu.

Už sa chystal neznámeho atakovať kúzlom, keď v ňom rozoznal...

„Blaise?“ spýtal sa a kúzlom rozsvietil mohutný luster.

Blaise sa kolísal a pridržiaval sa steny, keď naňho zmätene vzhliadol. „Haarryy, o-ona ma opustila,“ vzlykol a dotackal sa k nemu.

Harry ho rýchlo prichytil. „Astória? Čo sa stalo?“

„Dala mi kopačky... vraj som povaľač a viem len rozhadzovať p-prachy,“ povedal a zaostril naňho. „Kašlem na baby, odteraz som na chlapov... a-alebo to aspoň skúsim,“ zamumlal a vrhol sa na Harryho ústa.

Harry najprv zamrzol šokom, no potom ho od seba odtlačil. „Blaise! Si na moľ, pôjdeme za Dracom a dáme ťa dokopy, dobre?“

„N-nie, daj mi pusu, Harry, no ták, sme kamoši... chcem to skúsiť.“ Tento krát sa mu podarilo prisať na Harryho pery. Harry sa o niečo zozadu potkol, keď sa naňho ťažší muž zvalil a už myslel, že skončia na zemi, no vtom Blaisea niekto odsotil.

„Práve si sa vrhol na môjho chlapa, Zabini!“ zavrčal Draco, ktorý oprel Blaisea o stenu a držal ho za golier. „Tebe snáď preplo, alebo čo? Prídeš si sem ožratý a lepíš sa na môjho frajera!“

Harry získal späť rovnováhu a utrel si ústa od Blaisových slín.

„Sorry, kamoš... len som chcel-“

„Buď radšej ticho. Vyspíš sa a zajtra nám povieš, čo sa stalo. Budem sa tváriť, že si to nikdy nespravil, okej?“

Blaise pritakal a Draco ho schmatol okolo pásu. „Harry, pomôž mi s tým opilcom.“

Harry sa k nim vybral, keď zastal a vymenil si s Dracom znepokojený pohľad.

„Toto nebol Blaise,“ pošepol Draco a pozrel smerom k oblúkovitému otvoru, odkiaľ sa ozval ďalší rachot.

Harry sa rýchlo otočil a rozbehol sa za hlukom do temnej chodby. Zrazu k nemu priletelo kúzlo, ktorému sa nestihol úplne vyhnúť, a tak ho škrablo o rameno, kde mu ostalo deravé tričko a krvavý škrabanec.

Rýchlo vyslal protikúzlo, niekde pred seba, pretože útočníka stále nevidel. Priletela k nemu séria zaklínadiel, ktoré odrazil a vyslal vlastné, za ktorým okamžite vrhol ozbrojujúce kúzlo.

Trafil, prútik útočníka k nemu priletel a Harry ho šikovne zachytil do ruky, keď zrazu začul:

„Harry, je všetko v pohode?!“ zakričal Draco a Harry sa obzrel smerom k jeho hlasu, keď sa naňho niekto vrhol a Harrymu vypadli z rúk oba prútiky. Chvíľu bojovali, až obaja prepadli pootvorenými dverami, za ktorými sa nachádzali dlhé schody, po ktorých sa skotúľali niekam dolu do tmavého skladiska elixírov, ktoré rozvoniavali v celej chladnej miestnosti.

Harry chvíľu ostal ležať pod schodmi na tvrdej zemi a divoko žmurkal, aby sa zbavil hmly, ktorá sa mu zjavila vo výhľade. Cítil, že aj druhé telo leží len kúsok pri ňom a ťažko oddychuje.

Aj skrz hmlu a bolesť sa pretočil k druhej osobe a zamrzol, keď zrazu pozeral na smrťožrútsku masku. To nebolo možné... všetci smrťožrúti boli v Azkabane... chytili každého... neostal žiaden, ktorý by bol na slobode.

Smrťožrút využil jeho prekvapenie, načiahol sa po najnižšej poličke s nejakým elixírom a šmaril ho Harrymu do tváre. Pocítil silnú bolesť a začali ho šialene páliť oči, keď začul zvuk premiestnenia. Smrťožrút bol preč.

„Harry?!“ ozval sa krik zhora a Harry slabším hlasom odvetil: „Tu som...“

Začul dupot nôh až pred ním kľačal ustráchaný Draco. „Dočerta... dopekla... Quiny, rýchlo prines mokrú handru!“

Harry sa držal za oči a druhou rukou sa zapieral o zem. Potom ho Draco schmatol za bradu a prinútil ho odtiahnuť ruku z očí, aby mu ich mohol umyť mokrou handričkou. „Čo sa to stalo?“

Harry mal stále zatvorené oči, keď odvetil: „Niekto tu bol. Ne-netuším, ako sa sem mohol dostať. Prešiel cez tvoje ochrany a oklamal i moje upozorňujúce kúzla... a mal masku smrťožrúta.“

„Čo dopekla?!“ zvolal Draco šokovane. „To nie je...“

„Ja viem... bol som prekvapený rovnako ako ty... preto sa mu podarilo zdúchnuť,“ odvetil zachrípnuto.

„Neotváraj oči, dám ti na ne roztok a obviažem ti ich, dobre?“ povedal Draco a jeho hlas znel ešte stále prekvapene. Niečo mu natrel na viečka a pod oči a cítil, ako mu okolo hlavy obviazal nejaký kus látky. „Do rána by to malo prejsť. Pomôžem ti, chyť sa ma.“

„Na schodoch je krv... Harry, ty krvácaš,“ skonštatoval, keď ho viedol hore schodmi.

„Je to len škrabanec,“ odvetil Harry, keď nakoniec vyšli na chodbu.

„Čo sa, doriti, stalo?“ vyhŕkol Blaisov hlas, ktorý sa zdal celkom triezvy. „Skoro som od šoku vytriezvel!“

„Tak mi pomôž s Harrym, je zranený,“ zavrčal Draco a premiestnil ich do spálne.

Harry cítil ako ho z jednej strany pridržiava Blaise a z druhej Draco, keď ho usadili na posteľ.

„Čo má s očami?“ spýtal sa Blaise a Harry cítil, že sa vedľa neho posadil.

„Ten útočník mu do očí hodil Čistiaci elixír,“ odvetil Dracov hlas, blízko pri Harrym. Cítil jeho ruky, ktoré mu natierali poranenie na ramene – nepríjemne ho štípalo, rovnako ako oči. Nemáš niečo zlomené?“

„Nie,“ odvetil a zaknísal sa, keď ho zozadu podopreli ruky. „Som v pohode, Draco.“

Začul odfrknutie. „Jasne, vždy si v pohode, že? Buď rád, že som ťa nevzal k Mungovi a to iba preto, lebo viem, ako to tam nenávidíš.“

„Radšej ho prezriem, mám dva roky liečiteľstva, niečo sa na mňa nalepilo,“ riekol Blaise. „Vyzleč si tričko, Harry.“

Harry ho bez rozmýšľania poslúchol a unavene si cez hlavu vyzliekol tričko.

„Žiadne obchytkávanie, Zabini,“ zavrčal Draco. „Stačí, že si sa naňho vrhol, len čo si vystúpil z krbu.“

„Už som sa ospravedlnil a dotknúť sa ho musím, aby som zistil, či nemá nejaké zlomeniny,“ odvetil Blaise podráždene. „To je, ale modrín.“

„Spadol som zo schodov,“ vysvetlil Harry a sykol, keď ucítil prsty na rebrách.

„No čo?“ spýtal sa Draco ustarostene.

Prsty sa presúvali po jeho tele a stláčali bolestivé miesta. „Žiadne zlomeniny, no má narazené rebrá,“ informoval ich Blaise. „Navrhujem, dať mu elixír na bolesť a regeneráciu.“

Harry požil nejaké elixíry a konečne si ľahol. Blaise s Dracom sa ešte o niečom bavili, no Harry sa cítil malátne a nepočúval ich. Rukou sa dotkol obväzu na tvári a dúfal, že do rána budú jeho oči skutočne už v poriadku. Začul zabuchnutie dverí, a potom ucítil bozk na čele.

„Dnes si mi zrejme zachránil život... ak by si tu nebol, tak by ma ten psychopat zabil.“

Harry ucítil, ako si Draco ľahol vedľa neho a objal ho rukami. „Myslíš, že to bol skutočne smrťožrút?“ spýtal sa unavene a tvárou sa natočil na stranu, kde predpokladal, že je aj Dracova tvár.

„Mal masku, odkiaľ by ju inak vzal?“ pošepol Draco zamyslene. „Aj keď netuším, ktorý... všetci sú v Azkabane, nikto predsa neušiel a tí zvyšní zomreli vo vojne.“

„Možno sme niekoho prehliadli... no, pokiaľ to bol skutočný smrťožrút, potom ťa zrejme naozaj chce zabiť,“ odvetil Harry znepokojene.

Draco sa k nemu pritúlil a Harry ho naslepo objal. „Áno... dôvod by mal a nie len jeden. Navyše by sa tak pomstil aj môjmu otcovi. Zabil by mu jediného dediča... zradili sme temnú stranu, každý smrťožrút nás nenávidí.“

„Ochránim ťa. Chytím toho bastarda, tak ako som chytil aj tých ostatných,“ pošepol Harry, keď už pomaly strácal vedomie.

„Ja viem,“ odvetil mäkko a skôr ako Harry zaspal, ucítil jeho štíhle prsty vo vlasoch. „Vždy si bol môj hrdina...“

pokračovanie - part II.