Choď na obsah Choď na menu
 


Časť II.

5. 11. 2018

 

Ďalšie ráno sa ponáhľal do rezervácie, pretože mu bolo oznámené, že sa vyliahol jeho drak.

Správca ho natešene zaviedol do časti, kde predtým nebol. Bola to ohrada pre čerstvých malých dráčikov. Zatiaľ v nej bol len jediný, drobný tvor v malom hniezde. Kľačal pri ňom Potter vo svojom pracovnom odeve a kŕmil ho drobnými kúskami sušeného mäsa.

„Harry ma informoval, že ste si ho vybrali ako krotiteľa vášho draka, preto som ho hneď aj zavolal. Vedel som, že si vyberiete toho najlepšieho," venoval mu uznanlivé pokývnutie. „Mali by ste sa ísť zoznámiť."

Lucius podišiel k dráčikovi a Potterovi, ktorý mu venoval pohľad a pozdrav. „Je to Nórsky ostnáč, veľmi vzácny druh, čo iste viete," začal mu rozprávať, keď si Lucius vedľa neho kľakol, sledujúc hravé stvorenie. „Je to celkom agresívny druh, voči ostatným drakom, preto musí byť na samotke. Len čo sa vyliahol začal ničiť vajíčka svojich súrodencov. Krotiteľ, ktorý ich strážil tomu nedokázal zabrániť, takže je jediný, ktorý prežil. Jeho matka odletela, len čo sa vyliahol. Nebola skrotená. Odchytili sme ju a krátko na to, mala vajíčka, takže sme ju nemali kedy skrotiť. Je opustený, teda skvelým kandidátom na adopciu. Aj keď jeho skrotenie bude poriadne tvrdý oriešok. Stihol ma podriapať na krku," ukázal mu pravú stranu krku, kde mal dlhý krvavý škrabanec.

„Už ste krotili tento druh?" zaujímal sa Lucius a sykol namiesto Pottera, keď sa mu drak zahryzol do rukavice.

„Nebolí to," odvetil mu Potter s úsmevom a vytrhol si prst z malej dračej papuľky. „Jeho zúbky sú ešte veľmi malé, no to sa nedá povedať o jeho pazúroch." Potichu sa zasmial, potom mu venoval pohľad a pokrútil hlavou. „Nie, tento konkrétny druh ešte nie, ale žiadne obavy, väčšinou mi dávajú na starosť krotiť podobných tvrdohlavcov, takže by som mal zvládnuť aj tohto," odpovedal na jeho otázku a vzhliadol na jeho ruky. „Mali by ste si dať dolu rukavicu a nechať ho pričuchnúť k vašej dlani. Draci majú veľmi dobre vyvinutý práve tento zmysel a vďaka tomu vás budú poznať. Možno si do vás zahryzne, ale skutočne to nebude bolestivé, verte mi."

Lucius si teda dal dolu jednu rukavicu a veľkú dlaň priložil k drobnému drakovi, ktorý naňho hneď aj zaútočil tými malými tesákmi. Skutočne to nebolelo i keď boli celkom ostré. Potom si pričuchol k jeho prstom a z malých nozdier mu vyšlo trošku dymu.

Potter sa na jeho počudovanie zasmial, tým svojským zvonivým spôsobom a Lucius naňho zmätene vzhliadol.

„Páčite sa mu," odvetil mladík s úsmevom.

„A to súdite podľa...?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Zavrtel chvostom. V tomto sú podobní psom," odvetil s úškrnom a ponúkol dráčikovi kúsok suchého mäsa.

„Zrejme cíti, že som zaňho vysolil poriadne mastnú sumu," odtušil Lucius ironicky so zdvihnutým kútikom úst a navliekol si rukavicu späť na ruku.

Potter vyzeral pobavený, keď mu pozrel do očí a spýtal sa: „Chcete mu dať meno?"

„Nad tým som neuvažoval," priznal, no pohľad do smaragdových hlbín mu akosi bránil v premýšľaní. Ešte sa nestretol s takým odtieňom dúhoviek, aké mal Potter. Cez tie jeho okuliare si jeho oči veľmi nevšímal. Ešteže sa ich zbavil, bola by škoda skrývať takú jedinečnú farbu. Farbu, ktorou sa pýšil rovnako jedinečný muž.

„Majitelia dávajú všelijaké šialené mená," usmial sa, no nie len zodvihnutými kútikmi pier, ale aj očami, čo Lucius často nevidel. Toľká otvorenosť, žiadne predstieranie, žiadne skrývanie emócií. „Myslím, že by sa mu hodilo niečo ako: Pazúrik, no predpokladám, že budete chcieť niečo drsnejšie."

„Pazúrik je... milé," odvetil, keď sa vytrhol zo zamyslenia. „No neviem, či je to samica, alebo samec."

Potter drakovi hodil ďalší kúsok mäsa, odpovediac: „Och, takmer by som zabudol – samica."

„A ako sa povie vami navrhnuté meno v tunajšej reči?"

Potter si zahryzol do pery a zahľadel sa pred seba. „Myslím, že gheara by mohol byť prislúchajúci výraz."

„Tak potom to bude Gheara," pousmial sa Lucius a prevzal si od Pottera vrecko so sušeným mäsom, aby si vyskúšal kŕmenie.

„Znie to dobre," pritakal a Lucius opäť raz zisťoval, že sa v jeho prítomnosti cíti neobvykle uvoľnene a príjemne, tak ako včera v kaviarni.

A nakoniec v jeho spoločnosti strávil celé doobedie. Potter mu zväčša rozprával o drakoch, o svojich skúsenostiach a Lucius jeho slová doslova hltal, pretože v tejto téme bol ako doma a zaujímalo ho všetko, čo sa drakov týkalo. Krotiteľ, ktorého si vybral vedel rozprávať pútavo, s istou dávkou humoru, no i serióznosti.

„Harry, obed!" zakričal správca zo vzdialeného chodníka, spoza plota, práve keď Lucius sledoval, ako Potter ukladá unaveného dráčika do hniezda.

„Myslím, že pre dnešok má dosť," oznámil mu a otočil sa k osobe, ktorá po ňom volala, aby jej kývol. „Idem!"

Lucius sa mu chystal poďakovať za poučne strávený čas, keď ho mladík prekvapil svojim návrhom.

„Nechcete sa pridať? Jedlo zrejme nebude podľa vašich štandardov, ale zato je delikátne, naozaj."

„Neviem, či by to bolo vhodné," odvetil nonšalantne, no istá jeho časť sa s Potterom ešte nechcela rozlúčiť.

Potter mávol rukou, keď kráčali k bránke dolu miernym kopcom. „Naozaj to nie je žiaden problém, majitelia, ktorí sa podieľajú na krotení svojich drakov s nami jedia často."

Správca zrejme začul ich konverzáciu, pretože začal rýchlo prikyvovať. „Bude nám cťou, ak sa k nám pridáte, pán Malfoy."

„V poriadku," súhlasil a kráčal s nimi do kantíny po prašnej ceste, vôkol ohrád.

„Čo hovoríte na svojho draka, pán Malfoy?" vyzvedal večne rozjarený správca rezervácie, keď vchádzali do budovy s jedálenskými stolíkmi, za ktorými sedeli krotitelia a iní zamestnanci.

„Interesantný druh, trochu agresívny, no hravý a inteligentný," odvetil zdvorilo a usadil sa oproti Potterovi k drevenému stolu, ktorý bol plný rozvoniavajúcich pokrmov.

„Pán Malfoy si s Ghearou porozumel takmer hneď," pridal sa do hovoru Potter, ktorý si už nakladal kúsok duseného mäsa a hubovú omáčku.

„Tak to rád počujem!" zvolal správca so širokým úsmevom. „Adopcia prebieha vždy ľahšie, ak si majiteľ a drak sadnú."

Lucius si nalial do šálky čaj s mliekom a odtušil: „Nuž, pán Potter je vskutku obdivuhodný krotiteľ, trúfam si tvrdiť, že i jemu vďačím za bezproblémový kontakt s mojim drakom." Nemohol si odpustiť malú pochvalu, pretože Potter ho svojou prácou celé doobedie uchvacoval. To ako prirodzene a s akou láskou s drakom jednal bolo preňho fascinujúce.

A správca iba veselo prikyvoval, zatiaľ čo prežúval svoj obed. „Áno, áno, náš Harry je hotový poklad."

„Nepreháňajte, pane, takých krotiteľov je tu plno," zamumlal skromne a rýchlo si upil zo svojho nápoja, zdalo sa, že sa cíti nesvoj pri podobných lichôtkach. Áno, to si Lucius už všimol a istým spôsobom ho to priťahovalo, páčilo sa mu, že aj napriek tomu čo všetko dokázal, bol stále takýto až rozkošne skromný.

„No, kiež by!" zasmial sa správca a vzhliadol na Luciusa. „Už ste navštívili dedinu?"

Lucius pritakal. „Okúzľujúce miesto."

„Okúzľujúce a hlučné, však?" zachichotal sa a Lucius sa pri ňom opäť raz cítil mierne iritovane. „No dnes je tam veľká slávnosť! Koná sa už šiesty rok, presne tridsiateho októbra! Nazývame ju Dračí spln. O polnoci na zlomku tridsiateho a tridsiateho prvého dňa v desiatom mesiaci, sa luna zafarbí na červeno, no deje sa tak len v našej dedine. Nádherná záhada, ktorú si nesmiete nechať ujsť, pán Malfoy, to mi verte!"

„Nuž, to by som nemal," súhlasil Lucius a nenápadne pozrel na Pottera, akoby sa z neho snažil vyčítať, či sa tiež mieni zúčastniť na slávnosti. Netušil však prečo to robí, bolo to akési automatické jednanie jeho tela, ktorému nie celkom rozumel.

***

Bol chladný večer, mesiac žiaril vysoko na oblohe, veselá hudba sa rinula uličkami, ktoré boli zapratané ľuďmi, ale aj stánkami s lákavo rozvoniavajúcim občerstvením.

Lucius sa predral k stánku s teplým dračím nápojom, čo bola vlastne whisky s čajom – ako zistil po prvom opatrnom uchlipnutí – zatiaľ čo sledoval ľudí, ktorí tancovali na námestí, kde vyhrávala živá hudba. Nad ich hlavami poletovali čarovné svetielka, ktoré stúpali až ku hviezdam, kde sa vytratili a znovu sa objavili nad hlavami ľudí.

„A keď bude luna najvyššie zažiari farbou ohňa!" vykrikoval nejaký chlapík zo svojho stánku, pričom okoloidúcim ponúkal strieborné náramky, z ktorých visel drobný prívesok v tvare krvavého mesiaca.

„Pane! Pane! Zámožný, pane, podporte chudobného kúzelníka, kúpte si náramok!" vykríkal aj po ňom, len čo prešiel okolo. Povzdychol si, voľnou rukou z vrecka vydoloval mince, ktoré mu vložil do dlane, načo bol obmenený žiarivým úsmevom a náramkom, ktorý si bez záujmu hodil do vrecka nohavíc.

Lucius pokračoval v ceste, obzerajúc si stánky, no nenápadne hľadal Pottera. Len čo vyšiel z toho najväčšieho davu, bližšie k námestiu, kde sa veselo tancovalo, uvidel známe ryšavé vlasy sčesané do chvosta. Charles tancoval s tým istým chlapíkom, s ktorým vyšiel včera z kaviarne. Skákali, smiali sa a Lucius musel skonštatovať, že taký druh tanca ešte nevidel. Dúfal, že Potter bude niekde blízko, keď naraz zazrel správcu posedávať pri stole s celou skupinou krotiteľov. Jedli pečené kurča a nalievali sa pálenkou. Už na pohľad boli značne podgurážení. Ich debata bola hlučná a bujará, no Pottera medzi nimi nezahliadol.

Netušil prečo, no do útrob sa mu vkradol nepríjemný pocit sklamania. Nebol veľmi ochotný priznať to, no na Pottera sa vlastne tešil. Zamračene si odpil dračieho nápoja, zmätený z náhleho uvedomenia, a to, že na slávnosť prišiel iba preto, lebo dúfal, že tu bude on.

A vtom ho niekto ťukol do pleca. Otočil sa a už sa chystal dotyčného svojským spôsobom poučiť o nekultivovanom správaní, keď všetko čo mal na jazyku v momente aj zabudol. Díval sa do opálenej, peknej tváre zeleno-okého mladíka, ktorému na čelo spadali vlniace sa čierne vlasy.

„Chvalamerlinovi, že ste prišli, umieram tu nudou," vypustil z úst na jeho prekvapenie a Lucius sa so zdvihnutým obočím uškrnul.

„To mi celkom lichotí, pán Potter," odvetil príjemne a pohľad mu padol na papierový pohár, ktorý si priložil k perám a napil sa.

„Dračí nápoj," vysvetlil, keď preglgol. „Nie je to bohviečo," zatváril sa kyslo, „ale nič lepšie tu neponúkajú."

„To už som, žiaľmerlinovi, zistil," riekol s pretrvávajúcim úškrnom a ukázal na vlastný nápoj, ktorý mu zahrieval dlaň.

Potter sa zasmial a pozrel niekde na stranu. „Tamto som objavil posedenie, je trochu ďalej od všetkého toho hluku. A ukryl som tam svoje vlastné zásoby – ohnivú whisky," žmurkol naňho a Lucius len krútil hlavou, keď ho nasledoval.

„Prekvapujete ma, pán Potter," vyslovil pobavene, keď sa posadil k malému štvorcovému stolu, ktorý bol umiestnený za stánkami, v tichšej oblasti, no na námestie bolo dobre vidno.

Potter si sadol oproti nemu a spod stola vytiahol hrubú sklenú fľašu so zlatou tekutinou. Potom vylial zvyšok dračieho nápoja do trávy a do už prázdneho pohára si nalial whisky. Lucius mu ochotne podal aj svoj téglik a len čo si ho prevzal späť, ochutnal, čo mu bolo naliate. „Hm, oveľa lepšie," ohodnotil, labužnícky si prevaľujúc horkastý nápoj na jazyku, keď pozrel na svojho spoločníka, ktorý sa so svojim pitím nemaznal, na jeden záťah si ho vylial do úst a prehltol. „Prečo vlastne nesedíte pri stole s ostatnými z rezervácie?"

Zelené oči mu venovali krátky pohľad. „Okrem Charlieho si nikoho z nich nepripúšťam k telu. Priatelím sa s nimi, no len v rezervácii, mimo nej som skôr samotár."

„Nikdy ste mi neprišli ako introvertná osobnosť."

Pokrútil hlavou. „To ani nie som. Stránim sa ostatných, aby sa nezačali vypytovať. Nerád totiž klamem. Keby sa nakoniec dovtípili, že som ten Harry Potter, tak by som nemal pokoja už ani tu," vzdychol si. „Tu som chcel začať od znova, no nie je to také ľahké ako som si myslel. A navyše nezdieľam ich predstavu o zábave."

„Chápem," kývol Lucius a prižmúrenými očami si ho premeriaval.

„Na tieto slávnosti ma vždy donútia ísť, no jediné čo tu každý rok robím je, že sa opíjam," priznal, hryzúc si spodnú peru.

Lucius sa pousmial. „A nerobia to všetci?" spýtal sa ironicky, keď pozrel za Pottera na námestie, kde tancovali čoraz divokejšie.

Potter sa potichu zasmial. „Och, to áno, ale oni oslavujú, zatiaľ čo ja smútim. Neviem prečo, je to tak každý rok, snažím sa s tým bojovať, ubehlo totiž už toľko rokov, no ja... aj tak každý rok cítim smútok."

Lucius mal nepatrnú vrásku medzi obočím od úporného premýšľania. „Tridsiateho prvého – deň, kedy vám zavraždil rodičov."

Harry prikývol. „Prekvapuje ma, že si to pamätáte."

„Vtedy padol môj pán, ten dátum budem mať nadosmrti utkvený v pamäti."

„To aj ja," súhlasil Potter a odpil si. „Tá luna sa zafarbuje odkedy som sem prišiel. Nikto si to stým nespája, no prvý rok, keď sa tak stalo, som o polnoci, na zlomku tridsiateho a tridsiateho prvého hľadel na mesiac v splne. Výročie ich smrti som vždy znášal ťažko, no nikdy som nemal veľmi čas smútiť, až po vojne na to prišlo, a tak som konečne plakal," priznal neisto, akoby sa bál výsmechu, ktorý však neprišiel. „Predstavoval som si život, aký som s nimi mohol mať. Uvedomil som si, akí mladí vlastne boli, nikdy mi to nedošlo, až kým som sám nevkročil do takého veku. Mali celý život pred sebou, len začali žiť a kvôli mne to všetko skončilo. Mal som pocit, že mi krváca srdce, taký veľký bol vtedy môj žiaľ, no a práve v tej chvíli začal krvácať aj mesiac a odvtedy sa tak deje každý rok, netuším prečo. Nepoužil som žiadne kúzlo, aspoň myslím."

„Ste mocný čarodejník, pán Potter, váš nekonečný smútok sa mohol pokojne skrz mágiu dotknúť mesiaca. V tom prípade by sa jednalo len o veľmi silné kúzlo ilúzie. To by vysvetľovalo, prečo je červený len v tejto dedine."

„Asi," mykol plecami a nalial si ďalší.

Ako tak čas postúpil, Lucius strácal zábrany. S Potterom sa mu rozprávalo tak ľahko, že vytesnil celé okolie a pred očami mal len jeho.

„Povedal som mu, nech si to strčí do zadku, že ja ministerstvo podporovať nebudem." Potter sa odmlčal, aby sa napil a Lucius ho podnapito sledoval s úsmevom na perách. „Chápete? Siriusa nechceli ani len post-mortem zbaviť všetkých tých falošných obvinení a ja mám byť hlavnou tvárou takej inštitúcie – môžu čakať, zmrdi!"

„Ministerstvo je obmedzené a zadebnené a vždy aj bude," súhlasil Lucius a trochu sa mu krížili oči. Ani si nepamätal, kedy naposledy toľko pil, ale bolo mu dobre. Po strašne dlhej dobe sa cítil úžasne.

„O päť minút sa to udeje, vážení! To načo všetci čakáme! Náš nádherný mesiac pohltí červený oheň!" hlásal niekto z pódia.

Potter sa zasmial a Lucius sa k nemu pridal. Len oni dvaja totiž vedeli, čo stojí za tým ich zázrakom.

„Táto pieseň je bohovská, poďme!" Potter ho zrazu nečakane schmatol za ruku. Mal takú silu, že ho Lucius ani nestihol zastaviť a nechal sa vyviesť na zaplnené námestie, kde už tancovali hádam všetci.

„Er – pán Potter, obávam sa, že tento štýl tanca nie je práve pre mňa," snažil sa vyhovoriť, keď sa ocitol natlačený medzi tancujúcimi telami.

Harry mu venoval veľký úsmev. „Naučím vás to!" zvolal so smiechom. „Za toto ma asi zabijete," dodal vzápätí a v očiach sa mu neleskla iba opitosť, ale aj šibalstvo, ktoré Luciusa priťahovalo.

A v tej chvíli ho Potter chytil za boky a pritlačil si ho k sebe. „Je to len hra bokov – zo strany na stranu," vysvetľoval a jemne hýbal bokmi do rytmu hudby.

Lucius ostal v šoku, ani len netušil, čo mu Harry hovorí, pretože sa neustále chvel pod jeho dotykmi. To ako sa oproti nemu hýbal, ako sa oňho nepatrne trel ho vzrušilo do nepríčetnosti. Ani len nedýchal, zatiaľ čo mu Potter stále niečo vysvetľoval. Nevedel čo s rukami, no napadlo mu ako ich využiť, urobil to spontánne, pretože to chcel a Malfoy vždy dostane to čo chce – v dlaniach zovrel Harryho tvár a vtisol mu vášnivý bozk.

A Potter mu naň, na jeho prekvapenie, okamžite odpovedal a hladovo sal jeho pery. Lucius doňho túžil preniknúť aspoň jazykom, a tak sa prebojoval do jeho úst, z ktorých ochutnával whisky a horkú čokoládu, ktorú Harry počas ich opíjania vyjedal. Bol lahodný!

„A je to tu! Prosím, ticho! Už len minúta!" zakričal hlas z pódia a Lucius by ho v tej chvíli najradšej rozmliaždil v zuboch, pretože boli nútení sa od seba odtrhnúť.

Netušil či sa v očiach, do ktorých pozeral, zračí Harryho túžba, alebo či sa od nich odráža tá jeho, no keď hudba ustala a všade sa ozýval vzrušený šepot, bol mu venovaný úsmev a tichý návrh: „Chceš pokračovať?"

A zatiaľ čo sa všetky hlavy vyvrátili na nebesia, kde temnotu náhle presvetlil červený svit z krvavej luny, Lucius s dobre zahalenou dychtivosťou prikývol, a tak sa po jedinom dotyku a premiestnení ocitol pred dverami Harryho príbytku.

Nemal čas na obzeranie po okolí, pretože bol pritiahnutý do chtivého bozku a vtlačený do teplého vnútra malého domca. Len čo prekročili prah, prestal sa ovládať už celkom a nechal sa opantať pocitmi, po ktorých toľko túžil a ktoré mu tak bolestne v živote chýbali. Strhával oblečenie z druhého tela, nedočkavo, aby sa mohol kochať tou opálenou pokožkou, svalmi, ktoré sa viditeľne rysovali pod odevom – túžil sa ho dotýkať, cítiť ho proti sebe, nasať jeho vôňu a ochutnať ho úplne celého.

Harry ho počas bozkávania a vzájomného vyzliekania tiahol k posteli, ktorá síce nebola pre dvoch, no jej šírka stačila na to, aby sa na nej vyspali dvaja veľmi pritúlení ľudia.

Bol už celkom zadýchaný, keď sa odtrhol od úst, ktoré by najradšej bozkával bez prestávky a už nahý klesol na posteľ, zatiaľ iba v sede, sledujúc úchvatnú figúru krásneho mladého muža, ktorý stál nad ním. Zahliadol i pár nepatrných jazvičiek na svalnatom bruchu, hrudi aj ramene – jeho telo bolo výstavnou ukážkou toho, čo za prácu vykonával. Sám sa pri ňom cítil trochu nesvoj, keďže už nebol najmladší, trúfal si však tvrdiť so sebavedomým hodného Malfoya, že sa mu darilo udržiavať v dobrej forme.

Harry vypustil túžobný povzdych, keď si naňho sadol obkročmo a ich loná sa konečne stretli a pritisli k sebe, načo si obaja vzrušene vydýchli proti ústam. Lucius hneď na to v pästi zovrel čierne vlasy a pritlačil si ho k svojim perám, aby ich mohol pohltiť v ďalšom vášnivom bozku. Vyplienil jeho ústa, rukami blúdil po jeho chrbte a stehne, až ku bokom a k pevnému zadku, ktorý stisol a zahryzol sa mu do pery. Harry sykol, no zdalo sa, že sa mu jeho trochu drsné jednanie páči. Penis mal tak tvrdý bolesťou až myslel, že umrie, preto sa neochotne od jeho úst odtiahol, niekoľko bozkov mu venoval na krk a prudko ho zvalil do postele, otočil ho na brucho, keď sa na chvíľu zarazil nad veľkým tetovaním, ktorým bol pokrytý. Temer cez celý chrbát sa tiahol letiaci čierny drak. Nádhera. Pre Salazara, musel ho mať teraz hneď, okamžite! Rukami objal jeho stehná, ktoré mierne zodvihol, aby sa konečne mohol dostať tam, kam smeroval.

Na prípravu nebol čas, pretože umieral, skutočne umieral potrebou. Nepamätal si, kedy cítil niečo také silné, takú neutíchajúcu túžbu po druhom. Vlhkým penisom sa obtrel medzi jeho polky a jedným ťahom doňho konečne vnikol. Rukami sa zaprel po stranách jeho hlavy a vtisol mu bozk do vlasov na zátylku, keď pod ním zastonal bolesťou.

No Lucius jeho bolesť chystal zmeniť na slasť, keď doňho začal pomalým, veľmi pomalým tempom prirážať. Noril sa do tesného vnútra, ktoré ho pohlcovalo, ktoré sa vôkol neho sťahovalo, čo ho zbavovalo iracionálneho premýšľania. Z úst mu plynuli slastné povzdychy a netúžil po inom, než to bolestne pomalé tempo zrýchliť, no nemohol. Nechcel mu ublížiť aj tak si nebol istý, či mu nespôsobil zranenie, keď sa doňho tak nešetrne natlačil.

Všimol si ako v pästi pri ďalšom silnom príraze zovrel plachtu pod nimi a tlmene zastonal do vankúša, v ktorom mal ponorenú tvár. Každý jeho ston sa mu zabodol do slabín a zvyšoval jeho vlastné potešenie.

„Rých...lejšie," vzdychol a Luciusa vtedy akoby niekto nakopol, vyhovel jeho požiadavke, jednou rukou sa stále zapieral, no druhú si obkrúžil okolo jeho krku a pritiahol si ho viac k sebe, aby ho mohol pobozkať, keď k nemu natočil tvár. A potom doňho začal nekontrolovateľne prirážať. Stony už nabrali na hlasitosti a miešali sa s výkrikmi, občasnými vulgarizmami a kliatím.

„Áno, bože, áno..." „Dočerta!" „Tam – presne tam..."

Posteľ hlasito zavŕzgala, keď temer naraz vyvrcholili. Lucius sa zadýchane zvalil na telo pod sebou a vtisol mu unavený bozk niekde medzi lopatky. Cítil sa tak uvoľnene, tak spokojne a dobre, akoby len sníval. No pohlavný akt i vypité množstvo alkoholu ho zmohlo už celkom. Nedokázal zo seba dostať ani len slovo, avšak Harry bol na tom očividne rovnako, pretože, keď z neho Lucius zliezol a ľahol si k nemu, venoval mu len malý úsmev a zaspal. Lucius ešte stále vydychoval a musel sa k tomu hrejivému telu natlačiť viac, aby z malej postele nespadol. Mohol by ju zväčšiť kúzlom, no na to skutočne nemal dostatok energie, a tak s pohľadom na krásnu tvár vedľa seba zaspal tiež.

***

Prebral sa v tesnej blízkosti druhého tela. Bola to už celá večnosť, čo sa takto neprebudil, vedľa niekoho – vedľa niekoho, s kým strávil úžasnú noc. Hoci mal vypité, pamätal si ju dobre. To vzrušenie, tá chtivosť, ten vzájomný hlad. Bolo to neskutočné. Otvoril oči a zistil, že len milimeter delil jeho a Harryho tvár.

Potter vyrástol v atraktívneho statného muža. Akoby to vychudnuté dieťa, ktoré poznal z minulosti, nebol on. Lucius si ešte chvíľu vychutnával pohľad na jeho tvár, keď zatúžil pokochať sa aj zvyškom. Zaprel sa o lakeť a pohľadom klesol nižšie – nahé telo bolo prikryté len do pol pása, takže celkom jasne videl chrbát, po ktorom sa tiahlo tetovanie draka. K Harrymu dokonale pasovalo. Končekmi prstov pohladil celú dĺžku tetovania, začo si vyslúžil spokojné zahmkanie.

„Hmm.... Lucius?" ozvalo sa vedľa neho a vzhliadol do zelených očí, ktoré ho ospalo sledovali.

Pousmial sa, keď z jeho úst s toľkou prirodzenosťou začul svoje meno. „Dobré ráno," zaželal tichým hodvábnym hlasom.

Harry sa pretočil na chrbát, takže Lucius prišiel o výhľad na dračie tetovanie. „Cítim sa trochu trápne," priznal a jedným očkom po ňom zazrel.

Luciusov úsmev sa rozšíril, keď pokojne odvetil: „A to už prečo?"

„Doslova som ťa opil a vrhol som sa na teba, och... Tak sa zvyčajne nesprávam, naozaj."

Potichu sa zasmial. V tejto chvíli mu prišiel naozaj rozkošný. „Sťažujem si snáď?"

Zahryzol si do pery, do ktorých presne tak isto v noci hrýzol Lucius. Priam tie pery pohľadom hypnotizoval a opäť ho začalo pohlcovať zmysel zatemňujúce vzrušenie, ktoré postupovalo jeho telom a šteklilo ho ako špička brka, až sa niekoľko krát zachvel onou slastnou túžbou. Zdalo sa mu až neskutočné, čo s ním Harry robil. Netušil, či to bolo tým, že už nejakú dobu nikoho nemal, alebo skrátka ním. Nemal čas to viac analyzovať, myseľ mal zahmlenú a jediné jasné miesto v nej tvoril zjav, ktorý hltali jeho oči – nahý krásny mladík, ktorého si túžil vziať ešte raz. Nemohol by sa zmieriť s tým, že to včera bolo naposledy.

Harry mu venoval neistý úsmev a začal sa stavať, keď ho zadržala Luciusova dlaň na chrbte, skĺzla po tetovaní draka až pod prikrývku a pohladila ten dokonale oblý pevný zadok. Dych sa mu zadrhol niekde v hrdle a v ústach mu vyschlo, keď zbadal ako sa Harry napäl a v očiach sa mu mihlo vzrušenie. Len na chvíľu ostal Lucius nehybný, lapený v neistote či po ňom mladík túži rovnako ako po ňom prahol on.

„Nechoď ešte," zašepkal podmanivým hlasom a zelené oči sa uzamkli v pohľade s tými jeho.

„Ehm, už nie sme opití... načo sa vyhovoríme, ak to spravíme opäť?" spýtal sa a mykalo mu kútikmi.

Luciusovi stačila táto jediná veta, aby mu bolo jasné, že jeho chtivosť je opätovaná. Ako dravec na love sa priblížil k svojej budúcej obeti; chrbát mu zasypal jemnými bozkami, keď sa nahol nad jeho telo. Potom si naslinil prst, ktorý zatiaľ opatrne zanoril cez prstenec svalov až do teplého vnútra svojho momentálneho milenca. Svaly sa okolo jeho prostredníka okamžite stiahli a Lucius mal čo robiť, aby nezastonal pri predstave, že prst nahradí niečím objemnejším.

Mladík sa pod ním nedočkavo vrtel a len čo z neho prst vytiahol a zasunul doňho aj druhý, zastonal a Luciusovi okamžite v slabinách zavibrovalo. Trpezlivosť ho pomaly prechádzala, bol na pokraji vydržateľného vzrušenia. Odtiahol sa od Harryho a hlasom, ktorý bol už celkom zastretý hladovou túžbou, šepol: „Otoč sa." Tento krát cítil neskonalú potrebu, hľadieť mu do tváre a očí, zatiaľ čo bude vnikať do jeho vnútra.

Harry ho bez slov počúvol a otočil sa na chrbát, odovzdane ležiac medzi posteľnou bielizňou. Vlasy mu chaoticky spadali na vankúš, oči mu žiarili, naslinené pery mal pootvorené a to telo... Nemohol sa vynadívať na tie svalnaté ramená, na tú hruď... naklonil sa k nemu, jednou rukou mu uväznil obe zápästia nad hlavou a sklonil sa k jednej bradavke, aby ju vzápätí nasal medzi pery, poláskal jazykom a uhryzol. Harry slastne zasyčal a jeho tvrdý penis ho tlačil na bruchu. Zámerne sa mierne pohyboval, aby ho nepatrne trel a dráždil. Prinútil ho viac roztiahnuť nohy, aby sa medzi nimi mohol usídliť, keď mu oslobodil zápästia, strčil pod zadok najbližší vankúš, načo Harry ochotne zodvihol panvu a špičku svojho vzrušenia namieril na otvor, v ktorom bol len pred niekoľkými hodinami po prvýkrát a v ktorom sa mu viac než len páčilo.

Trochu ho zaľahol, keď doňho začal vnikať, no tentoraz veľmi jemne a pomaly, nie tak nedočkavo ako po prvýkrát. Rukou bol zapretý vedľa jeho ramena a tou druhou mu zovrel čeľusť, aby ho prinútil dívať sa mu do očí, zatiaľ čo postupoval do vnútra jeho tela.

Harry ho hneď na to objal jednou rukou cez plecia a ostrihané nechty mu zarýval do pokožky. Pery mal celkom červené, keď si do nich neprestajne hrýzol, aby snáď utlmil hlasité stony, ktoré zo seba potreboval dostať a očami mu ani raz neuhol. Roztúžene, lapený v miernej bolesti, ale v súčasnej slasti mu pohľad opätoval a Lucius sa od neho nemohol odtrhnúť. Harryho ruka zrazu skĺzla z jeho chrbta niekde k jeho zadku a za chvíľu sa pridala aj druhá – prudko ho k sebe pritlačil až sa doňho Lucius vsunul až na doraz, načo pomedzi pobavený smiech zastonal. „Taký netrpezlivý," zapriadol chraptivo a tie nezbedné ruky polapil, aby ich zase uväznil nad jeho hlavou. Mal ho celkom vo svojej moci. Harry sa pohol proti nemu, keď jeho nečinnosť už nedokázal vydržať, no Lucius ho prichytil pevnejšie, aby nebol schopný pohybu, a tak sa z jeho úst ozval nespokojný povzdych.

„Už ma kurva, ošukaj, lebo sa zbláznim," zastonal frustrovane a Lucius si jeho bezmocnosť náležite užíval. Chcel si ho skrátka vychutnať, ak to malo byť naposledy, čo mal právo dotýkať a milovať toto úžasné telo, tak si chcel dať naozaj záležať.

„Ach, vulgarizmy ti nesvedčia, Harry," zavrnel, keď sa sklonil k jeho uchu, ktoré olízal a nežne sa doň zahryzol.

„Pre Merlina, Lucius... m – mučíš ma," zašepkal a Lucius, ktorý sa v ňom ani raz nepohol, sa len spokojne usmial.

„Naozaj?" spýtal sa nevinne, keď sa sklonil k jeho odhalenému krku, ktorý bozkával pri tepne, zatiaľ čo sa nepatrne pohol smerom von z úzkeho tunela, v ktorom tak trpezlivo zotrvával.

Harry sa pod ním zachvel, cítil jeho zbesilé srdce, ktoré ho udieralo proti jeho hrudi a sám mal čo robiť, aby vlastné mučenie vydržal.

„Pro–prosím," zastonal Harry, keď vyvrátil hlavu nahor a pevne k sebe stisol viečka.

Samoľúbo sa pousmial, pustil mu zápästia na oboch rukách, jednu pažu si strčil pod jeho chrbát a druhou mu držal nohu vyššie, aby mal ľahší prístup a začal doňho prirážať, stále však pomaly. Harry si zabáral hlavu do vankúša, na ktorom ležal, rukami ho vzápätí objal okolo krku, čím sa ich telá primkli bližšie a všetko sa stalo akési intenzívnejšie. Dve telá pritisnuté k sebe, kĺzajúc a trúc sa jedno o druhé. Zatiaľ čo Lucius zrýchľoval a neprestajne skrz vlastné potešenie sledoval Harryho tvár, ktorá ho uisťovala, že všetko robí správne a nie len tvár, ale aj stony – tiché i hlasité – naznačovali, že sa mu to páči.

Harryho útroby sa okolo neho sťahovali čoraz viac, čo značilo, že jeho vrchol príde čoskoro, čo však ešte nechcel. Preto zastavil, a to úplne. Harry frustrovane zavrčal a pozrel naňho. Keď sa z neho Lucius vynoril, zovrel mu tvár a začal mu doslova plieniť ústa. Bol hotový masochista, takto trápiť samého seba. Harry mu bozk s rovnakou vervou oplácal, sal jeho jazyk, jeho pery a Lucius si nenápadne líhal na chrbát, Harry sa musel zodvihnúť, aby neprerušil ich bozk a nakoniec skončili v opačných pozíciach. Harry zrazu sedel na Luciusovi, keď sa ich pery konečne oddelili a na jeho tvári sa mihol chápavý úsmev.

Lucius len dychtivo pozoroval, ako v dlani zovrel jeho penis a naviedol si ho na vstup. Pripravený bol dostatočne, takže naňho hneď aj nasadol a začal sa hýbať. Páčilo sa mu to... až priveľmi, no nemohol uniesť, že nemal kontrolu. Vymrštil sa do sedu, načo Harryho rýchlo zachytil, aby z neho nezletel a objal ho okolo ramien, priblížil sa k jeho tvári a bozkával ho. Harry si okolo jeho bokov obkrúžil nohy a začal sa pomaly zdvíhať, načo ho Lucius zadržal a miesto toho doňho začal on sám prirážať.

Toto bola veľmi intímna poloha. V sede, tesne pri sebe, tvárou v tvár. Len takto si mohol vychutnať všetky tie emócie, ktoré hrali v dvoch smaragdoch. Nepamätal si, kedy prežíval niečo podobné. Možno veľmi dávno a možno nikdy. Vrchol bol euforický, bol to ten druh orgazmu, ktorý mu zatemnil zmysly a vymazal svet z celej existencie. Bol to hotový slastný zážitok, ktorého sa človek nemohol nikdy dostatočne nabažiť, pretože trval prikrátko a vyprchal príliš skoro. Na toto by si vedel zvyknúť, och, áno... Otvoril oči a objal telo, ktoré zvieral v náručí pevnejšie, keď sa naňho Harry vyčerpaním zvalil.

„Páni," zamumlal mu niekde do krku a Lucius sa spokojne uškrnul. „Som zase unavený."

Lucius si ešte nejakú dobu vychutnával moment, v ktorom boli zaseknutí, zdalo sa, že ani Harry neplánoval ich spojenie prerušiť. No nakoniec si ľahli späť do postele, spotení, zadýchaní, ale absolútne uspokojení.

Harry zaspal, len čo sa pritúlil k Luciusovmu ramenu a ten ho rukou objal okolo pása a zatvoril oči.

Lucius sa cítil príjemne vysilený a odpočinutý, keď sa zobudil na šuchot vo svojej blízkosti. Harry sa staval z postele a keď si všimol, že je hore, vysvetlil: „Potrebujem sa osprchovať, správaj sa tu ako doma."

Luciusa jeho odchod zamrzel, želal si mať ho pri sebe čo najdlhšie to len šlo. Obdivne si obzeral jeho dokonalé telo, ktoré už skoro zmizlo za neďalekými dverami do kúpeľne, keď na prahu zastal a pozrel naňho. „Er – nechceš sa pridať?" spýtal sa trochu neisto, no v zelených očiach mu nezbedne iskrilo.

Lucius sa pobavene usmial a s pohľadom hladovej šelmy ho nasledoval. O chvíľu už sa ich mokré, nahé telá lepili na seba v malom sprchovom kúte, voda im stekala z vlasov do tváre, keď sa nenásytne bozkávali a rukami šmátrali po tom druhom, stískajúc a hladkajúc všetko, čo sa len dalo.

„P–páčia sa mi tvoje vlasy," vydýchol Harry, keď sa od seba na chvíľu oddelili a jednou rukou si natáčal jeho mokré pramene vôkol ukazováka. „Farbíš sa či naozaj ešte nešedivieš?"

Lucius si pyšne odfrkol, zatiaľ čo ho bozkával na krku, do ktorého ho za trest pohryzol. „Malfoyovci sú dokonalí v každom veku."

Potter vyprskol smiechom, začo si vyslúžil plesknutie po zadku a prirazenie o sprchovú stenu. Ocitli sa v objatí sledujúc jeden druhého. Práve tu a teraz s Harrym mal pocit, že je opäť mladý a má všetko pred sebou. Cítil slobodu, spontánnosť a trochu toho bláznovstva akoby s ním doháňal o čo v mladosti prišiel.

Doslova sa šukali pohľadmi, Lucius to inak nazvať ani nemohol, keď ho hrubo chytil za pás, otočil ho k sebe chrbtom a oprel ho o stenu. Po dračom tetovaní stekala voda a Lucius si pomyslel, že ho na nikom tetovanie nikdy tak veľmi nerajcovalo ako na Harrym.

Pobozkal ho na rameno, keď doňho začal pomaly vnikať, avšak pri prirážaní sa už tento krát krotiť nedokázal – prírazy boli rýchle a tvrdé ako bozky, ktorými mu posieval zátylok. Naozaj dúfal, že bude mať modriny na miestach, kde si ho pridržiaval, chcel ho mať označkovaného aspoň nejaký čas. Vždy bol majetnícky a vo vzťahoch, či už mileneckých, alebo partnerských to platilo dvojnásobne. I keď netušil, či to Harry nebral iba ako sex na jednu noc a v tomto prípade aj ráno. Rozhodne si nevedel predstaviť, že by sa tohto tela už viac nedotkol. Že by už nikdy neokúsil jeho lahodné ústa, jeho hrejivé útroby...

Keď bolo po všetkom, obdaroval ho úsmevom a slovami: „Dobré ráno aj tebe." A Lucius iba s pobaveným leskom pozeral do zelených očí, z ktorých cítil teplo. Zvláštny pocit, ale skutočne to tak cítil, pohľad do nich mu totiž spôsoboval blahé vibrácie niekde v podbrušiu.

„Ostaneš na raňajky?" spýtal sa ho, keď oblečení prišli do kuchyne a Lucius súhlasil. Usadil sa k malému jedálenskému stolu a obzeral si pohyblivú fotografiu, ktorá visela na stene pod hodinami. Nebol na nej Harry, ale Ronald Weasley a Grangerová s ich malým potomkom na rukách.

Harry niečo pripravoval na panvici, keď prehovoril: „Robím najlepšie volské oká, myslím, že aj taký snob ako ty sa bude zalizovať." Nezbedne naňho žmurkol a Lucius naňho nebezpečne prižmúril oči.

„Vskutku trúfalé, pán Potter," odvetil hravo, svojim typickým malfoyovským tónom.

Harry mu venoval iba detinský úškľab, doniesol jedlo na stôl a počas jedenia sa celý čas prebodávali laškovnými pohľadmi.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.