Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


5. kapitola - Večierok Temného kráľa

25. 1. 2016

 

Nasledujúce doobedie sa vydal do Harryho komnaty. Našiel ho v bezvedomí a trpel takmer litrovou stratou krvi. Ten hadí ksicht vážne nevie, kedy má dosť!

Našťastie nebol nahý, takže zrejme ho neznásilnil. Od toho hrozného incidentu, Harryho nikdy nahého nenašiel. Draco sa snažil nájsť miesto, odkiaľ mu Temný kráľ krv odobral, keď dopĺňal svoju magickú silu – priamo z tepny na rukách. Okamžite mu rany zacelil a zaviedol mu do žíl dokrvovací elixír.

Sadol si k nemu a bozkal ho na studené čelo. „Už čoskoro, Harry... už čoskoro budeš vonku.“

Harryho bezfarebné pery sa slabo pousmiali. „Dra-co...“ zašepkal.

Draco ho pohotovo chytil za studenú dlaň. „Som tu,“ potvrdil mu. „Prečo ti dnes vzal toľko krvi?“

Harryho oči ostávali zavreté. Musel byť poriadne vysilený. „Hovo-ril... niečo o... napa-dnutí nejakého muklov-ského mesta,“ dostal zo seba a unavene pootvoril oči.

„Parchant...“

Zelená sa naňho spoza atramentových mihalníc pozerala. „Dnes... by... mal... privie-sť Teddyho... v tomto... stave sa s ním... nezv-ládnem... hrať,“ nachvíľu zastavil a olízal si suché pery. „Mohol... by... si ostať?“ spýtal sa prosebne.

Draco len prikývol. „Iste... nemám nič na pláne.“

Harry sa vyčerpane pousmial. A Draca tieto jeho drobné úsmevy nepredstaviteľne tešili.

Teddyho priviedli škriatkovia krátko nato. Ten chlapček bol plný energie a ihneď skočil Harrymu na posteľ.

„Zase si zjedol veľa sladkostí, Harry?“ spýtal sa a zvalil sa naňho.

„Uf... áno... neviem si pomôcť.“

„Pán liečiteľ,“ chlapcove zelené očka pozreli priamo naňho, „mali by ste mi dávať na krstného väčší pozor. Nemôže jesť toľko sladkostí... ach, jaj,“ povzdychol si a tou strapatou hlavou sa naklonil k Harryho uchu. Snažil sa zrejme šepkať, ale Draco jeho slová i napriek tomu zachytil.

„Neboj sa, Harry, aj ja zjem veľa čokolády a zmrzliny... ale Mimi ma vždy pred sladkým prinúti zjesť mäsko a zeleninu. Skús to aj ty, aby ťa stále to bruško nebolelo. Ale vieš čo? Určite nejedz brokolicu!“ vyplazil jazyk a zafrkol ním.

Harry sa i napriek slabosti žiarivo usmial. „To som... rád, že aspoň... niekto je taký... rozumný a papá zeleninu...“

„Áno,“ rúčkou ukázal do výšky. „Veď si hovoril, že keď budem riadne jesť, vyrastiem až do takejto výšky,“ usilovne rúčku naťahoval.

„Takže sa o te-ba Mimi a Bink sta-rajú dobre?“

Teddy mávol rukou  a začal po posteli skákať. „Áno, stále mi nosia nové hračky a knižky, sú super!“

„Povedal by si mi, ak by ti niekto ubližoval, však?“

„Ánoooo!“ zvolal a takmer by spadol z postele, keby ho Draco nechytil.

„Hej, pozor skokan,“ upozornil ho a posadil ho na posteľ.

„Hups,“ zašepkal. „Dnes potrebujete pomoc, pán Malfoy? Myslím, že to liečiteľstvo ide aj mne...“ zelené očiská naňho hľadeli. Bolo také mätúce, keď boli úplne totožné s tými Harryho.

„Dnes mám za úlohu dávať pozor, aby tvoj krstný pil veľa tekutín.“

A takto pokračoval celý deň. Hrali sa, najedli sa a deň zavŕšili čítaním, ktoré opäť ostalo na Dracovi, lebo Harry bol už v polospánku.

Teddy sa k Harrymu túlil a počúval príbeh o Čarovnom lese a mladom jednorožcovi. Onedlho zaspal aj Teddy a Draco ich pozoroval. Nikto ho nikdy tak neučaroval ako títo dvaja. Miloval čas strávený s nimi a najmä s Harrym. Dotýkal sa ho tak často, ako len mohol. Vychutnával si každý jeho veselý úsmev, každý jeden pohľad do tých láskavých očí. Mal pocit, že by pre toho muža bol schopný všetkého. Nikdy necítil nič podobné tomu, čo cítil s ním. Merlin, kedy sa to len stalo? Kedy sa doňho zamiloval? Pretože si bol istý, že to čo k nemu cíti je láska.

Mal už rôzne vzťahy, hoci väčšinou boli krátkotrvajúce alebo len sexuálne. Jeho posledný partner Christian, ktorý bol zároveň aj jeho spolubývajúcim a spolužiakom, bol jeho najdlhším partnerom. Chodili spolu takmer rok a Draco si bol istý, že je zamilovaný až po uši. Ich románik sa skončil v deň, keď ho nachytal s druhým v ich vlastnej izbe. Pche, láska rýchlo zmizla a Draco za ním ani len nesmútil. A teraz vedel, že Christiana nikdy skutočne nemiloval, bolo to len krátkodobé pobláznenie. Pretože pravú zamilovanosť cítil k Harrymu, bol to omnoho mocnejší cit, aký kedy vôbec cítil. Merlin, keď si spomenul na ich školské roky, nikdy by mu ani na um nezišlo, že by sa mohol zamilovať práve doňho. Život je nevyspytateľný a osud šialený.

 Harry si zo spánku povzdychol a nato sa do komnaty premiestnil Voldemort. Mal na sebe očividne veľmi drahé kašmírové rúcho, čiernej farby. Po jeho okrajoch boli striebornou niťou zošité rôzne ornamenty. Jeho hadia tvár žiarila spokojnosťou a jeho krvavé oči vyzerali uspokojene.

„Dobrý večer, môj kráľ.“ Draco sa uklonil a snažil sa z celej sily, aby do jeho hlasu neprenikla tá desivá nenávisť, akú k tomu hadovi cítil.

„Dával si pozor na moje, háďa? Aké pozorné,“ poznamenal a prešiel k posteli, na ktorej obaja spali.

So znechutenou grimasou, Teddyho vzal z Harryho náručia a privolal škriatka, ktorý ho premiestnil. Potom sa elegantne posadil na posteľ a dlhými kostnatými prstami pohladil Harryho bledú tvár.

„Dúfam, že dnešná strata krvi, ktorú utrpel, nebude mať nijaké nežiaduce následky?“

Draco postával z druhej strany postele a kýval hlavou. „Nie, môj kráľ, našťastie som včas ranu zacelil.“

„Ráno som mal dosť naponáhlo, takže som túto drobnosť vynechal,“ riekol syčivo a stále ho hladil po tvári.

Draco hľadel na tie odporné prsty, ktoré sa dotýkali Harryho a v duchu si odfrkol – že drobnosť! „Od toho som tu predsa ja, môj kráľ.“

Temný kráľ sa naklonil k Harrymu a vtisol mu bozk na čelo. Draco zatínal päste a len vďaka svojej výchove dokázal ostať pokojným. Ako sa opovažuje k takýmto nežnostiam, keď jediné čo robí je, že ho mučí a znásilňuje?!

Harry sa zrazu prebral a opľul ho priamo do tváre. Voldemort bol chvíľu šokovaný, no hneď na to sa slizko usmial. Rukou si zotrel pľuvanec z tváre a naďalej ostal k Harrymu naklonený.

„Nedotýkaj sa ma, ty špina,“ zachrapčal Harry a začal sa od neho odťahovať, no ešte stále bol slabý, takže nebol veľmi úspešný.

„Ale... ale, čo je to za správanie, Harry?“ spýtal sa posmešne a pritiahol si Harryho k sebe.

„Daj mi pokoj, ty skurvený buzerant!“

Draco si uvedomil, že zadržiava dych a opäť sa tisol ku stene. Podľa Voldemortovho výrazu Draco vedel, že teraz Harry skutočne prestrelil.

Červené oči vzbĺkli hnevom a mocná mágia sa z neho vyrútila ako hurikán. Harry zakričal bolesťou, ale hneď ako mu výkrik unikol z hrdla si zahryzol do pery a stisol oči.

„Uvedom si, aké je tvoje postavenie a s kým sa rozprávaš, Harry Potter!“ rozprával syčivým a poriadne nepríjemným tónom hlasu. Draco mal nutkanie skrčiť sa v kúte.

Harry sa aj napriek viditeľnej bolesti uškrnul. „Si nikto... veď nie si... ani len... čarodejník, Tom.. si nič...“ zachrapčal.

Voldemort sa nazúril ešte viac a surovo schmatol Harryho ruku. „Nie som čarodejník?“ spýtal sa vražedne a rozrezal mu zápästie. „To sa ešte uvidí!“

Temný kráľ bol očividne poriadne nazúrený, pretože mu bolo zrazu jedno, či je tu Draco, alebo nie. Začal cucať krv, ktorá z Harryho zápästia tiekla a špinila koberec aj prestieradlo.

Harry dnes stratil poriadne veľa krvi a ďalšia strata by mohla byť smrteľná. Draco nabral všetku odvahu, akú len našiel a vykríkol. „Môj kráľ, toto nie je dobrý...

Nestihol vetu dopovedať, lebo okamžite ho neviditeľná sila pripútala k stene a jeho ústa sa otvárali na prázdno, nevychádzal z nich nijaký zvuk. Len zhrozene a celkom bezmocne sledoval, ako Harry bojuje s Voldemortovým zovretím, no bezúspešne. Temný kráľ požíval jeho krv akoby to bola tá najlahodnejšia tekutina sveta. Harryho bordová krv mala akúsi zlatistú žiaru, z ktorej bola cítiť silná magická moc. Harryho telo už viac nedokázalo bojovať a úplne ochablo. Vyhasnuté zelené oči sa pomaly zatvárali a jeho nezdravo biela pokožka bledla ešte viac, keď jeho telo strácalo čoraz väčšie množstvo krvi.

Draco chcel kričať, že ho to zabije, nech dopekla prestane! No z jeho úst nevychádzal nijaký zvuk. Srdce mu splašene tĺklo a oči ho začínali štípať od sĺz, ktoré v nich zadržiaval. Voldemortovi muselo už načisto preskočiť, hádam si neuvedomoval, že Harryho smrť bude mať i preňho nežiaduce následky? Aj keby Harry zomrel spolu s dušou toho diabla, Voldemort by prežil, pretože ho môže zabiť iba Harry. No ten had si predsa musel uvedomovať, že bez Harryho krvi by sa čochvíľa stal muklom. Harryho mágia by v ňom začas vyhasla a už by mu neostala žiadna. Toto bol snáď zlý sen!

„Do-sť... Tom...“ šepkal Harry pomedzi chvejúce modrasté pery.

No vyzeralo to tak, že Temný kráľ sa skrátka prestal ovládať a jeho myseľ bola zameraná len a len výhradne na tú krv, ktorá mu prinášala silu a nepredstaviteľnú moc... moc takú, akú on sám už dávno stratil.

Keď sa Harry nedočkal žiadnej reakcie, odvrátil sa od Temného kráľa a tie zelené oči spočinuli na ňom. Dracovi sa vtedy snáď zastavilo i srdce, keď v tej zeleni videl zmierenie a poznanie, že čochvíľa tento svet raz a navždy opustí. Bledé pery sa pohli a Draco zachytil, že vyslovili „Teddy“ a keď videl tú nemú prosbu v jeho očiach, pochopil. Harry ho prosil, prosil ho, aby zachránil aspoň Teddyho, keď tu už on nebude. No Draco sa s tým jednoducho nemohol zmieriť. Zatvoril oči, aby sa nemusel pozerať do tých jeho. Prvýkrát vo svojom živote sa zrejme skutočne zamiloval a teraz má o to prísť, teraz keď si to konečne uvedomil má o toho muža prísť? O toho silného muža, ktorý už vydržal neľudské veci len preto, lebo ich chcel jedného dňa všetkých zachrániť? Od muža, ku ktorému vždy cítil ten najsilnejší cit – nenávisť a teraz lásku?

To jednoducho nemohla byť pravda! Osud snáď nejestvuje? Vždy naň veril a Harryho osudom bolo zabiť Voldemorta a zachrániť ich – stať sa hrdinom. Skutočne tu po tom všetkom len tak zomrie? Pretože Temnému zmrdovi už načisto preplo a práve zabíja osobu, vďaka ktorej žije, a vďaka ktorej má pravidelný prísun moci? Absurdné!

Draco otvoril oči a ignoroval slzu, ktorá mu unikla a pomalým tempom si predierala cestu dolu jeho tvárou. Slabá zelená, pomaly mŕtva zelená, naňho stále pozerala a tie inokedy ružové pery sa naňho vysilene usmievali. A Draco pocítil, že Harry jeho city opätuje. Draco sa mu chystal ten úsmev vrátiť a uistiť ho, že i on k nemu cíti viac a tie bozky neboli len niečo čo neskôr oľutuje... no viečka jeho nádherné oči zakryli a úsmev z jeho pier zmizol. A vtedy akoby Temného kráľa osvietilo, odtiahol sa od Harryho krvácajúcej rany akoby ho udrel blesk. Červené oči sa rozšírili a hadiu tvár zachvátilo prekvapenie, keď si zrejme uvedomil, čo vykonal.

„Kurva!“ zasyčal a sklonil sa k Harrymu, zašepkal kúzlo na zistenie životných funkcií a neprestával syčať nadávky.

Draca zrazu neviditeľná sila prepustila a dopadol na zem. Jeho myseľ bola zrejme v šoku z toho čo sa stalo, pretože len na pol ucha vnímal ako po ňom Voldemort hučí nech Harryho zachráni a jeho vyhrážky nepočúval už vôbec. Jeho prioritou bolo zachrániť muža, ktorého miloval. Jednal rýchlo a automaticky. Jeho mozog akoby bol naprogramovaný len a len na Harryho záchranu.

Jeho pulz bol žalostne slabý. Zacelenú ranu mu obviazal a do úst mu okamžite nalial najsilnejší dokrvovací elixír, aký v taške mal. Jeho dýchanie bolo nestabilné, najmä kvôli nadmernej strate erytrocytov, tým pádom i hemoglobínu, ktorý distribuuje kyslík. Zaviedol mu do tela živiny a vitamíny a už ostávalo len čakať, ako bude jeho telo bojovať.

Draco bol až doteraz v úplne inom svete, preto si až teraz uvedomil, že Voldemort mu stojí za zadkom a úpenlivo ho pozoruje.

„Prežije?“ spýtal sa a Draca až myklo.

Musel zatvoriť oči a rátať do desať, aby sa neprestal ovládať. Potom sa elegantne otočil tvárou k svojmu pánovi. „Nasledujúcich 72 hodín bude kritických. Už je to len na ňom, nemám, čo viac spraviť, môj kráľ.“

„Ostaň tu s ním aj cez noc. Nespusti ho z očí... nesmie zomrieť!“ rozprával rozkazovačne a neustále nervózne prešľapoval. Tak mu treba hajzlovi, len nech sa trápi...

„Samozrejme, môj kráľ,“ prikývol a sledoval, ako ten hadí netvor mizne v spleti čierneho dymu. Konečne vypadol!

Sadol si k Harrymu a hladil ho po vlasoch. Hneď po tom, ako mu podal ďalší dokrvovací elixír, si k nemu ľahol a objal ho. Hlavu si zaboril do jeho vlasov. „Ostaň so mnou... ostaň so mnou,“ šepkal mu do nich prosebne, no odpovedi sa nedočkal.

♠♣♠

 Celú noc nezažmúril oka. Ustavične Harryho kontroloval. Každé tri hodiny mu podával elixíry a neustále mu upravoval vankúš i prikrývku, aby mal čo najväčšie pohodlie. Harry sa neprebudil ani na ďalší deň a ani ten nasledujúci.

 Bola sobota a Draco vedel, že dnes ho čaká vskutku perný deň.

O piatej začali prichádzať hostia na Voldemortov večierok a Draco mal stále rozkazom ostať pri svojom pacientovi, no miesto toho sa vytratil za Severusom, ktorý mu dal ešte posledné pokyny. Následne zmizol pod neviditeľným plášťom a Draco do seba hrkol tú odpornú zmes. V zrkadle sledoval, ako jeho pleť bledne a jeho vlasy menia farbu i dĺžku. Ani si neuvedomil a naraz naňho zo zrkadla hľadela tvár Severusa Snapea. Zhlboka sa nadýchol. Ak to Temný kráľ prekukne je po nich. Išlo o veľa.

Vyrovnal sa a pobral sa do sály, kde sa ešte Temný kráľ zvítaval s hosťami, ktorí sa mu ukláňali a obdarovávali ho darmi. Sadol si za hlavný stôl na čestné miesto. Tváril sa otrávene a ignoroval každého, kto sa s ním pri stole snažil nadviazať rozhovor. Tak mu to radil Severus – vravel, že má všetkých v paži okrem Temného kráľa, samozrejme – toho len sotva mohol ignorovať.

Temný kráľ sa usadil vedľa neho na stoličku so zdobeným operadlom, ktorá jasne dávala ostatným na vedomie, že tu sedí váš kráľ, vy červy. Temný kráľ si neodpustil príhovor, ktorý Draco vôbec nevnímal, pretože myšlienkami bol pri Severusovi. Zrazu sa pred nimi objavilo jedlo a Draco ho do seba nasilu hádzal. Žalúdok mal stiahnutý tak, že mal pocit, že jedlo každú chvíľu vyvráti.

„Do tohto ročných Krvavých súbojov by som chcel zaradiť i žiakov z druhého ročníka, čo ty na to Severus?“ spýtal sa Voldemort a Draco si po prvýkrát všimol, že ako jediný nejedol – steak a šalát ležali na tanieri celkom nedotknuté. Spomenul si na Harryho slová: „On totižto po tom, ako som ho ako dieťa porazil, už riadnym kúzelníkom ani človekom nie je.“

Preto nepotreboval jesť – nebol človekom... iba netvorom. Draco si utrel ústa servítkou a bez najmenšej zmeny výrazu prehovoril: „To je výborný nápad, môj kráľ. Tí fagani sú neznesiteľní už od nástupu do školy, možno trochu skrotnú, keď ich zaradíme do losovania. Prirodzene losovanie zmanipulujeme tak, aby sa do hry dostali len kríženci,“ riekol znechutene. Musel si sám priznať, že imitovanie Severusa mu skutočne išlo.

Hadia tvár sa skrivila vražedným úsmevom. „Och, Severus, akoby by si mi čítal myšlienky, môj drahý priateľu.“

Po jedle sa niektorí vybrali tancovať a väčšina ľudí sa rozpŕchla po sále a začali tvoriť skupinky. Každý sa snažil dostať k Temnému kráľovi, ktorý sa plne venoval svojim hosťom. Vedel, že Temný kráľ má o zábavu postarané a len sotva si všimne Severusovu neprítomnosť. Rýchlo sa vytratil skontrolovať Harryho, no ten aj naďalej spal. Jeho stav ostával nemenný. Vrátil sa späť na chodbu, kde sa nachádzala sála, no zrazu naňho niekto sykol. Draco zahol za kamenný stĺp.

„Našiel som ho,“ zašepkal známy hlas.

Draco nikoho nevidel, no vedel, že je to jeho krstný pod neviditeľným plášťom. „A?“ spýtal sa dychtivo.

„Práve som ho premiestnil do tvojho zámku. Bolo to až žalostne ľahké nájsť ho a dostať sa k nemu. Temný kráľ zrejme neočakával, že sa ho niekto pokúsi vyslobodiť, keďže o ňom nemal nik okrem neho, Harryho a teba vedieť. Škriatkom som vymazal pamäť.“

Ešteže mal Severus povolené voľné premiestňovanie sa z krajiny. Bolo až čudné, že doňho Temný pán vkladal toľkú dôveru. No Severus bol vskutku výborný manipulátor a bravúrny špión. Nečudoval sa, že jeho schopnosti sú natoľko dobré, aby ich neprekukol ani samotný veľký Temný zmrd.

„Vrátim sa na večierok a ty Faganovi I oznám, že sa misia skončila zdarne,“ šepkal, pričom si rýchlo strhol neviditeľný plášť. Zmenšil ho a strčil si ho do vrecka. „Vypi tento elixír, zaistí, že Všehodžús prestane okamžite účinkovať.“

Vysvetľoval mu, zatiaľ čo si Draco z jeho rúk prevzal malú fľaštičku. „Dobre, pozhovárame sa neskôr,“ kývol naňho, rýchlo vypil elixír na zastavenie účinku Všehodžúsu a pobral sa do tajnej komnaty.

Mal neuveriteľne dobrú náladu. Po ceste mal nejeden krát chuť si víťazoslávne poskočiť. Teddy bol v bezpečí, ďaleko od Voldemorta a tohto pekelného panstva. Už teraz sa tešil na Harryho reakciu. Úsmev ho razom prešiel, keď vkročil do komnaty a videl Harryho, ktorého stav sa nijako nezmenil. Stále tam bezducho ležal, v tvári bledý sťa sneh. Sadol si k nemu na posteľ a nahol sa mu k tvári.

„Teddy je v bezpečí, Harry,“ pošepkal a vôbec si nebol vedomí toho, že ho rukou hladí po tej jeho, ktorej zápästie bolo pevne obviazané.  

Harryho ruka zrazu stisla tú jeho a z pootvorených pier mu unikol prerývaný povzdych. „Dra-co?“ spýtal sa chraptivo.

„Som to ja... som tu,“ odvetil mu a ihneď sa načiahol po poháre vody. Podoprel mu hlavu a priložil mu pohár k perám. „Napi sa...“

Harry si odpil a konečne otvoril oči. V zelenej svietil neznámy cit, ktorý Draco nevedel identifikovať, no hrial ho na srdci. „Netopierovi sa podarilo zachrániť Teddyho,“ zašepkal.

Harry pevne stisol viečka a zahryzol si do spodnej pery. „Naozaj?“ spýtal sa bez dychu.

„Naozaj,“ odvetil s úsmevom.

Potter si vydýchol úľavou a šťastne sa usmial. „Ďakujem... je... je v bezpečí?“

„Áno, za to ti ručím. Na mieste, kde sú veľmi oddaní a spoľahliví škriatkovia. Bude oňho dobre postarané, pokým sa nám nepodarí vyslobodiť i teba.“

„Neverím...že sa to skutočne podarilo,“ zachripel.

„Mať na strane najvýznamnejšieho smrťožrúta má isté výhody,“ odvetil s úsmevom.

„Mám... z toho... zlý... pocit,“ zašepkal Harry a začal si šúchať jazvu.

A vtom sa dvere otvorili a Dracovi sa v tej chvíli strach zaryl až do morku kostí. Do komnaty vstúpil Temný kráľ, spoločne so Severusom, ktorý mal na tvári neutrálny výraz.

„Tak, Severus, myslím, že pre teba nie je veľkým prekvapením, že Harry Potter žije, však?“ spýtal sa, stojac tesne vedľa neho.

Draco si povšimol ako si Severus s Harrym vymenili nervózne pohľady.

„Nie, môj kráľ, priznávam sa, že som to tušil,“ riekol riaditeľ Rokfortu vyrovnaným hlasom.

Voldemort Dracovi nevenoval ani len pohľad. „Bol si mojim najlepším priateľom. Bol si kúzelníkom, ktorému som najviac dôveroval. Prezradil som ti moje tajomstvá. No už dlhšiu dobu viem o tvojej zrade. Viem o tom komu skutočne prináleží tvoja pravá lojalita. A nie som to ja,“ červené oči Severusa prepaľovali priam vražedným pohľadom. „Pretože tvoja pravá lojalita vždy prináležala Harrymu Potterovi.“

„Hovoríš hlúposti, Tom,“ zastavil ho Harry, ktorý sa medzitým postavil na slabé nohy.

„Ty mlč!“ okríkol ho syčivý hlas. „Dal som ti všetko, Severus! Dal som ti moc a postavenie a ty si ma zradil tým najhorším spôsobom!“

„Nuž, myslím, že slová na moju obranu by boli celkom zbytočné. No v skutočnosti som vám nikdy verný nebol. Je až udivujúce, aký slepý ste boli, lord.“

Draco stál ako prirastený k zemi a vedel, že toto je ich koniec. Všetko sa to posralo. Mali si dávať väčší pozor! Merlin, boli takí neopatrní!

Voldemort zrazu pozdvihol prútik a namieril ho na Severusa. „Za to skapeš, ty úbohý červ!“

„Prestaň!“ vykríkol zrazu Harry a všetky pohľady sa upriamili naňho.

Harry si držal pri krku ostrý predmet podobný nožu – zrejme to bol jeden z jeho vynálezov, ktorými napadal Temného kráľa.

„Ak ho zabiješ, zabiješ aj mňa,“ riekol a ostrú čepeľ si zarýval do citlivej kože, z malej ranky začala kvapkať krv.

Voldemort nazúrene zaťal čeľusť, no zasmial sa. „Blufuješ!“

Harryho pohľad padol na Severusa, ktorý ho neveriacky sledoval. Nôž si zaťal o niečo hlbšie. „Myslím, že ma poznáš natoľko dobre, aby si vedel, že neklamem. Odlož ten prútik, inak sa zabijem a z teba sa stane posraný mukel!“

„Okamžite sa mi prestaň vyhrážať!“ skríkol nazúrene a prihnal sa k nemu.

Severus zatiaľ využil situáciu. Všetko sa to stalo neuveriteľne rýchlo a Draco mal snáď pocit, že niekto zrýchlil čas. Severusove kúzlo prevrátilo celú posteľ priamo na Voldemorta. Harry nejakým zázrakom uskočil. Nejaká ruka ho schmatla, potiahla smerom k Harrymu. Počul aktivovanie prenášadla a všetko, čo videl v nasledujúcej chvíli bol rozmazaný lord Voldemort, ktorý nechal posteľ zmiznúť a jeho tvár kypela neuveriteľným hnevom.

Ocitli sa na nejakej čistinke, z ktorej ich zrejme Severus ihneď premiestnil na iné miesto. Potrebovali sa zbaviť stopy. Voldemort ich celkom určite magicky stopoval. Draco sa ocital na rôznych miestach, no nestihol si ich ani poriadne prehliadnuť, keď boli okamžite premiestňovaní inde. Točila sa mu hlava a začínalo mu byť poriadne nevoľno. Pred očami sa mu neustále mihali rozmazané obrazy, ako sa stále a stále premiestňovali na iné časti miest. Len letmo vnímal prítomnosť Harryho a Severusa, ktorý ich oboch pevne držal za paže. A Draco si veľmi dobre uvedomoval, že sa takto nemôžu premiestňovať večne. Zabilo by ich to.

Začínalo mu byť skutočne zle. „Dosť!“ povedal hlasito a všetko to zrazu prestalo.

Stál na pevnej zemi a niekto ho silno držal za pažu. „Dokážeš stáť sám?“ spýtal sa ho Severusov hlas, zatiaľ čo mu v ušiach hlasito hučalo.

Prikývol, na viac sa nezmohol a snažil sa sústrediť na to, aby sa nezrútil k zemi. Konečne začal poriadne vidieť a zistil, že sú zrejme na nejakom močarisku. Všade vôkol nich bolo blato, vysoká tráva a voda. Obloha bola zatiahnutá akoby zvestovala niečo zlé. Museli byť stále v Anglicku, cítil to vo vzduchu, tú všade prítomnú temnotu. Potom mu pohľad padol na Harryho, ktorý sedel na zemi. Severus pri ňom kľačal a k ústam mu prikladal fľaštičku.

„Pi!“ riekol mu rozkazovačne, pričom sa rozhliadal po okolí.

„Draco, ihneď to tu zaisti kúzlami, budeme tu musieť nejakú tú chvíľu zotrvať. Teraz sa rozhodne nemôžeme opäť premiestniť.“

Draco len prikývol a začal švihať prútikom po okolí.

Bolo tu vlhko a poriadna zima. Z oblohy padala slabá hmla, ktorá celej tej scenérii len pridávala na hrôze.

„Na, obleč si to!“ začul za sebou Snapea.

„Nemusíš mi dávať svoj plášť. Som v pohode,“ odvetil mu na to Harry odmietavo.

„A zase sme pri tom! Vieš, že si mi celé tie roky vôbec, ale vôbec nechýbal?! Okamžite si to na seba daj! Máš iba pyžamu a nepotrebujem, aby si tu po tom všetkom nakoniec zamrzol, lebo si taký...“

„...arogantný, presne ako môj otec,“ dokončil Harry a aj keď ho Draco nevidel cítil, že sa usmieva.

„Fagan,“ vydýchol si Severus.

„Netopier,“ riekol provokatívne.

Otočil sa k nim, keď skončil so zosielaním bezpečnostných kúziel a zazrel Harryho úsmev.

„Aby si vedel ani ty si mi nechýbal,“ vrátil mu to.

Severus si povzdychol a priateľsky ho pobúchal po pleci. „Ale napriek všetkému ťa opäť rád vidím,“ riekol už celkom vážnym hlasom.

Harryho úsmev tiež vymizol a s podivným leskom v očiach prikývol.

A Draco sa pristihol, že na nich prekvapene hľadí. Nikdy nemal možnosť vidieť tých dvoch v podobnej situácií. Naposledy si pamätal Pottera a profesora elixírov ako nepriateľov na život a na smrť. Táto zmena bola vážne podivná. Možno sa vzájomne dobiedzali, ale aj slepý by videl, ako veľmi jeden druhému dôverujú. Bol to ten druh dôvery, pri ktorej ste ochotný vložiť do rúk toho druhého, hoc aj vlastný život a život svojich milovaných.

Severus začal kontrolovať okolie a Dracove kúzla, zatiaľ čo on už bol sklonený pri sediacom Harrym a kontroloval mu ranku na krku.

„Nič to nie je, Draco,“ riekol potichu so zaklonenou hlavou tak, aby mal Draco dobrý prístup k zraneniu.

„Za posledné dni si stratil toľko krvi, že i takéto malé množstvo je dosť problematické,“ odvetil mu vážne a jednoduchým švihom prútika ranu zacelil a vyliečil.

Harry mu venoval ďakovný úsmev a viac sa zabalil do Severusovho plášťa.

„Čoskoro sa budeme musieť premiestniť. Nepotrvá dlho a Temný kráľ nás vypátra,“ prehovoril Severus, stojac pred jednou z blatových mlák, sledujúc hmlistú diaľavu.

„Musíme sa dostať do základne, Severus, len tak sa zbavíme premiestňovacej stopy,“ ozval sa Harry, pozorujúc Snapeov chrbát.

Severus sa k nemu pomaly otočil. „Nie je také ľahké dostať sa do nej. Teda najmä pre mňa. A ja som jediný z nás troch, ktorý sa môže premiestňovať...“

Draco vážne nemal poňatia, o akej základni to hovoria, no nechcel im skákať do reči.

„Prečo najmä pre teba? Bol si a stále si tajným členom tak ako ostaní!“

Severus si povzdychol. „Po tvojom zmiznutí ma z Rádu vyhodili...“

Harry sa prudko postavil a neveriacky pozoroval muža pred sebou. „Vysvetli mi to...“ riekol aj keď Draco jasne na jeho tvári videl, že presne vie odpoveď na svoju otázku.

Severus sa trpko pousmial a nespúšťal z Harryho oči. „Tolerovali ma len kvôli svojmu vodcovi, keď si zmizol obvinili ma z toho, že som bol po celý ten čas špiónom Temného pána. Verili, že som to bol práve ja, kto ťa zradil a predal mu ťa!“

Harry vyzeral, že každú chvíľu vybuchne. Prstami si prečesal strapaté vlasy. „Bol si predsa mojim bratom v zbroji, bol si mojim spolubojovníkom, mojim priateľom a oni to vedeli... nevedno koľko som im vysvetľoval, že si na našej strane... A čo na to Dumbledore, musel si ťa zastať?“

„Dumbedore bol zabitý pár hodín po tvojom zajatí...“

Harry si zahryzol do spodnej pery a zachvel sa. Draco mal nutkanie objať ho, no táto konverzácia ho celkom vyviedla z miery a priklincovala ho k miestu, kde stál.

„Ako to mohli urobiť?“ spýtal sa Harry šeptom. „Toľko si za náš Rád obetoval a oni ťa len tak vyhodili.“

Severus sa k nemu priblížil a položil mu ruku na rameno. „Nerob si s tým starosti, Harry. Nebolo to nič, čo by som od nich nečakal. Som označený Temným znamením, pre ľudí takých, akí sú v tvojom Ráde, budem vždy iba monštrum, vždy iba smrťožrút...“

Harry mu chytil zaťatú päsť a roztvoril ju. „Máš predsa aj moje znamenie, tak ako všetci bojovníci Rádu,“ šepol a Dracovi sa naskytol pohľad na vnútornú stranu Severusovej dlane. Bol na nej sotva viditeľný strieborný blesk. Bol to presne ten tvar, aký mala Harryho jazva na čele.

„Čo to je?“ spýtal sa nahlas aj keď to nemal v pláne.

Severus naňho pozrel akoby úplne zabudol, že je tam tiež. „Je to znamenie, ktoré má každý z Rádu Blesku.“

„Nikdy som o ňom nepočul,“ poznamenal zamračene.

Severus pozrel späť na Harryho, ktorý prikývol, akoby mu dával povolenie a potom prehovoril: „Rád Blesku je veľmi tajná organizácia vytvorená vplyvnými členmi Wizengamotu. Jej vodcom je Harry Potter a jej členmi sú významní Aurori, bojovníci i obyčajní kúzelníci z ľudu. Každý člen bol pred prijatím podrobený prísnym skúškam, ktoré mali overiť jeho lojalitu i schopnosť boja. Tí, ktorí uspeli získali znamenie Rádu Blesku – Harryho znamenie, znak, že ich vernosť prináleží strane svetla.“

Draco chvíľu mlčal a snažil sa spracovať informácie a to, že jeho bývalý spolužiak a rival bol už v sedemnástich či osemnástich vodcom takej významnej organizácie.

„Ale, ak boli testy pre budúcich členov také prísne, prečo ti po Harryho zmiznutí nedôverovali? Predsa si nimi prešiel, nie?“

Harry stisol pery do úzkej linky a Draco priam cítil jeho zlobu. „O to ide! Nemali žiadne právo na niečo také! Severus samozrejme skúškami prešiel, tak ako všetci. Nedostal žiadnu výnimku...“

Draco veril, že ak by Harry nebol tak veľmi magicky vyčerpaný, jeho mágia by tu narobila poriadny neporiadok.

„Minulosť už nezmeníme,“ ozval sa Severus, zase sledujúc okolie. „Mali by sme sa radšej sústrediť...“

Nedopovedal, keď sa v tichu tohto miesta ozvalo hlasité „pop“, načo sa v diaľave zjavil temný obrys postavy.

Pokračovanie nabudúce...

bez-nazvu.jpg

bez-nazvu.png

 

 

 

Miniaplikace

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

hp

(sam, 11. 2. 2016 17:14)

To je síla... Jen doufám, že bude brzy další. Už se moc moc moc těším a nemůžu se dočkat :)

Severus, Severus, Severus!!

(didinka, 8. 2. 2016 1:04)

Achjo, po téhle kapitole bych si tak moc přála, aby Harry byl se Severusem :((
Popravdě povídky HP/DM jsem četla tak 5 let zpět, ale u tebe jsem to riskla, ale Draco je prostě... Ufňukanější, slabší :D Nevím jak bych přesně popsala, co myslím..
Ale jinak, kapitola samozřejmě povedená, i když si nemohu pomoci a cítím z ní lehké zrychlení, touhu po ukončení a nespokojenost..

super

(Tinů, 5. 2. 2016 17:28)

Som tu nová a som zvedavá na ďalšiu kapitolu. Za 4dni som prečítala všetky poviedky a píšeš úplne super, už som čítala vela poviedok no máloktoré ma oslovili ako tvoje. Proste úžastné, tolko som sa pri nich naplakala a nasmiala :) Ďakujem že píšeš.

...

(mravenec, 28. 1. 2016 16:25)

Napínačka. Honem další kapitolu.

:-)

(alča, 28. 1. 2016 9:33)

Skvělá kapitolka. Jsem ráda,že malý Teddy je v bezpečí. Ale co ti tři? Moc se těším na další část :-)

Perfektné

(Helena, 26. 1. 2016 14:12)

Veľmi dobré. Obdivujem ťa, že si nájdeš čas na jednu aj druhú poviedku! Som zvedavá, čo bude ďalej.

....

(Kilia Ice , 26. 1. 2016 6:58)

Senzácia. Už teraz sa teším na pokračovanie. Som fakt zvedavá. :D