Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


1. kapitola - Prenášadlo, útek

31. 3. 2015

 

vystrizek.png

snarry-poviedka-banner.jpg 

Severus Snape stál pri katedre a mračil sa na svojich študentov, ktorí sa snažili uvariť jeden z elixírov, čo im zadal. Človek by čakal, že ak máte hodinu so siedmakmi uvidíte i nejaké výsledky a nie bandu neschopných dospelých čarodejníkov. Pre Merlina, dvojhodinovka s Chrabromilčanmi a Slizolinčanmi ani poriadne nezačala a už teraz mal v ľavom oku tik!

Začal sa prechádzať okolo lavíc, aby mohol nazrieť čo tí neschopní tupci hádžu do svojich kotlíkov. Práve prechádzal okolo Weasleyho, ktorý sa napäl a slabo roztriasol. Vskutku beznádejný prípad, ani len nôž nedržal správne. Znechutene si odfrkol a podišiel k ďalšej lavici. Och, Potter, ten naničhodný sopliak, ktorý elixírmi absolútne opovrhoval. Stále nerozumel ako sa i s Wealseyim dostali do jeho pokročilej triedy. Čo komu urobil, že ich musel mať vo svojej triede aj posledný rok? Samozrejme, zlaté trio muselo mať výnimku. Prekliaty, Albus zariadi pre úžasného Harry Pottera všetko!

BUM! Ozvalo sa z Potterovho kotlíka.

Potter k nemu pootočil hlavou a tie prekliate zelené oči sa stretli s tými jeho.

„POTTER!“ vyslovil s takou nechuťou a opovrhnutím až sa za to sám obdivoval. „Neustále ma udivuje, aký neschopný dokážete byť! Pokaziť i takýto primitívny elixír je vskutku obdivuhodné!“

Zelené oči vzbĺkli hnevom. „Pane, elixír mi vždy vybuchne, keď mi stojíte za chrbtom. Mohli by ste už pochopiť, že ma to znervózňuje.“

A dosť, čo si to dovoľuje?! Snape sa k nemu rozzúrene naklonil až Potter značne zbledol. „Vy jeden drzý sopliak! Ste po škole, o siedmej vás očakávam v učebni! Ak budete čo i len sekundu meškať, tak si ma neželajte!“ zasyčal vražedne a odtiahol sa od toho idiota.  „A aby som nezabudol, odoberám Chrabromilu desať bodov za abnormálnu neschopnosť a neprimerané správanie pána Pottera,“ zavrčal na celú triedu a pobral sa k ďalšej lavici.

Zvyšok hodiny prebehol na počudovanie v pokoji. Až na nevraživé pohľady, ktoré po ňom hádzal ten naničhodný sopliak! Po siedmakoch učil piatakov, tretiakov a zastupoval na hodine Aritmancie. Počas večere sa mračil na Albusa, ktorý naňho vrhal tie svoje vševediace úsmevy. Nakoniec skončil v učebni elixírov, kde opravoval domáce úlohy a čakal na Pottera. Zrak mu padol na hodiny, ktoré ležali v pravom rohu stola. Sedem hodín a dve minúty, Potter meškal.

Vtom sa ozvalo zaklopanie a hneď na to do učebne vtrhol zadýchaný, strapatý - Chlapec, ktorý prežil.

„Meškáte, Potter,“ zavrčal.

Mladík sa rozpačito poškriabal na vlasoch a pozrel naňho tými nenormálne zelenými očami. „Prepáčte, pane... ale som si takmer istý, že som prišiel na čas. Obaja vieme, že máte posunuté hodiny, aby som vždy meškal.“

Snape sa prudko postavil. „Čo si to dovoľujete, Potter? Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov! Okamžite sa postavte tam k tomu stolu a vydrhnite všetky špinavé kotlíky!“ ukázal rukou na plný stôl nádob.

Potter prevrátil očami a vzdorovito vykročil ku kotlíkom. Severus sa vrátil k úlohám a sem-tam po ňom pozrel.

Potter stál tvárou k nemu a zamračene máčal handru v roztoku. Nemohol uveriť, aký je ten krpatý imbecil drzý. Nuž, keď sa tak naňho pozeral nemohol povedať, že je práve krpatý. Pravdou bolo, že sa Potter cez prázdniny poriadne vytiahol, dokonca pribral a zmužnel v ramenách. Musel začať cvičiť. Samozrejme, miesto toho, aby sa cez prázdniny vzdelával pracoval na svojom vzhľade. Celebrita predsa musí vyzerať k svetu. Zelené oči naňho vzhliadli a Severus sa okamžite odvrátil späť k pergamenu.

Ako tie oči neznášal. Mali by byť zakázané. Veľké a zelené ako smaragdy. Severus si to nerád priznával, ale ten sopliak sa začínal podobať viac na Lily ako na Jamesa. A to sa mu nepáčilo. Chcel, aby to bolo ako predtým, aby ho mohol nenávidieť za to, že vyzerá ako jeho otec a zato, že sa aj tak správa. Žiaľ, to nebolo pravdou. Potter sa na starého Pottera nepodobal už ničím. Severus si už v štvrtom ročníku, počas toho nešťastného turnaja uvedomil, že mladík nevyhľadáva popularitu. Nešikanoval slabších spolužiakov, ako to robieval jeho otec. Práve naopak, priatelil sa s nimi. Skvelým príkladom bola tá divná Lovegoodová či Longbottom. Severus sa snažil tieto skutočnosti jednoducho prehliadať a správal sa tak, ako vždy. Koniec koncov, stále to bol neschopný a drzý fagan.

„Pane?“ ozvalo sa o pol hodinu.

Severus po ňom vrhol vražedným pohľadom. „Čo sa deje, Potter? Nevidíte, že mám prácu?“

Potter tam stál len v bielej košeli a kravate a pozeral na niečo hodené na stole.

„Pane, medzi kotlíkmi je nejaká brošňa. Myslím, že by mohla byť Malfoyova.“

„Položte mi ju na stôl a pokračujte v práci,“ zavrčal a pozoroval ho.

Potter zlatú brošňu, s veľkým M, chytil do dlane a zmizol ako duch.

Severus sa prudko postavil a dobehol k miestu, kde mladík zmizol. „Prenášadlo,“ zašepkal zhrozene a cítil ako mu krv mizne z tváre.

Takže toto musela byť Dracova úloha od Temného pána. Nastražiť Potterovi prenášadlo. Žalúdok mu urobil nepríjemne salto. Náhle ho rozpálilo predlaktie. Urýchlene načarbal na pergamen odkaz Dumbledorovi a hnal sa von, kde sa skrz Temné znamenie premiestnil.

Ako vždy sa objavil v Temnom sídle. Presnejšie v Mučiacej sále. Stál vo veľkom polkruhu, ktorý bol tvorený smrťožrútmi z vnútorného kruhu. V strede kruhu stál lord Voldemort. Hadí muž mal oblečený dlhý čierny habit. Bielymi prstami sa hral so svojim prútikom. Na tvári mal spokojný úškľabok a červenými očami si premeriaval svojich prívržencov.

„Vitajte, smrťožrúti,“ zasyčal, takmer ako had a začal sa pomaly prechádzať vôkol nich. „Dnes nastala prelomová chvíľa. Draco Malfoy, si splnil svoju úlohu, vďaka čomu sa pred pár minútami vo vstupnej hale objavil samotný Harry Potter,“ strašidelne sa zasmial a pozrel na spokojného Luciusa Malfoya. „Lucius, pripomeň mi, aby som tvojho syna pochválil a náležite obdaril.“

„Samozrejme, môj pane. Bude mi cťou,“ povedal, div sa mu nepchal do zadku.

Severus si v duchu znechutene odfrkol.  Za Voldemortom sa objavili dvaja muži, ktorí držali zviazaného Pottera.

„Tak, tu ho máme, moji milí,“ zasyčal Temný pán a elegantne pristúpil k mladíkovi. Dlhým bielym prstom ho pohladil po líci a zasmial sa.

„Nedotýkaj sa ma!“ zavrčal Potter a snažil sa vytrhnúť svojim strážcom.

Severus si všimol, že už sa s ním niekto poriadne pobavil. Tiekla mu krv z rozbitej pery, bielu košeľu mal špinavú a na niektorých miestach dotrhanú a krvavú. Za tú malú chvíľu ho už stihli mučiť.

„Veľký Harry Potter, záchranca sveta, je v mojich rukách. Kto ťa zachráni teraz, Harry?“ spýtal sa ho Voldemort, stojac oproti nemu.

Smrťožrúti sa pochechtávali, očividne sa výborne zabávali. Severus mal na tvári kamennú masku, aby skrz ňu neprenikli nijaké emócie. Musel ho odtiaľto dostať. Zabijú ho... Sľúbil Albusovi i Lily, že ho bude chrániť. Dopekla, toto je vskutku prekérna situácia.

Zelené oči sa zrazu stretli s tými jeho. Jeho pohľad bol odhodlaný a zmierený. Ach, tí Chrabromilčania. Nie, nemohol prísť o ďalšie zelené oči. O to jediné, čo mu po Lily ostalo. To jediné, čo mu ju pripomínalo. Premýšľaj, Severus, no tak! Povzbudzoval sám seba.

„Kto by sa chcel s drahým Harrym pohrať ako prvý?“ spýtal sa Temný pán pobavene. „Máme na to celý večer, milí moji.“

Severus zistil, že hľadí do hadích zreníc svojho pána.

„Severus, si jeho učiteľ. Myslím, že za tie roky čo ťa trápil na hodinách si zaslúžiš, pomučiť ho. Čo povieš?“ Na hadej tvári sa opäť objavil krivý úsmev.

Severus uprene a celkom pokojne pozeral do karmínových očí. „Bude mi nesmiernou cťou, môj pane,“ odvetil a podišiel pred mladíka. Ten naňho hodil odhodlaný pohľad a náhle sklopil oči k zemi.

Temný pán sa postavil vedľa neho a chytil ho za rameno. „Do toho, Severus. Vychutnaj si túto príležitosť, kým ho zabijem,“ zasyčal mu pri uchu a vzdialil sa.

Snape stál, prútik držiac pred sebou a mieril na Harryho hruď. Toľko krát ho túžil pretrhnúť na kusy, keď pokazil elixír alebo bol drzý, samozrejme iba obrazne. A teraz ho mal skutočne mučiť. Počas svojej kariéry smrťožrúta a špióna musel urobiť príšerné veci. Zaťal zuby a skrz ne vyslovil: „Crucio.“

Muži Pottera prichytili za paže ešte pevnejšie, keď sa strhol pod náporom mučiacej kliatby. Mladík si hryzol do pery a vraštil obočím. Ten hlupák nechcel kričať, čo bolo ešte horšie, ako keby skutočne kričal.

„Pustite ho,“ zasyčal Voldemort na dvoch mužov, ktorí Pottera držali. „Chcem ho vidieť váľať sa po zemi.“

Muži Pottera pustili a odstúpili. Harrymu sa ihneď podlomili kolená a aj by padol k zemi, keby ho Severus neprichytil. Pevne ho schmatol za rameno. „Bombarda maxima!“ zakričal a kus steny na pravej strane sa zrútil. Miestnosť sa zahalila do prachu. „Protego horibilis!“ zvolal, čím vrhol mocný ochranný štít na seba i mladíka.

Obaja sa rozutekali skrz dieru von. Utekali po zoschnutom trávniku, čo im sily stačili. Severus sa obrátil a vrhol zaklínadlá na smrťožrútov, ktorí sa rozbehli za nimi a strieľali na nich jednu kliatbu za druhou.

CHYŤTE ICH!“ reval niekto.

Skurvený zradca!“ zakričal ďalší hlas.

„Doprava, Potter! Zbavíme sa ich v lese!“ skríkol na Harryho, ktorý utekal vedľa neho.

Celé Temné sídlo bolo obklopené hustými lesmi, ktoré Voldemort využíval na zábavky pre smrťožrútov. Vypustil do lesa skupinku muklov a smrťožrúti ich lovili. Ten, ktorý zabil najviac muklov vyhráva. Nechutná, chorá hra. Volal ju Lovecké hry. Severus sa striasol a ďaleko za sebou započul:

„Expeliarmus!“ zakričal niekto a prútik mu surovo vyletel z ruky. Dopekla! Zanadával v duchu. Schmatol Pottera za lakeť a prudko zahol do spleti hustých stromov a kríkov.

Utekali snáď celé hodiny. V lese už bola poriadna tma. Striasli sa ich, určite mali pár hodín náskok. Severus zastavil a rukou sa oprel o jeden zo stromov. Snažil sa popadnúť dych, pevne sa držal za pľúca a obzeral sa. Zaregistroval, že Potter stojí pri ňom a taktiež lapá po dychu.

„Pane, mohli by ste ma odviazať, prosím,“ ozval sa jeho udýchaný hlas.

Severus k nemu podišiel a uvoľnil ho z lán. Harry si pomasíroval zápästie a začal sa obzerať vôkol seba.

„Myslím, že by sme tu mali prenocovať, pán Potter. V takejto tme by sme mohli dôjsť k úrazu,“ oznámil mu a začal zhromažďovať na kôpku suché haluze. O chvíľu založil trením oheň. Našťastie bolo sucho, tak to nebol veľký problém. Hoci bolo celkom riskantné rozložiť oheň, no potrebovali sa zahriať, aby cez noc vydržali v tejto zime. Obaja sa usadili k ohňu a hľadeli do plameňov.

Severus sledoval ako oheň osvetľuje Harryho postavu. Ich oči sa stretli.

„Pane, ja... ďakujem vám, že ste ma odtiaľ dostali,“ povedal neisto.

„Nerobil som to kvôli vám, Potter,“ povedal chladne a odvrátil pohľad späť k plameňom. Sám si musel priznať, že to nebola veľmi pravda. Robil to tak ako pre seba, tak i pre Pottera a Lily. „Ste zranený?“ spýtal sa, keď zbadal na mladíkovej tvári bolestnú grimasu.

Pokrútil hlavou až mu pár pramienkov vlasov padlo do tváre. „Nič vážne, pane.“

„Viete, že som vás mučil len, aby som získal viac času,“ pozrel naňho Severus a v hrudi pocítil nepríjemné pichnutie. Mučil svojho študenta, mučil ho, pre Merlina.

Potter naňho vážne pozrel. „Samozrejme, pane. Je to v poriadku,“ odvetil takmer vďačne a posadil sa bližšie k ohňu.

Začínalo byť chladno. Niet sa čomu čudovať, bol február len pred pár týždňami sa roztopil sneh. Noci bývali celkom chladné, zvlášť tu na severe. Bol skutočne vďačný za svoj odev. Hrubé nohavice i kabátec, na ktorom mal ešte habit. Potter také šťastie nemal. Oblečený len v tenkej košeli aj to dotrhanej a v ľahkých čiernych nohaviciach.

„Pane, predpokladám, že sa tu nedá premiestňovať?“ spýtal sa nervózne bez toho, aby naňho pozrel.

„Žiaľ, nie, Potter. Tento les slúži na špeciálne účely Temného pána. Usporadúva tu lov na muklov a jedným z pravidiel tejto odpornej súťaže je, žiadne premiestňovanie. On sám vrhol na celý les protipremiestňovaciu bariéru,“ vysvetlil a oprel sa o jeden zo stromov, ktorý stál za ním.

Potter sediac oproti nemu si nervózne prehrabol vlasy. „Takže bariéra sa končí za lesom?“

„Správne, Potter. Predpokladám, že vašou ďalšou otázkou bude, aký je tento les rozsiahli,“ mladík prikývol, a tak pokračoval, „Musím vás opäť sklamať. Je to približne dvojnásobok rozlohy Londýna."

„No dopekla,“ zaklial a v jeho očiach sa mihlo zúfalstvo. „Máme nejakú šancu, že sa odtiaľto dostaneme?“

Snape palicou hrabol do ohniska. „Nuž, mám veľké znalosti v oblasti rastlín a bylín, ktoré sa tu vyskytujú. Vďaka nim môžeme určiť svetové strany. Sever je ľahko určiť i pomocou pňov osamelých stromov, ktoré majú na severnejšej strane hustejšie letokruhy. Stromy, kamene aj pne sú na severnej strane obrastené machmi, lišajníkmi a v tomto ročnom období i krepcodrapmi. Osamelé stromy majú na južnej strane dlhšie a silnejšie vetvy. Čo značí, že tu nebudeme blúdiť dookola a možno nájdeme najkratšiu cestu von. Avšak, to budeme musieť najskôr prežiť. Cesta nám môže trvať i niekoľko týždňov. Budeme potrebovať jedlo, vodu a navyše máme za pätami smrťožrútov, takže nemáme veľké šance.“

„Vaša úprimnosť ma niekedy desí,“ zaškeril sa Harry a rovnako sa oprel o kmeň stromu, ktorý stál najbližšie pri ohni.

„Mali by sme si pospať, aby sme mohli za svitania vyraziť,“ povedal, ešte chvíľu sa ohrieval až nakoniec uhasil oheň a snažil sa nájsť vhodnú polohu na spanie. Hoci neveril tomu, že zaspí. Znamenie ho štípalo a pálilo. Akoby mal na predlaktí poriadnu popáleninu. Ľahol si na mäkkú trávu a jednu ruku si uložil pod hlavu. Sledoval Pottera, ktorý ešte stále sedel oproti nemu. Oddeľovalo ich ohnisko, ktoré vyhasínalo a jemne ho osvetľovalo. Mladík sa držal za jazvu a šúchal si ju. Voldemort musel skutočne zúriť a obaja to pociťovali na vlastnej koži. Zaujímavé, že mali niečo spoločné. Znamenia vytvorené šialeným černokňažníkom. Chvíľu ešte blúdil myšlienkami, až ho pohltil spánok. 

pismo.jpg

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Paráda.

(Karin, 7. 7. 2017 14:27)

Začíná to zajímavě.

Budu rýpavá

(kattyV, 24. 11. 2015 13:31)

Budu rýpavá, podobně jako Sitara a Profesor. Pokud předpokládáme, že les má přibližně podobu kruhu o ploše 3144 km2, jeho poloměr je přibližně 32 km. Opravdu si nedovedu představit, že by takovou vzdálenost měli jít "celé týdny" i za předpokladu, že jsou tam náročné podmínky.
Myslím, že tvrdit, že jde o vztah mezi Severusem a Harrym a "kašlať na takéto malichernosti, je hloupé. Takovéto malichernosti je celke snadné ohlídat a je úplně zbytečné kazit jinak zajímavý nápad

...

(Profesor, 28. 5. 2015 21:54)

Ohniště? A to je nechytili hned v prvních minutách po zapálení ohně?

-

(Sitara, 23. 4. 2015 1:18)

Hned na začátku akce, to je prima :) Jaké pak zdržování :-D Vypadá to zajímavě, čtivě, jen mám trošku problém uvěřit situaci, ve které se ocitli... nahání je všichni Smrtijedi a oni před nimi získali několikahodinový náskok (kde ho stihli nabrat?), utáboří se a rozdělají si oheň - trochu neprozřetelné, ne? Pravda, moje zkušenosti nezahrnují oheň v hustém lese, ale pochybuju, že by Snape riskoval takový maják, když jim jde oběma o život... Jinak mi to ale připadá velmi povedené a jsem zvědavá, jak bude povídka pokračovat :) Děkuji!

Re: -

(Sonka, 23. 4. 2015 9:51)

No :D... náskok predpokladajme, že stihli nabrať, keď sa im stratili v lese. Chápme to tak, že smrťožrúti nešli priamo za nimi, pretože sa im H a S stratili, takže išli úplne iným smerom. Nuž a čo sa týka toho ohňa, nad tým som premýšľala aj ja, ale nechcela som ich nechať pomrznúť :D Veľmi som to nepremyslela, ale tak ide tam hlavne o vzťah medzi Harrym a Severusom kašľať na takéto malichernosti :D Veľmi pekne ti ďakujem za tieto postrehy a komentár :D :))

:)

(Oriana, 16. 4. 2015 9:58)

Ahoj, Sonka, konečne som sa dostala k tejto poviedke, som teraz mala toho akosi veľa, tak sa ospravedlňujem, že ta neskoro je komentár.

Som veľmi zvedavá na pokračovanie, rozhodne ma to zaujalo. Severus sa správa ako typický Severus a je teda riadne odvážny, ako zachránil Harryho. Myslím, že to bude zase dramatické ako KP :) teším

Re: :)

(Sonka, 21. 4. 2015 8:17)

Ahoj, Oriana :) Som rada, že si zavítala i sem :) Veľmi si ma potešila, ďakujem :)

:)

(Lucy, 31. 3. 2015 10:22)

Nová snarry výborne... začína to úžasne a dosť akčne, teším sa na ďalšiu časť a ten banner je dokonalý <3 :3

tvoja Lucy

Re: :)

(Sonka, 7. 4. 2015 23:39)

Ďakujem, Lucy :))

super

(lovesnarry, 31. 3. 2015 17:38)

Nova poviedka vyzera bohovsky ... Pises vyborne, nemozem sa dockat pokracovania :^) aspon ze niekto este stale pise a este v takejto kvalite <3 8)

Re: super

(Sonka, 7. 4. 2015 23:38)

lovesnarry (me too :D) ďakujem pekne :)

...

(Abequa, 7. 4. 2015 9:42)

Noooo tak to bylo husté, moc se s tím nepáráš hnedka do akce! No jsem zvědavá jak tohle bude pokrčovat ;-)

Re: ...

(Sonka, 7. 4. 2015 23:38)

Abequa, veľmi pekne ďakujem :)