Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


2. kapitola - Zbližovanie sa

7. 4. 2015

 

Zobudili ho prvé lúče slnka, ktoré si drali cestu skrz koruny stromov. Zodvihol ruku a dlaňou si pretrel tvár. Posadil sa a okamžite sa rozhliadol. Potter nikde. To snáď nie, ten nevďačný... Zrazu sa spoza kríkov vynoril zeleno-oký mladík v špinavej košeli. V ruke zvieral niečo guľaté a chlpaté.

„Pane, nemohol som spať, tak som nastražil pascu. Podarilo sa mi chytiť zajaca,“ povedal veselo a zodvihol ruku, aby mu ukázal úlovok.

Snape len žasol. „Kde ste sa, dopekla, naučili pokladať pasce?“ spýtal sa a sledoval, ako mladík celkom bez prútiku zapálil vyhasnutý oheň.

„Potter, vy viete kúzliť bez prútika?“ Ten prekliaty chlapčisko! Načo včera pol hodinu trel kameň o halúzky, len aby zapálil oheň?! Potter len pohne rukou a suché drevo zbĺkne.

Mladík si nervózne hryzol do pery a ďalším kúzlom nechal zmiznúť srsť z mŕtveho zvieraťa. „Prepáčte mi to, pane,“ riekol ospravedlňujúco a napichol zajaca na palicu. „Ja... bál som sa vašej reakcie. Viem, že nie je celkom bežné, ak vie niekto kúzliť bez prútiku. Jednoducho som bol hlúpy.“

Potter tu práve predvádzal neverbálne a bezprútikové kúzla. V škole ho nikdy nevidel kúzliť bez prútiku. Prečo sa taká celebrita nechválila svojou mocou ostatným? Samozrejme, slabý hlások v Severusovej hlave mu ihneď odpovedal: Pretože nevyhľadáva popularitu, tak ako si si celé tie roky myslel.

Zeleno-oký mladík opekal zajaca, zatiaľ čo jeden z kameňov premenil na kamennú misku, do ktorej pričaroval vodu. „Napite sa, pane,“ navrhol mu a odlevitoval nádobu k Severusovi.

„Kde ste sa to naučili? Takto som videl kúzliť jedine Albusa,“ pozrel naňho so záujmom  a odpil si studenej vody.

Zelené oči pozorne sledovali korisť napichnutú na haluzi. „Viete pane, ja... som sa to nenaučil. Prišlo to nejako samo. Zozačiatku som bol trochu vystrašený, ale teraz to už beriem ako samozrejmosť. Iste, že na verejnosti takýto spôsob kúzlenia vôbec nevyužívam. Nechcem, aby to priťahovalo nežiaducu pozornosť,“ pokrčil ramenami a začal piecť zajaca z druhej strany.

Severus len krútil hlavou a zamyslene toho mladíka pozoroval. Skutočne ho vôbec nepoznal. Neustále ho prekvapoval. Keď sa najedli, zahalili po sebe stopy a vydali sa na cestu. Kráčali vedľa seba, sem-tam zastavili, keď uvideli nejakú bylinu či porast, vďaka ktorému mohli určiť správny smer svojej cesty. Väčšinu cesty sa nerozprávali, ale Severus mohol cítiť isté napätie, ktoré vyžarovalo z Pottera. Ako by chcel každú chvíľu niečo povedať, ale nakoniec sa zarazí a pokrúti hlavou. Zrejme nemal tú odvahu normálne komunikovať s nenávideným profesorom. Severus sa kyslo uškrnul, vďaka Merlinovi za to. Cesta bola nepohodlná a nesmierne vyčerpávajúca, takže nemal najmenšiu chuť, viesť nezmyselnú diskusiu so svojim študentom. Avšak, Merlin jeho vďaky zrejme prepočul, pretože po tom, čo zjedli kúsky zajaca, ktorého si nabalili na cestu, to Potter nevydržal a spustil:

„Pane, už ma nebaví kráčať tak mlčky. Je to nudné... mali by sme sa počas cesty nejako zabaviť,“ prehovoril mladík trochu zadýchane. Po obede ušli poriadnu štreku.

Severus naňho hodil jeden zo svojich znechutených pohľadov. „Potter,“ zavrčal. „Nie sme tu v debatnom krúžku. Bojujeme o prežitie. Musíme načúvať zvukom lesa. Hocikedy nás môže napadnúť nejaké zviera či smrťožrút.“

„No veď, ale...“ vzdychol si mladík, strčil si ruky do vreciek a znovu otvoril ústa, aby pokračoval, keď mu rýchlo skočil do reči.

„Dosť, Potter! Nemám záujem rozprávať sa s vami. Mojou jedinou prioritou je dostať nás odtiaľto živých, rozumiete?“ Tvrdo naňho pozrel a rázne vykročil ďalej.

Potter musel pobehnúť, aby ho dohnal. Zhruba tri hodiny vydržal byť ticho, ozaj úspech. Nuž, Severusove šťastie dlho nevydržalo.

„Pane, mohli by sme si zahrať nejakú slovnú hru. Čo tak asociácie, poznáte ju?“

Severus naňho neveriacky pozrel. „Neverím, že vôbec poznáte význam toho slova.“

Harry sa veselo zasmial. „Och, to je jedno. Hlavne, že viem pravidlá, nie? Tak začnem... Rokfort,“ riekol a pozrel na muža po svojom boku. „Ste na rade.“

Majster elixírov pretočil očami. „Nič ťažšie ste nevedeli vymyslieť?“ spýtal sa ho ironicky. „Študenti.“

„Hm, uniformy,“ pokračoval Potter.

Severus naňho bokom pozrel a mohol vidieť radostné iskry v jeho očiach. Mladík bol skutočne potešený, že s ním hrá tú primitívnu hru. Cítil podivné teplo v hrudi, keď videl jeho úsmev počas toho, ako hrali. Smial sa, oči mu žiarili a napodiv vymýšľal celkom logické slová. Nakoniec sa zotmelo až tak, že nemohli pokračovať v ceste. Uložili sa pri skale a založili oheň. Presnejšie Potter založil oheň.

Mladík opäť sedel na druhej strane ohniska. Severus spozoroval, že sa trasie. Trel si ruky o seba a uprene hľadel do ohňa. Bol to skutočne uspokojujúci pohľad. Mladík bol rozhodne veľmi príťažlivý, pre Merlina, kedy sa to vôbec stalo? Kedy tak veľmi vyrástol? Havranie vlasy mal omnoho dlhšie ako minulý rok, jemne sa mu zatáčali pri končekoch. Rysy tváre mu zjemneli a pleť mal pekne opálenú. Dlhé mihalnice mu narážali do skiel okuliarov. Naraz sa Severus zastavil. Nad čím to, do pekla, premýšľam? Je to Potter a môj študent! Zrazu naňho tie smaragdové oči vzhliadli. Severus preglgol a chcel sa uhnúť jeho pohľadu, ale nedokázal odtrhnúť oči od tých jeho.

„Pane, myslím, že som niečo započul,“ oznámil mu rozrušene.

Severus sa započúval do zvukov, ktoré sa vôkol nich ozývali. Väčšinou počul húkať sovu a iné zvery, ale keď sa zameral lepšie mohol počuť hlasy. „Uhaste oheň,“ zašepkal, schmatol Pottera za zápästie a opatrne ho odtiahol za husté kríky, ktoré rástli pri skale. Kľačali tesne vedľa seba a skrz listy a konáriky pozorovali situáciu.

Keď Severus ucítil, že chce Potter niečo povedať, položil mu ukazovák na pery. Boli príjemné mäkké a teplé. A zase premýšľal nad Potterovým vzhľadom, do čerta! Hlasy sa začali približovať, až sa pred nimi zjavili tri postavy s rozsvietenými prútikmi.

„Potterova magická stopa bola naposledy zaznamená tu.“ Hoci videl iba siluety postáv, Severus hneď vedel, že prehovorila Bellatrix Lestrangeová.

„Áno, no zrejme nebudú ďaleko. Mali by sme si švihnúť,“ prehovoril mužský hlas, ktorý patril Dolohovovi.

„Nasledujte ma!“ prikázala im Bellatrix a postavy zmizli.

Ešte chvíľu bolo počuť šušťanie lístia a hlasy až napokon aj tie ustali. Severus cítil Harryho napäté telo. Chytil ho za lakeť a spoločne vyšli z krovia. Boli trochu doškriabaní a špinaví.

„To bolo ochlp,“ prehovoril Potter potichu.

Severus naňho ostro pozrel. „Pochopili ste z ich rozhovoru, ako nás našli?“

Chlapec stisol pery. „No... cez moju mágiu?“ spýtal sa neisto.

„Áno, práve preto už nesmiete používať kúzla. Zrejme majú nejaké stopovacie zariadenie, cez ktoré môžu identifikovať miesto, na ktorom kúzlite.“

Zelené oči sa rozšírili. „Ako prežijeme bez kúzlenia? Budeme musieť zohnať vodu, zakladať oheň a loviť muklovským spôsobom.“

Severus prikývol „Hneď ráno, budeme musieť nájsť zdroj vody. Inak nemáme šancu prežiť,“ odvetil mu a snažil sa opäť založiť oheň. Nanešťastie bolo celkom vlhko. Snažil sa o to viac než hodinu.

Potter naňho unavene pozeral a sám sa pokúšal trením vytvoriť iskry. Avšak, bezvýsledne. Nakoniec boli nútení spať v chlade.

Potter sa oprel o skalu a rukami si objímal trasúce telo. Severus opretý o strom ho nervózne pozoroval. Zaťal zuby a prehovoril: „Potter, môžete si sadnúť ku mne. Rozhodne vám bude teplejšie.“

V slabom mesačnom svetle videl, ako sa Potter neisto postavil a podišiel k nemu. Posadil sa vedľa neho a taktiež sa oprel o strom. Dotýkali sa ramenami a Severus mohol cítiť silné chvenie, ktoré pochádzalo od podchladeného mladíka. Sedeli mlčky až nakoniec Severus ucítil, ako sa Harryho telo uvoľnilo a jeho dych spomalil. Zaspal, nerozumel ako mohol zaspať v tejto zime a v tak nepohodlnej polohe. Musel byť skutočne vyčerpaný. O chvíľu ucítil, ako mu na rameno kleslo niečo ťažké. Obzrel sa a zistil, že mu na ramene leží Potterova hlava. Mohol cítiť ako ho šteklili jeho vlasy na krku. Pozdvihol ruku a opatrne mu hlavu zo svojho ramena odstránil. No za chvíľu tam bola opäť. Severus zavrčal a nemohol sa prestať sústrediť na tie jemné pramene havraních vlasov, ktoré ho šteklili na krku. Ani nevedel ako a zaspal nakoniec tiež.

Keď otvoril oči uvedomil si, že má tvár ponorenú v niečom mäkkom. Vlasy? Zhrozene si uvedomil, že bol hlavou opretý o tú Harryho, ktorý ešte stále spal na jeho ramene.

„Pane?“ riekol Potter ospalo a stuhol. Rýchlo zodvihol hlavu z jeho ramena a ospravedlňujúco sa naňho pozrel. „Prepáčte, pane,“ zamumlal zahanbene a rukou si masíroval boľavý krk.

Severus len niečo zavrčal a postavil sa na nohy. Automaticky začal odstraňovať stopy po ich prítomnosti. Harry sa na chvíľu vytratil v lese, keď sa po niekoľkých minútach vynoril z poza stromov, mal plnú kamennú misku nejakých ružových bobúľ.

„Pane, je to jedlé?“ podišiel k nemu a pred nos mu strčil spomínanú misku.

Severus chytil jednu bobuľu medzi prsty a ovoňal ju. „Áno, pán Potter. Meno tejto konkrétnej bobule je Roseabaca, rastie v čarodejníckych lesoch. Je veľkým zdrojom vitamínov a tekutín, vďaka jej šťavnatosti,“ vysvetlil mu a vložil si bobuľu do úst.

„Och, skvelé. Aspoň niečo,“ odvetil a taktiež jednu ochutnal. „Je to kyslé,“ zaškľabil sa.

Severusovi sa zodvihli kútiky úst do malého úsmevu. „Áno, vskutku veľmi kyslé.“

Po drobnom jedla sa vydali na cestu. Poobede začalo husto pršať. Premokli na kosť a boli nútení ukryť sa pod výklenkom skaly, ktorá ich aspoň trochu schovala. Posadili sa na vlhkú zem a čakali kým sa počasie umúdri.

Potter sedel teste vedľa neho. Mokrá košeľa sa mu lepila na pevnú hruď. Vlasy mu padali do očí a tiekli z nich drobné kvapôčky vody. Triasol sa ako rôsol a objímal si telo. Zrazu sa cez drkotajúce zuby zasmial a pozrel naňho tými iskrivými zelenými očiskami.

„Čo vám je smiešne, Potter?“ zavrčal naňho.

„Celá táto situácia, pane. Nie je vtipné, že sme tu skončili práve my dvaja?“ spýtal sa so širokým úsmevom a Severus si uvedomil, že má rovnako krásny úsmev, aký mávala Lily - úprimný, láskavý a veselý.

„Vskutku, veľmi vtipné,“ zahundral.

„Pane?“ spýtal sa ten neskutočne otravný chrabromilčan.

„Čo?“ vyštekol po ňom.

„Viete, že dosť často používate slovo vskutku?“ spýtal sa zamyslene.

Vskutku, Potter?“ spýtal sa ho sarkasticky. Na jeho počudovanie sa Potter hlasno rozosmial. Snape sa zamračil a spýtavo sa naňho pozrel.

„Viete, že ste veľmi vtipný, pane. Máte ozaj zvláštny zmysel pre humor, ale páči sa mi,“ venoval mu ďalší úsmev a Severus sa len v duchu pýtal, za čo si zaslúžil tak krásne úsmevy.

Pršalo celé popoludnie. Počas, ktorého sa Potter neustále niečo vypytoval. Severus mal chuť si vyzuť ponožku a narvať mu ju do hrdla, aby aspoň na chvíľu stíchol.

„Viete, že mi väčšinou vybuchuje elixír, pretože mi doňho Malfoy hádže z vedľajšej lavice prísady? Všimol ste si to vôbec niekedy, pane?“ spýtal sa ďalšiu zo svojich otázok.

„Potter, nesnažte sa ma presvedčiť, že by som si na mojej hodine nevšimol tak závažný čin.“

Potter mykol plecami. „Vždy som myslel, že o tom viete a kryjete ho.“

„Potter, ak by som o tom vedel, okamžite by som zakročil. Neznesiem na svojich hodinách takéto správanie! Keď sa vrátime, budem si podobné priestupky všímať pozornejšie.“

Zelené oči zosmutneli. „Pane, skutočne veríte, že sa odtiaľto dostaneme?“

„To neviem, Potter.“

Nastala noc. Oblečenie mali konečne suché, kráčali svojou cestou až do úplnej noci. Bolo poriadne chladno, a tak si ľahli vedľa seba. Oheň sa im opäť nepodarilo založiť, pretože bolo veľmi mokro. Severus si vyzliekol hrubý habit a oboch ich prikryl. Potter začínal byť prechladnutý a nechcel riskovať, že by ochorel úplne. Ležali navzájom otočený chrbtami, ktorými sa jemne dotýkali.

Severu sa prebral na slabé výkriky, ktoré sa ozývali vedľa neho. Otočil sa k Potterovi, ktorý ležal na chrbte, nepokojne sebou hádzal a niečo mrmlal. Severus ihneď zistil, že má nočnú moru. Jemne ho chytil za rameno a zatriasol ním.

„Potter, zobuďte sa.“

Mladík nereagoval „No tak, Potter!“

Potter zrazu prudko otvoril oči a vystrašene sa vôkol seba obzeral. Nuž, žiadne príjemné miesto po prebratí z nočnej mory. Chvel sa a z očí mu tiekli slzy.

„Harry, ste v poriadku?“ spýtal sa šeptom. Musel priznať, že ho zelené oči, ponorené v strachu a bolesti, vydesili.

Mladík prerývane dýchal a stále sa obzeral vôkol seba, až jeho oči narazili na tie Snapeove.

„P-pane?“ spýtal sa chraptivo.

„Áno, som to ja... mali ste nočnú moru. Už je to v poriadku,“ šepkal a sám bol prekvapený nežným tónom svojho hlasu. Čo to len s ním ten prekliaty chlapčisko spravil?

Harry prikývol a prisunul sa bližšie k Severusovi. Strach z jeho očí nemizol. Severus sa neodtiahol. Zodvihol ruku a jemne ho pohladil po vlasoch. „Bol to iba sen,“ povedal potichu a ani sám netušil, kde sa to v ňom berie.  

Potter znovu slabo prikývol a pomaly zatváral oči, ktoré začínali byť opäť pokojné. Bol k nemu taký natisnutý, že mohol cítiť jeho dych na svojej tvári. Cítiť teplo a jemné chvenie jeho tela. Severusa prekvapilo ako sa mladík upokojil, keď sa ho dotkol. Čakal, že sa uhne, nuž čakal hocijakú negatívnu reakciu. No mladík sa pod jeho dotykom uvoľnil. V slabom svetle pozoroval jeho už pokojnú tvár. Neodolal a opäť ho pohladil, tento krát po tvári. Pod prstami cítil hladkú pokožku až narazil na jemné strnisko na čeľusti. Harry si povzdychol a v spánku sa pritiahol ešte bližšie k Severusovi. Teraz sa nepatrne dotýkali hruďami. Severus schmatol habit, ktorým boli prikrytý a vytiahol ho Harrymu až po krk. Stále sa slabo triasol. Nakoniec zaspal, pozorujúc jeho spiacu tvár a myslel na Lily. 

pismo.jpg

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...

(Profesor, 29. 5. 2015 20:53)

Takže je přece skoro vyhmátli. Hezký díl.

Re: ...

(Sonka, 19. 8. 2015 20:33)

Ďakujem :)

komentar

(Anonim , 19. 4. 2015 20:28)

pls dalsi cast koukam pises skvele a kdyz sem mrkla na kp no proste pises bajecne :D

Re: komentar

(Sonka, 21. 4. 2015 8:15)

Anonim, jejo ďakujem :) Ďalšiu časť pridám dnes :) Som rada, že sa ti ff páči :)

HPSS

(ranchan, 19. 4. 2015 12:26)

Napínavé už od začátku. Úžaná kapitola a těším se na další pokračování

Re: HPSS

(Sonka, 21. 4. 2015 8:15)

Ďakujem veľmi pekne, ranchan :))

Skauti

(Mononoke, 12. 4. 2015 10:59)

Adrenalínový začiatok poviedky pekne graduje...
som zvedavá ako Zmija s Levom v divočine prežije.

Re: Skauti

(Sonka, 21. 4. 2015 8:13)

Mononoke, jé ďakujem ako sa to pekne rýmuje :))

++++++

(Bobina, 8. 4. 2015 17:23)

Vypadá to dobře, jenom mi je divné, že si Potter dokázal vyčarovat vodu s miskou, ale deku nebo kabát či bundu ne, protože mu byla zima i první noc a to ještě mohl čarovat.

Re: ++++++

(Alex, 10. 4. 2015 11:30)

To mu asi nedoplo, Bobina, veď vieme aký je Harry :D

Milá Sonka, začala som čítať Krvavé proroctvo a zatiaľ je to úžasné. Nedalo mi to a nazrela som aj sem a čo iné som od teba mohla očakávať po tých skvelých kapčách KP, než ďalšiu skvelú fanfiction :-) Vyzerá to výborne, veľmi sa teším na ďalšiu kap :-)

Re: Re: ++++++

(Sonka, 21. 4. 2015 8:12)

Ďakujem, Alex. Veľmi si ma potešila som rada, že sa ti páči aj KP :)

Re: ++++++

(Sonka, 21. 4. 2015 8:13)

Bobina, no to som nedomyslela :D Ďakujem za komentár :)

><

(Siri, 8. 4. 2015 9:42)

tato poviedka sa mi zacina velmi pacit ... Harry je tu super a Sev je Sev parada. prosim dalsiu cast!

Re: ><

(Sonka, 21. 4. 2015 8:11)

Ďakujem, Siri :)