Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


5. kapitola - Tlkot tvojho srdca

17. 5. 2015

UPOZORNENIE: slash sex 

Stále bola hustá tma, ktorú prerušovalo len mesačné svetlo. Severus bol vytočený, frustrovaný, unavený a na pokraji síl. Približne pred pol hodinou zistil, že už tretíkrát ide okolo toho istého stromu. Poznal to podľa veľmi špecifickej rastliny, Nariekavky, ktorá pri ňom rástla a potichu vzlykala. Harry bol stále v bezvedomí, ale dýchal... zatiaľ. Pevne si ho privinul k sebe a opäť raz zmenil smer. Začínal byť skutočne dezorientovaný a pomaly ho prepadalo zúfalstvo.

Zrazu započul šuchot, ktorý sa k nemu približoval a sprevádzalo ho silné syčanie. Zrak mu ihneď padol k zemi, po ktorej sa priamo k nemu plazil dlhý zelený had. Nakoniec zastal a zodvihol hlávku. Celkom isto to bol ten istý had, s ktorým sa Harry včera rozprával. Chvíľu naňho hľadel žltými zrenicami, ktoré svietili i v tme a začal syčať.

„Ja ti nerozumiem, ty hlúpy had,“ zavrčal šeptom Severus. Hlasivku mu už akosi nefungovali, zrejme kvôli tomu suchu, čo mal v ústach.

Had naklonil hlavu do strany akoby premýšľal. Divné stvorenie, pomyslel si v duchu. Nakoniec sa zelené telo otočilo a začalo sa plaziť tou istou cestou, ktorou za nimi prišlo.

Severus stál na mieste a premýšľal či ho má nasledovať. Koniec koncov, Harry vravel, že im had ukáže cestu von. Možno ju už našiel. Jeho vnútro obliala vlna nádeje.

Plaz zastal, opäť po ňom pozrel a pokračoval v ceste. Tak to bola jasná výzva. Severus ho nasledoval. Bol taký vzrušený, že zabudol na únavu i nedostatok tekutín.

Čochvíľa začalo svitať. Zubaté lúče februárového slnka si predierali cestu skrz stromy. Zelený had sa s ľahkosťou plazil po suchej tráve. Severus odhodlane kráčal za ním, tisnúc si Harryho čo najbližšie k svojmu telu, aby cítil zdvíhanie jeho hrudníku.

Severus si všimol, že svetla je stále viac a stromov naopak menej. A potom to uvidel. Tam v diaľke jeho ostrý zrak zachytil nepatrné magické vibrácie. Silové pole, mocná ochrana, ktorá bránila premiestňovaniu. Nemohol tomu uveriť. Mal chuť toho prekliateho hada vybozkávať. Bezmyšlienkovito sa rozbehol. Srdce mu skákalo v hrudi vzrušením.

Ucítil mierny tlak a dopadol na kolená. Dokázali to, sú vonku.

„Sev...“ zachrapčal slabo Harry, ktorý stále ležal v jeho náručí.

Severus mu pozrel do pootvorených očí a usmial sa. „Ideme domov, Harry,“

Zrazu sa k nim doplazil zelený had a obtočil sa vôkol Harryho ruky. Mladík mu venoval slabý úsmev a zatvoril oči.

Nevedel či sa zvládne premiestniť ešte k tomu i s Harrym. Bol príliš slabý. Stisol pery a snažil sa vyvolať všetku svoju mágiu. Pevne zatvoril oči a náhle ucítil tú známu silu, ktorá ho začala ťahať. Obkolesil ich vír farieb až dopadli na drevenú podlahu U troch metiel. Jediné miesto v Rokville, ktoré je prepojené s Rokfortom skrz Hop-šup sieť.

„Profesor Snape?“ ozval sa prekvapený hlas madam Rosmerty.

Severus kľačal na zemi a pevne zvieral bezvládneho mladíka. Vzhliadol do bledej ženskej tváre. „Potrebujem... sa okamžite premiestniť do Rok-fortu,“ dostal zo seba šeptom. Rozprávanie mu robilo značné problémy. Namáhavo sa zodvihol na nohy a prešiel ku krbu. Absolútne si nevšímal okolie. Jediné na čo sa sústredil, bolo dostať Harryho na ošetrovňu.

„Iste, iste... tu je prášok.“ Strčila mu do ruky vrecko, z ktorého si za hrsť nabral a vstúpil do krbu. Rýchlo zamrmlal miesto určenia a sledoval ako ich pohlcujú zelené plamene.

Vystúpenie z krbu nebolo vôbec príjemné. Tvrdo dopadol na zem až sa mu Harry vyšmykol z rúk. Doplazil sa k jeho telu a pevne mu stlačil studenú ruku. „Poppy!“ zvolal z posledných síl. Prosím nech žije. Prosím... behalo mu mysľou.

„Svätý Merlin!“ započul hysterické zvolanie. „Severus.... Harr...“

To bolo posledné čo ešte vnímal, než ho obklopila čierno-čierna temnota.

***

Pomaly otvoril oči. Cítil sa pohodlne. Ležal na mäkkej posteli, prikrytý teplou perinou. Okolo neho boli biele závesy, ktoré slabo svietili v tmavej miestnosti. Do nosa mu udrel známy dezinfekčný pach. Ošetrovňa, prebleslo mu mysľou. Merlin, bolo také úžasné byť opäť doma.

„Chlapče môj, ako sa cítiš?“ ozval sa vedľa neho starostlivý hlas Albusa Dumbledora.

Opatrne pootočil hlavou a zistil, že po pravej strane jeho postele sedí starý čarodejník. Spokojne naňho pozeral tými vševediacimi nezábudkovými očami.

Zamyslel sa nad jeho otázkou. Fyzicky sa cítil výborne. Och, ako už dlho nie. Bol oblečený v suchých a čistých veciach. Ležal na pohodlnej posteli. Nepociťoval hlad ani smäd. Ale niečo mu tu nehralo. Harry! Prudko sa posadil.

„Kde je Harry?“ spýtal sa dychtivo.

Albus ho chytil za rameno a pozrel mu do očí. „Žije, Severus. Leží na posteli, ktorá stojí oproti tej tvojej. Poppy musela zavolať liečiteľov od svätého Munga, aby ho spoločným silami zachránili. Keď si ho priviedol bol na pokraji života,“ vysvetľoval potichu a trpezlivo. „Zachránil si ho, chlapče môj. Som na teba pyšný.“

Severus ho prestal počúvať už pri prvej vete. Žije... to jediné vnímal. To jediné bolo dôležité. „Musím ho vidieť,“ riekol zachrípnuto. Inak neuverím, že to skutočne prežil.

Na tvári jeho dlhoročného priateľa a zamestnávateľa v jednom, sa objavil malý úsmev. „Samozrejme, ak dovolíš, pomôžem ti,“ navrhol mu.

Severus ho ihneď odbil. „Zvládnem to i sám, Albus,“ riekol a opatrne sa postavil na bosé nohy. S Dumbledorom v pätách sa presunul na druhú stranu miestnosti. Pomaly odhrnul závesy a vkĺzol k lôžku, na ktorom ležal Harry. Albus sa postavil vedľa neho a spoločne pozerali na bledého mladíka.

Harryho tvár bola biela ako posteľná bielizeň. Havranie vlasy mal chaoticky rozhádzané na vankúši. Jeho pery už neboli popraskané a bez farby. Mali jemný ružovkastý nádych. Hruď zahalená pod bielym tričko sa v pravidelnom tempe zdvíhala. Ruky mal voľne uložená pozdĺž tela. Vyzeral tak krehko a zároveň mocne.

„Je... je naozaj v poriadku?“ spýtal sa rozochvene. Jeho hlas nikdy nebýval rozochvený, do pekla! Snažil sa ovládať svoje pocity, ale nedokázal zakryť strach, ktorý pociťoval kvôli mladíkovi. Aj tak ho Albus už dávno prehliadol, tak načo skrývať, to čo skutočne cítil?  

„Je to silný mladý muž, Severus. Silný fyzicky, ale najmä magicky. Jeho mágia ho po celý čas svojím spôsobom ochraňovala,“ zašepkal riaditeľ a pohladil Harryho po ruke.

Severusovým vnútrom sa rozliala úľava. Zo srdca mu spadol obrovský kameň. Nahlas si vydýchol.

„Nuž, chlapče, teraz chceš byť iste s Harrym chvíľku osamote. Pôjdem si ľahnúť. Je hlboká noc. Zajtra budeme mať kopu času na dlhší rozhovor,“ žmurkol naňho. Mávnutím prútika vykúzlil pohodlné kreslo a stratil sa za závesom.

Severus sa usadil do kresla a vzal si Harryho dlaň do tej svojej. „Dokázali sme to, Harry. Dokázali...“ zašepkal do tmy. Celkom automaticky vtisol bozk na chrbát Harryho dlane. Stále nemohol uveriť, že to všetko prežili. Koľko vlastne blúdili v tom prekliatom lese? Nemal tušenia. Dni boli fádne a čudesne zahmlené. Najmä tie posledné hodiny bez jedla a vody. Mali šťastie, neuveriteľné šťastie.

Naraz jeho zrak padol na zeleného hada, stočeného na Harryho bruchu. Takmer ho prehliadol. Vďaka tomuto malému stvoreniu sa odtiaľ dostali...

Ozval sa slabý ston.

Zelené oči boli pootvorené a hľadeli do tmy pred sebou. Ružovkasté pery boli pevne stisnuté. Dlaň, ktorú stále držal ho slabo stisla. Srdce mu začalo búchať rýchlejšie. Pamätal si ten pocit, keď si myslel, že už nikdy tie prekrásne oči neuvidí. A vedel, že to čo vtedy cítil nechce cítiť už nikdy. Opatrne mu položil ruku na hruď čím na seba upútal jeho pozornosť.

„Pokoj, Harry... už je to v poriadku. Sme v bezpečí,“ prehovoril do ticha.

Harry sa viditeľne upokojil. „Ošetrovňa,“ vydýchol so značnou úľavou v hlase. Zelené oči sa k nemu opäť stočili. „Dokázal si to, Severus... dostal si nás odtiaľ.“

Severus si preplietol prsty s tými jeho a pozrel na spiaceho hada. „Mal by si sa poďakovať svojmu malému priateľovi. To on mi ukázal cestu.“

Harry háďa voľnou rukou pohladil po hlávke. „Kto by to bol povedal, že aj hady dokážu byť láskavý.“

Severus pocítil, že narážka patrila i k jeho osobe. Bol predsa riaditeľom Slizolinskej fakulty. Znak hada k nemu nemysliteľne patril. „I hady majú srdcia.“

„O tom nepochybujem,“ pousmial sa a obdaroval ho hrejivým úsmevom.

Severus si uvedomil, že sa mu na Harrym najviac páčil jeho úsmev. Nikdy nevidel nikoho sa usmievať tak ako jeho. Hneď ako sa kútiky jeho pier stočili do úsmevu, rozžiaril i tie najtemnejšie miesta. Prinášal svetlo do temnoty. Prinášal teplo do jeho chladného srdca.

„Severus?“ ozval sa nesmelo.

Majster elixírov sa vytrhol zo svojich myšlienok. „Áno?“

Harryho líca nabrali slabú červeň. „No... ja...“

Severus nadvihol obočím. V duchu sa nesmierne bavil nad Harryho plachosťou.

„Myslím, že nezaspím pokiaľ nebudeš ležať vedľa mňa,“ vyhŕkol rýchlo a zahryzol si do pery.

„Obávam sa, že by to bolo veľmi nevhodné. Tam v lese sme už viac neboli žiakom a učiteľom, ale tu sme.“

„Cítim sa s tebou bezpečne,“ zašepkal a privrel oči.

Severus cítil, že si Harryho myseľ ešte plne neuvedomovala, že sú vonku z toho pekla. Stále sa mierne chvel a svaly mal slabo napäté akoby očakával útok. I on sám si za tie noci zvykol mať Harryho po svojom boku. Cítiť druhé telo vedľa toho svojho. Cítiť jeho dych na tvári.

Severus si vzdychol. Potreboval ho rovnako ako on potreboval jeho. „Ale iba kým nezaspíš,“ riekol porazenecky a uložil sa vedľa mladíka, ktorý sa medzitým odsunul a urobil mu miesto.

Harry si ľahol nabok čím zobudil zelené háďa, ktoré sa mu obmotalo vôkol ruky a spalo ďalej. Severus sa tiež uložil na ľavý bok. Posteľ bola malá pre oboch, takto mali aspoň viac miesta.

Bez slov si hľadeli do očí. Delilo ich len pár centimetrov. V zelených očiach mohol vidieť zmätok. Zmätok, ktorý pociťoval i sám Severus. Snažil sa zistiť čo presne k tomuto mladému mužovi cíti. Nebol hlupák, uvedomoval si, že je to láska. Aké smiešne, že za tých pár dní či týždňov strávených s ním, sa doňho zaľúbil.

Severus vedel, čo je to láska. Miloval... raz a myslel, že to bolo naposledy. Lily bola jeho láska, bola jediná, ktorá mu rozumela. A teraz prišiel jej syn, ktorým donedávna opovrhoval. Och, ale mohol Harry cítiť to isté? Bol o toľko rokov mladší, bol atraktívny... bol hrdinom. A čím bol on? Nie je možné, aby sa niekto taký zamiloval práve doňho. Bolo by to až príliš krásne, aby to bola skutočnosť.

Harry sa k nemu pritiahol bližšie a zavŕtal si hlavu k jeho krku, na ktorom mohol cítiť jeho teplý dych.

„Mám ťa rád, Severus,“ riekol mladík tlmene.

Severusa opäť raz zahrialo pri srdci. Bola len jedna osoba, ktorá mu kedy povedala, že ho má rada. A tou druhou sa stal Harry. Jednou rukou ho objal a ponoril si tvár do jeho strapatých vlasov.

„Aj ja teba, Harry,“ zašepkal takmer nečujne a privrel oči. „A teraz spi.“

Nevedel čo bude ďalej. Nevedel, ako bude ich vzťah pokračovať, ako sa bude vyvíjať. Rozhodol sa to nechať na Harrym. Počkal kým mladík zaspal. Naposledy mu vtisol nežný bozk na čelo a pobral sa do svojej vlastnej postele.

***

O pár dní neskôr ich prepustili. Severus sa vrátil do svojho všedného života. Pomaly sa dostal do každodenného kolobehu. Prvá hodina, ktorú mal s piatakmi bola celkom... nuž divná. Tie prekliate decká po ňom pozerali akoby snáď prišiel z inej planéty. Samozrejme už všetci vedeli, čo sa stalo. Každý bol informovaní o ich úteku z Voldemortovho panstva. Vznikali rôzne špekulácie a po hrade vírili tie najabsurdnejšie klebety.

Severus práve obedoval vo Veľkej sieni a snažil sa nevšímať si pohľady, ktoré k nemu neustále smerovali. Ako tých sopliakov nenávidel! Nemôžu sa starať o seba? Očami zablúdil k chrabromilskému stolu.

Harry sedel v kruhu svojich priateľov, ktorí mu očividne nechceli dať pokoj. Všetci Chrabromilčania naňho hľadeli a neustále sa niečo vypytovali. Videl, aký je mladík bledý, mohol cítiť ako mu to lezie na nervy. Mal chuť ho vziať k sebe do bytu a zamknúť ho tam pred celým svetom. To, žiaľ, nebolo možné. Od prepustenia z ošetrovne s ním nebol osamote. Obaja mali čo doháňať. Museli sa opäť dostať do svojich úloh.

Po obede mal prvú hodinu so siedmakmi. Čiže prvú hodinu s Harrym po tom všetkom. Tak ako zvyčajne vkročil s vejúcim habitom do učebne a rázne sa postavil ku katedre.

„Budeme pokračovať tam, kde ste skončili s profesorom Dumbledorom, ktorý ma zastupoval v čase mojej neprítomnosti,“ prehovoril svojim hlbokým chladných hlasom. „Učili ste sa teóriu na prípravu elixíru, ktorý nesie názov Dúšok živej smrti, takže predpokladám, že ste celkom kompetentní tento nápoj pripraviť. Láskavo si otvorte učebnice na strane 154 a puste sa do práce. Máte na to šesťdesiat minúť. Odteraz,“ riekol a sledoval, ako začali všetci horlivo listovať a nosiť potrebné veci na lavicu. Všimol si, ako sa na Harryho tvári mihlo zúfalstvo. Iste, že nemal potuchy ako nápoj pripraviť, keďže bol i on neprítomný.

„Pán Potter,“ oslovil ho formálne. „Keďže ste boli počas danej výuky tak isto neprítomný, prečítajte si teóriu na strane 149. Elixír pripravíte budúcu hodinu,“ informoval ho a mohol vidieť jasnú úľavu, ktorá sa rozliala po jeho tvári.

Niektorí po ňom hodili prekvapené pohľady. Samozrejme, ešte pred pár týždňami by si poriadne vychutnal ďalšie Potterove zlyhanie na jeho hodine, ale odvtedy sa veľa vecí zmenilo. „Mám snáď recept napísaný na čele, vážení!“ zavrčal na nich. Niektorí idioti sa mykli a vrátili sa do práce. Najradšej by ich všetkých preklial.

Počas hodiny si všimol ako Harryho pohľad sem-tam zablúdil k lavici, pri ktorej sedával Draco Malfoy. Od Albusa sa dozvedel, že po tom incidente s prenášadlom, sa mladý Malfoy na Rokforte už neukázal. Dobre mu tak. Roztrhol by toho fagana vlastnými rukami.

***

Severus toho večera sedel vo svojich komnatách a pripravoval sa na zajtrajšie hodiny. Išlo mu to ozaj pomaly. Jeho myšlienky neustále blúdili k Harrymu. Zrazu sa ozvalo slabé zaklopanie na dvere. Bolo už dávno po deviatej, nemal tušenia koho to sem čerti nesú. Otvoril dvere s úmyslom poriadne dotyčnému vynadať, ale nikto za nimi nestál. Zamračil sa. Ak si z neho niekto strieľa... A vtom tam stál Harry. V rukách zvieral striebristý plášť a tváril sa rozpačito.

„Prepáč, že ťa ruším tak neskoro, ale predpokladám, že si ešte nespal,“ prehovoril potichu.

„Poď ďalej,“ dostal zo seba a vpustil ho dovnútra. „Nevyrušil si ma... vlastne som nemal nič konkrétne na práci,“ zaklamal, no vlastne ani veľmi neklamal. Na prácu sa nemohol sústrediť.

Harry sa posadil na hnedý gauč, ktorý stál oproti krbu z čierneho mramoru.

„Máš to tu pekné,“ povedal užasnuto, skúmajúc okolie.

Severus sa pousmial a posadil sa vedľa neho. „Čo si čakal?“

Harry si prehrabol vlasy a zasmial sa. „To nechceš vedieť.“ Hneď po tom zvážnel a pozrel sa mu do očí. „Chýbal si mi,“ priznal priškrteným hlasom.

Severus si pozorne obzeral jeho tvár. „Dúfam, že tie kruhy pod očami nemáš kvôli mne... zlé sny?“

Harry sklonil hlavu k svojmu lonu. „Ani nie... ja len... neustále sa budím a myslím si, že sme stále v lese a potom zistím, že neležíš vedľa mňa a začnem panikáriť.“

Severus ho opatrne chytil za ruku a jemne ju stlačil. „Potrebuješ čas, Harry. Nemôžeš čakať, že sa len pár dní od návratu z toho miesta úplne spamätáš.“

Harry mu stisk opätoval. „Severus... ja nechcem, aby sa to, čo sa medzi nami stalo, skončilo,“ povedal vážne. „Už nechcem byť bez teba... nechcem, aby sa všetko vrátilo do starých koľají.“

Severus nasucho preglgol. „Si si istý, Harry?“

„Viac než istý... len chcem vedieť, čo vlastne cítiš ty,“ zabodol doňho tie prekrásne oči.

Severus mlčal. Druhou rukou ho nežne chytil za líce a pritiahol si ho k sebe. Naposledy mu pozrel do očí, pred tým než ich zavrel a prisal sa na jeho mäkké pery. Jazykom ho láskal najprv na spodnej a potom na vrchnej. Boli také hladké a teplé.

Nakoniec pomaly vkĺzol do vnútra a ochutnával tú úžasnú sladkosť jeho úst. Nikdy sa s nikým nebozkával tak, ako s Harrym. Nikdy nič také počas bozku necítil ako to, čo sním. Tep sa mu značne zrýchlil, v ušiach mu hučalo a žalúdok sa mu skrúcal akoby v ňom poletoval celý kŕdeľ motýľov. Skutočne sa cítil ako pochabý tínedžer pri prvom bozku, ale bolo mu to jedno. S radosťou prijímal všetky tie úžasné pocity, ktoré sa mu rozlievali útrobami.

Harry jeho bozk vášnivo opätúval. Zacítil, ako ho rukou chytil vôkol pásu a pritlačil si ho bližšie. Druhou rukou mu začal rozopínať nespočetné množstvo gombíkov na veste. Severus sa odtiahol z bozku a vážne mu pozrel do očí.

„Toto by sme nemali, Harry. Stále si môj študent,“ prehovoril zadýchane. „Mali by sme počkať,“ dodal, keď videl ten nesúhlasný pohľad.

Harry sa smutne zasmial. Jedna z iskier v jeho zelených očiach sa vytratila nevedno kam. „A na čo, Severus? Načo máme počkať? Voldemort zúri a vraždí v neuveriteľnom tempe. Čoskoro ho budem musieť zabiť. A myslím, že nikto neverí tomu, že tento náš záverečný stret prežijem. Tak, na čo vlastne máme čakať, Severus?“ spýtal sa nespúšťajúc tie zelené oči z tých jeho.

Severus si uvedomil, že Harry nedospel len po fyzickej stránke, ale najmä po tej mentálnej. A možno býval takýto odjakživa, len on to nechcel vidieť. Nikdy nevidel nikoho, kto by bol tak zmierený s osudom ako bol Harry stým svojim.

Náruživo sa mu prisal na ústa až sa ocitli ležato na sebe. Bolo skvelé cítiť Harryho mužné telo pod tým svojim. Harryho prsty sa vrátili k svojej predošlej činnosti a pokračoval v rozopínaní gombíkov. Severus ústami skĺzol k jeho odhalenému krku a nežne sa zahryzol do tej citlivej pokožky. Počul ako Harry slastne vzdychol a prestal s rozopínaním.

„Načo ti je toľko gombíkov,“ zafrflal a Severus si uvedomil, že je do pol pása nahý.

Vzhliadol do Harryho vysmiatych očí. „Kde zmizlo moje oblečenie?“

Harry sa zachechtal a rukami ho hladil po ramenách. „Nuž, predpokladám, že som ho celkom omylom premiestnil do tvojej skrine. Aspoň dúfam.“

Severus mu vtisol drsný bozk na pery. „Omylom?“ vydýchol mu do úst.

„Mmmm,“ vyšlo z Harryho, ktorý mu začal bozkávať úzky krk.

„Nemohol by si to kúzlo použiť na všetok náš odev?“ spýtal sa a pevne zavrel oči pod návalom všetkej tej slasti. Harryho ústa opustili jeho rozcitlivený krk. A vtom boli obaja úplne nahí. „To kúzlo ma musíš rozhodne naučiť,“ riekol s úsmevom a obzeral si Harryho svalnatú hruď.

Harry sa zasmial a Severus mohol jasne cítiť jeho erekciu oproti tej svojej. Merlin, tak veľmi po ňom túžil. Začal prirážať proti nemu, zatiaľ čo mu posieval tvár bozkami. Zbožňoval stony, ktoré vychádzali z jeho hrdla zakaždým, keď sa pohol proti jeho tvrdej erekcii.

Prebozkával sa až k jeho hrudi a prisal sa mu na bradavku, ktorá okamžite stvrdla. Nasal ju medzi pery a jemne sa do nej zahryzol. Harryho telo sa prehlo a Severus mohol počuť, ako niečo syčí hadím jazykom. Nesmierne ho to vzrušovalo. Merlin, jeho sykot sa mu zabodol priamo do slabín. Divoko začal prirážať oproti jeho vzrušeniu a jazykom brutálne vnikol do jeho úst. Ponoril sa tak hlboko až Harry lapal po dychu.

Harry ho schmatol za zadok a do pokožky mu zaryl nechty. Bolo to bolestivé, ale nesmierne vzrušujúce. Stále divoko prirážal a mal pocit, že už dlhšie nevydrží. Harryho stony a syčanie ho privádzali do šialenstva. Pocítil ako sa Harryho penis zašklbal.

„Severusss,“ zasyčal v extázy a hlasito vykríkol.

Severus to už nemohol ďalej vydržať. Sledoval Harryho výraz počas orgazmu. Jeho zelené oči sa leskli ako dva smaragdy. Pevne sa mu zahryzol do ramena, aby stlmil vlastný výkrik, keď naňho prišiel zdrvujúci orgazmus. Stisol viečka, pretože sa mu zahmlilo pred očami.

Zrazu sa s ním svet zatočil a dopadol na niečo tvrdé. Vzápätí ucítil ako naňho tresklo spotené pevné telo.

„Uf,“ vzdychol a otvoril oči.

Zistil, že leží na zemi vedľa gauču a hľadí naňho Harry, ktorý ležal na ňom.

„Zrejme sme spadli,“ uškrnul sa mladík.

„Nuž, očividne áno,“ pousmial sa a obkrútil ruky vôkol Harryho, ktorý si zaboril tvár k jeho krku a stále sa pochechtával.

„Máš príliš malý gauč,“ riekol a pobozkal ho na čeľusť.

„Budem na tom musieť popracovať,“ povedal, ešte stále zadýchane, a vdýchol tú opojnú vôňu Harryho vlasov.

„Sme celí lepkaví,“ zamrmlal Harry.

„Navrhujem použiť sprchu,“ odvetil Severus a zachytil šibalský pohľad, ktorý mu venoval ten zeleno-oký diabol.

O pár sekúnd už stál pod teplým prúdom a užíval si ten neskutočný výhľad, ktorý sa mu naskytol. Očami prešiel po celej Harryho postave. Cez silné stehná, úzky pás, rozkrok, z ktorého viedla cestička chĺpkov až k pupku. Pevné štíhle brucho, hruď, svaly na ramenách. Atraktívna tvár, po ktorej stekali kvapky vody a zlepovali mu dlhé atramentové mihalnice, z pod ktorých naňho pozerali tie hlboké smaragdy. Severus hlasno vydýchol a prudko nasal vzduch späť do pľúc.

Harry sa k nemu pritisol a obtočil vôkol neho paže. Vtisol mu ľahký bozk na pery a tvrdo ho pritlačil o kachličkovú stenu. Severus si uvedomil, že už opäť začína tvrdnúť. Sakra, nebol žiaden mladík, aby sa tak rýchlo vzrušil, ale pohľad na Harryho a ten pocit jeho krásneho tela, ktoré sa tlačilo na to jeho, bolo dostatočným dôvodom vzrušiť sa i po práve prežitom orgazme. Harry ho precízne bozkával od krku, pomaly prešiel na hruď. Ochutnal jeho bradavky. Bože, to bol pocit. Tie hriešne ústa na jeho bradavkách boli na nezaplatenie. O chvíľku skĺzol k jeho bruchu. Jazykom mu pošteklil pupok až ucítil, ako si vzal do úst jeho bolestne tvrdé vzrušenie.

Severus hlasito zavzdychal a vnoril si prsty do jeho mokrých vlasov. „Harry... to nemusíš,“ vzdychol a oprel si hlavu o kachličky za ním.

Harry mlčal a Severus zastonal, keď tie úžasne teplé ústa pohltili jeho penis až pokoreň. Z tohto vydedukoval, že Harry rozhodne nebol žiaden začiatočník. Z ústami to vedel až veľmi dobre.

Avšak na ďalšie podobné dedukcie mu neostával čas, pretože jazyk, ktorý ho lízal po celej jeho dĺžke a rýchle tempo, akým ho Harry hltal boli príliš intenzívne, než aby vôbec premýšľať mohol. Vlhké prsty ho začali masírovať na miešku, zatiaľ čo mu tie ústa sali špičku penisu a Severus vedel, že už dlho nevydrží. Nechcel ešte vyvrcholiť, preto vzal Harryho za ramená, zodvihol ho hore a surovo mu vyplienil ústa, v ktorých mohol cítiť vlastnú pižmovú príchuť.

„Chcem ťa, Severus,“ zastonal proti jeho ústam.

Už len tá predstava, že by vyvrcholil hlboko v Harryho tele, bola neuveriteľná.

„Prosím,“ vzdychol Chrabromilčan a začal sa oňho trieť vlastným tvrdým vzrušením.

Severus mu pozrel do očí a keď v nich videl toľkú túžbu neodolal. Nežne ho pobozkal, pretočil sa a pre zmenu to bol on, kto oprel Harryho o chladnú stenu. Chvíľku obdivoval Harryho pevný zadok, ktorý sa mu tak dychtivo ponúkal. Pobozkal ho na chrbát, jednu ruku obtočil vôkol jeho šmykľavej hrude a prostredníkom jemne vnikol do toho úzkeho otvoru. Cítil ako mladík na moment stuhol, ale vzápätí súhlasne vzdychol a Severus sa odvážil pohybovať von a dnu. Harry začal prirážať, a tak doňho vnoril ďalší prst.

Harry sa k nemu natočil tvárou a drsne ho pobozkal, vzdychajúc mu do úst, zatiaľ čo doňho vnikal prstami.

O chvíľu sa odvrátil k tvárou k stene a zastonal: „Sev... už.“

A Severus mu veľmi rád vyhovel. Nasmeroval špičku svojho tvrdého penisu k jeho otvoru a vsunul sa do tej klzkej úzkej štrbiny. Harry prirazil a Severus sa doňho bolestne pomaly ponoril až po koreň. Trpezlivo čakal, kým si naňho Harry zvykne. Nežne ho bozkával po šiji a ramenách. Rukou pevne uchopil jeho penis a dlaňou prechádzal po celej jeho dĺžke. Harry sa zvíjal slasťou a niečo nezrozumiteľne syčal.

„Sev... ak sa vo mne... okamžite... nezačneš hýbať, tak ti vyhodím celú kúpeľňu do povetria,“ riekol vzrušene a čelom sa oprel o zamokrené kachličky.

Severus pustil ten tvrdý sval a pevne uchopil Harryho za boky. Pomaly začal prirážať a stonať, keď sa zas a znova celý ponáral do Harryho úžasného tela. Zaklonil hlavu a užíval si teplé kvapky, ktoré mu dopadali na rozhorúčenú tvár. Mal za sebou už veľa sexuálnych skúseností, ale nikdy sa necítil tak neuveriteľne, ako keď prirážal do Harryho.

„Bože, Severus,“ zavzdychal Harry a natočil tvár k tej jeho s nemou prosbou o bozk.

Severus sa dychtivo prilepil k jeho ústam ako magnet ku železu a rovnako, ako sa ponáral do tej úzkej dierky, sa ponáral jazykom do jeho sladkých úst. Čochvíľa začínal strácať kontrolu nad vlastným telom. Jeho myseľ obalila čudesná mrákava a nebol schopný triezveho uvažovania. Nekontrolovateľne prirážal a stonal, rovnako ako Harry, ktorý sa rukami opieral o stenu pred ním. Mierne si Harryho natočil a surovo doňho vrazil až zacítil, že objavil ten úžasný bod, čo spôsobilo, že sa jeho milenec prehol a zastonal o stupeň hlasnejšie. Znovu a znovu prirazil na ono miesto.

Ich sexuálny akt bol surový a nežný zároveň. Keď cítil, že už skutočne dlhšie nevydrží, vzal Harryho vztýčený penis do dlane a trel ho rovnakou rýchlosťou, akou doňho prirážal. Keď započul Harryho syčanie už dlhšie nevydržal, vybuchol v spaľujúcej záplave toho najúžasnejšieho a najintenzívnejšieho orgazmu, aký kedy zažil. Zatiaľ čo napĺňal Harryho vlastným teplým semenom, zacítil ako mu dlaň pokropila tak isto teplá tekutina.

Miestnosť sa naplnila slastiplnými výkrikmi ich oboch. Severus mal pocit, že na malú chvíľu vidí hviezdičky i keď mal oči zatvorené. Ten neuveriteľný pocit sa začínal vytrácať a Severus sa totálne vyšťavený oprel celou váhou o Harryho chrbát. Ešte stále bol v ňom, nedokázal si predstaviť, že by sa niekedy vytiahol z toho úžasného miesta. Cítil sa akoby bol konečne celý a úplný. Obe paže si obkrúžil skrz Harryho hruď a pritlačil si ho k sebe. Opäť mu vtisol bozk na šiju, opatrne a celkom neochotne, vykĺzol z jeho tela a otočil si ho tvárou k sebe.

Harryho líca boli červenkasté a jeho oči žiarili viac ako inokedy. Pery mal karmínovočervené a mierne opuchnuté od toľkých bozkov. Jednou rukou ho chytil za pás a druhou za šiju. Pritiahol si jeho tvár k tej svojej a vtisol mu ten najnežnejší a najláskavejší bozk, akého bol schopný. Harry ho pevne držal okolo pásu a zavzdychal.

Keď sa od seba konečne odtiahli, Harry prehovoril: „Severus... myslím, že už dlho nevydržím stáť na nohách.“ Usmial sa unavene.

Aj on bol poriadne vyšťavený, veď niet sa čomu čudovať. Vypol sprchu, oboch vysušil kúzlom a premiestnil ich do jeho spálne. Obaja sa zvalili na jeho veľkú mahagónovú posteľ a Severus ich prikryl. Harry sa automaticky pritúlil k nemu a hlavu si uložil na jeho hruď. Severu ho chytil vôkol pása, preplietol si s ním nohy a tvárou sa ponoril do jeho vlasov, ktorých vôňu priam zbožňoval.

Pobozkal Harryho do už suchých vlasov a spýtal sa: „Harry... dúfam, že máš nejakú adekvátnu výhovorku pre tvojich spolužiakov? Iste si niekto všimne, že si nespal vo svojej posteli.“

„Všetci vedia, že sa rád potulujem,“ zívol, „poviem, že som sa prechádzal po hrade a vrátil som sa, keď všetci spali. Nemaj strach, vo vymýšľaní výhovoriek som celkom dobrý.“

Severus neveriacky pokrútil hlavou. „Samozrejme, že som si toho vedomí. Výhovorky, ktorými si ma zasypával vždy, keď som ťa prichytil mimo koľaj po večierke, boli vskutku vyznamenania hodné.“

„Ou, ďakujem za pochvalu,“ zachechtal sa.

Severus sa usmial, keď počul Harryho smiech. Znovu ho pobozkal do vlasov.

„Dobrú noc, Severus,“ ozval sa o chvíľu.

„Dobrú noc, Harry,“ odvetil mu a uvedomil si, že už dlho sa necítil tak skvelo a šťastne ako sa práve tu a teraz cítil s Harrym. Zatvoril oči a spokojne sa nechal unášať spánkom.

pismo.jpg

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:)

(Oriana , 8. 6. 2015 14:10)

Zase som kúsok pozadu, bola som sa pozrieť, či tu máš novú kapitolku a spomenula som si, že túto som ešte ani neokomentovala, tak idem napraviť a potom sa snáď pustím do tej ďalšej.

Páči sa mi to, aj tá sexuálna scéna bola precítená. Som rada, ale v prvom rade, že sa zachránili z toho lesa, ešte že mali toho hada. No som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej. Zatiaľ je to fakt super :)

Re: :)

(Sonka, 9. 6. 2015 14:06)

Ďakujem, Oriana ♥

...

(Profesor, 30. 5. 2015 17:29)

Hezké. Harry a výmluvy na závěr.

Re: ...

(Sonka, 30. 5. 2015 21:17)

Ďakujem za komentár, Profesor :))

:-O

(Siri, 28. 5. 2015 11:26)

tym koncom si ma definitívne zabila,dokonale je to dokonale. Rychlo potrebujem dalšiu davku!

Re: :-O

(Sonka, 28. 5. 2015 15:31)

Ďakujem, Siri :)

Fúha!

(grid, 18. 5. 2015 18:22)

No ale toto! Ako sa nám chlapci rozbehli... Aj keď Sev otočil o 360 stupňov. Skvelá kapča, vďaka.

Re: Fúha!

(Sonka, 19. 5. 2015 12:40)

Áno, rozbehli, ako som už písala nevedela som to vydržať :D Ďakujem za komentárik, grid :)

...

(Abequa, 18. 5. 2015 11:33)

To bylo tak krásné, nejdříve ten had, pak probuzení v hradu a jak chtěli ležet vedle sebe... Pak to jak oba věděli že jsou na tom psychicky špatně a líbilo se mi že Harry ten krok k Sevovi udělal, jelikož Sev by to beztak neudělal... Jsem zvědavá jaké bude jejich ráno potom a jak to bude pokračovat dál... Děkuju a těším se :-)

Re: ...

(Sonka, 19. 5. 2015 12:39)

Veľmi pekne ďakujem, Abequa :)

====

(weras, 18. 5. 2015 7:09)

Díky za hada!!! Ko nečně se zachránili!! A ten konec,ten je prostě úžasný! Díky za kapitolu a moc se těším na další!!

Re: ====

(Sonka, 19. 5. 2015 12:38)

Nemáš za čo, weras :D Veľmi pekne ti ďakujem za koment :)