8. kapitola - Láska v temnote
UPOZORNENIE: slash sex, 18+
Nohami tvrdo dopadol na kamennú podlahu. Poobzeral sa a zistil, že sa nachádza v malej, no veľmi slušne zariadenej obývacej izbe. Steny pokrývala béžová tapeta, na ktorej viseli rôznorodé obrazy. V rohu stála červená sedačka s dreveným stolíkom. Okná boli zatiahnuté mohutnými závesmi. Zo stropu visel kryštálový luster, ktorý osvetľoval miestnosť.
„Toto je Dumbledorov tajný dom. Zdedil som ho za istým účelom, máme sa tu zdržovať pokým budeme pátrať po horcruxoch. Je nevystopovateľný a veľmi dobre chránený,“ prehovoril Harry potichu.
Severus na sucho preglgol, keď si uvedomil s kým sa nachádza v jednej miestnosti. Tento mladý muž, len pred malou chvíľou, zabil bez prútiku armádu smrťožrútov.
Harry bol otočený k nemu a pozeral mu do očí. Jeho tvár bola kriedovo bledá a triasol sa. Severusove ruky automaticky vystrelili k nemu, keď zakolísal. Pevne ho stisol a pomohol mu posadiť sa na sedačku. Odhrnul mu z tváre pramienky vlasov a vtisol mu bozk na chvejúce pery. „Si v poriadku?“ Veľmi hlúpa otázka, avšak netušil čo iné povedať.
Harry prikývol a zahryzol si do pery. „Zabil som ich. Všetkých...“
„Ak by si ich nezabil, zabili by oni nás. Boli to brutálni vrahovia a zločinci. Ich život nemal nijakú cenu. Preto sú tvoje výčitky svedomia zbytočné. Len si predstav koľko ľudí, detí, stvorení umučili a zavraždili,“ snažil sa ho utešiť.
Harry ho objal vôkol pásu a zdrvene sa mu pozrel do očí. „Nemáš zo mňa strach?“ spýtal sa ho a vzápätí si oprel čelo o to jeho.
„Nie,“ odvetil Severus úprimne. Vedel, že by Harry neublížil nikomu, kto si to nezaslúži. Aj keď to, čo len pred malou chvíľou predviedol bolo značne znepokojujúce.
„Ale ja mám,“ zašepkal.
Severus ho znovu objal. Harry sa k nemu priam zúfalo tisol. „Nemusíš mať zo seba strach, Harry. Áno, priznávam, tvoja moc je desivá, ale si dostatočne silný na to, aby sa nevymkla tvojej kontrole. Aj keď skutočne netuším, kedy si sa ju naučil využívať takým ohromujúcim spôsobom,“ rozprával, pričom ho utešujúco hladil po chrbte.
„Neviem, čo by som bez teba robil,“ povedal Harry niekde pri jeho uchu. „Stojíš pri mne aj keď by ostatní odo mňa utekali, čo najďalej,“ riekol chraptivo.
„Sľúbil som ti, že budem s tebou až dokonca, nech sa stane čokoľvek. Nikdy ťa neopustím,“ povedal, na čo sa Harry odtiahol z jeho objatia a dychtivo sa mu prilepil na ústa.
Severus prekvapene vzdychol, až sa ich jazyky stretli a vzájomne sa ochutnávali. Harry si zamotal ruku do jeho vlasov a pritisol si ho bližšie. Severus ho držal za čeľusť a v srdci pociťoval toľkú lásku a oddanosť až si myslel, že to snáď ani nie je možné. Zrazu ucítil v ústach kovovú pachuť. Odtiahol sa z bozku a mohol vidieť, ako Harrymu steká z nosa tmavá krv. Tiekla prudko ako voda z kohútika. Harry vysilene klesol na jeho hruď. Severus ho schmatol za ramená a zodvihol ho zo seba. Harryho oči boli privreté, bol až chorobne bledý a krv mu zmáčala bradu i habit. Oprel ho o chrbát sedačky a dúfal, že im tu Albus zanechal nejaké elixíry.
„Myslím, že je moje telo oslabené, následkom mágie, ktorú som dnes použil,“ riekol mladík zachrípnuto, namáhavo zodvihol ruku a rukávom sa snažil očistiť od krvi, no samozrejme neúspešne, keďže krv stále tiekla a nezdalo sa, že by sa mala niekedy zastaviť.
Severus sa postavil. „Zájdem sa pozrieť, či tu máme nejaké elixíry.“
Harry prikývol a zatvoril oči. Severus vyšiel na úzku chodbu. Po pravej strane sa nachádzali schody do horného podlažia a vchodové dvere. Na ľavej boli otvorené dvere do kuchyne a dvere, ktoré by podľa jeho predpokladov mali viesť do pivnice. Otvoril ich a kráčal dolu až prišiel do malej miestnosti, kde sa nachádzali zaváraniny a konzervy. No okrem nich tu bola i plná polica rôznych flakónov s elixírmi. Samozrejme, že Albus myslel na všetko. Pár fľaštičiek si hodil do vrecka a vrátil sa späť na chodbu. No, keď sa chcel vydať do obývačky započul hlas.
„Severus,“ ozvalo sa zo schodov.
Severus si všimol nejaký pohyb v obraze, na ktorom bola vyobrazená čaša s vínom. Avšak, čaša by asi sotva volala jeho meno.
„Severus...“ ozvalo sa znovu z poschodia, no tichšie.
Majster elixírov pokrútil hlavou a nasledoval ten podivný hlas. Zvuky ho priviedli až pred tmavé dvere, za ktorými bola veľká spálňa. Napravo bola masívna posteľ s červenými obliečkami. Nočné stolíky s lampičkami. Dvere, ktoré celkom určite viedli do kúpeľne. A stará skriňa. Oproti posteli stál kamenný krb, nad ktorým visel...
„Albus?“ spýtal sa priškrtene a podišiel k obdĺžnikovitému obrazu so zlatým rámom, na ktorom bol namaľovaný Albus Dumbledore vo svojom obľúbenom pomarančovom habite.
„Chlapče, rád ťa vidím,“ usmiala sa maľba.
Severus prešiel prstami po plátne. „Myslel si vážne na všetko, keď si nám nechával tento dom,“ prehovoril už normálnym hlasom a odstúpil.
„Ako dopadol môj pohreb? Predpokladám, že bola slušná účasť,“ riekol pobavene.
„Nuž, pohreb nedopadol najlepšie,“ informoval ho a vzápätí mu vyrozprával všetko o útoku až po to, ako ich Harry zachránil.
Albusova maľba sa zamyslene mračila a hladila si dlhú bradu. „Vlastne som očakával, že sa Tom pokúsi zaútočiť,“ odmlčal sa a zamračil sa ešte viac. „Harry... vyzerá to tak, že je v ňom viac moci, než som si myslel. Fascinujúce...“ mrmlal si popod fúzy.
„Albus, toto je všetko len nie fascinujúce! Harry zavraždil armádu vycvičených čarodejníkov! A hovoríme tu o Harrym, nikdy sa z toho nespamätá, pre Merlina!“
Riaditeľ si povzdychol. „Severus,“ riekol pokojne, „Harry už dávno nie je tým, kým býval. Je to vodca a bojovník, ktorý vie, že smrť ako taká je nevyhnutná.“
Severus zaťal päste. „Urobil si z neho zbraň! Všetko si mal naplánované, tak ako vždy...“
„Nie, priateľu... Harry nie je žiadna zbraň a už dávno nie je tým vystrašeným chlapcom, ktorý sa nechal manipulovať. Je to silný mág, on je vyvolený a on sám vie najlepšie, čo má robiť. Stoj po jeho boku, Severus, a ver mu... nehľadiac na to, aké absurdné sa ti budú zdať jeho nasledujúce kroky.“
Severus sa mračil na ten prekliaty obraz, no nemal silu viac oponovať. Albusovi vždy veril. No v prvom rade veril Harrymu. „Ja len... Harry je to jediné, čo mi na tomto svete ostalo. Ty vieš, že ho...“ hlas sa mu zlomil. „Chcel by som ho od tohto všetkého ochrániť.“
Albus naňho chápajúco hľadel. „Chlapče môj, Harry nepotrebuje ochranu. Potrebuje len niekoho, komu môže veriť, niekoho, kto tu preňho bude a kto ho bude milovať a stáť po jeho boku.“
Severus si unavene pretrel tvár a prial si, aby tu s ním Albus skutočne bol. Tak veľmi potreboval svojho radcu a priateľa.
Albusova maľba sa začala obzerať. „A kde vlastne je?“
Dvere sa zrazu otvorili a do vnútra, ako na zavolanie, vošiel Harry. Pridržiaval sa steny, na ktorej ostávali krvavé fľaky od jeho rúk.
„Sev,“ vydýchol, „myslel... som... že sa ti niečo stalo... bol si preč... dosť dlho...“ zachrapčal.
Severus prešiel k nemu a prehodil si jeho ruku vôkol ramien. „Mal si počkať dolu. Mohol si pokojne spadnúť zo schodov,“ vyhrešil ho a uložil na posteľ.
„Och, nepreháňaj, Severus,“ riekol a nechal sa prikryť paplónom. „Čo... tu robíš?“ spýtal sa mladík podozrievavo.
„Najprv to vypi.“ K perám mu priložil elixír na doplnenie krvi.
„Fuj,“ zaškľabil sa a striasol.
Severus sa pousmial a handričkou, ktorú si privolal, mu poutieral zakrvavenú tvár. „Tento elixír som nevaril ja, takže za jeho príšernú chuť nezodpovedám,“ poznamenal, keď sa Harry ešte stále škľabil.
„Pche,“ odfrkol si, „tvoje eli-xíry nechutia o nič... lepšie,“ riekol a v očiach mu šibalsky zaiskrilo.
„Nebuď drzý, Potter,“ povedal s pretrvávajúcim úsmevom na perách. Odľahlo mu, že sa tá napätá atmosféra zmenila, aspoň nateraz.
Harry sa zrazu posadil až sa mu prikrývka zviezla k lonu. „No do pekla, neverím, že ste nám dali svoj obraz do spálne! No mňa...“
Harryho slová prehlušil smiech, ktorý pochádzal z Dumbledorovho obrazu. „Môj chlapče, žiadne obavy,“ ešte stále sa pochechtával. „Toto je len prechodný obraz. Originál sa nachádza v riaditeľni. Moje živé ja len chcelo, aby ste boli informovaní o tom, čo sa deje na škole, zatiaľ čo budete pátrať po horcruxoch. Z môjho listu vieš, že tento dom nie je napojený na Hop-šup sieť. Takže budete mať aspoň nejaký kontakt so školou,“ dopovedal a postavil sa z kresla. „Nuž, myslím, že pôjdem. Som nesmierne zvedavý, čo sa deje v Rokforte, po tom veľkom boji.“ Významne pozrel na Harryho, ktorý sklonil hlavu.
„A Harry,“ ozval sa ešte. „Pamätáš? Žiadne výčitky.“
Harry prikývol. „Žiadne výčitky, pane,“ zopakoval vážne.
Severus na nich hľadel a vôbec nerozumel. Albus im venoval úsmev a pískajúc si zmizol z obrazu, na ktorom ostalo len prázdne kreslo.
Otočil sa k Harrymu. „Čo to malo znamenať?“ spýtal sa nechápajúc.
„Iba pripomienka jedného z rozhovorov, ktoré som s Dumbledorom absolvoval,“ mávol rukou a položil si hlavu na vankúš.
Severus sedel na okraji postele vedľa Harryho a sledoval jeho tvár. Harry zatvoril oči, pod ktorými mal tmavé tiene, vyzeral akoby nespal celé mesiace. Vonku zahrmelo a čochvíľa do okien začal bubnovať dážď. Severusov pohľad namieril na odostreté okno a sledoval kvapky, ktoré stekali po skle.
„Kde to vlastne sme, Harry?“ spýtal sa zamyslene.
Mladík odpovedal, bez toho, aby otvoril oči. „V Litve, presnejšie na západe. Myslím, že sa tento región nazýva Žemaiti. Sme v hlboko v horách, míle od akejkoľvek civilizácie.“
Severus naňho neveriacky vzhliadol. „Ty si nás premiestnil z Rokfortu, z ktorého sa mimochodom premiestniť nedá, až do Litvy?“
„Hm,“ zamumlal v polospánku.
„Neuveriteľné,“ zamrmlal si pre seba, zatiaľ čo sa postavil a podišiel k oknu. Vôkol ich domčeka sa rozprestierali husté lesy a vysoké kopce pokryté stromami. Skutočne sa zdalo, že sú snáď na konci sveta. Obloha bola zachmúrená a v diaľke sa sem-tam zableslo.
Severus si uvedomil, že sa zotmelo, a tak prútikom rozsvietil lampičku, ktorá stála na nočnom stole. Ďalším mávnutím prútika zapálil drevo v kamennom krbe. Zatiahol červeno-zlaté závesy, vyzul si topánky, habit a unavene si ľahol vedľa Harryho. Sledoval jeho zdvíhajúcu hruď až pohľadom prešiel k jeho bledej tvári, ktorá bola v spánku pokojná a krásna. Ochranársky si ho pritúlil k sebe a do ucha mu zašepkal: „Milujem ťa.“
Bolo to prvý krát, čo vyslovil tieto dve slová nahlas. Hoci ten, komu boli určené ich nemohol počuť. Avšak páčilo sa mu vysloviť to, čo cítil. Pousmial sa nad tým teplým pocitom, ktorý sa mu usídlil v hrudi. Vtisol Harrymu bozk na spánok a čochvíľa zaspal tiež.
***
Severus padal do hlbokej temnej priepasti, no pred tvrdým dopadom otvoril oči a s búšiacim srdcom si uvedomil, že leží v posteli. Mohol počuť pukot ohníku v krbe, ktorý sám zapálil. Nočná lampička na jeho nočnom stole ešte stále svietila. Pomaly sa upokojil a vydýchol si. No potom si uvedomil, že mu niekto pevne zviera pravú dlaň. Obrátil hlavu k Harrymu, ktorý nespal. Bol opretý o čelo postele a bledý až tak, že pokojne mohol konkurovať snehovo-bielym vankúšom, na ktorých ležali. Severus sa podoprel lakťom a vytiahol sa hore. Teraz už videl Harryho tvár oveľa lepšie a mohol usúdiť, že doslova kričala znechutením. Oči mal doširoka otvorené a podliate krvou.
„Ty si nespal, však?“ prehovoril, no nepotreboval jeho odpoveď, tie kruhy pod očami mu napovedali, že spánok len predstieral.
„Ja už nikdy nebudem môcť spať. Ten luxus si nemôžem dovoliť, vďaka Voldemortovi a nočným morám. Koniec koncov, si to zaslúžim,“ povedal vyrovnaným hlasom a neprestával pozerať pred seba.
Severus sa posadil, ale nepodarilo sa mu vymaniť dlaň z tej Harryho. Niečo bolo zle. Pravdaže, napuchnutá zakrvavená jazva na Harryho čele, mu ihneď naznačila, čo je dôvodom Harryho správania.
„Odkedy je v tvojej mysli?“ spýtal sa skrz zaťaté zuby. Merlin, ten prekliaty slizký hajzel!
„Hneď, ako si zaspal...“ riekol slabo a pošúchal si jazvu.
Voldemort musel zúriť po tom, čo Harry povraždil jeho smrťožrútov. A zrejme to dal Harrymu poriadne pocítiť. Opätoval mu stisk a zas a znova si prial, aby mu mohol pomôcť.
„Je taký šťastný, Sev...“
Severus naňho zmätene zažmurkal. Šťastný? Nemal by ten šialenec náhodou zúriť?
No Harry mu očividne nejakým záhadným spôsobom čítal myšlienky, pretože mu odpovedal bez toho, aby sa spýtal nahlas.
„Je na mňa... pyšný,“ vypľul to slovo znechutene. „Je priam nadšený tým, že som konečne dokázal svoju moc. Snaží sa mi nahovoriť, že k sebe patríme... že musíme spojiť naše sily, pretože je zo mňa vrah, teda prirodzene prislúcham na temnú stranu.“
Severus si voľnou rukou natočil tú milovanú tvár k sebe. Takmer ním myklo, keď sa tie zelené oči zabodli do jeho. Boli tmavé a také hlboké – plné smútku. „Harry,“ začal, no zastavil sa, pretože si uvedomil, že nevie, čo povedať... čo povedať tomuto mladému mužovi? Chcel ho uchlácholiť falošnými slovami, ktoré by hovorili, že vrahom nie je. No pravdou bolo, že sa vrahom stal. Možno svojim činom zachránil tisícky ľudí, avšak ani to nemenilo nič na tom, že sa stal vrahom.
„To čo sa stalo bolo nevyhnutné, Harry,“ vyslovil nakoniec, stále pozerajúc do tých smaragdov. „Skôr či neskôr by si musel zabiť. A pravdou je, že sme vo vojne a vo vojne sa stáva vrahom každý. Či už chce alebo nechce,“ dopovedal a bruškom palca ho pohladil po líci.
Harrymu akoby sa uľavilo. Hlboko si vydýchol. Konečne pustil jeho dlaň, ktorú mu doteraz bolestne zvieral. Potom ho chytil za šiju a pritiahol si ho k bozku. Severus zastonal, keď ním prešiel ten známy elektrizujúci pocit, ktorý mu spôsoboval každý Harryho dotyk. Jeho mäkké pery boli také sladké a omamné. A len obyčajný bozk ho vedel uviesť do pocitu úplného vzrušenia.
Obomi rukami polapil svojho mladého priateľa a pritiahol si ho čo najbližšie k svojmu telu. Potreboval cítiť hru jeho svalov, jeho rozpálenú pokožku, jeho búšiace srdce, ktorého bitie cítil na vlastnej hrudi. Harry sa zadýchane odrhol od jeho úst a presunul sa ku krku, ktorý mu nežne bozkával a sal tú citlivú pokožku.
Prudko nasal vôňu Harryho vlasov do nosa, rukami sa predral pod jeho košeľu a pohladil tú nahú, hebkú pokožku. Vzápätí ju drsne strhol a odhodil na podlahu. Bože, musel ho mať... musel. Harry jeho čin zopakoval a popri tom, ako posieval jeho krk bozkami, strhol jeho vestu i košeľu pod ňou. Severusovi bolo celkom jedno, že mu jeho obľúbenú vestu iste isto potrhal. Teraz bolo dôležité iba to hriešne telo, ktoré patrilo len a len jemu.
Prevalil Harryho pod seba a prisal sa mu na bradavku, ktorú olizoval špičkou jazyka. Harry ho schmatol za ramená a vytiahol si jeho tvár k tej svojej. Príkro si jeho ústa pritiahol k tým svojim a plienil ich až Severus musel lapať po dychu, ktorý sa mu nedostával, keďže sa nezdalo, že by ho Harry niekedy vypustil z moci svojich teplých úst. Severus vyrazil bokmi oproti Harrymu, keď ucítil jeho erekciu oproti tej svojej.
Zrazu sa s ním svet zatočil a zistil, že leží pod Harrym, ktorý sa k nemu tisol a okusoval mu bradavky. Hrdelne zastonal, keď Harry prechádzal jazykom od jeho bradaviek až k pupku, ktorý obkrúžil špičkou vlhkého jazyka. Nechal zmiznúť jeho nohavice a následne si vzal do úst jeho penis. Pevne ho vzal medzi pery a skĺzol dolu až ku koreňu a Severus sa musel veľmi ovládať, aby nezačal proti tým ústam prirážať. Naprázdno otváral ústa, pretože stony sa mu zadrhávali v hrdle. Harry sa pohyboval hlavou hore a dolu, popritom nasával vlhkú hlavičku. Severus vedel, že dlho nevydrží, bože, mať toho zeleno-okého diabla medzi stehnami bol ten najvzrušujúcejší pohľad.
„Harr... Harry,“ predralo sa mu skrz pery a následne sa urobil do Harryho úst, ktoré ho sali až do poslednej kvapky.
Nádherný orgazmus ustal. Harry ho mal ešte stále v ústach. Severus ochabol a pravou rukou si Harryho vytiahol k sebe, aby ho mohol vášnivo pobozkať. Cítil v jeho ústach svoju vlastnú pachuť. Ach, Merlin, tak veľmi ho miloval.
Harryho oči žiarili vášňou a láskou. Bolo v nich niečo neskrotné, niečo divoké. Z celého jeho tela vyžarovala toľká moc, až sa Severus zachvel. Harry ho schmatol za zápästia a ruky mu presunul ponad hlavu. Pevne ho držal a hladovo naňho pozeral. Severus sa nebránil, páčil sa mu tento drsný spôsob. Sledoval hru Harryho svalov, ktoré mu pokrývali ramená. Bol vskutku nesmierne sexy. Och, určite by za iných okolností prišiel na vhodnejšie slovo, no premýšľanie bolo takmer nemožné, pri tom pohľade, ktorým sa naňho Harry ešte stále pozeral.
Prudko vydýchol, keď zacítil v oblasti anusu niečo studené. Následne tam ucítil špičku Harryho tvrdého vzrušenia. A ani si nestihol uvedomiť, že sa opäť vzrušil i on. Preplietol si nohy vôkol Harryho trupu v nemom pozvaní. Chcel ho, áno, chcel ho v sebe. Pohol sa proti tej tvrdej špičke až sa Harryho penis ponoril do jeho vnútra. Zaťal zuby pomedzi, ktoré hlasito zastonal. Zavrel oči a sústredil sa len na ten neuveriteľný pocit. Harry sa v ňom opatrne pohol a ako dravec vrhajúci sa na korisť, sa vrhol naňho. Surovo ho bozkával, zatiaľ čo prirazil zas a znova. Takmer hneď narazil na to miesto, vďaka ktorému Severus pociťoval toľkú slasť, že sa modlil, aby táto chvíľa nikdy neskončila. Harry mu stále držal ruky nad hlavou a drvil ich v pevnom stisku. Tými talentovanými ústami mu posieval každý kúsok tela, na ktorý dosiahol.
„Otvor oči, Severus,“ vyriekol zadýchane.
Severus ho bez premýšľania poslúchol. Otvoril oči, ktoré sa stretli s tými Harryho, ktoré boli od neho vzdialené len pár centimetrov. Cítil Harryho dych na svojej tvári. Mladší kúzelník zrazu pustil jeho pravú ruku a chytil ho za čeľusť. Jeho oči žiarili láskou a nehou.
„Si taký nádherný,“ zašepkal a prstom prechádzal po jeho tvári, zatiaľ čo doňho pomaly, och, až mučivo pomaly prirážal.
Severus sa takmer zadrhol slinou, ktorá mu stekala dolu krkom. Nádherný? Čo sa skutočne zbláznil? Zelené oči boli také fascinované, jeho pohľad prechádzal po jeho vlasoch, tvári až k hrudi. Jeho oči ho pozorovali akoby hodnotili vzácne umelecké dielo. „Nádherný,“ riekol takmer nečujne.
Zelené oči sa znovu zabodli do jeho nechápajúcich. Nuž a opäť akoby mu čítal myšlienky, prehovoril:
„Vidím tvoju magickú auru. Zrejme vďaka tomu, že naše telá splynuli v jedno. Merlin, nič krajšie som v živote nevidel,“ povedal uchvátene.
Severus pokrčil obočím. Nikdy nepočul, že by bolo možné vidieť auru mágie. Nuž, to čo videl v Harryho očiach ho utvrdzovalo, že Harry je vzácna výnimka, ktorá zrejme auru skutočne vidí.
„Celé tvoje telo žiary ako tisícka farebných hviezd.“
Severus sa ponoril do hĺbky Harryho očí a na malú chvíľu v nich zahliadol svoj vlastný odraz. Harry sa zrazu oprel čelom o to jeho. „Aj ja ťa milujem, Severus,“ zašepkal.
Takže nebolo pochýb, že Harry jeho tiché vyznanie počul i keď si Severus myslel, že spal. No skôr, ako stihol nejako reagovať, doňho Harry prudko prirazil. Každý kúsok jeho tela, na ktorý dosiahol bozkával a hryzkal. Harryho ruky, pery, zuby a jazyk boli snáď všade. Severus ešte nikdy nezažil takéto milovanie. Harry doňho vrážal vášnivo, dravo a nežne zároveň. Spôsob, akým ho bozkával a miloval... bol nesmierne láskavý a každý jeden dotyk, ktorý mu venoval priam kričal, aký hlboký cit k nemu prechováva.
Severus stonal, vrčal, kričal. Zatínal päste, zarýval nechty do tej jemnej opálenej pokožky, škriabal po matraci... Bože, to čo mu Harry robil bolo... och, Merlin... Pevne zovrel nohy, ktoré mal prepletené vôkol neho, keď sa blížil k vyvrcholeniu.
Otvoril oči, na čo sa ihneď stretol s Harryho pohľadom. Tá zeleň ho celkom pohltila, len letmo vnímal výkriky, ktoré sa rozniesli po okolí. Severus cítil neznámu silu, ktorá medzi nimi vznikla. Nevedel ako, no celkom iste vedel, že po tomto bude Harrymu patriť už navždy. Orgazmus sa pomaly strácal a Severusove telo sa uvoľnilo z toho neuveriteľného kŕču. Ešte stále pozeral do Harryho očí, počas celého vyvrcholenia v nich akoby plával – akoby to boli hlboké jazerá, v ktorých sa topil a strácal.
Harryho pružné a svalnaté telo naňho kleslo. Mladík si zaboril tvár do jeho krku a hlasito oddychoval.
„Ne... neublížil som ti?“ zamumlal spýtavo.
Severus ho pevne objal a bozkal do vlasov. „Práve naopak,“ dostal zo seba zachrípnuto, čomu sa vôbec nečudoval, keďže poslednú pol hodinu boli jeho hlasivky poriadne zamestnané.
Na malú chvíľu si dovolil zatvoriť oči. Cítil sa tak úžasne, tak uvoľnene. Momentálne ho netrápilo absolútne nič. Celé telo mu brnelo blahom. Ich milovanie bolo také spontánne a prirodzené, Severus nemal pochýb, že k sebe patria i keď sa ich vzťah mohol zdať svojim spôsobom zvrátený.
Harry zodvihol hlavu až mu pramienky, tých neuveriteľne strapatých vlasov, padli do tváre. Žiarivé smaragdy naňho láskavo pozerali, ružové pery sa prisali k tým jeho.
Severus mu prehrabol tie neskrotné pramene z tváre a usmial sa. Skutočne netušil čím si zaslúžil jeho lásku. Preplietli sa končatinami a tisli sa k sebe akoby bez toho kontaktu mali umrieť. A ešte chvíľu si dovolili zabudnúť na celý svet, na všetky ich trápenia a strasti. V náručí toho druhého existovali len oni dvaja.
***
Skoro ráno ich Harry premiestnil priamo do riaditeľne, kde na nich čakala Minerva, no nie len ona. Už asi desať minút nervózne pozoroval, ako na Harrym visí tá vševedka Grangerová.
„Och, Harry... tak som sa bála...“ ešte pevnejšie sa k nemu pritisla. „Si v poriadku?“
„Áno, Hermi... mohla by si ma...“ začal Harry, no Grangerová ho stisla tak pevne, že celý sčervenal, zrejme z nedostatku kyslíka.
„Nie, nepustím ťa... mala by som ťa prekliať za to, že si nám nič nedal vedieť,“ bozkala ho na líce a konečne sa od neho odtiahla.
Weasley tam len stál ako hlupák a neustále tľapkal Harryho po ramene. „Kamoško, to čo si urobil bolo fakt husté,“ mrmlal.
Severus prevrátil očami a vymieňal si významné pohľady s Dumbledorovým obrazom.
Minerva mala na tvári vpísanú hlbokú starosť, keď pozorovala svojho najmilšieho Chrabromilčana.
„Pán Potter, podľa vašich inštrukcií som vám nechala zabaliť všetky vaše veci. Hagrid vám tu nechal toto... stvorenie. Vravel, že patrí vám,“ ukázala prstom na malú otvorenú škatuľu, z ktorej sa ozýval sykot. Nepochybne sa v nej skrýval Harryho had.
Harry opatrne vytiahol zelené háďa von a s malým úsmevom na perách ho pohladil. „Ďakujem,“ odvetil a dovolil hadovi, aby sa mu omotal vôkol ruky.
„Nuž, myslím, že si pôjdem pobaliť i ja,“ riekol Severus chladne.
Harry sa k nemu otočil. „Iste, budem ťa čakať pred tvojou komnatou. Zatiaľ vysvetlím Hermione a Ronovi, čo je vo veci,“ povedal a pokynul svojim priateľom, aby sa posadili do kresiel.
Severus sa skrz krb premiestnil do svojich komnát a do tašky si zabalil len tie najpotrebnejšie veci - oblečenie, elixíry a nejaké tie knihy.
Naposledy sa poobzeral po útulnej obývacej izbe. Mal veľmi divný pocit, že sa sem už nikdy nevráti. Nakoniec sa vydal i do svojho laboratória. Bruškami prstov prešiel po vzácnych kotlíkoch a očami sa pokochal celou zbierkou elixírov, ktoré tu ukrýval. Každý jeden varil z láskou. Miloval elixíry. Nakoniec prútikom zhasol i posledné svetlo a odišiel. Táto komnata bola celé roky jeho domovom. Mal to tu jednoducho rád. Bolo ťažké lúčiť sa..
Tak ako sa dohodli, Harry stál na chodbe a niečo šepkal hadovi.
„Môžeme?“ spýtal sa Severus očami prepaľujúc striebristý plášť, ktorý Harry zvieral v ruke.
„Áno, no mali by sme ísť pod plášťom, ak ti to neprekáža. Pokiaľ by nás po včerajšku videli nejakí študenti už by sme sa ich nezbavili.“
Severus len prikývol, zohol sa a nechal cez seba prehodiť plášť. Harry sa k nemu tesne pritisol a spoločne kráčali.
Nakoniec zastali pred nepoužívanými dievčenskými toaletami.
„Smiem sa spýtať, z akého dôvodu máme namierené práve sem?“ pozrel naňho Severus so zdvihnutým obočím.
Harry sa len pousmial. „Tajomná komnata. Nachádza sa v nej niečo, čo iste budeme potrebovať.“
A potom už len celkom fascinovane sledoval Harryho, ktorý pristúpil k jednému z umývadiel. Sklonil sa ku kohútiku, nepatrne pootvoril ústa, niečo zašepkal a odstúpil. Umývadlá sa začali posúvať a zatláčať do zeme až po nich ostala len veľká tmavá diera.
Severus k nej pristúpil a nazrel dolu. „Pre Merlina, ako je to hlboké?“
Harry sa postavil vedľa neho. „Nuž, nie som si istý, ale rozhodne dosť. Práve preto som vzal i toto,“ riekol a vytiahol si z vrecka zmenšenú metlu – Blesk, ktorý vzápätí zväčšil a nasadol naň.
Severus si sadol zaňho, och, to bola vskutku obrovská chyba. Harry prudko vzlietol, metlu strhol dolu a letel sťa vietor. Severus pevne zvieral Harryho za boky a zavrel viečka. Modlil sa nech to jeho žalúdok vydrží. Nakoniec ucítil, že zastali. Nasledoval Harryho čin a zliezol z metly. Chvíľu iba stál a snažil sa upokojiť svoj podráždený žalúdok.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ho mladík starostlivo.
„Predpokladám, že čoskoro budem, no nabudúce by si ma mohol vopred upozorniť na tvoje nasledujúce kroky.“
Harry sa zachechtal a chytil ho za ruku. „Ospravedlňujem sa.“
Severus sa nechal viesť Harrym. Až teraz si uvedomil, že je tu poriadna zima a tma. Harry nad nimi vyčaroval svetelnú guľu, ktorá ich nasledovala. Skutočne práve kráčal po kostiach? Znechutene sa striasol.
Neveriacky sledoval dlhú zoschnutú kožu, ktorá sa tiahla od miesta ich pristátia až po nejaké dvere. Toto snáď nemohla byť koža z baziliska, pre Salazara... Nasucho preglgol. Späť do reality sa vrátil až keď Harry zastal pred spomínanými dverami a opäť niečo šepol v parselčine. Hady, ktoré dvere zdobili, sa odplazili a vchod sa následne otvoril. Harry ho ťahal za ruku ďalej, no Severus musel zastať. Nikdy sa mu ani len nesnívalo, že by sa dostal do tejto komnaty. Bolo to jednoducho ohromujúce miesto.
„Je to tu krásne, však?“ vyriekol Harry, púšťajúc jeho ruku.
„Áno... to je.“ Pohľad mu zrazu padol na neuveriteľne obrovské stvorenie, ktoré napoly ležalo vo vode a napoly na kamennej dlažbe. Dych sa mu zadrhol v hrdle. Nepríjemný pocit mu zovrel útroby. Pane bože, tak toto je to stvorenie, ktoré zabil sotva dvanásťročný chlapec? Nemožné... Pristúpil k tomu mohutnému stvoreniu a pozoroval jeho otvorenú papuľu, z ktorej trčali dlhé zubiská. Otočil sa k Harrymu – ktorý stál pár krokov za ním – a prižmúrenými očami si ho obzeral.
„Ako... ako, v mene Merlina, si mohol prežiť súboj s týmto tu?“ prehovoril nezvyčajne tichým hlasom. A keby tu a teraz nevidel Harryho Pottera živého, neveril by, že by niečo takéto mohol prežiť.
Harry sa poškriabal na vlasoch a prešiel k baziliskovi, prstami hladkajúc zoschnuté šupiny.
„Myslím, že som mal neuveriteľné šťastie,“ povedal pokojne a mŕtve stvorenie pohladil. „Je to skutočne veľkolepá bytosť, vtedy som nemal čas všímať si jeho pôvab.“
„Pôvab?“ spýtal sa neveriacky. „Je to monštruózna príšera, ktorá ťa chcela zabiť!“
„Len preto, lebo mu to prikázal Tom...“ odvetil.
„Stále nerozumiem, ako mohol niečo takéto Albus dopustiť! Ako ťa mohol nechať postaviť sa tejto oblude, navyše v danom veku?“ Severus pociťoval zlosť, nenachádzal nijaké rozumné vysvetlenie Albusovho počínania. Pokiaľ vedeli nájsť Tajomnú komnatu dvanásťročné detská, nie je pochýb, že i riaditeľ vedel, kde sa v jeho vlastnej škole takáto miestnosť nachádza. Jediné, čo spravil bolo, že poslal svojmu študentovi fénixa, no spolu s fénixom mohol pokojne prísť i on. Tak prečo to neurobil? Čo ho k tomu viedlo? Skutočne to bola zvedavosť, tak ako mu tvrdil počas ich rozhovoru?
Postavil sa za Harryho a objal ho. Položil si hlavu do ohybu jeho krku a vdýchol tú známu vôňu. „Ako si mu mohol odpustiť?“
Harry si vzdychol a prestal hladiť tú príšeru. „Musel som mu odpustiť, inak by nikdy nemohol odpustiť sám sebe. Koniec koncov, ma miloval a chcel pre mňa len to najlepšie. I keď nie vždy mu jeho pokusy vychádzali.“
Severus ho pobozkal na krk a odtiahol sa od neho. „Harry, keby som čo i len tušil, že... ja neviem, že sa chystáte do komnaty. Nedovolil by som to...“
Harry sa smutne usmial. „Ja viem, Sev. Vždy si ma chránil.“
A navždy budem, pomyslel si Severus nespúšťajúc oči z tých Harryho.
Harry prerušil ich očný kontakt a otočil sa späť k baziliskovi. „A teraz prejdime k tomu, kvôli čomu tu sme. Jed, ktorý sa nachádza v baziliskových slinách, dokáže zničiť horcrux. Vlastne tak som zničil i prvý úlomok Tomovej duše...“
„Denník,“ prehovoril Severus zamyslene.
Harry prikývol. „Predpokladám, že daný jed sa ešte stále nachádza v jeho tesákoch. Bude výhodné, ak si ich pár zoberieme so sebou.“
„To rozhodne,“ súhlasil a pristúpil k tej veľkej papuli a načiahol sa za dlhým špicatým zubom.
„Severus, nie... myslím, že nie je bezpečné dotýkať sa ich,“ zastavil ho Harry a zadržal mu ruku.
Severus si uvedomil, že takmer jednal bez rozmyslu, ale v hlave mu bežala len jediná myšlienka. „Harry, ako vlastne vieš, že boli jeho sliny jedovaté?“ spýtal sa.
Harry sa nervózne ošil a vytiahol si z vrecka rukavice z dračej kože. „Viem to, pretože som účinok jeho slín okúsil na vlastnej koži.“
„Ono... ono ťa to pohryzlo?“
„Nie... no pri tom, ako som ho prebodol sa mi do ruky zapichol úlomok jeho zubu.“
Severus sa otočil tvárou v tvár k Harrymu a pozorne ho skúmal. „Tak ako je možné, že si prežil? Hoci nie je v literatúre veľa záznamov o tomto vzácnom stvorení, i tak mi je jasné, že ten jed v jeho slinách musí mať fatálne a celkom určite smrtiace následky...“
„Áno, to máš pravdu. Zachránil ma Félix, ktorého mi poslal Dumbledore. Jeho slzy, jed i ranu dokázali zneutralizovať a vyliečiť,“ vysvetlil mu a podal mu pár rukavíc.
Samozrejme, fénixove slzy dokážu hotové zázraky. Albus to mal nepochybne dobre naplánované, predsa len sa poistil, ak by prišlo k najhoršiemu. Možno mu Harry odpustil, ale on toto celé, svojmu zosnulému priateľovi, odpustiť jednoducho nemohol.
***
Večer toho dňa sa Severus presunul na Grimmauldove námestie – do hlavného stanu Fénixovho rádu. Dom toho všivavého psa zdedil Harry, preto mu nebolo vôbec čudné, že obraz starej Blackovej konečne držal klapačku, rovnako ako ten nevrlý škriatok Kreacher. Každý prechovával rešpekt voči Chlapcovi, ktorý prežil a opäť raz všetkých zachránil pred smrťou, voči mladému mužovi, ktorý disponoval neuveriteľnou mocou.
Posadil sa za dlhý stôl a pomaly prechádzal znechuteným pohľadom po prítomných. Tonksová – v pokročilom štádiu tehotenstva – sedela vedľa toho otravného vlkolaka, jej vlasy mali skutočne tú najotrasnejšiu cukríkovú farbu, akú kedy videl. Ten starý paranoický idiot Moody naňho vrhal podozrievavé pohľady, plné nenávisti. Severus sa naňho zhnusene zaškľabil a pohľadom prešiel k Weasleyovcom.
Molly nevyzerala najlepšie, ale bolo mu to srdečne jedno. Arthur sa zanietene rozprával so svojimi synmi Billom a ten druhý musel byť Charlie, pokiaľ ho pamäť neklamala. Tie naničhodné dvojčatá si vymieňali šibalské pohľady. Kingsley mu kývol na pozdrav a ďalej zamyslene sledoval kávovú škvrnu na obruse. Hagrid si vedľa neho čítal nejaký článok o... nuž o nejakom podivnom stvorení. Minerva i Harry mali čochvíľa doraziť. Albusov portrét trval na tom, že si potrebuje s Harrym pohovoriť. A tak tu Severus sedel sám medzi ľuďmi, ktorých prítomnosť ho nanajvýš iritovala.
Keď dorazila Minerva len letmo pozdravila ostatných a usadila sa priamo oproti nemu.
„To skutočne čakáme na Pottera? Kde je dôkaz, že z neho Albus spravil svojho nástupcu?!“ prehovoril Moody, divoko krútiac svojim pohyblivým okom.
„Alastor, dúfam, že nechceš spochybňovať Albusove konanie,“ odvetila mu Minerva ostro.
„Je to iba decko, Minerva! Nemôže nás viesť v tejto vojne! Možno sa mu nejakým zázrakom podarilo poraziť všetkých tých idiotských smrťožrútov, ale to neznamená, že je ihneď našim vodcom a že ho mám ja počúvať!“ zavrčal a buchol do stola.
Načo sa miestnosť výrazne ochladila. V priestore vôkol nich bol cítiť takmer hmatateľný magický prúd, ktorý víril vzduchom a každého z nich naplňoval pocitom neuveriteľnej surovej moci. Severus spokojne sledoval šokované výrazy svojich kolegov. Každý jeden okamžite zbledol a Severus mohol počuť, že aj ich dych sa značne zrýchlil.
Svoje ónyxové oči zabodol do postavy, ktorá prichádzala odo dverí. Áno, stál v nich mladý muž, oblečený v jednoduchom muklovskom odeve, avšak hocikto, kto by ho práve teraz videl by isto vedel, že obyčajný nie je ani zďaleka. Aura moci sa vznášala všade vôkol neho, jeho mágia poletovala miestnosťou ako hustý výpar z elixíru. Okolo predlaktia mal omotaného zeleného hada, ktorý úzkymi zreničkami sledoval ľudí pred sebou. Nad ramenom mu letel nádherný zlato-červený fénix.
V miestnosti nastalo také ticho, že by nepochybne započul i spadnutie špendlíka.
Harry si zrejme vôbec neuvedomoval, čo všetko vyžaroval. Zrejme ani len nepostrehol, čo jeho príchod spôsobil.
„Dúfam, že mi odpustíte moje oneskorenie,“ povedal pokojným hlbokým hlasom a posadil sa za vrch stola.
Severus si plne vychutnával pohľad na Moodyho, ktorý len vyvaľoval oči a naprázdno otváral ústa. No pohľad opäť stočil k Harrymu, pretože jeho silná magická aura ho priam volala, aby mu bola venovaná všetka pozornosť. Félix sa postavil na stôl, tesne vedľa Harryho pravej ruky. Zelený had niečo zasyčal a odplazil sa skrz Harryho predlaktie až k ramenu a obtočil sa mu vôkol krku. Opäť niečo zasyčal s hlavou pri mladíkovom uchu, načo sa Harry nepatrne pousmial.
„Predpokladám, že vás profesor Dumbledore informoval o skutočnosti, že prevezmem jeho miesto v čele rádu. Nepochybne je medzi vami viacero ostrieľanejších kúzelníkov, ktorí by sa o tento post mohli uchádzať, no ide predovšetkým o informácie, ktoré mám zhodou okolností ja.“
Harry nepatrne mávol rukou, načo sa niektorí prítomní mykli. Pred každým sa objavila šálka harmančekového čaju. Severus si vôkol hrnčeka obtočil prsty a zhlboka sa nadýchol tej aromatickej vône.
„Aké... aké informácie, Potter?“ prehovoril opäť Moody, no tento krát krotko a zachrípnuto.
„Nuž, spolu s profesorom Snapeom sa chystám na tajnú misiu...“
„Tajnú misiu?“ skočila mu do reči Molly.
Harry nasmeroval zelený pohľad k nej a prikývol. „Vlastne, budeme pátrať po predmetoch, ktoré sú dôležité na zničenie Voldemorta. Nuž, do tohto pátrania budem musieť zapojiť i niektorých z vás. Aby som bol presný, vás Minerva a teba Hagrid,“ pohľadom prešiel po oboch spomínaných.
„Samozrejme, Harry, sme ti k dispozícii,“ riekla Minerva ochotne.
„Nó, Harry a čo to máme hľadať?“ spýtal sa Hagrid zvedavo.
„Hneď sa k tomu dostaneme,“ povedal Harry, načo opäť mávol rukou. Pred nim sa na stole objavili obrázky, ktoré odlevitoval ku všetkým prítomným, vrátane Severusa.
„Predmet, na ktorý sa pozeráte, je diadém Brunhildy Bystrohlavovej...“
„Harry, ale to je iba legenda,“ ozval sa Arthur, načo viacerí začali prikyvovať.
Hlupáci, pomyslel si Severus a odpil zo šálky.
„Môžem vás uistiť, že sa nejedná o legendu. Zhodou okolností som na diadém narazil v šiestom ročníku, v núdzovej miestnosti. Avšak vtedy som nemal potuchy, že bude dôležitý, vlastne som ani netušil, čo to je,“ priznal Harry. „Nuž a z toho logicky vyplýva, že vašou úlohou,“ pozrel na poloobra a riaditeľku, „bude nájsť tento predmet v núdzovej miestnosti a zničiť ho.“
„Ale, Harry, ako nám môže zničenie tohto predmetu pomôcť v zničení Voldemorta?“ spýtal sa Lupin, ktorý pevne zvieral ruku tej bláznivej aurorky.
„Žiaľ, Remus, k tomu vám viac povedať nemôžem. Dal som sľub. A i pre vás bude lepšie, ak nebudete vedieť, čo to vlastne je. Stačí vám vedieť, že je to veľmi temný predmet, ktorý musí byť zničený. Jednoducho mi dôverujte.“
„Dôverovať, pche!“ odfrkol si ten prekliaty Moody. Severus ho mal chuť poriadne prefackať.
Harry doňho ihneď zabodol oči, ktoré mali farbu tmavej zelene. Moody zbledol a ruky, ktoré mal položené na stole, sa mu začali triasť. „Pokiaľ máte nejaký problém, pán Moody, rád si ho vypočujem,“ povedal Harry, stále prepaľujúc pohľadom toho idiota.
Starý auror si schoval chvejúce ruky pod stôl a uhol Harryho pohľadu. „Čo... máme robiť my ostatní?“ spýtal sa nezvyčajne potichu.
Harry pohladil Félixa, ktorý k nemu sklonil hlávku. „Každý z vás má vo vrecku list, ktorý obsahuje pokyny. Prečítajte si ich až po stretnutí, prosím.“
Severus nemohol byť pyšnejší, ešte nikomu sa nepodarilo Moodyho uzemniť tak, ako Harrymu. Mladý kúzelník odpovedal na pár otázok, rozdal ešte niekoľko pokynov a stretnutie ukončil. Severus si v pokoji dopil šálku výborného čaju, zatiaľ čo sa Harry lúčil s priateľmi.
Molly Weasleyová ho objímala a plakala. Vždy bola prehnane dramatická. Pár podaných rúk s Weasleyovic deckami, a potom sa naňho vrhol Lupin. Severus pevne zatínal päste, keď videl ako ho chlapsky objíma a potľapkáva po ramene. Musí sa naňho ten všivák tak lepiť?
„Dávaj na seba pozor, Harry. Ak by si čokoľvek potreboval, som tu,“ rozprával.
„Ďakujem, Remus,“ odvetil Harry a odtiahol sa od neho.
„Och, Harry,“ zase sa naňho nalepila Tonksová, pre Merlina, to sa ho musia všetci dotýkať? „dúfam, že budeš mať napriek tomu všetkému čas, zájsť za svojim krstniatkom.“
„To určite áno, hlavne na seba dávaj pozor, Tonks, jasné? Žiadne riskovanie a vymýšľanie,“ povedal a pobozkal ju na líce.
„Samozrejme, Remus, by mi aj tak nič vyviesť nedovolil,“ usmiala sa a postrapatila mu vlasy.
Ešte nasledovalo objatie s Hagridom a Minervou a konečne mohli odísť. Severusovi sa podarilo úspešne vyhnúť podobným sentimentálnym rozlúčkam. Keď k nemu namierila Minerva, len niečo zavrčal, hodil po nej vražedný pohľad, načo ihneď pochopila, že žiadne lúčenie nebude.
Harry ich premiestnil späť do ich tajného domčeku. Félix vzlietol z Harryho ramena a usadil sa na bidielko, ktoré mu Harry vykúzlil.
Severus si konečne vydýchol a posadil sa na sedačku. Nalial si plný pohár ohnivej whisky a po očku sledoval Harryho, ktorý stál pri Félixovi a hľadel mu do očí. Vyzeralo to akoby nejakým spôsobom komunikovali.
„Harry, len mi nepovedz, že sa dokážeš rozprávať i s fénixmi, to by bolo už príliš,“ vyriekol a odpil si.
„Každý majiteľ fénixa môže týmto stvoreniam rozumieť. Sú to skutočne veľmi inteligentné vtáky.“
„Vskutku,“ odvetil Majster elixírov a položil prázdny pohárik na stôl.
Harry sa začal obzerať po miestnosti. „Sev, nevidel si Salvatora?“
„Salvatora?“ zamračil sa.
„Môjho hada,“ vysvetlil Harry, nakúkajúc pod skrinku.
„Dal si mu skutočne príhodné meno,“ odvetil a mykol sa, keď zistil, že sa mu to dlhé háďa plazí po stehne.
Harry sa posadil k nim a vzal si Salvatora do rúk. Začal s hadom viesť konverzáciu, ktorá sa skladala z neustáleho syčania. Severus ich fascinovane počúval až nakoniec zadriemal s hlavou opretou o Harryho rameno.
Prebudila ho nezameniteľná vôňa práve uvareného jedla. Prešiel do kuchyne, v ktorej Harry servíroval na stôl zeleninovú polievku.
„Čo povieš na neskorú večeru?“ venoval mu jeden z tých krásnych úsmevov.
„Nenamietam,“ odvetil a posadil sa oproti Harrymu.
Zaželali si dobrú chuť a pustili sa do jedla. Popri jedení viedli nezáväznú konverzáciu. Smiali sa, handrkovali a Severus si práve vtedy prvýkrát uvedomil, že domov nemusí byť len miesto, do ktorého sa vraciate a cítite sa v ňom bezpečne. Domov môže tvoriť osoba... Osoba, ktorú milujete a ktorá miluje vás. Osoba, ktorá vám domov vytvára nech ste kdekoľvek. Prináša doňho radosť, starosti a hlavne lásku. Nech by bol kdekoľvek na celom svete, ak tam s ním bude Harry, vždy sa bude cítiť ako doma.
Nikdy ani len nedúfal, že mu toto všetko niekedy niekto dá. Zázraky sa zrejme stále dejú aj keď nie nadlho. Nechcel bez Harryho žiť, ak odíde on, Severus odíde spolu s ním.
A/N: Salvator - meno latinského pôvodu, znamenajúce "záchranca", "spasiteľ"
Komentáre
Prehľad komentárov
Doufám že se jim mise povede.
.
(Achája, 20. 7. 2015 10:26)
To bylo krásné:-) Takové zastavení před akcí, plno lásky a porozumění. Líbí se mi, když je Harry mocný a sebevědomý, žádné ukňourané děcko. A když Severus je ochotný dávat i přijímat lásku:-)
Děkuji za příjemné čtení.
...
(Abequa, 19. 7. 2015 12:58)Já normálně nemám slov... to bylo něco neskutečného to jak harry odpálkoval Moodyho, jak se spolu se Severusem milovali, jak má okolo sebe zvěřinec... No masakr... nějak si nedokážu představit jak bude jejich příběh pokračovat... ta závěrečná rodinná idylka byla prostě boží a musím říct, že s každým dílkem vždy přinášíš něco nového což je prostě dokonalé... Miluju tuhle povídku a strašně se těším na další kousek. Moc děkuju
Re: ...
(Sonka, 17. 8. 2015 14:55)Abequa, ani nevieš ako ma tvoje komentáre tešia :) Ďakujem moc :)
moja závislosť :-)
(luc, 18. 7. 2015 19:54)Konečne nová čast :-) Snapeove myšlienkove pochody ohladom Harryho a toho čo si mysli, ked boli na stretnutí fenixovho radu boli super. Dost som sa pobavila a zasmiala. Milujem melancholiu a v tejto poviedke je jej dost ale je to krásna melancholia. Dokazem sa uplne vžit do Snapea, to čo musí citit ked vie, že Harry zomrie :-( je to krásne a mocný Harry paráda... prave toto sa mi v knižke nepačilo, že Harry nebol mocný ak ked mal byť podla mňa... teším sa na ďalšiu časť a som fakt zvedava ako sa toto može skončiť... tlieskam ti
...
(mravenec , 18. 7. 2015 11:46)Uspokojivě nádherné. Harry jako pořádný čaroděj, to se mi líbilo. ☺
<3<3<3
(Siri, 17. 7. 2015 21:41)Dalšia úžasná čast. Je v nej tolko citu a emócii, všetko je úžasne precítené. Láska medzi Severusom a Harrym je nádherná. Dokonca aj sex nie je sexom, ale milovaním. Harry je pekelne mocný fúha, tvojho harryho milujem. A Severusa ani nehovorím .. Sev je tu dokonalý... a posledne severusove myšlienkové pochody boli nádherné. dakujem za dalšiu časť... modlím sa nech to ma dobrý koniec :) <3
Paráda.
(Karin, 7. 7. 2017 16:57)