9. kapitola- Pyrrhovo víťazstvo
Upozornenie: slash sex!
Severus bol skrytý za stenou a strieľal jednu kliatbu za druhou na postavy odeté v čiernych habitoch, ktoré sa tak isto skrývali a tak isto naňho útočili.
„Sectrumsempra!“ vrhol na nich a prudko sa schoval, keď ho len tesne minul oranžový pás.
Hlavou sa oprel o stenu a sťažka dýchal. Boli to už tri mesiace, čo pátrali po horcruxoch. Išlo to celkom dobre, vzhľadom na to, že Harry vedel, kde presne dané predmety hľadať. No Voldemort sa samozrejme pripravil. Každý horcrux bol strážený obrovským množstvom smrťožrútov – z Voldemortovho vonkajšieho kruhu. Zo začiatku to nebol problém, keďže bol Harry schopný zlikvidovať ich behom pár minút. No časom na tom začínal byť Harry čoraz horšie.
Voldemort veľmi dobre vedel, že pátrajú po horcruxoch, a tak nedal Harrymu pokoj ani na minútu. Neustále bol v jeho hlave. Až na výnimky, kedy si i on musel odpočinúť, pretože ho to taktiež vyčerpávalo. Navyše Harry na hľadanie horcruxov využíval podivné spojenie, ktoré mal s kúskom Voldemortovej duše – ktorá sa v ňom nachádzala. A to znamenalo, že sa na pár minút stal Voldemortom. Oči mu sčerveneli, no to nebolo to najhoršie. Po každom jednom takomto spojení akoby kus Harryho odišiel nevedno kam. Ničilo ho to... a Severus s tým nemohol vôbec nič spraviť. Len sa tomu všetkému nečinne prizerať.
Naklonil sa a chcel vrhnúť ďalšiu kliatbu, no smrťožrúti už boli dávno zviazaní a v bezvedomí. Harry kľačal na studenej zemi. V ruke pevne zvieral baziliskov zub a zhrozene hľadel na výjav, ktorý sa sformoval z čierneho dymu.
Severusovi sa rozšírili zreničky, keď videl samého seba v kaluži krvi. Jeho druhé ja pozeralo na Harryho.
„Kvôli tebe zomriem! Si iba sebecký naničhodný sopliak!“ kričal Severusov hlas.
Harry krútil hlavou a z očí mu začali stekať slzy. „Sev... ja... nie...“
„Harry, znič to... nie je to skutočné!“ kričal po ňom Severus, no nebol schopný ísť za ním, pretože okolo toho výjavu a Harryho, krúžila neznáma temná sila, ktorá mu v tom bránila.
„Vždy som ťa nenávidel... a navždy budem! Pretože si mi zabil Lily, to kvôli tebe zomrela! Mal si to byť ty! Každému si priniesol iba skazu a smrť. Si prekliaty a všetci kvôli tebe zomierajú,“ pokračoval druhý Severus.
Severus zhrozene sledoval, čo tie slová robia s Harrym. Triasol sa a div, že z tej chvejúcej ruky ešte neupustil baziliskov zub .
„HARRY! ZNIČ TEN MEDAILÓN! NIE JE TO SKUTOČNÉ!“ zahučal po ňom a skryl sa pred tou temnou silou, ktorá sa ťahala celou miestnosťou a snažila sa naňho zaútočiť.
Zrazu ten neznámy tlak pominul a temná sila zmizla. Severus nazrel späť do miestnosti a mohol vidieť medailón, ktorý bol preťatý na dve polovice a iste zničený. Harry sa stále triasol a tíško plakal. Severus sa k nemu prihnal ako víchor. Sadol si k nemu a vzal si ho do náručia.
„Pššš... nebolo to skutočné. Nič z toho nebola pravda, Harry... Necítim k tebe nenávisť. Vieš, že ťa milujem viac než čokoľvek... “ utešoval ho a hladil ho po chrbte. Harry bol na tom psychicky už dosť zle. A niet sa čomu čudovať. V objatí ich Severus premiestnil späť do ich domčeka. Harry sa ho držal ako kliešť a hlavu mal zatlačenú v ohybe jeho krku.
„Prekliaty, Voldemort,“ zamumlal Harry a odtiahol sa od neho. Chytil ho za tvár a pevne mu pozrel do očí. „Nebolo to ozajstné, však?“ uisťoval sa.
Severus prekryl tú dlaň, ktorá spočívala na jeho tvári. „Nie.“
Harry si vydýchol a vložil si tvár do dlaní. „Dobre, takže už zostáva len Bifľomorovej šálka, Naginy... a ja,“ skonštatoval.
Severus sa pri tom poslednom mykol a žalúdok sa mu bolestne stiahol. Nie... nemohol na to myslieť. Inak by sa zbláznil.
„Áno, ale teraz si musíš odpočinúť. Nie si zranený?“ spýtal sa ho a začal si ho obzerať.
Harry pokrútil hlavou a pošúchal si jazvu. Robil to stále.
„Prečo mi nemôžeš dať aspoň nachvíľu pokoj, Tom?“ vyriekol podráždene.
Severus už bol zvyknutý na to, že Harry sa niekedy nahlas rozpráva s tou slizkou sviňou. Znepokojene ho pozoroval. Jeho tvár bola už asi dva týždne nezdravo bledá, vďaka čomu boli kruhy pod očami oveľa výraznejšie. Zelené oči už vôbec neboli také, aké bývali. Chýbal v nich život, tá povesná iskra... Ruky sa mu neustále chveli a jedlu tiež veľmi nedával, čo sa podpísalo na jeho postave. Voldemort ho ničil, fyzicky i psychicky.
„Harry...“ prehovoril a pootočil si jeho tvár k tej svojej, „prosím dovoľ mi nech ti pomôžem... len to skúsime...“
„Nie,“ rázne ho zastavil. „Nechcem, aby si na mne skúšal Legilimeciu... ver mi, že nechceš vidieť čo mám v hlave... Sev, prosím...“ s bolesťou v očiach sa od neho odvrátil.
Severus sa naštvane postavil. „Dopekla, Harry! Som Majster v Legilimencii... čokoľvek je v tvojej mysli, nezastraší ma to... možno to dokážem zastaviť, aspoň nachvíľu!“
Harry sa porazenecky oprel a o chrbát sedačky a vzdychol si. „Ak na tom trváš... ale varoval som ťa,“ riekol šeptom a zabodol doňho tie smutné studnice.
Severus si pred neho kľakol a chytil ho za rameno. Pevne mu pozrel do očí, zľahka švihol prútikom a vyslovil: „Legilimence...“
Pohltil ho ľadový vír temnoty. V diaľave počul chladný smiech, ktorý sa mu zarýval do morku kostí. Náhle ho zasiahla bolesť... bolesť tak silná, že sa nemohol nadýchnuť.
´Och, Severus, takže si sa k nám pripojil. Vítam ťa,´ ozval sa mrazivý hlas, ktorý poznal až priveľmi dobre.
Zrazu pred sebou zbadal obrazy, výjavy – miestnosť plná krvi a častí ľudských končatín. Mŕtvoly detí, ktorých telíčka plávali na hladine čierneho jazera. Vypálená dedina, horiaci ľudia, ktorí kričali tak veľmi až to bolo neznesiteľné. Skupina mužských tiel bez hláv ležala vedľa seba, zatiaľ čo ich hlavy boli napichnuté na kôloch. Muklovia v celách, z ktorých dementori vysávali dušu. Zelené svetlo a srdcervúci výkrik ženy – Lily, pomyslel si s hrôzou.
A v pozadí toho všetkého sa ozýval ten smiech... ten prekliaty, nechutný smiech – smiech monštra, ktoré to všetko spôsobilo.
„Dosť,“ zašepkal Severus.
Temný vír sa vytratil. Bolesť ustala. Obrazy zmizli. Severus zistil, že leží na zemi a celý sa trasie. Prudko sa nahol a vyvrátil obsah svojho žalúdka. Nikdy nezažil takú hrôzu. Ako... ako, dopekla, mohol Harry žiť už celé mesiace s niečím takým?
Pevné paže sa mu omotali vôkol ramien.
„Nemal si to robiť, Severus,“ ozval sa Harry pri jeho uchu, zatiaľ čo ho držal v železnom objatí.
Severus si zaboril tvár do jeho ramena a snažil sa ustáliť ten ohromný tras svojho tela. Mal pocit akoby mu na pľúcach ležalo niečo ťažké a on nemohol dýchať. Jeho myseľ sa len ťažko spamätávala z toho, čo práve zažil. Ako, v mene Merlina, mohol Harry v celku normálne existovať s takou zdevastovanou mysľou?
„Je mi to ľúto, Harry,“ zašepkal pomedzi vzlyky, ktoré ani nevedel, že vydáva. Opätoval mu objatie a ruku si zamotal do jeho vlasov na zátylku. Pevne stisol viečka, keď ucítil Harryho ľadovú ruku na svojej hrudi. Sám cítil ako rýchlo mu srdce naráža do rebier.
„Musíš sa upokojiť, láska moja,“ zašepkal Harry a Severus zrazu ucítil teplý prúd, vychádzajúci z tej studenej dlane, ktorý sa mu rozlial priamo do hrudníka. Ucítil pokoj, tá hrôza z jeho hlavy zmizla. Konečne sa mohol nadýchnuť. Srdce sa upokojilo.
„Netráp sa kvôli mne, Severus. Voldemort ma nezlomí, vydržím... až dokonca,“ ozval sa opäť, zatiaľ čo mu krúživými pohybmi hladil chrbát. „Pokiaľ mám teba vydržím všetko.“
O hodinu neskôr stáli v sprche a zúfalo sa bozkávali. Severus si tisol k sebe to krásne telo a očami mapoval každý jeho kúsok. Chcel si zapamätať každú jazvu, každé znamienko či sval. Opäť sa prisal na tie vlhké pery a rukami kĺzal po namydlenom chrbte. Prstami prešiel po škrabanci na jeho ľavej lopatke. Druhou rukou zamračene hladil jeho vytŕčajúce rebrá na boku.
„Musíš viacej jesť,“ šepol mu do úst.
„Ja viem,“ odvetil so zatvorenými očami a tvárou sa obtrel o jeho líce.
Severus mu pobozkal modrinu na krku, ktorú Harry získal pri jednom zo súbojov. „Milujem ťa,“ vyslovil a bolo mu celkom jedno, ako veľmi sentimentálne znel. Chcel, aby Harry vedel, čo k nemu cíti a chcel mu to opakovať stále.
„Milujem ťa,“ odvetil Harry, rukou sa zamotal do jeho mokrých vlasov a zasmial sa.
Severus ho prestal bozkávať na krku a pozrel naňho so zdvihnutým obočím. Bože, nepočul ho smiať sa už celé veky. „Čo je tu smiešne?“
Zelené oči naňho vzhliadli. „Voldemort je znechutený a chce sa mu vracať,“ povedal s úsmevom.
Severusove kútiky úst sa zvlnili do škodoradostného úškrnu. „Dúfam, že sa s tými zvratkami zadusí.“
„Kiež by,“ zasmial sa opäť a pritúlil sa k nemu.
Severus ho pobozkal na spánok a vychutnával si túto vzácnu chvíľu. Len Merlin vie, či ešte niekedy uvidí ten prekrásny úsmev znovu.
***
Severus sa v posteli neustále prehadzoval. Pred očami mal tie hrôzostrašné výjavy, ktoré videl v Harryho hlave. Lilyin výkrik pred smrťou a zelené svetlo ho prenasledovalo a trhalo jeho srdce na kusy. Otvoril oči, prudko sa posadil a rukou zašmátral vedľa seba. No miesto po jeho pravici bolo opäť prázdne. Zrazu započul trieštivý zvuk skla z kúpeľne. S nepríjemným pocitom sa zdvihol z postele a prešiel k dverám od kúpeľne, ktoré boli zavreté.
Otvoril a zavalila ho mocná mágia. Strnul a srdce mu vyskočilo až do krku. Harry stál pred zrkadlom, z ktorého ostal už iba rám. Trieskal doňho päsťou, nevšímajúc si svoje dokaličené hánky a predlaktie. Celé umývadlo i podlaha pod ním bola zakrvavená a plná črepov.
Harry zrazu prestal a otočil sa k nemu. Severus inštinktívne ustúpil. Zeleň z Harryho dúhoviek zmizla a nahradila ju krvavá farba. Červené oči naňho vražedne hľadeli akoby ho chceli zabiť pohľadom.
Severus ucítil, ako sa začala triasť podlaha. Zachytil sa skrinky, ktorá stála vedľa neho. Zo stien začala padať omietka i kachličky. Sklo na sprche prasklo.
„Harr...“ začal so stiahnutým hrdlom.
„Uteč,“ prehovoril Harry nezvyčajne hrubým hlasom, ktorý akoby mu ani nepatril.
Severus sa ani nepohol. Stál ako zamrznutý. Surová mágia vírila vôkol neho. Nemohol tu Harryho nechať. „Harry, bojuj s tým...“
Harry sa k nemu začal pomalými krokmi približovať, zatiaľ čo Severus cúval dozadu až chrbtom narazil do steny.
„Úbohý, Severus...“ riekol Harry opäť tým hrubým hlasom. Karmínové oči sa od neho ani nachvíľu neodvrátili. Zo stropu spadla veľká časť omietky a zaprášila miestnosť.
Harry stál tesne pri ňom a surovo ho schmatol pod krk. Zodvihol ho hore pozdĺž steny až sa Severus ocitol na špičkách nôh. „Harry... si silnejší... než tá skazená duša... v tebe... no tak,“ chrapčal sípavo a snažil sa dostať jeho ruky zo svojho hrdla.
Harry sa chladne zasmial až z toho mrazilo. Miestnosť sa pomaly rozpadala. Všade vôkol nich sa vznášal prach. Severus sa snažil dýchať, no ten stisk bol príliš pevný.
„Harry, prosím,“ zachrčal.
Karmínovú nahradila tá známa zeleň. Ruka z jeho hrdla zmizla. Severus klesol na zem a začal kašľať. Horko ťažko sa pozviechal.
Harry naňho zhrozene hľadel. „Odpusť...“
Ich domček sa pomaly rúcal, nemali čas na nejaké dlhšie rozhovory. „Harry, musíme sa premiestniť!“ schmatol ho za zakrvavenú ruku.
„Nedokážem... upokojiť svoju mágiu,“ riekol skrz chvejúce pery.
Severus ho potiahol za ruku do spálne. „Vezmi si len to najnutnejšie!“ skríkol po ňom, pretože hluk búrajúcej sa steny prehlušoval jeho slová.
Severus si obliekol habit, privolal tašku a začal si baliť len to najdôležitejšie. No Harry iba stál pred krbom a nevyzeral, že by sa chystal k nejakému činu.
„On... on vie, kde sme. Kvôli mne... je mi to ľúto,“ rozprával, ako zmyslov zbavený.
Severus naňho vzhliadol. „O čom to hovoríš?“
Harry sa uhol úlomku zo šatníka, ktorého kúsky sa rozleteli po miestnosti. „Keď... ma ovládol horcrux vo mne... moja myseľ ostala celkom oslabená a on v nej dokázal nájsť miesto nášho úkrytu. Pokiaľ sa nemýlim... premiestniť sa nedokážeme.“
Severus preskočil zničený nábytok a podišiel k Harrymu. Chytil ho za ruku a snažil sa premiestniť. No silná mágia mu v tom bránila. Dopekla! Zmenšil svoju tašku a strčil si ju do vrecka. Privolal si Salvatora, ktorý spával na Harryho nočnom stolíku a vložil si ho do habitu. Schmatol strnulého Harryho za ruku a dostal ich pred domček, ktorý sa okamžite, ako prekročili jeho prah, zmenil v ruiny.
Ocitli sa v neznámom lese uprostred noci. Severus akoby prežíval deja vu. Harrymu sa konečne podarilo upokojiť svoju mágiu.
„Sú tu,“ riekol Harry hľadiac do čierno-čiernej tmy.
Severus pocítil chlad a bezmocnosť. Akoby všetko šťastie, všetky farby zo sveta zmizli. Rastliny v okolí začali vädnúť. Listy na stromoch sa zmenili v prach. Dementori?
„Expecto patronum!“ zakričal Harry vedľa neho. Z dreveného prútika vystrelila biela žiara, ktorá ihneď osvetlila okolie. Žiara sa zmenila na statného jeleňa.
„Expecto patronum!“ zopakoval Severus a sledoval belasú laň, ktorá sa pridala k paroháčovi a začala vôkol nich krúžiť.
„Musíme sa čo najskôr dostať z protipremiestňovacej bariéry! Voldemort na nás poslal dementorov. Je ich príliš veľa,“ rozprával Harry, pozorujúc okolie.
„Koľko je veľa?“ spýtal sa Severus, no nepotreboval odpoveď, keď zbadal čierne príšery, ktoré leteli priamo k nim. Posiali celú oblohu, mohla ich byť tak stovka... no možno viac.
Jeleň a laň lietali vôkol nich, keď sa ruka v ruke rozbehli pomedzi stromy. Viedol ich Harry akoby vedel, kade presne majú ísť. Zrejme cítil pokiaľ siaha Voldemortova magická bariéra. Postavy odeté v čiernych habitoch, leteli popri nich, no ich patronusovia bojovali zo všetkých síl, aby sa k nim nedostali. Krúžili okolo nich a osvetľovali im cestu.
Temnota s chladom a zúfalstvom, vzduch nasiaknutý hnilobou ich aj napriek patronusom prenasledoval. Severus pevne zvieral Harryho ruku, ktorá sa mu v dlani šmýkala kvôli krvi, ktorou bola pošpinená.
Harry sa každú chvíľu potkýnal a knísal. Musel byť na pokraji síl po tom všetkom, čo sa odohralo. Ocitli sa na čistinke. Severus zhrozene zistil, že dementorov je oveľa viac ako predpokladal. Nie stovka, ale tisícka. Ich patronusovia nezvládali taký nával tých odporných stvorení.
Harry i Severus slabli a značne spomalili. Nemali najmenšiu šancu. Nakoniec obaja zomrú následkom vysatia duše. Ako sa to mohlo všetko tak zvrtnúť?
Severusova dlaň sa vyšmykla z tej Harryho a klesol na kolená.
„Sev... mus-íme ísť...“ Harry klesol vedľa neho a tvár sa mu skrivila bolesťou.
Patronusovia ich ešte stále chránili, krúžiac vôkol nich.
Severus sa snažil postaviť, no cítil sa tak slabý. I cez silu ich patronusov sa k nim dostával vplyv dementorov.
Harry mu stisol dlaň. „Nezomrieme takto,“ šepol presvedčene a kolísavo sa postavil.
„Harry,“ vyšlo mu z úst, no nedokázal nasledovať jeho čin.
Jeleň a laň sa zrazu zastavili a postavili sa vedľa Harryho. Harry zodvihol ruku pred seba. Dementori boli už tesne pri ňom, keď mu zrazu z dlane vystrelil svetelný záblesk, ktorý musel osvetliť les na niekoľko kilometrov. Bol to ako silný blesk z nadrozmerného fotoaparátu.
Severusovi vyhŕkli do očí slzy následkom toho ohromujúceho svetla. Žiara pominula. Dementori sa zastavili akoby zamrzli v čase. A naraz sa začali meniť v prach, ktorý dopadal na zem a krúžil v slabom vánku.
Severus mal otvorené ústa a bolo mu celkom jedno, že vyzerá ako ryba na suchu. Nemožné... nemožné, behalo mu mysľou. Ten mladý muž pred ním skrátka nemohol zastaviť a už vôbec nie zničiť tisícku dementorov!
Harry spustil zodvihnutú ruku a zrútil sa k zemi. Patronusovia okolo neho rozrušene pochodovali. Severusovi sa konečne podarilo pozviechať na nohy. Dobehol k Harrymu a otočil jeho nehybné telo na chrbát.
„Harry!“ zatriasol ním. Okamžite mu skontroloval pulz a hlboko si vydýchol, keď zacítil slabé bum.
Harry sa chrčivo nadýchol a pootvoril oči. „Už... sa... môžeme... premiestniť, Sev...“
Harryho mágia zrejme spolu s dementormi zničila i Voldemortove obrany. Severus si privinul to trasúce telo do náručia a snažil sa sústrediť na premiestnenie, čo mu vôbec nešlo.
„Oddýchni si... inak nás rozštiepiš,“ zachrapčal slabým hlasom ten zeleno-oký zázrak. Severus sa s Harrym v náručí oprel o najbližší strom. Sedel a pozoroval tú bledú tvár.
„Ako si to... dokázal?“ spýtal sa Severus a stále nemohol uveriť a zrejme asi nikdy neuverí tomu, čo práve zažil.
No Harry ho očividne nepočúval alebo sa robil, že nepočuje. Miesto toho s malým úsmevom sledoval ich patronusov, ktorí stáli kúsok od nich.
Belasí jeleň a nádherná laň sa k sebe túlili a nežne sa obtierali tvárami.
„Zrejme... tu... nie sme jedi-ný zaľúbenci,“ riekol potichu mladík.
Severus zostal zarazene zízať na tie magické stvorenia. A vtom mu to všetko došlo.
„Môj... môj patronus sa zmenil na laň po tom, čo si nastúpil do prvého ročníka,“ začal, nespúšťajúc pohľad od patronusov. „Vždy som si myslel, že je jeho zmena spôsobená tým, že som opäť uzrel Lilyine oči – tvoje oči. Nahováral som si, že práve to bol hlavný spúšťač všetkých tých pocitov, ktoré sa mi vracali,“ vzhliadol do Harryho očí, ktoré ho zvedavo pozorovali. „No nebola to Lily, kvôli ktorej sa môj patronus zmenil,“ odmlčal sa a vpíjal sa do tej zelene.
„Vždy si to bol ty...“ dokončil so známkou poznania v rozochvenom hlase.
„Nenávidel si ma...“ šepol Harry neveriacky.
„Nenávidel a zároveň miloval...“
V zelených očiach sa leskli slzy. Nejestvoval väčší dôkaz lásky a nekonečnej oddanosti, akú práve preukázal Harrymu. Jeho laň mu dokázala, že patrí tomu mladému mužovi celým srdcom i dušou. Ak zomrie jeden, ten druhý ho bude nasledovať nech už to bude kdekoľvek. Obaja naposledy vzhliadli na patronusov, ktorí sa rozplynuli vo vzduchu, a premiestnili sa.
Ocitli sa v tmavej miestnosti. Severus ihneď kúzlom rozsvietil a uložil Harryho na sedačku, ktorá stála hneď vedľa nich.
„Stratil si veľa krvi,“ skonštatoval, keď skúmal Harryho zakrvavené ruky, na ktorých boli viditeľné rany, ktoré stále slabo krvácali.
„Kde...to sme,“ zachrčal mladík obzerajúc sa vôkol seba.
„Toto je Minervin letný dom,“ odvetil a začal ošetrovať tie doráňané ruky.
„Ako je možné, že nás... ochra-ny vpustili dnu?“
„Tento dom je pod Fideliovým zaklínadlom, nuž a strážcom som zhodou okolností ja. Minerva mi jej dom poskytla v prípade núdze. No a my celkom očividne v núdzi sme,“ vysvetľoval, zatiaľ čo prútikom zaceľoval hlboké škrabance.
Zrazu sa vo vysokom krbe, ktorý stál v rohu miestnosti, zablesol zelený plameň, z ktorého vyšla stará žena v červenom župane.
„Severus, Harry? Ste to vy? Ochrany ma upozornili na vašu magickú stopu,“ ozvala sa Minerva. „Merlin, čo sa stalo?“ rýchlo k nim podišla.
„Napadli nás dementori. Dom, v ktorom sme sa skrývali bol zničený,“ vysvetlil v krátkosti Severus a unavene sa posadil na kreslo, ktoré stálo vedľa pohovky.
„Ste v poriadku?“ spýtala sa vyplašene, pozorne skúmajúc Harryho.
„Žijeme, myslím, že to stačí,“ odvetil a pretrel si oči.
Sadla si k mladíkovi, ktorému sa únavou zatvárali viečka. Položila mu ruku na čelo a zamračila sa. „Vyzeráš skutočne príšerne, Harry,“ zašepkala, keď Harry otvoril oči.
„Áno, tak... vyze-rám už pár týždňov,“ slabo sa pousmial a nakoniec prehral svoj súboj zo spánkom.
Minerva ho nežne pohladila po vlasoch. „Čo sa to sním deje?“ spýtala sa smerom k Severusovi.
Severus si vzdychol a zabodol sa jej do očí. „Deň, čo deň je na tom horšie a horšie. Voldemort je neustále v jeho hlave a mučí ho hrôzostrašnými spomienkami.“
Jeho kolegyňa náhle zbledla a ľútostivo sa pozrela na mladíka. „Neustále sa pýtam, kedy toto všetko skončí, kedy bude môcť byť konečne šťastný,“ prehovorila zachrípnuto a Severus postrehol opustenú slzu, ktorá jej stekala dolu vráskavým lícom.
Severusovo srdce sa bolestne stiahlo, pretože vedel, že jediné šťastie, ktoré na Harryho čaká je smrť.
„Prinesiem mu nejaké elixíry a ty Severus,“ pozrela naňho prísne, „utekaj do postele, o Harryho sa postarám,“ riekla a stratila sa vo dverách.
Severus sa postavil a zohol sa k odpočívajúcemu Harrymu. Pobozkal ho na teplé čelo a prikryl ho dekou, ktorá bola prehodená na operadle. Minerva sa zrejme zbláznila, ak si myslela, že pôjde spať do inej miestnosti, než je Harry. Vytiahol z vrecka Salvatora, ktorý nervózne syčal, a uložil ho na Harryho hruď, načo sa háďa ihneď upokojilo. Nakoniec sa vrátil do kresla a zaspal, premýšľajúc nad tým, čo ich čaká nasledujúce dni.
***
Harry sedel na schodoch, ktoré viedli na malú záhradku profesorky McGonagallovej. Z plných pľúc vdychoval čerstvý chladný vzduch. Hoci sa blížilo leto na počasí sa nič nemenilo. Neustále pršalo a fúkalo. Severus ešte spal a McGonagallová sa musela vrátiť do Rokfortu – po tom čo ju uistil, že bude v poriadku.
Dal si kapucňu, oprel sa o zábradlie a počúval zvonkohru, ktorá visela zo stropu na verande. No okrem jemnej melódie začarovanej zvonkohry, počúval i Jeho. Chladný hlas v hlavne ho neustále prenasledoval už niekoľko mesiacov bez prestávky. Voldemort totižto nepotreboval spánok, nebol tak celkom úplným človekom. Preto nepodliehal všetkým biologickým potrebám ako bežný čarodejníci. Pomaly si na to zvykal, no čo iné mu aj ostávalo. Dokonca si začínal ich konverzáciu obľubovať i keď si to nerád priznával.
´Bellatrix mi práve oblizuje habit. Je to normálne?´
´Aj slepý by pochopil, že je do teba blázon. Na tvojom mieste by som toho patrične využil. Je ti verná až za hrob...´
´Je to odporné, hnusí sa mi, keď sa na mňa lepí. Práve som na ňu poslal cruciatus. Och, odpadla... asi som to prehnal.´
Harry sa zasmial a pozoroval obrovský čierny mrak, ktorý sa vznášal nad záhradou. ´Myslel som, že som ju zabil aj s ostatnými smrťožrútmi,´ premýšľal.
´Nie, stihla ujsť na metle. Úteky jej vždy išli. Aspoň ona mi ostala z vnútorného kruhu.´
´Mimochodom, čo na mňa a Severusa pošleš na budúce?´ zaujímal sa Harry.
´No dementori to už rozhodne nebudú. Ako si ich vlastne zničil?´
´Jednoducho som ich zničiť chcel, a tak sa i stalo.´
´Bolo by mi cťou, ak by si sa ku mne pridal, Harry. Prečo môj návrh neustále odmietaš? Tvoja moc ma fascinuje. Obdivujem ťa,´ rozprával Voldemort úprimne.
´Pretože nesúhlasím s tvojimi názormi. Si inteligentný, Tom, ale... hlúpy zároveň. Predsa ti musí byť jasné, že tento svet nikdy nezbavíš muklov! Je ich omnoho viac ako nás... mal by si sa na to vykašľať,´ navrhol.
Chvíľu bolo ticho, až sa nakoniec ozvalo: ´Našiel by som spôsob, ako to dokázať. Spoločne by sme mohli pátrať po bájnych magických artefaktoch, s ktorých pomocou by sme mohli dokázať nemožné!´
´Navrhujem ukončiť túto tému, nikdy sa v nej nezhodneme,´ prevrátil Harry očami a s rukávom si utrel krv, ktorá mu stekala z jazvy.
´Máš pravdu. Vieš, Harry, kebyže nemáme túto schopnosť, vďaka ktorej môžeme komunikovať, unudil by som sa k smrti. Si vážne skvelý materiál na nezáväznú konverzáciu.´
Harry sa uškrnul. ´Keby nie si Voldemort, možno by som ťa začal mať rád,´ priznal.
Započul v hlave chladných smiech. ´Súhlasím.´
´Tom?´
´Áno?´ zaznelo zvedavo.
´Nechcem ťa zabiť,´ prehovoril Harry úprimne.
´Tak ma nezabíjaj a pridaj sa ku mne. Sľubujem, že si budeme rovní.´
Harry privrel oči. Áno, bol to Voldemort – vrah jeho rodičov a autor všetkého jeho životného nešťastia, ale za tie mesiace, čo spolu prakticky neustále komunikovali sa s ním zblížil. Samozrejme, nedalo sa to nazvať priateľstvom, ale možno sa to k tomu približovalo. Jednoducho spoznal Voldemorta z každej stránky. Videl jeho detstvo, dospievanie. Cítil to, čo naozaj cítil on pri rôznych životných udalostiach. Kedysi to bol normálny chlapec, ktorý mal príšerný osud. A niekde tam vnútri bol tým bezbranných chlapcom stále.
´Uteč... vykašli sa na všetko a všetkých a uteč. Strať sa, zmizni... a doži svoj život tak, ako normálny kúzelník. Zničím tvoje horcruxy, zostarneš a zomrieš prirodzenou smrťou. Nenúť ma zabiť ťa...´
´Harry... vieš, že taký život by pre mňa nebol.´
„Harry?!“ ozval sa Severusov hlas z vnútra.
„Tu som!“ zakričal späť.
´Zabudol som ti spomenúť, že mladý Malfoy ťa k smrti nenávidí a plánuje pomstu za Luciusovu smrť,´ informoval ho Voldemort, odbočujúc od predošlej témy.
„Čo robíš tu vonku? Je zima...“ sadol si vedľa neho Majster elixírov a pobozkal ho na studené pery.
„Premýšľam tu,“ odpovedal. ´Skutočne si na mňa trúfa?´ zasmial sa v duchu.
´Áno, práve ho očakávam. Chce mi podrobne vysvetliť svoj plán. Samozrejme ťa budem informovať.´ Harry jasne počul pobavenie v Tomovom hlase.
„Si v poriadku, Harry?“ zaujímal sa Severus, ktorý ho objímal vôkol ramien.
„Áno, v rámci možností,“ venoval mu malý úsmev a oprel sa mu o rameno. Užíval si bylinkovú vôňu Severusovho habitu. ´Fajn, pozdravuj ho odo mňa.´
„Si pripravený na zničenie posledného neživého horcruxu?“
„Áno, ja skúsim sa spojiť s Voldemortovou dušou, aby sme ho vypátrali,“ riekol a postavil sa.
„Harry, to nie je dobrý nápad. Vieš, čo to s tebou robí, veď sa na seba pozri! Naposledy ťa duša ovládla a takmer si si prerezal tepny!“
Harry naňho vrhol jeden z tých pohľadov, ktoré hovorili, že aj tak toto celé neprežije, takže je to celkom jedno.
***
Severus sledoval Harryho, ktorý sa len pred malou chvíľou spojil s dušou toho slizkého monštra. Triasol sa na zemi a divoko klipkal očami, aby sa zbavil tej červenej farby, ktorá mu zaplavila dúhovky.
„Harry?“ prehovoril Severus už snáď po stýkrát a snažil sa k nemu priblížiť.
„Nepribližuj sa, Severus! Varujem ťa!“ syčal hrubým hlasom.
Luster sa divoko húpal z jednej strany na druhú. Sklené okenné tabule na okne praskali. Severus stál asi meter od Harryho a horúčkovito premýšľal ako mu pomôcť tak, aby to nedopadlo ako naposledy.
Harry sa zrazu prudko postavil a namieril si to ku dverám od kúpeľne, za ktorými následne zmizol a hlasito nimi treskol.
Severus ihneď vyštartoval za ním, no dvere boli zamknuté silným kúzlom. „Harry, si v poriadku?!“ zakričal a unavene sa o dvere oprel.
„Nechaj ma na chvíľu na pokoj! Zvládnem to!“ ozval sa Harryho strašidelne hrubý hlas.
A tak Severus prešiel späť do obývačky, kde si začal čítať knihu, na ktorú sa nemohol vôbec sústrediť. Bolo mu zle z toho, že sa Harry spájal s tým prekliatym horcruxom, ktorý obýval jeho telo. Po každom ukončení tohto spojenia musel bojovať, aby ho duša prestala ovládať. Obdivoval ho za to... obdivoval ho, že sa mu vždy podarilo ovládnuť.
Severus sa strhol zo sna, ktorý si vzápätí vôbec nepamätal. Ešte stále sedel na pohovke a v ruke zvieral onú knihu. Musel zadriemať. Zrak mu padol na staré stojace hodiny pri krbe. Desať hodín večer. Pre Merlina! Spal celé dve hodiny!
Okamžite sa postavil a rozbehol sa do kúpeľne. Dvere boli pootvorené.
„Harry?“ spýtal sa keď vchádzal do úplne tmavej miestnosti. Švihom prútika rozsvietil a srdce mu náhle prestalo biť.
Jeho milenec ležal celkom oblečený vo vani, ktorá bola po okraj naplnená vodou. Hlavu mal ponorenú pod hladinou. Rýchlosťou blesku ho dostal z vody a začal mu dávať prvú pomoc.
Harry bol zľahla modrý a nedýchal. Vrhal naňho kúzla prvej pomoci – všetky, aké len poznal. Nechcel ani len pomyslieť na to, koľko Harry pod vodou bol.
Mladík sa zrazu rozkašľal a otvoril zelené oči. „Se-“ nedokončil, keď ho opäť zachvátil dusivý kašeľ.
Severus ho zovrel v náručí a snažil sa upokojiť, aby mu srdce nevybuchlo pri tempe, z akým momentálne vrážalo do jeho hrudného koša. „Už je dobre,“ šepkal mu do ucha upokojujúco, no nevedel či sa snažil upokojiť jeho alebo seba.
Harry ho trasúcimi rukami objal vôkol krku. „Viem, kde je šálka,“ prehovoril zachrípnuto cez drkotajúce zuby.
Severus naňho ihneď vrhol otepľujúce kúzlo, no odmietal ho pustiť z náručia. Tisol si ho k sebe tak pevne, že mal isto problém popadnúť dych, no potreboval cítiť, že žije, dýcha... Merlin, čo ak by sa zobudil len o minútu neskôr? Nechcel na to ani pomyslieť.
„Severus, viem, kde je posledný neživý horcrux,“ prehovoril opäť Harry, keď nijako nereagoval na jeho prvé upozornenie.
„Dobre... len, Merlin, mal som taký strach, keď som ťa videl pod vodou,“ snažil sa mu vysvetliť a konečne ho pustil z toho pevného objatia.
Harryho tvár už nebolo modrá, ale bledá – tak ako zvyčajne. Jeho perám sa tiež vracala ich pôvodná ružová farba. Severus sa na ne ihneď prilepil. Jemne ich lízal a okusoval. Rukou sa vplietol do jeho už suchých vlasov a pritiahol si jeho tvár bližšie k tej svojej. Jazykom sa jemne ponoril do jeho úst a dôkladne ich ochutnával. Žije, žije, žije! Kričalo jeho vnútro a užívalo si tú známu príchuť, po ktorej Harry chutil.
„Tá duša sa ma snažila utopiť. Vyzerá to tak, že naberá na kreativite,“ zašepkal Harry, keď sa od seba odtiahli.
„To bolo naposledy, čo si sa s ňou spájal!“ upozornil ho prísne.
„Iste už to predsa nebude potrebné,“ riekol s malým úsmevom.
***
Šálka Brigity Bifľomorovej bola navždy zničená. Severus kľačal na kolenách a pozoroval črepy pred sebou. Harry stál nad ním s prútikom v ruke. Jeho odev bol celkom od krvi.
Okolo nich ležala kopa mŕtvych Greybackových vlkolakov, ktorí horcrux strážili.
„Si v poriadku, Sev?“ spýtal sa ho Harry jemne.
Severus iba prikývol. Ako každý horcrux i tento bol chránený temnými kúzlami, ktoré na nich uvrhol samotný Voldemort. Predtým ako Severus šálku prebodol baziliskovým zubom sa mu priamo do hlavy dostal ten odporný chladný hlas, ktorý ho celých desať minút psychicky mučil.
Harry zatiaľ bojoval s asi pätnástimi vlkolakmi. Zo súboja vyviazol iba s ľahkými zraneniami. Vlkolaci nemali proti nemu najmenšiu šancu.
Prijal Harryho ruku a postavil sa. Hlasito vydýchol, keď pozoroval všetky tie telá a krv. „A ty si v poriadku?“ spýtal sa i napriek tomu, že Harry v poriadku nebol ani zďaleka. Ak sa táto celá záležitosť čo najskôr neskončí, Harry sa zrúti ako domček z karát.
Harry prikývol, no Severus videl v tej vyhasnutej zelenej farbe jeho očí, že v poriadku rozhodne nie je.
***
Ronald Weasley, Grangerová, Molly, Arthur, Hagrid, Moody, Lupin, Fletcher, Kingsley, Aberforth Dumbledore a zvyšné Weasleyovic detská, sedeli sa dlhým obdĺžnikovitým stolom na Grimmauldovom námestí číslo 12.
V kuchyni, kde sa nachádzali všetci členovia Fénixovho rádu vládlo absolútne ticho. Všetky pohľady smerovali k mladému čarodejníkovi, ktorý bol celkom nepochybne najmocnejším mágom súčasnosti.
Všetci videli, aký je Harryho fyzický stav. Bol nezdravo bledý, tmavé kruhy pod mŕtvymi zelenými očami. Severus sedel po jeho pravici a pod stolom mu pevne stískal dlaň.
„Zajtra zaútočíme na Riddlovo panstvo,“ začal Harry. „Zistil som jeho presnú lokalitu. Avšak Voldemort zachytil moju prítomnosť v jeho hlavne, odkiaľ som nasledovné údaja vyzistil, a tak bude nepochybne na náš útok pripravený. No to nemení nič na tom, že budeme v značnej výhode. Ako všetci viete, počas ničenia predmetov, o ktorých vám nesmiem viac povedať, sme zabili pomerne veľké množstvo Voldemortových prívržencov a členov jeho armády. No i napriek tomu nesmieme situáciu podceniť,“ rozprával sebavedomým hlasom, ktorý neniesol ani len náznak Harryho únavy.
Mladý vodca Fénixovho rádu mávol rukou, na čo sa pred každým prítomným objavil pergamen.
„Pergamen, na ktorý sa práve pozeráte, obsahuje presný nákres Riddlovho panstva a jeho okolia. Červeným atramentom sú zaznačené presné pozície, ktoré zaujmete počas útoku. Prosím, aby ste tieto inštrukcie dodržali,“ povedal prísne a vrhol pohľad na Moodyho.
„Máte niekto nejaké otázky?“ spýtal sa a premeriaval si každého z prítomných.
Všetci mlčali. Nikto očividne nemal nijaké pripomienky, ani námietky na Harryho zajtrajší plán útoku.
Po skončení sa všetci vybrali do svojich izieb. Každý potreboval dostatočný odpočinok pred zajtrajším veľkým súbojom.
V kuchyni nakoniec ostala iba Grangerová a mladý Weasley.
Severus si pripravoval čaj, zatiaľ čo sa Harryho priatelia naňho vrhli akoby ho nevideli celé roky.
„Hermi, neplač... som v poriadku,“ utešoval ju Harry.
„Vy-vyzeráš príšerne, Harry,“ vzlykala a pevne ho objímala. „Čo ti to len ten Vol-voldemort urobil?“ pýtala sa.
„To nič... Budem v poriadku,“ klamal a hladil ju po chrbte.
„Chýbal si nám, kamoško,“ prehovoril Ronald a pripojil sa do hromadného objatia.
Severus si zalial čaj a snažil sa tváriť znechutene, no musel priznať, že ho tá scénka tak trochu dojala. Mohol vidieť, že Harryho priatelia ho mali úprimne radi, ba čo radi – oni ho milovali.
„Ste pripravení na zajtra? Ešte stále môžete zmeniť názor,“ prehovoril Harry, keď sa od seba odtiahli.
„Tomu ver, že sme pripravení,“ odvetil Ronald s malým úsmevom.
„Budeme bojovať po tvojom boku až dokonca,“ prikývla Hermiona a opäť ho objala.
Severus sa nenápadne vytratil. Chcel im dopriať trochu súkromia aj keď to vyzeralo, že ani nevedia, že sa nachádza spolu s nimi v jednej miestnosti. V obývačke stretol Lupina, ktorý kľačal pred krbom a zhováral sa s Tonksovou, ktorá sa starala o ich čerstvo narodené dieťa.
„Všetko bude v poriadku, Dora,“ rozprával Lupin do plameňov, v ktorých sa rysovala jej tvár.
„Maj zajtra Harryho na očiach... mám taký strach. Milujem ťa,“ započul Severus než prešiel cez miestnosť.
Na úzkej chodbe postával Moody s Kingsleyim, očividne viedli nejakú vážnu diskusiu. Pretože, keď ho zbadali stíchli a Moody ho nezabudol prepáliť znechuteným pohľadom.
Severus si ich nevšímal a vyšiel na prvé poschodie, kde mal spoločnú izbu s Harrym. Vošiel do vnútra a rozbehol sa do kúpeľne. Okamžite vyvrátil všetko, čo zjedol na večeru do záchodu. Konečne sa zbavil tej svojej chladnej masky a nechal na svoju tvár preniknúť všetky momentálne emócie, ktoré zaplavovali jeho myseľ.
Merlin, už zajtra! Zajtra! Nebol pripravený, proste nebol! Už zajtra mal prísť o Harryho – už zajtra bude jeho milovaný muž, jeho láska mŕtva! Na tento deň sa pripravoval odvtedy, čo zistil, že jediný muž, ktorý si kedy získal jeho srdce je horcruxom. No očividne sa na takúto situáciu pripraviť nedalo. Neustále si hovoril, že majú kopu času. No ten čas preletel rýchlejšie ako sa nazdával.
Opláchol si ústa a ostal prekvapený, keď zistil, že má plné oči nepreliatych sĺz. Rýchlo zažmurkal, aby sa ich zbavil. Keď sa vrátil do spálne, Harry už sedel na posteli a sledoval ho.
Severus si bez slov sadol vedľa neho. Obaja vedeli, že toto je ich posledná noc. Pozerali si do očí. Severus pozorne skúmal Harryho tvár. Chcel si ju podrobne zapamätať. Hoci bola bledá a unavená – bola nádherná. Harry dospel do krásy, čomu sa vôbec nečudoval, keďže Potter starší i Lily boli veľmi atraktívni.
Harry zdedil to najlepšie z ich oboch. Mal Lilyine prekrásne oči, mal jej očarujúci úsmev. Jamesovu štíhlu, no vyšportovanú postavu. Lilyine jemné rysy tváre. Jamesove strapaté vlasy. Ale predovšetkým mal čisté srdce a niečo čo nezdedil ani od jedného – neuveriteľnú charizmu, dobrosrdečnosť a nekonečnú moc.
Nežne ho pohladil na tvári. Bruškami prstov prechádzal od spánku, cez líce až sa zastavil na hladkých perách. Zelené oči zaiskrili a kútiky tých dokonale tvarovaných pier sa zodvihli do úsmevu.
Severus spomínal na to, ako ho videl na Voldemortovom panstve a vedel, že ho odtiaľ musí zachrániť za každú cenu. Spomínal na ich veľké dobrodružstvo v lese, kde sa doňho zamiloval. Spomínal na ich prvé milovanie, na ich hádky, podpichovanie. Na posledné mesiace, počas ktorých pátrali po horcruxoch a bojovali bok po boku. A za celý ten čas ho každým dňom miloval viac a viac.
Ani si nestihol uvedomiť, že mu horúca opustená slza tečie dolu tvárou. Harry mu ju jemne zotrel a pritiahol si ho k sebe. Pobozkal ho na pery a Severus slastne privrel oči. Chcel si pamätať tie bozky, Harryho príchuť... mäkkosť jeho pier.
Počas bozku ho prevalil pod seba. Potreboval cítiť jeho telo pod tým svojim. Harry ho objímal okolo krku a vášnivo bozkával. Keď sa od seba odrhli Severus mu pomaly vyzliekol košeľu a užíval si pohľad na každú odhalenú časť jeho svalnatej hrude a štíhleho brucha. Očami prešiel až k úzkemu pásiku chĺpkov, ktoré sa strácali za tmavými nohavicami. Severus ich trpezlivo vyzliekol i so spodnou bielizňou.
Hladovo pozoroval Harryho vztýčený penis. Tak veľmi ho túžil ochutnať, sklonil sa a vzal ho medzi pery. Prehltol ho až po koreň a doslova si vychutnával jeho osobitú a jedinečnú príchuť. Zacítil ako si Harry vplietol prsty do jeho vlasov, započul vzrušený povzdych, keď prešiel od koreňa až po vlhkú citlivú špičku. Úplne ignoroval svoje vlastné vzrušenie, ktoré ho tlačilo v nohaviciach.
„Sev...“ vzdychol. „Prosím, pomiluj ma,“ prehovoril potichu.
Severus naposledy olízal ten pulzujúci sval a zahľadel sa do Harryho krásnych očí. Prebozkával si cestu skrz to štíhle brucho, poláskal tie chutné bradavky, jazykom pošteklil citlivý krk. Harry sa pod ním zvíjal blahom a potichu vzdychal, čo privádzalo Severusa do šialenstva. Nakoniec sa zastavil pri perách, ktoré špičkou jazyka olízal.
Severus zistil, že je úplné nahý... Harry nebol zrejme taký trpezlivý ako on. Pousmial sa a jazykom pohladil Harryho lalôčik.
„Si nádherný, láska,“ zašepkal mu do ucha svojim sýtim hlasom.
Obaja hlasito vydýchli, keď sa ich nahé erekcie vzájomne obtreli. Severus už jednoducho dlhšie nevydržal.
S pomocou lubrikantu sa pomaly ponoril do Harryho útrob. Pozeral do tých prekrásnych očí, ktoré ho tak isto sledovali, zatiaľ čo sa bolestne pomaly ponáral do toho mladého krásneho tela. Harry zastonal, keď sa doňho ponoril celý. Severus sa z neho vzápätí vytiahol a opäť sa doňho ponoril. Nachvíľu sa prestal pohybovať a zaprel sa lakťami po oboch stranách Harryho hlavy. Sklonil tvár k tej jeho a zblízka sledoval zelené oči sršiace láskou a oddanosťou.
„Milujem ťa,“ riekol s búšiacim srdcom.
„Milujem ťa,“ odvetil Harry a smutne sa usmial. Z kútikov jeho očí sa vykotúľali slzy. Severus ich rýchlo usušil bozkami a začal sa v Harrym jemne pohybovať. Tú milovanú tvár zasypával bozkami a snažil sa nemyslieť na to, že už nikdy ho takto bozkávať ani milovať nebude. Nakoniec zistil, že slzy, ktoré doteraz ostávali nepreliate v jeho očiach si predrali cestu von. Zamáčali mu líca, no nesnažil sa ich zakryť alebo zotrieť. Chcel, aby ich Harry videl, aby videl ako veľmi ho miluje.
Harry mu položil dlaň na rozhorúčenú tvár, no tiež sa nesnažil horúce slzy utrieť. Zodvihol hlavu a náruživo sa mu prisal na pery. Vášnivo sa bozkávali, zatiaľ čo Severus neprestal prirážať do jeho tela. Vzdychali si do úst, šepkali si slová lásky.
Bolo to ich najpomalšie, najnežnejšie a najkrajšie milovanie, aké kedy zažili. Nakoniec sa prírazy zrýchlili, stony boli čoraz hlasitejšie, pot pokryl obe nahé telá. Orgazmus prišiel náhle ako keď do variaceho kotlíka hodíte zlú prísadu a to spôsobí úplný výbuch.
Hlasito oddychovali, pričom si neprestajne hľadeli do očí. Zamotali sa nahými telami a zúfalo sa k sebe pritisli.
Severus stískal Harryho vôkol pásu. Tvár mal ponorenú v jeho vlasoch. A ďakoval Morgane, Merlinovi dokonca i Bohu za to, že mohol prežiť aspoň tých pár mesiacov s Harrym. A preklínal ich za to, že mu ho chceli vziať. Nebolo to spravodlivé, no život nebol nikdy spravodlivý a to najmä k ním dvom.
Pobozkal ho na čelo, ktoré si vzápätí oprel o to jeho. Nepotrebovali sa rozprávať, nepotrebovali srdcervúco plakať. Jednoducho si vychutnávali svoju poslednú noc i dozvuky ich posledného milovania.
***
Žiarivá oranžová guľa pomaly zapadala za horizont. Jej lúče sa spoločne s ňou strácali, a tak zo sveta mizlo aj posledné svetlo. Obloha tmavla a čakala, kedy ju príde navštíviť mesiac so svojimi hviezdami.
Členovia Fénixovho rádu sledovali chrbát svojho vodcu, ktorý stál pred nimi a využíval veľký kus svojej obrovskej moci, aby sa prebojoval skrz silné ochrany, ktoré obklopovali Riddlovo panstvo.
Neviditeľná ochrana sa na malú chvíľu zviditeľnila slabomodrou farbou. Pred Harrym sa v ochrane objavil oblúkovitý vchod. Mladík sa otočil k svojim spolubojovníkom a pokynul:
„Rýchlo, prejdite skrz!“
Kúzelníci sa jeden po druhom presunuli skrz oblúk. Ako posledný vošiel cez narušenú ochranu Severus v tesnom závese za Harrym.
„Zaujmite pozície,“ vydal pokyn Harry.
Pred panstvom ich už čakali smrťožrúti pripravení k boju. Nebolo ich veľa, no rozhodne ich bolo viac ako ich. Členovia rádu zaujali svoje pozície a zaútočili.
Harry spoločne so Severusom bojovali bok po boku proti dvom obrom, ktorí na nich ihneď zaútočili. Bojovali spolu už nespočetne krát, a tak boli perfektne zohraní. Obri padli na zem behom niekoľkých minút. Celým nádvorím lietali farebné lúče kliatob.
Harry vrhol pred Severusa ochranu, keď k nemu letela kliatba, ktorú naňho poslala Bellatrix.
„Vezmem si ju na starosť!“ zakričal na Harryho a predral sa k nej.
„Takže zase sa stretávame? Pokiaľ si pamätám máme nedokončený súboj, Severusík!“ kričala posmešne a prudko vystrelila kliatbu.
Severus sa ubránil štítom a bez zaváhania na ňu vyslal smrtiacu kliatbu. Bellatrix sa tesne vyhla, zatočila sa a oblúkom vyslala ďalšiu kliatbu.
„Pekné, Severus! Ale na mňa nemáš!“ zahučala so šialeným úsmevom na tvári.
Severus sa uhol farebnému lúču a pohľadom zablúdil k Harrymu, ktorý bojoval neďaleko neho s Dracom.
Mladý Malfoy nemal najmenšiu šancu. Harry iba stál a znudene naňho strieľal zaklínadlá. Draco bol celý zafúľaný a spotený. Bolo vidieť, že je na pokraji síl.
Harryho zrejme prešla trpezlivosť, pretože vrhol na Draca zväzujúce kúzlo. Pevné laná mu zaviazali nohy i ruky.
Harry sa ihneď otočil a začal bojovať s ďalšími smrťožrútmi, ktorí sa k nemu prihnali.
Severus zatiaľ vrhal kliatby na tú šialenú ženskú.
„Crucio!“
„Avada Kedavra!“
„Incedio!“
Kliatby leteli neuveriteľnou rýchlosťou. Neďaleko nich sa ozval malý výbuch, ktorý spôsobil Harry. Zabil pri ňom pár smrťožrútov a zničil veľkú časť steny a hlavný vchod do panstva.
Severus využil Bellatrixinu nepozornosť a vrhol na ňu rezaciu kliatbu, ktorá jej preťala krk. Vypleštila veľké čierne oči a zrútila sa na zem, kde sa dusila vlastnou krvou.
Obloha sa zahalila do tmy. Hviezdy na nej žiarili ako drobné diamanty. Na nádvorí sa rozhoreli začarované fakle.
Severus si všimol niečo dlhé a veľké. Plazilo sa to po zemi. Nagini – posledný horcrux, ktorý bolo potrebné zničiť. Okamžite sa za ňou rozbehol. Po ceste zahliadol Grangerovú, ktorá bojovala s nejakou smrťožrútkou. Všimol si Freda alebo Georga ako bezvládne leží na zemi v kaluži krvi, očividne bez života.
Po ceste sa kotúľala Moodyho hlava. Umelé oko mu pri tom poskakovalo ako divé. Severus stále bežal. Nagini prudko zahla doprava. Severus sa dostal na okraj nádvoria, kde stál Voldemort, no ten si ho vôbec nevšímal, pretože oproti nemu stál Harry.
Hľadeli na seba zo vzdialenosti pár metrov. Severus mohol cítiť každým kúskom svojho tela tú neuveriteľnú moc oboch kúzelníkov. No ďalej si ich nevšímal, pretože sa začal rozhliadať po Nagini. V jednej ruke zvieral prútik, zatiaľ čo v tej druhej ostrý zub baziliska.
Zrazu naňho niečo skočilo. Severus sa otočil a pocítil príšernú bolesť nad kľúčnou kosťou. Nagini na ňom visela a hryzla ho. Severus pustil svoj prútik a schmatol ju, no nedokázal ju od seba odrhnúť. Nakoniec ju z posledných síl bodol baziliskovým zubom do tela. Okamžite sa ho pustila a padla k zemi. Mŕtva.
Hneď na to Severus klesol na kolená, držiac sa krvácajúcej rany. Niginine sliny boli jedovaté, to vedel určite. Ihneď pocítil účinky jedu. Z kolien padol na chrbát a sťažka oddychoval. Pootočil hlavou, Harry stál chrbtom k nemu. No ani Voldemort, ani Harry nevrhali nijaké kliatby.
„Tak je to tu, Harry,“ prehovoril syčivým tónom hlasu lord Voldemort. „Buď ja alebo ty... no ešte stále môžeš zmeniť strany a pridať sa ku mne. Boli by z nás dobrí priatelia a nepochybne i spojenci.“
„Myslím, že sme na túto tému viedli už nespočetne veľa rozhovorov. Nefungovalo by to,“ započul Harryho smutný hlas. „Vieš, že ťa nechcem zabiť, ale musím.“
„Hoci to nerád priznávam, Harry... viem a cítim, že tvoja moc siaha do nekonečných výšin. Neporazil by som ťa aj keby som bol v tej najlepšej forme. Vieš, vždy som sa bál smrti a stále sa jej aj bojím, ale...“ Voldemort sa musel nadýchnuť, „Už vtedy, keď sme mali ten malý rozhovor skrz Rokfortské ochrany som vedel, že to budeš práve ty, kto ma zabije. Nakoniec mi bude cťou zomrieť prútikom najmocnejšieho mága, akého som mal tú možnosť spoznať. Možno v budúcom živote sa naše cesty skrížia, no tentoraz nebudeme stáť na opačných stranách.
„Teším sa na naše ďalšie stretnutie, Tom. No dúfam, že to bude skutočne tak, ako hovoríš. Bolo mi cťou, lord Voldemort.“
„Nie, to mne bolo cťou, Harry Potter.“ Karmínové oči pevne bez žmurkania pozerali na Harryho.
Severus videl ako Harry drží baziliskov zub, zatiaľ čo prútikom mieril na Voldemorta.
„Avada Kedavra!“ vyriekol.
A počas toho ako zelené svetlo mierilo na Voldemorta, Harry zodvihol ruku so zubom a zabodol si ho priamo do brucha.
Voldemortove telo padlo k zemi. Harry sa kolísavo otočil a klesol na kolená, keď zbadal umierajúceho Severusa.
„Nie, Sev... nie,“ zašepkal a priplazil sa k nemu.
„Har.. to... nič,“ pokúsil sa o úsmev, no jed mu znemožňoval akýkoľvek pohyb so svalmi.
Harry sa držal za krvácajúce brucho a druhou rukou sa snažil zadržať krv, ktorá tiekla nad jeho kľúčnou kosťou.
„Pok... úsala... ma Nagi-ni... jed...“ vyšlo z neho. A zabolelo ho srdce, keď videl slzy na Harryho tvári.
„Ty... si... nem-al zomrieť, lá-ska,“ riekol Harry a ľahol si vedľa neho.
Severus ucítil ako ho Harry chytil zakrvavenou rukou za tú jeho a preplietol si s ním prsty. Zelená sa strela s ónyxovou.
Harry sa prerývane nadýchol. „Zomie...rame spolu. Nájde-m si ťa... na druhej strane.“
Severus by sa pousmial, ak by mu to mimické svaly dovolili. „Ja... viem,“ šepol.
Harry sa rozkašľal a z úst mu vytiekla tmavá krv. „Och...“ zastonal bolestne a silnejšie stlačil Severusovu ruku, no ten to sotva cítil, keďže v nej strácal cit.
„Sú... krásn-e hvie-hviezdy,“ zachrapčal Harry sledujúc oblohu nad nimi.
Severus sa horko-ťažko pootočil, aby videl rozmazanú oblohu posiatu hviezdami. Rana ho neuveriteľne pálila a štípala, no jediné na čo sa sústredil bol Harry.
„Má-š pravdu,“ zachrčal Severus a obrátil sa opäť k Harrymu.
Jeho biela tvár bola natočená k nemu. Zelené oči boli skryté za viečkami. Hruď zahalená šedou mikinou sa nehýbala. Bol mŕtvy. Harry – chlapec, ktorého celý život chránil... muž, ktorého si zamiloval... hrdina a najmocnejší mág bol mŕtvy. Pocítil slzy, ktoré mu stekali po tvári. Jediné, čo ho utešovalo bolo, že čoskoro ho bude nasledovať. A Harry ho tam nájde. To nepochybne.
Predtým než zatvoril oči, počul srdcervúci výkrik.
„HARRYYY!“ kričala Grangerová.
„NIEEEE!“ To musel byť Weasley.
Stihol zbadať ako Grangerová klesla na kolená pri Harryho mŕtvole. Harryho ruka bola ešte stále prepletená s tou jeho. S posledným pohľadom na svoju lásku zatvoril oči.
by AnastasiaMantihora
A/N: Obrázok od Anastasie ma inšpiroval k napísaniu tejto poviedky. Milujem jej diela.
Komentáre
Prehľad komentárov
Pfff, to byla tedy síla. Málem jsem napětím zapomněla dýchat. Výborně napsané a chytlavé jako vždy. Ale naděje umírá poslední, takže já ještě věřím ve šťastný konec, vždyť si to oba zaslouží:-)
Re: ..
(Sonka, 30. 8. 2015 22:22)Achája, úplne súhlasím, že si šťastný koniec zaslúžia... ja osobne preferujem šťastné konce, takže nemyslím si, že nejakú poviedku niekedy napíšem so zlým koncom. Ďakujem veľmi za komentárik :) <3
...
(Abequa, 17. 8. 2015 12:50)Ty kráso tak na tohle nemám vůbec co říct.... Naprosto neskutečné, oni oba vážně zemřeli? A co to že Voldy nechtěl umřít? To je masakr... Nějak mě vůbec nenapadlo, že oba zemřou takto... mám divný pocit... Je dobře nebo špatně že zemřeli oba a že oba zemřeli takhle spolu? Jsem nějak hrozně rozpolcená... Je mi líto že už povídka končí...
Re: ...
(Sonka, 30. 8. 2015 22:20)Abequa, ďakujem za komentárik a pevne verím, že sa odpovede na svoje otázky dočítaš v budúcej kapitole :) Veľmi pekne ti ďakujem :)
..
(Achája, 18. 8. 2015 13:39)