1. kapitola - Únos
Krvavé proroctvo
„Lásku možno nájsť aj v dobách temna, ak viete prikázať svetlu svietiť.“
Zelené oči sa pomaly otvárali. Asi šestnásťročný chlapec si prezeral miestnosť, v ktorej sa nachádzal. Bola veľká a prepychová. Vyžarovala chlad a temnotu. Podlahu pokrýval luxusný koberec a strop zdobil veľkolepý kryštálový luster. Zeleno-oký chlapec cítil, že jeho ruky sú pevne zviazané nejakým povrazom. Zacítil, ako mu niečo teplé a lepkavé steká po tvári. Celé telo ho príšerne bolelo a jazva ho pálila akoby ju požierali plamene. Vôbec si nepamätal, čo sa stalo. Nemal ani poňatia, kde sa nachádza a z akého dôvodu tu je. Bol úplne zmätený.
Zacítil ostré pichnutie na prsiach a vedel, že ho niekto musel zraniť. Jeho spomienky boli zahmlené a nemohol si spomenúť na nič, aj keď veľmi chcel.
Zrazu bola bolesť jazvy intenzívnejšia.
„Ahoj, Harry,“ ozval sa ľadový hlas.
Mladíkovi sa rozbúšilo srdce. Preglgol. Zrazu pozeral do červených očí, ktoré ho so záujmom sledovali. Stál oproti nemu vysoký, asi tridsať ročný, veľmi pekný muž. Mal veľké karmínové oči. Alabastrovú pleť a výrazné lícne kosti. Jeho tvár lemovali lesklé čierne vlasy, ktoré mu padali do očí. Vyžarovala z neho obrovská moc a elegancia.
„Kto ste? A čo odo mňa chcete?“ zachrapčal Harry a stále premýšľal, odkiaľ pozná tú nezvyčajnú farbu očí.
Mladý muž sa uškrnul a podišiel bližšie k Harrymu. „Nespoznávaš ma? Nespoznávaš svojho najväčšieho nepriateľa? Nespoznávaš osobu, ktorá zabila tvojich rodičov a pokúsila sa zabiť aj teba?“
Harry zalapal po dychu. „Voldemort?! Ako to, že vyzeráš tak... inak?“
„Moja stará podoba má viac výhod a neodpudzuje ľudí, práve naopak, priťahuje ich,“ povedal Voldemort a stále sa mrazivo usmieval.
„Čo sa vlastne stalo?“ chcel vedieť Harry.
„Nepamätáš sa? Samozrejme, že nie. Prikázal som svojim smrťožrútom, aby ťa priviedli, no oni zneužili situáciu a povedzme, že sa s tebou a tvojimi priateľmi trochu pohrali.“ Voldemortova tvár zvážnela.
„Čo urobili mojim priateľom?“ pošepol Harry, ktorý takmer nedýchal.
Voldemort si prehrabol čierne vlasy a odpovedal: „Toho tvojho ryšavého priateľa zabili a tú humusáčku uväznili tu v mojom panstve.“
„Nie... Ron! ZABIJEM ICH!“ Harryho oči sa naplnili slzami. Nemohol tomu uveriť. „Prečo... prečo si nič nepamätám?!“ vzlykol.
„Pri súboji si si poranil hlavu,“ odvetil Voldemort pokojne a stále sledoval mladíkové zelené oči. Pomaly si ho premeriaval. Mal strapaté čierne vlasy, opálenú tvár, červenkasté pery a jedinečnú farbu očí. Z čela sa mu tiekol prameň krvi, rovnako ako aj z rozbitej pery. No potom si všimol kaluž krvi pod ním. Netušil odkiaľ sa pod ním vzalo také množstvo. Podišiel k nemu a roztrhal mu muklovskú košeľu, pod ktorou mal biele tričko celé presiaknuté krvou.
„Toto si niekto poriadne odskáče!“ zasyčal Voldemort a prútikom odstránil povrazy z Harryho rúk a nôh.
Harry okamžite spadol na kolená. Nemal silu sa udržať na nohách, stratil veľa krvi. Z úst mu vyšiel bolestný vzlyk, keď sa snažil postaviť. Červeno-oký muž ho chytil za pás a prehodil si jeho ruku okolo ramien. Harry nemal silu protestovať. Všetko videl rozmazane a nejasne, nemal ani potuchy, kam ho Voldemort vliekol. Zrazu zacítil, ako ho položil na niečo mäkké, zrejme na posteľ. Snažil sa zaostriť zrak, aby videl čo sa s ním Voldemort chystá urobiť. Určite to nebude nič príjemné, pomyslel si.
Harry sa s ťažkosťou nadýchol a prehovoril: „Prečo... ma jednoducho... nezabiješ?“ zachrapčal a hľadel na rozmazanú siluetu Temného pána.
Ten sa naňho prekvapene pozrel. Otvoril ústa, a potom ich opäť zavrel, akoby nenachádzal slov. Vtom sa do miestnosti premiestnila celá skupina smrťožrútov. Všetci pred svojim pánom pokľakli a stúpli si na svoje pozície v kruhu.
Harry to všetko sledoval akoby cez nejakú hmlu. Pomaly otváral a zatváral oči. Tá bolesť bola neznesiteľná. Bol v miestnosti plnej smrťožrútov a nemohol utiecť. Neostalo mu nič iné len sledovať, čo sa bude diať.
Voldemort predstúpil pred svojich prívržencov a začal chladným hlasom: „Ktorí z vás si dovolil zraniť Harryho Pottera?!“
Všetci sa na seba začali vystrašene pozerať. Zrazu jeden zo smrťožrútov vystúpil z kruhu. Smrťožrút si zložil kapucňu i masku.
„Bol som to ja, môj pane,“ ozval sa tichý hlas Waldena Macnaira.
„Walden, moje rozkazy boli jasné, priviesť mi Harryho Pottera, bez akýchkoľvek zranení! Namiesto toho ste ho priviedli dobitého, s rozbitou hlavou a s rozrezaným hrudníkom! Ako si si dovolil neuposlúchnuť MÔJ rozkaz!“ vrieskal Voldemort. „Crucio!“
Macnair spadol k zemi a začala sa skrúcať bolesťou. Miestnosťou sa ozývali bolestné vzlyky a krik.
Harry absolútne nerozumel, čo sa to deje. Voldemort mučil jedného zo svojich najvernejších smrťožrútov len kvôli nemu. Prečo bolo pre Voldemorta také dôležité, dostať ho sem bez zranení? Čo to Voldemort naňho chystá? Vôbec sa mu to nepáčilo. Pevne si tlačil na hrudník a mal pocit, že nemôže dýchať. Pomyslel si, že ak mu niekto čoskoro nepomôže, tak sa zadusí alebo vykrváca. Bol pripravený zomrieť, jeho najlepší priateľ bol zabitý iba kvôli nemu, nikdy si to neodpustí. A Hermiona, len Merlin vie, čo s ňou smrťožrúti urobili. Po líci mu stiekla slza. Bol absolútne bezmocný. Už nevládal ostať pri vedomí, a tak sa ponoril do temnoty.
Kapitola 2. Nečakané spojenectvo
Komentáre
Prehľad komentárov
Vyzerá to strašne zaujímavo a dúfam že by mohlo byť že sa Grindík pridá k Harrymu Voldymu. Som zvedavá lebo som to ešte nezačala čítať a hneď som išla písať koment lebo by som naňho zabudla.
Re: :)
(just_woki, 4. 1. 2022 1:08)Škoda, že to tu nefunguje ako na WP, kde môžeš dať kom pri každom odseku
kr. pr.
(sisi, 7. 8. 2017 17:35)jsem hrozně zvědavá, o čem povídka bude. Vypadá napínavě.
super
(Leo, 12. 8. 2014 17:55)Super začiatok tejto fanfiction...idem sa vrhnut na pokračovanie...pišeš perfektne ;-)
úžasné =)
(Kaja, 14. 5. 2014 22:11)Začiatok vyzerá úžasne, teším sa na ďalšie pokračovanie
:)
(dominika970, 2. 1. 2022 19:02)