Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


15. kapitola - Dolores Umbridgeová, Sangerosove kráľovstvo

15. 6. 2014

 

Harry sa prebudil, stále sa cítil vyčerpaný. Ležal vo Voldemortovom náručí, ktorý pokojne spal. Opäť mu bolo na vracanie, ale nikde nevidel vedro, a tak sa vytrhol z Voldemortovho náručia a namieril si to do kúpeľne, kde si kľakol pred záchod a vracal, opäť žlč a krv. Mal pocit, akoby sa dusil. Chcel, aby to už skončilo. Z očí mu tiekli slzy bolesti. Zrazu zacítil ako ho zozadu chytili mocné ruky.

„Harry, musím zavolať Severusa, vôbec sa mi tento tvoj stav nepozdáva,“ povedal chladne a s miernou obavou v hlase. Pomaly pomohol zeleno-okému chlapcovi na nohy a odniesol ho do postele. Premeriaval si ho, chlapec bol nebezpečne bledý, jeho oči boli zahmlené a plné sĺz. Harry zatvoril oči a zaspal. O chvíľu sa prebudil na to ako mu niekto niečo leje do úst. Bol to Snape, sedel vedľa neho na posteli a pomaly mu lial do úst elixír. Prehltol.

„Pán Potter, o chvíľu vám bude lepšie,“ pozeral naňho čiernymi očami. Harry opäť zaspal, keď sa prebral sedela na jeho posteli Bellatrix.

„Harry,“ usmiala sa a držala ho za ruku. „Ako ti je, môj chlapče?“ spýtala sa.

„Lepšie,“ usmial sa na ňu Harry. „Kde je Tom?“

„Myslím, že má práve zasadnutie s Luciusom,“ povedala chladne a pevne zvierala jeho bledú ruku. „Prikázal mi, aby som na teba dala pozor.“

„Prečo iba s Luciusom?“ spýtal sa Harry so záujmom.

„Oh, ty si to zrejme ešte nepočul, ale Lucius bol zvolený za nového Ministra mágie,“ usmiala sa spokojne.

„Skutočne, čo sa stalo s Rufusom Scrimgeourom?“

„Oh, chudáčik Rúfusko bol otrávený svojou obľúbenou whisky,“ surovo sa zasmiala čiernovláska.

„A ty v tom vôbec nemáš prsty, však, drahá Bella,“ zasmial sa Harry.

„Ja? To určite,“ povedala ironicky a pohladila zeleno-okého chlapca po strapatých vlasoch.

„Takže už máme pod palcom aj Anglické ministerstvo,“ skonštatoval Harry a ponáral sa v čiernych chladných očiach.

„Áno,“ usmiala sa naňho. Harry sa vzápätí prudko rozkašľal, ústa si prikryl rukami, na ktorých mu ostala krv.

Bellatrix naňho vyplašene pozrela a stlačila ho v náručí. „Pre Merlina Harry, čo je to s tebou,“ pošepla mu vystrašene do ucha.

„Neviem,“ zachrapčal a utieral si krv z úst.

Bellatrix mu vtisla bozk na čelo. „Idem pre Severusa, počkaj chvíľku,“ vstala a premiestnila sa. O chvíľu sa v miestnosti zjavila spolu so Snapeom, ktorý zamračene pozeral na bledého chlapca.

Snape si sadol na posteľ a do úst mu vlial opäť nejaký elixír.

„Už mám tých elixírov plné zuby,“ povedal naštvane mladý čarodejník.

Hneď na to sa do miestnosti premiestnil lord Voldemort. Bol oblečený v elegantnom obleku a vyzeral úžasne. „Čo sa deje?“ spýtal sa chladne a pozrel na Snapea, ktorý sedel na Harryho posteli. Snape vstal, mierne sa uklonil.

„Môj pane, mladý pán Potter začal vykašliavať krv, tak som mu dal jeden elixír.“

Voldemort zaťal čeľusť. „Dúfam, že mu ten elixír pomôže, už si doňho nalial asi tak tucet elixírov a jeho stav sa vôbec nezlepšil! Ak sa i naďalej nezlepší, tak ťa potrestám, rozumieš,“ zasyčal nahnevane. „Zmiznite!“ povedal a pozrel na Bellu a Snapea, ktorí sa ihneď premiestnili.

„Prečo si naňho taký zlý, snaží sa mi pomôcť,“ spýtal sa Harry slabým hlasom.

„Aby sa snažil poriadne.“

Voldemort sa posadil na okraj postele.

„Počul som, že je Lucius novým ministrom,“ pozrel naňho zelenými očami.

„Áno, včera ho zvolili, vedel som, že ak dám zabiť Scimgeoura, tak zvolia Luciusa,“ spokojne sa usmial. „Mimochodom, hneď ako ti bude lepšie pôjdeme za upírmi, a potom napadneme Rokfort,“ uškrnul sa a karmínové oči zaplavil chlad. „Potrebujeme dostať Grindelwalda do úzkych.“

„Po útoku sa už nebudem môcť vrátiť do Rokfortu, všetci budú vedieť, že som s tebou.“

„Harry, budeš mať habit a kapucňu a ak chceš, dáš si masku,“ navrhol mu Voldemort.

„Fajn,“ súhlasil.

„Teraz musím ísť s Luciusom na ministerstvo a zakliať nejakých pracovníkov imperiusom, aby mu nerobili problémy. Kto chceš, aby ťa strážil? Nemôžeš tu byť sám.“

„Zavolaj späť Bellatrix, ak nemá žiadne úlohy.“

„Vidím, že ste sa spriatelili, prekvapujúce na to, že si ju ešte pred pár mesiacmi chcel zabiť,“ uškrnul sa.

„Nerýp, Riddle,“ usmial sa Harry.

Voldemort mu venoval chladný úsmev a premiestnil sa. O chvíľu sa v miestnosti zjavila Bellatrix a ľavou rukou držala pod krkom nejakú krvavú ženu v bezvedomí.

„Ahoj Harry,“ chladne sa usmiala a pohodila telo ženy na zem. „Prepáč, že som sem privliekla túto špinu, ale práve som ju mučila, keď mi Temný pán oznámil, že ťa mám strážiť, no a nemohla som ju nechať tak. Dúfam, že ti to nevadí,“ sadla si vedľa neho na posteľ a pozerala do veľkých a pobavených zelených očí.

„Kto to je?“ spýtal sa jej a pozoroval krvavé telo pred posteľou.

„Dolores Umbridgeová,“ uškrnula sa. „Myslím, že bola tvojou učiteľkou, však?Dúfam, že ti nevadí, že ju budem mučiť pred tebou,“ pozrela naňho vážne.

Harry sa usmial a pomaly sa posadil. „Tak to určite nie. Doriadila si ju teda poriadne, ani by som ju nespoznal. Bude mi potešením vidieť ju v bolestiach.“

„Ale, ale, môj pane, ste nejaký sadistický,“ usmiala sa chladne, postavila sa a kopancami budila zakrvavenú ženu.

„Prosím...“ zavzlykala, keď sa konečne prebrala.

Bellatrix ju chytila za vlasy a surovo jej zdvihla hlavu, tak aby videla na Harryho, ktorý ju pokojne a chladne pozoroval.

„Spoznávaš ho, drahá Dolores?“ spýtala sa a silno ju pošticovala.

„Ty? Ty všivavý Potter...“

Bellatrix ju okamžite odhodila späť na zem a zvolala: „Crucio!“

Stará žena sa začala skrúcať v bolestiach, plakala a kričala.

Bellatrix jej šialene pozerala do očí. „Ako si si dovolila nazvať, môjho krásneho pána všivavým, ty skurvená suka!“

Umbridgeová zakričala ešte viac a nechtami zarývala do podlahy až tam ostávali krvavé šmuhy. Bellatrix jej opäť zodvihla hlavu za vlasy a prinútila ju pozrieť sa na Harryho.

„Ospravedlň sa, môjmu pánovi, ty špina!“ prikázala jej čiernovláska.

„Nie...“zavzlykala žena a jej tvár bola pokrytá slzami.

Bellatrix jej zabodla prútik do krku. „Ospravedlň sa môjmu pánovi!“ prikázala jej znovu.

Umbridgeová sa rozplakala ešte viacej. „Nikdy...tomu odpornému...Potterovi,“ zachrapčala a snažila sa pozerať všade inde, len nie na Harryho.

Bellatrix jej zatlačila prútik, tak hlboko do krku, až sa jej z neho spustila krv. Stará žena zakričala od bolesti. „Ako sa opovažuješ, ty odporná suka!“ zakričala čiernovláska a prehrnula si vlasy dozadu. „Sanguine extinguant!“ zvolala.

Harry vedel čo bude nasledovať, pretože sa dané zaklínadlo naučil na jednom z tréningov.

Stará žena sa začala dusiť vlastnou krvou. Vystrašene pozerala na Bellatrix a z úst jej vytekalo obrovské množstvo krvi. Miestnosťou sa ozývalo hlasité dusenie a kašľanie. Harrymu sa do nosa dostal zápach krvi. Pohľad na trpiacu Umbridgeovú ho napĺňal. Túžil ju mučiť on sám, ale i pohľad bol uspokojujúci. Všimol si, že Bellatrix si to užívala tiež. Nakoniec nastalo ticho. Dolores Umbridgeová ležala pred Harryho posteľou zaliata krvou, jej oči boli vytreštené a ústa mala otvorené dokorán. Bellatrix do nej znechutene kopla a vrhla na Harryho očarujúci úsmev.

„Páčilo sa ti to?“

„Áno, vychutnal som si to,“ usmial sa zeleno-oký mladý muž.

Bellatrix zavolala zopár škriatkov, ktorí mŕtve telo odniesli a pomocou kúziel odstránili krv z drahého koberca a podlahy. Potom sa spokojne usadila vedľa Harryho. Podala mu nejaký elixír.

„Vypi to, rozkaz od Severusa,“ uškrnula sa a podala mu ho.

Harry elixír vypil a ihneď sa cítil ospalý. Klesol na mäkkú podušku a pomaly sa mu zatvárali oči. Bellatrix ho pobozkala na čelo. „Dobre sa vyspi, Harry,“ zaželala mu a potom sa ocitol v tme.

Keď sa prebudil cez zeleno-strieborné závesy sa predierali lúče slnka. Pomaly sa posadil a prehrabol si strapaté vlasy. Cítil sa dobre. Na stoličke, vedľa jeho postele, sedela Bellatrix a spala. Postavil sa, trochu sa mu zatočila hlava, ale ustál to. Nutne sa potreboval osprchovať. Vošiel do sprchy a pustil na seba teplú vodu. Zobral zlatú fľaštičku a trochu si z nej vylial na vlasy. Potom si umyl zuby a vysušil vlasy kúzlom. Boli opäť strapaté. Jeho tvár už nebola taká bledá, ale postupne naberala zdravú farbu. Jeho veľké zelené oči opäť svietili. Dnes chcel ísť s Voldemortom navštíviť rumunských upírov, preto pozeral do šatníka a premýšľal, čo si oblečie.

„Dobré ráno, Harry,“ ozval sa Bellatrixin hlas. „Vyzeráš dobre, je ti lepšie?“

„Áno, je mi veľmi dobre,“ odpovedal, „Bella, mohla by si mi pomôcť, dnes idem s Tomom do Rumunska za upírmi, mal by som si obliecť niečo elegantné, ale neviem čo je vhodné na takú príležitosť.“

„Samozrejme, veľmi rada,“ usmiala sa naňho a začala vyťahovať z obrovského šatníka drahé oblečenie. „Myslím, že najvhodnejšie bude toto,“ podala mu oblečenie.

„Ďakujem,“ venoval jej krásny úsmev.

„No, tak ja pôjdem oznámiť Temnému pánovi, že ti je lepšie,“ povedala a premiestnila sa.

Harry si obliekol luxusnú čiernu košeľu, na ktorú si dal saténovú vestu tmavozelenej farby, čierne úzke nohavice a topánky z drahej dračej kože.

Naraz sa do spálne premiestnil Voldemort. Taktiež bol veľmi elegantne oblečený. Mal bordovú košeľu, čierne sako, na ktorom boli drahé manžetové gombíky, čierne úzke nohavice a čiernu kravatu popretkávanú striebornými niťami. Chvíľu si premeriaval Harryho.

„Vyzeráš skvelo,“ nadšene sa usmial.

„Ty tiež,“ premeriaval si ho Harry.

„Naraňajkujeme sa a vyrážame, premiestnime sa do Transylvánie, hneď pred Sangerouské kráľovstvo. Ten hlupák Dolohov ide s nami,“ oznámil mu Voldemort a presunuli sa do zimnej záhrady na raňajky. Harry toho veľa nezjedol, pretože bol nervózny.

Potom Macnair priviedol vychudnutého Dolohova, ktorý bol zviazaný. Voldemort chytil Harryho i smrťožrúta a o pár minúť sa ocitli pred obrovskou čiernou bránou, ktorú strážili dvaja mohutní muži oblečení v slabomodrých uniformách.

Voldemort elegantne pristúpil k stráži. „Odkážte rege Dragosovi Sangerosovi, že prišiel lord Voldemort a jeho spoločník lord Potter,“ povedal chladne.

Strážnici znervózneli a jeden z nich odišiel. Po chvíli sa vrátil a povedal: „Nasledujte ma, prosím.“

Voldemort kráčal vedľa Harryho a nasledovali strážcu, za nimi s ťažkosťami kráčal Dolohov. Harry pozoroval obrovský krásny hrad, hrad bol o niečo väčší než Rokfort, v okolí bola krásna príroda a všetko bolo až prehnane upravené. Strážca ich zaviedol pred mohutné dvere, ktoré otvoril. Ocitli sa v obrovskej svetlej miestnosti, v ktorej sa nachádzali dva vyzdobené tróny. Na väčšom sedel muž, ktorý mal približne 40. Bol veľmi bledý, jeho oči boli neprirodzene zlaté a pery čerešňovo červené. Na druhom tróne sedela žena, ktorá mohla mať tak 20. Tiež bola veľmi bledá, akoby nikdy nevidela slnko. Oči mala slabo fialovej farby a vlasy sa jej leskli ako zlato. Kráľ Dragos sa ihneď postavil, rovnako ako jeho žena.

Voldemort pred nich predstúpil. „Rád vás opäť vidím rege Dragos, regina Mirela,“ povedal elegantným hlasom.

„Aj my vás lord Voldemort,“ prehovoril kráľ Dragos.

„Dovoľte, aby som vám predstavil, môjho spojenca, lorda Pottera.“

Harry predstúpil pred upírov. Očarujúco sa pozrel na kráľovnú Mirelu a nonšalantne jej pobozkal ruku. Na Mirelinej krásnej tvári sa objavila červeň a venovala Harrymu nádherný úsmev. „Teší ma regina Mirela,“ povedal zeleno-oký chlapec.

„Aj mňa, lord Potter,“ povedala zamatovým hlasom.

Potom predstúpil pred kráľa Dragosa a podal mu ruku.

„Veľmi  ma teší, lord Potter, veľa sme o vás počuli,“ pozeral naňho zlatými očami kráľ.

„Aj mňa rege Dragos.“

Potom Dragos ukázal Harrymu a Voldemortovi veľký mramorový stôl, za ktorí sa všetci usadili, okrem Dolohova, ktorý postával v ústraní a celý sa triasol.

Kráľovná neustále sledovala Harryho, ktorý začal byť trochu nesvoj, ale nič nedal najavo.

„Takže, aký účel má vaša návšteva, lord Voldemort?“ spýtal sa kráľ.

„Prišiel som sa ospravedlniť a vyjadriť hlbokú ľútosť nad stratou vášho syna,“ rozprával Voldemort. „Som si vedomí, že za smrť drahého princa Vasilica, môže môj smrťožrút, ktorého som vám priviedol, aby ste ho potrestali a vyniesli nad ním súd,“ povedal červeno-oký muž a ukázal na bledého Antonína, ktorý bol zviazaný a nemohol sa pohnúť, pretože bol pod kúzlom.

„Rege a regina, dúfame, že prijmete naše ospravedlnenie,“ ozval sa Harry pôvabným hlasom. Kráľovná naňho stále očarene pozerala.

„Boli by sme radi, ak by ste i napriek tejto neúnosnej udalosti, ostali na našej strane,“ povedal Voldemort a pozeral na oboch upírov.

„Váš smrťožrút nám spôsobil veľkú stratu, zabitím nášho najmladšieho syna. Sme si vedomí, že za jeho hrôzostrašné správanie nemôžete, vážení lordi. Preto nevidíme dôvod, prečo by sme zrušili naše spojenectvo,“ rozprávala krásna kráľovná a nádhernými fialovými očami stále pozerala na Harryho.

„Súhlasím,“ pridal sa kráľ Dragos. „Váš dar nás veľmi potešil,“ pozrel zlatými očami na vychudnutého Dolohova. Potom luskol prstami a v miestnosti sa objavil bledý nízky muž.

„Čo si želáte, moje veličenstvo,“ pozrel hnedými očami na svojho kráľa.

„Prines nám nejaké víno,“ prikázal mu a muž opäť zmizol. 

„Lord Potter, ste v našom zámku prvýkrát, rada by som vám ho ukázala,“ navrhla krásna kráľovná.

Harry sa pozrel na Voldemorta, ktorý prikývol hlavou, a potom nasledoval kráľovnú. O chvíľu prišli do krásnej záhrady, ktorá bola plná farebných kvetov, v strede stála veľká fontána, z ktorej vystrekovala farebná voda. Usadili sa na jednu zo sedačiek.

„Páči sa vám tu, lord Potter,“ pozrela naňho a usmiala sa. Harry mal možnosť vidieť jej tesáky.

„Áno, veľmi. Vaše kráľovstvo je okúzľujúce,“ usmial sa na ňu.

„Aj vy ste okúzľujúci, lord. Povedzte, nepremýšľali ste niekedy nad tým stať sa upírom?“ spýtala sa. „Vaša tvár je prekrásna a premenou by sa zvýraznili vaše najkrajšie črty, boli by ste úplne dokonalý,“ zažmurkala naňho.

Harry sa trochu začervenal. Nevedel, čo povedať. „Ak sa mám priznať, nikdy som nad tým nerozmýšľal, regina Mirela. Nebude vadiť vášmu manželovu, že sme tu tak dlho sami?“ spýtal sa jej s jemným úsmevom.

Mirela len mávla rukou. „Nie,“ zasmiala sa. „sme manželia, ale naše manželstvo je z donútenia. Nemilujeme sa. Viem, že má milenky. Jediné, čo nás spája je manželské puto a naše deti.“

„Je mi veľmi ľúto, vášho syna,“ povedal Harry úprimne.

Mirela vstala, chytila Harryho za ruku a premiestnili sa pred veľký mramorový hrob. „Tu je pochovaný,“ povedala a upierala nádherné fialové oči na náhrobok.

„Koľko mal rokov?“ spýtal sa Harry.

„Dva,“ pošepla jemne.

Harry zaťal ruky v päsť, ako dopekla mohol ten skurvysyn zabiť tak malé dieťa? Mal chuť ho upáliť zaživa.

„Koľko máte detí, regina Mirela?“ spýtal sa Harry potichu.

Mirela naňho uprela trochu strašidelné fialové oči. „Už iba dve, dcérka má šesť a syn tri,“ usmiala sa smutne.

„Ste veľmi mladá, na tak staré deti,“ pozrel na ňu Harry zelenými očami.

Usmiala sa. „Rege Dragos ma premenil, keď som mala dvadsať, čiže navždy budem vyzerať na tento vek. V skutočnosti mám 26.“

„Premenil vás dobrovoľne?“

„Áno, súhlasila som stým. Lákal ma večný život a večná mladosť. Myslím, že aj vy by ste mali premýšľať o premene. Vaša krása by mala ostať večná,“ pošepla a stále pozorovala mladého kúzelníka.

„Budem o tom premýšľať, rege Mirele,“ pousmial sa Harry.

„Bolo by mi cťou premeniť vás, mladý lord,“ čarovne sa usmiala.

Kráľovná Harrymu ukázala najkrajšie kúty Sangerosovho kráľovstva, a potom sa vrátili za kráľom a Voldemortom, ktorí viedli pokojný rozhovor. Harry sa posadil a odpil si z vína. Kráľovná naňho stále pozerala. Chvíľu sa všetci rozprávali. Nakoniec nastal čas na odchod a Harry i Voldemort sa s upírmi rozlúčili. Pred bránami sa premiestnili do Voldemortovho panstva, tento krát bez Dolohova.

Ocitli sa vo Voldemortovej pracovni.

„Teda Harry, všetky významné ženy sú z teba hotové. Nečakal som, že očaríš i nádhernú kráľovnú Mirelu,“ uškrnul sa Voldemort spokojne. „O čom ste sa rozprávali, keď ste odišli“ spýtal sa so záujmom.

„No tak bežne. Navrhla mi premenu.“

„Čože?“ pozrel naňho prekvapene. „Nestáva sa často, že by samotní králi ponúkali premenu čarodejníkom. Inak by som už dávno bol premenený i ja. Večný život, mladosť...,“ hovoril ľadovo a premeriaval si Harryho.

„Nemám záujem stať sa upírom, Tom. Inak myslím, že to dopadlo veľmi dobre.“

„Áno, hlavne vďaka tebe. Kráľovná bola unesená z tvojho správania a vzhľadu a kráľ z tvojej magickej aury,“ hovoril Voldemort a nalial sebe i Harrymu ohnivú whisky. Jeden pohár podal zeleno-okému chlapcovi.

„Ďakujem.“

Obaja si odpili a posadili sa na mäkkú sedačku pred krbom.

„Čo myslíš, ako potrestajú Dolohova?“ spýtal sa Harry napokon.

„Určite ho budú mučiť, vystavia ho v meste, aby doňho mohli upíri hádzať kamene. Potom ho buď popravia, nabodnú na kôl, vyrvú mu srdce alebo mu useknú hlavu pred celou upírskou komunitou. Majú podobné zvyky ako muklovia v stredoveku,“ dopovedal Voldemort a prehrabol si lesklé vlasy.

Harry si upil z whisky a pozoroval plamene. „Zaslúžil by si aj horšie,“ zamrmlal sám pre seba.

„Harry, ako ti je, myslím fyzicky?“ Harry cítil ako naňho pozerajú veľké karmínové oči.

„Je mi dobre, iba žalúdok mám po toľkom vracaní stiahnutý.“

„Chcel by som pokračovať v tréningu s tvojou mágiou, ale mám celkom strach, aby sa situácia nezopakovala.“

„Myslím, že pokojne môžeme pokračovať. Naučil si ma koncentrovať sa, len ma budeš musieť naučiť ako mám svoju mágiu dostať von pokojnejším spôsobom,“ uškrnul sa na červeno-okého mladého muža.

„Áno, naposledy si to odniesla moja obľúbená temná čistinka. Úplne si ju zdevastoval,“ zasmial sa Voldemort. „Ale pokiaľ chceš, môžeme pokračovať v tréningu už zajtra,“ navrhol.

„Áno, môžeme,“ súhlasil a nachvíľu sa odmlčal. Premýšľal. „Tom, kedy chceš zaútočiť na Rokfort?“ spýtal sa Harry trochu nervózne.

„Hneď po zimných prázdninách,“ povedal pokojne a pozoroval plamene. „A áno, viem presne, čo mi chceš povedať, Harry. Nechceš, aby som ublížil tvojim priateľom. Ale to ti zaručiť nemôžem, jednoducho tam vypustím smrťožrútov a nemôžem im brániť, aby komukoľvek ublížili. Iste, že tú humu...“ Harry sa naňho zamračil, „tú slečnu Grangor...dopekla ako sa volá tá tvoja priateľka?“ pozreli naňho červené oči.

Harry sa pobavene uškrnul. „Grangerová.“

„Áno, smrťožrúti sa jej ani nedotknú, nemusíš sa obávať,“ uistil ho a opäť si odpil zo skoro prázdneho pohára. „Trochu vystrašíme tvojich spolužiakov a učiteľov. Unesieme starého hlupáka a odídeme,“ skonštatoval ironicky ľadový hlas.

 

Obaja ešte chvíľu sedeli a pozorovali zelené plamene v krbe. Potom sa vybrali spať.

16. kapitola - Chyba Temného pána, Dumbledorova misia

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

vyměřený čas

(sisi, 8. 8. 2017 22:11)

Jakkoliv věřím, že vše má svůj daný čas, kdy se to stane, bude dít, či naopak se vrátí, nemohu uvěřit, že je tu tak krásná povídka a já se k ní nedostala mnohem, mnohem dřív. Jsem tak unešená, ze všeho, co se hrdinům povídky děje, jak je to krásně napsané a podané, že vůbec nevnímám, že je to tu již roky a já o tom neměla páru. Sonka, Tvé nové povídky jsou krásné a jsem za ně velice vděčná, ale ty starší si s nimi v ničem nezadají. Nádherné. Dík. Upíří kultura v této kapitole mě uhranula, myslela jsem si, že jejich hrad bude: zpustlý, opuštěný, nehostinný, ale vypadá pohodlný, láskyplný jako královna a plný života. Nemohu uvěřit, že Dolohov zabil dvouleté dítě upírského královského páru. Je vážně dementní, nebo jenom krvelačný? No jistě již dlouho nebude, rege se postará o pomstu. Děkuji za vysvětlení středověkého způsobu odstranění zločinců.

:)

(Oriana, 22. 6. 2014 18:56)

Skvelá nová kapitola ... tak treba Umbridgeovej, zaslúžila si to ... upíri v príbehu sú zaujímaví .. a tiež ma prekvapilo, že Tom má Harryho natoľko rád, že neublíži Hermione :)

Potom aj ja som pridala novú kap. bola som na dovolenke, takže preto až teraz :)

Re: :)

(Sonka, 23. 6. 2014 22:05)

Heh, na Umbridgeovú som mala v piatom diele také nervy, že som si jej mučenie v poviedke nemohla odpustiť :D Ďakujem za komentárik :) Hneď ako budem mať čas si tvoju poviedku prečítam, už sa teším :)

Promiň

(Anny, 21. 6. 2014 21:44)

moc se omlouvám že píšu komentář až teď, ale bohužel jsem neměla přístup k internetu.
Tak a teď ke kapitole.
Je mi blbé psát pořad to samé. Ale jinak to nejde. Mám neustále nutkání číst si tvou povídku pořád znovu a znovu. Neříká se tomu závislost??!
Jednoduše a prostě, úžasná povídka od nikoho jiného než úžasné spisovatelky.
Děkuji za kapitolu a doufám, že jsi na nás nezapomněla. :))

Re: Promiň

(Sonka, 23. 6. 2014 22:03)

To je úplne v poriadku :) Anny, pri čítaní tvojich komentárov sa miestami až červenám nad tvojimi chválami, som šťastná, že mám takú čitatelku ako si ty, tvoje slová si veľmi vážim. Ďakujem a dúfam, že ťa v písaní nesklamem :)

hp

(sam, 21. 6. 2014 20:56)

Supr díleček, moc se mi líbila návštěva upírů.
Je to bomba příběh.

Re: hp

(Sonka, 23. 6. 2014 22:01)

Tvoj komentár ma veľmi potešil, ďakujem :)

Jupí!

(Cathy, 17. 6. 2014 17:51)

Veľmi som sa potešila, keď som uvidela, že si pridala novú kapitolu. Samozrejme, zase žiadne chyby, všetko sedí. Skrátka ďaľšia perfektná časť. Možno by to bolo ešte lepšie, kebyže je dlhšia, ale to je len môj osobný názor a ja som "knihomoľ", takže sa tým vôbec netráp. Je to super a dúfam, že nová kapitolka bude už čoskoro.

Re: Jupí!

(Sonka, 23. 6. 2014 22:00)

Cathy, si veľmi milá, ďakujem pekne za super komentár :)