Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


20. kapitola - Nový nepriateľ, nečakaný únos

19. 8. 2014

 

Náhle sa prebudil a posadil, v ľavom boku ho nepríjemne pichlo, a tak sa oprel o čelo postele. Očividne bol vo Voldemortovej komnate sám. Opatrne sa postavil a vyšiel na temnú chodbu, Voldemortova komnata sa nachádzala na samom vrchu celého panstva,  preto bol nútený zísť dolu po mramorových schodoch až sa dostal na známu chodbu plnú obrazov. Uvedomil si, že ani zďaleka nepochodil všetky kúty tohto honosného sídla. Z veľkej diaľky započul známy chladný hlas.

„...koniec koncov, niet  pochýb, že Grindelwald sa z medzipriestoru dostane, takže sa nemôžeme spoliehať, že máme o nepriateľa menej, práve naopak. Nemôžeme dopustiť, aby sa opakovala situácia, ktorá sa odohrala v lese Malluma Arbaro. Musíme sa dôkladnejšie pripraviť. Dobrá správa je, že sa najmä Harrymu podarilo zneškodniť takmer väčšinu Pekelných psov. Možno ich pár prežilo a utiekli, ale dôležité je, že Grindelwald prišiel o dôležitú zbraň vo vojne.“

Harry načúval Voldemortovmu hlasu a zistil, že vychádza z Hlavnej siene, čiže mali Temné zasadnutie. Pomaly pokračoval dlhou chodbou a počúval...

„Môj pane,“ začul Rabastanov hlas. „Nemali by sme využiť situáciu a zaútočiť na Dumbledora kým je oslabený Grindelwaldovou neprítomnosťou?“

„Túto záležitosť chcem prebrať s Harrym. Zatiaľ nebudeme podnikať nijaké kroky, Rabastan,“ povedal ľadový hlas. „Dobre, myslím, že už niet čo preberať, môžete ísť.“

Harrymu sa konečne podarilo dopotácať do Hlavnej siene, pri veľkom stole už nik nesedel. Videl ako smrťožrúti pomaly miznú. Voldemort sa rozprával s Bellatrix, ktorá bola dosť bledá. Zrejme zacítili jeho mágiu, pretože sa ihneď obzreli.

„Harry,“ vyšlo nadšene z Bellatrix a silno ho objala.

„Bellatrix, ovládaj sa,“ zasyčal chladne Voldemort a podišiel k nim. „Harry, čo tu robíš, Charlotte na teba mala dávať pozor.“

„Charlotte?“ spýtal sa nechápajúco. „V tvojej komnate som bol sám, nebola tam.“

„To si s ňou ešte vybavím, ako ti je?“ spýtal sa chladne.

„Dobre, čo som premeškal?“

„V podstate nič dôležité, ale potrebujem s tebou niečo prebrať. Pôjdeme do mojej pracovne.“

O chvíľu sedel na kresle v dôverne známej Voldemortovej pracovni.

„Na zasadnutí som smrťožrútom vyjasnil, čo sa stalo,“ začal rozprávať Voldemort a uprene sledoval Harryho zelené oči. „Nuž a... premýšľal som nad útokom na Dumbledora, teraz keď je Grindelwald uväznený v medzipriestore. Ešte stále máme voľnú cestu do Rokfortu cez začarovanú skriňu. Dumbledore má určite plné ruky s tým ako dostať Grindelwalda z medzipriestoru, takže by sme ho zastihli nepripraveného. Unesieme ho a na miesto riaditeľa dosadím nejakého smrťožrúta, čo znamená, že môžeš v pokoji dokončiť šiesty ročník.“

Harry premýšľal. „Bol by som šťastný, ak by som sa smel vrátiť na Rokfort, ale ten plán znie až príliš jednoducho.“

Voldemort sa chladne zasmial a oprel sa o vysoký chrbát kresla. „Samozrejme, že Dumbledorov únos nebude jednoduchý, ale máme jedinečnú príležitosť. Dohodol som sa so Severusom, že bude Dumbledora sledovať. Takže ma informuje, keď ten starec opustí Rokfort, vtedy budeme mať príležitosť dostať sa na školu a Dumbledora prekvapiť priamo v jeho pracovni.“

„Dobre,“ súhlasil Harry. „Ale nebude podozrivé, ak sa do školy vrátim práve vtedy, keď Dumbledore zmizne?“

„Harry, myslím, že už nebude potrebné skrývať, na ktorej strane si. Dumbledore vie o všetkom, Minister mágie je Lucius. Nemáš byť prečo ohrozený.“

Harry sa zamrvil. „Ale, ako to vysvetlím svojim spolužiakom...“

„Tým sa netráp. O všetko sa postarám.“

„Tak fajn. Máš už nejaký typ, kto by mohol byť novým riaditeľom?“ spýtal sa.

„Predpokladám, že touto úlohou poverím Severusa.“

„Áno, to je celkom rozumné rozhodnutie. Mimochodom, čo máš dnes na pláne?“

„Nuž, chcem navštíviť tábor Fenrirových vlkolakov a oznámiť im pravidlá a plány.“

Harry si prehrabol strapaté vlasy. „Vieš Tom, Hermiona má za dva dni narodeniny, rád by som šiel do Šikmej uličky a kúpil jej nejakú maličkosť. Myslím, že je to bezpečné, keďže je Grindelwald v medzipriestore.“

Voldemort sa zamračil. „Nechceš si so sebou zobrať nejakých smrťožrútov?“

„Možno požiadam Bellu, ak nemá nič na práci.“

Voldemort prikývol. „Harry, všimol som si, že si si s Bellatrix vybudoval silný vzťah, ale ty ju nemusíš žiadať, stačí ak jej to prikážeš,“ povedal Voldemort ľadovo.

„Tom, ja nie som ty. Bellu, mám aj napriek všetkému veľmi rád a neberiem ju ako moju podriadenú alebo čo...“

„Ako chceš, Harry. Tak si dávaj pozor, keby sa vyskytol nejaký problém, ihneď sa so mnou spoj, dobre?“

„Jasne, aj ty si dávaj pozor,“ uškrnul sa zeleno-oký chlapec.

„Samozrejme, budem v tábore, kde je 60 vlkolakov, ktorí počúvajú každý môj príkaz. Myslím, že mi skutočne nič nehrozí,“ hovoril s pobavením.

Harry sa zasmial a vyšiel z Voldemortovej pracovne.

***

Londýn bol pod mrakom a v chladnom opare. Harry kráčal poloprázdnou Šikmou uličku spolu s Bellatrix. Obaja boli zahalený v čiernych habitoch a kapucniach, aby Chlapca-ktorý-prežil, nik nespoznal, keďže bol momentálne najhľadanejší čarodejník.

„Milujem takéto počasie,“ poznamenala veselo smrťožrútka a chytila Harryho za pažu.

„Je mi to jasné, Bella. Čokoľvek chladné a temné ťa priťahuje,“ zasmial sa Harry.

„Poznáš ma veľmi dobre. Tak, čo to ideme kupovať tej malej Hermioninke?“ spýtala sa posmešne.

„No vlastne ani neviem. Aj by som ťa požiadal o radu, ale predpokladám, že by si vybrala niečo sadistické a vražedné, takže mlčím.“

„No áno, ak ti mám povedať pravdu preferujem Zašitú uličku, ale tam zrejme nekúpiš romantický darček pre humu...“

„BELLA!“ napomenul ju.

„Prepáč, je to pre mňa ťažké, zvykať si, že musím rešpektovať, no veď vieš...“

„Už si si mohla zvyknúť,“ pokrútil hlavou Harry a obzeral sa po obchodoch. „Zrejme pôjdem do tamtoho Zioletininho zaľúbeného obchodíku,“ ukázal prstom na obchod.

Bellatrix si znechutene odfrkla. „Harry, vieš čo... ja si zatiaľ zájdem do Gringottbanky, mám tam nejaké vybavovačky, tak sa stretneme pri Ollivanderovi.“

„Dobre,“ súhlasil Harry a sám pokračoval do obchodíku.

Hneď ako vstúpil do nosa mu udrela presladená vôňa. Všetky poličky boli preplnené plyšovými macíkmi a srdiečkami. Vzduchom lietali ružové motýle a Harry mal pocit, že sa z toho snáď zblázni. Spomenul si, že Ron mu raz rozprával o nejakom Srdci plnom prekvapení. Začal sa obzerať a hneď na to zbadal veľkú škatuľu v tvare červeného srdca. Bol pri nej nápis: „Nikdy neviete, čo skrýva. Každý deň iné prekvapenie.“

Pokrčil ramenami a jednu škatuľu si vzal. Zaplatil, škatuľu zmenšil a vložil si ju do vrecka. Vyšiel späť do studenej uličky a namieril si to do obchodu Flovrisha a Botha, kde plánoval kúpiť ešte nejakú knihu.

„Harry Potter?“ započul neznámy mužský hlas.

Harry zamrzol na mieste. Ako ho, do pekla, niekto mohol spoznať? Obzrel a stál tvárou v tvár asi dvadsaťročnému veľmi príťažlivému mužovi. Mal dlhšie husté blonďavé vlasy, jemne bronzovú pokožku a prepichoval ho mandľovými tmavomodrými očami.

„Áno?“ vyšlo z Harryho. Nikdy toho muža nevidel, cítil z neho veľkú moc, čo ho znepokojovalo.

„Som Edrian,“ drsne sa usmial.

Harry si s ním neisto potriasol rukou a sledoval, čo od neho neznámy chce.

„Prepáč, zrejme som sa nepredstavil celým menom. Som Edrian Bricius Dumbledore.“

Dumbledore?! Harry absolútne nerozumel.

Blonďavý muž pokračoval. „Zrejme poznáš môjho otca Albusa Dumbledora, však?

Harrymu vyschlo v hrdle. To si z neho snáď strieľa, Dumbledore má syna?

„Áno, poznám. Prepáčte, ale o vás som ešte nepočul. Dumbledore mi vás nikdy nespomenul,“ snažil sa odpovedať pokojným hlasom, ale narastala v ňom panika. Vôbec netušil, čo dotyčný chce.

„Vieš, Harry Potter, už veľmi dlho som sa s tebou chcel stretnúť. No môj otec ma celý život zatajoval. Vlastne ma zavrel do Nórskej školy a tam som musel trčať, pretože mal plnú hlavu iba teba! Dokonca, i keď ma navštívil rozprával iba o tebe! Nenávidím ťa, Harry Potter!“

Harry prekvapene počúval jeho slová a cítil ako vôkol Edriana pulzuje veľmi silná mágia.

„Je mi to ľúto, nikdy som nežiadal o Dumbledorovu pozornosť! Ten starec ma chce zabiť!“ rozčúlil sa.

„Nie nechce, chce ťa iba na svojej strane, aby si zabil Riddla.“

„Nie je vhodné, aby sme takéto veci rozoberali na verejnosti,“ zavrčal Harry.

Mladý muž sa uškrnul „Sme v protiodpočúvacej bubline, nie som hlupák! Vieš, Potter, v podstate ti chcem povedať iba toľko: možno ťa môj otec zabiť nechce, ale ja áno. Možno si veľmi mocný, ale ja tiež. Teším sa, keď uvidím tvoje telo bez života, za všetko čo si mi zobral. Ukradol si mi otca a zničil život, preklínal som ťa každý jeden deň, čo som trčal v tej odpornej škole celkom sám. Pomsta bude sladká.“

Harry si naštvane prehrabol vlasy. „Si hlupák, Dumbledore. Ja predsa nemôžem za to, že tvoj skurvený otec mi manipuloval život, len aby dosiahol to, čo potrebuje!“

„Môžeš za všetko! Keby si sa nenarodil, keby si po Riddlovom útoku skapal, mal by som spokojný život! Teraz s tebou nebudem bojovať, nie sme na vhodnom mieste, ale pamätaj, že ti budem v pätách a zaútočím, keď to budeš najmenej očakávať!“ dohovoril naštvane, otočil sa na opätku a odkráčal preč.

Harry šokovane sledoval jeho vzďaľujúcu sa postavu a hlavou mu vírilo nespočetne veľa otázok.

„Harry, už pol hodinu ťa čakám pred Ollivanderom, kde si toľko,“ začul Bellatrix, ale akosi ju nevnímal. „Harry, si v poriadku?“ spýtala sa a uprene ho sledovala.

Harry potriasol hlavou. „Áno, áno som,“ povedal napokon a spolu s Bellatrix sa vybrali kúpiť nejakú knihu pre Hermionu.

***

Harry sedel vo Voldemortových záhradách na svojom obľúbenom mieste. Sledoval pokojnú hladinu jazera, v ktorej sa odrážali hviezdy. Neustále premýšľal nad Edrianom Dumbledorom. Ešte snáď nikdy nevidel nikoho tak veľmi naštvaného. Takže ho chce vidieť mŕtveho ďalšia osoba. Úžasné! Prekliaty Dumbledorovci! Šmaril jeden z kameňov do jazera. Sám mal príšerné detstvo, nikdy nechcel, aby kvôli nemu niekto trpel tiež. Navyše, cítil z neho veľkú moc, jedinečnú moc. Zrejme sa to dalo očakávať, keďže podľa všetkého je Dumbledorov syn, ale i tak ho prekvapila tá moc, ktorá z neho sálala. Hodil ďalší kameň do čierneho jazera a zacítil Voldemortovu mágiu.

„Dobrý večer, Harry. Práve som sa vrátil z táboru vlkolakov, keď som ťa hľadal. Škriatkovia mi povedali, že si tu,“ hovoril chladným hlasom a posadil sa na trávu vedľa Harryho. „Čo tu robíš? Stalo sa niečo?“

„Nie, nič,“ zamrmlal potichu.

„Harry, neviem na čo mi klameš, keď veľmi dobre vieš, že každé klamstvo odhalím behom sekundy. Takže hovor.“

Harry si vzdychol, vôbec nemal chuť rozprávať o dnešnej konfrontácii s mladým Dumbledorom. „Tom, vedel si, že má Dumbledore syna?“ spýtal sa ho a pozrel mu do červených očí.

Voldemort naňho prekvapene pozrel. „Čože? Ten senilný chudák má syna?“

„Nuž áno, dnes si ma zastavil v Šikmej uličke, predstavil sa ako Edrian Bricius Dumbledore. Mohol mať tak dvadsať rokov, nie viac. Vravel, že ho Dumbledore skrýval v nejakej Nórskej čarodejníckej škole a že naňho celé detstvo kašľal, čo dáva za vinu mne, pretože sa zaoberal iba mnou. Takže ma za to chce zabiť...“

Voldemortovými krásnymi črtami prešiel hnev. „Nájdem ho a zabijem. Myslím, že nebude problém zabiť nejakého sopliaka.“

„Vieš, Tom on bol mocný, veľmi mocný. Cítil som z neho jeho magickú auru. Myslím, že to nie je prekvapivé, keďže je to syn Albusa Dumbledora. Takže, nebude ľahká zbaviť sa ho,“ rozprával a prehrabol si pramienky vlasov.

„Nejde mi do hlavy, ako sa najznámejšiemu čarodejníkovi v Anglicku darilo skrývať, tak mocného syna,“ premýšľal nahlas Voldemort a hlavou sa oprel o Harryho rameno. „Takže už máme troch oficiálnych nepriateľov, skvelá výzva,“ diabolsky sa uškrnul Voldemort.

Harry iba pokrútil hlavou. „Vidím, že si to užívaš, Tommy. Ale nezabúdaj, Edrian chce zabiť iba mňa nie teba, takže je to môj nepriateľ.“

„Harry, tvoj nepriateľ je i mojím, to je snáď samozrejmé.“

„Jasne...“ pousmial sa Harry a oprel sa o Voldemortovu hlavu, ktorú mal položenú na jeho ramene. S Voldemortom sa cítil spokojne a uvoľnene. Všetko sa zdalo byť jednoduchšie s jeho prítomnosťou. Hlavou mu neustále vírila spomienka na ich bozk, vždy keď si naň spomenul musel si zahryznúť do pery a v žalúdku mu príjemne šteklilo. Potriasol hlavou.

„Ako to išlo s vlkolakmi?“ spýtal sa napokon.

„Dobre, dal som im rozkazy a poukazovali mi svoj tábor. Vďaka mojim peniazom to tam majú slušne zariadené. Dokonca tam majú vybudované väzenie, kde držia vlkolakov, ktorí sa im vzopreli a nechcú sa pridať do ich skupiny. Myslím, že som tam zahliadol i toho člena Fénixovho rádu, ale na jeho meno si nespomeniem,“ rozprával Voldemort pokojne.

Harry sa okamžite postavil a šokovane pozeral dolu na Voldemorta. „Ako to myslíš, do pekla, že člena rádu?! Jediným vlkolakom v ráde je Remus... oni držia REMUSA?!“

„Zrejme, prečo ťa to tak rozrušilo?“ spýtal sa nechápajúc.

„Musíš ma tam vziať, Tom! Hneď!“ naliehal zeleno-oký chlapec.

Voldemort sa postavil a uprene pozoroval mladého čarodejníka. „Čo sa deje?“

„Jednoducho ma tam zober, Tom! Remus je môj priateľ, nedovolím, aby ho tam držali len preto, že sa nechce pridať do našej armády!“

„Ten ohavný vlkolak je tvoj priateľ? Vlkolak, humusáčka, ten zradca krvi Black, to schválne vyhľadávaš takýchto...“

„Drž hubu, Tom!“ skočil mu Harry do reči. „Aspoň nejakých priateľov mám na rozdiel od teba!“ prešla ním obrovská vlna zlosti. Zistil, že v ruke zviera prútik, ktorý pritlačil o Voldemortov krk. „Už nikdy si predo mnou neber do papule meno môjho krstného otca, rozumieš! Jeho smrť je pre mňa ešte celkom čerstvá a máš na nej veľký podiel viny!“

Voldemort zacítil Harryho surovú mágiu, všimol si, že niektoré kvety v okolí náhle zvädli.

„Prepáč, mi to. V najbližšej dobe sa plánujem zlúčiť s denníkom, takže ti budem lepšie rozumieť.“

„Fajn! Teraz  ma zober do tábora,“ naliehal Harry a schoval si prútik za opasok.

Voldemort ho chytil za rameno a obklopila ich farebná špirála. Naraz sa ocitli pred veľkou drevenou bránou. Voldemort zamrmlal nejaké heslo a brána sa pomaly otvorila. Ocitli sa na kamennej ceste, po bokoch ju lemovali malé drevené domčeky. Cestu osvetľovali fakle zapichnuté v zemi. Harry zbadal mohutnú postavu Fenrira Greybacka, ktorý k nim podišiel a hlboko sa uklonil.

„Moji páni, čomu vďačím za vašu návštevu?“ spýtal sa drsne.

„Fenrir, Harry by chcel navštíviť vaše väzenie,“ povedal chladne Voldemort.

„Samozrejme,“ zavrčal Greyback. „Nasledujte ma.“

Harry i Voldemort kráčali za Fenrirom. Harry si obzeral domčeky a videl ako ich sleduje veľké množstvo očí. Vlkolaci si ho zvedavo prezerali a ukláňali sa. Nakoniec prišli pred veľký drevený dom, vošli dovnútra. Nachádzali sa tam nejaký vlkolaci, ktorí hrali karty, no hneď ako zbadali svojich pánov sa postavili a uklonili. Greyback ich viedol do podzemia, bolo tam skutočne chladno, prechádzali pomedzi tmavé cely, v ktorých sa nachádzali bledí a zničení väzni.

„Zaveď ma za Remusom Lupinom,“ prikázal Harry Fenrirovi, ktorý prikývol a viedol ich k poslednej cele.

Harry si všimol postavu, ktorá ležala na zemi a zrejme spala. Srdce mu divo búšilo.

„Otvor!“ prikázal a nespustil oči z postavy ležiacej na zemi.

Greyback celu otvoril a Harry vstúpil dnu.

„Remus...“ začal vlkolaka budiť.

„Harry... HARRY!“ vykríkol zrazu vlkolak a prudko sa posadil. „Čo tu robíš, chlapče. Predsa ťa väzní Veď-Vieš-Kto!“

Harry ho silno objal. „Všetko ti vysvetlím, Remus. Ale teraz musíme ísť,“ povedal a chytil bledého muža za pás, jemne ho zodvihol a viedol ho von z cely.

„Harry, ja tomu nerozumiem...“ pošepol Lupin a silno sa držal mladého čarodejníka.

„Fenrir, Lupin je pod mojou ochranou, neželám si, aby si ho niekedy v budúcnosti unášal a nútil ho pridať sa do armády,“ povedal Harry hrubým hlasom.

„Samozrejme, môj pane,“ odvetil Greyback s rešpektom.

Môj pane? Harry, čo to má znamenať?!“ spýtal sa ho Lupin šokovane.

„Všetko ti vysvetlím, ale teraz potrebuješ pomôcť,“ Harry pozrel na Voldemorta.

„Zbohom, Fenrir,“ povedal chladne Voldemort, chytil Harryho  za rameno a všetci traja sa premiestnili do prázdnej Hlavnej siene.

„Harry... Harry... ty vieš, že on je...?“ spýtal sa roztrasene Lupin, ktorý pozeral na červeno-okého čarodejníka.

„Och, viem Remus, prosím ťa posaď sa,“ požiadal ho Harry.

Voldemort prevrátil očami. „Harry, nechám vás tu osamote, keby si niečo potreboval budem vo svojej pracovni,“ povedal chladne a premiestnil sa.

Lupin tam len stál ako obarený, vytreštené oči, otvorené ústa. Hneď, ako sa trochu spamätal roztrasene sa posadil za veľký čierny stôl. Harry ho nasledoval a sadol si vedľa neho.

„Si zranený, ublížili ti?“ spýtal sa ho Harry starostlivo.

Lupin dlhú chvíľu mlčal. „Nie... nie som,“ zamrmlal zachrípnuto. „Harry, ja nerozumiem...“

Harry mu ihneď skočil do reči. „Remus, vieš ja... no mňa Voldemort neuniesol. Dumbledore klame...“ začal Harry, potom mu prezradil celý príbeh o ňom a Voldemortovi, a nakoniec mu vyjasnil, čo je vlastne Albus Dumbledore za človeka.

„Harry, to nemyslíš vážne,“ vyšlo z Remusa po veľmi dlhom rozprávaní, unavene si pretrel tvár a zabodol smutné slabomodré oči do tých Harryho. „Albus Dumbledore je spravodlivý, čestný a ten najláskavejší čarodejník akého poznám.“

Harry si naštvane prehrabol strapaté vlasy. „Remus, čo si ma celú dobu nepočúval, do pekla. Rozumieš, čo som ti tu práve povedal? Myslíš, že si všetko vymýšľam? Potom všetkom, čo sme zažili mi snáď nedôveruješ?“

„Dôverujem ti, Harry. Avšak to, čo rozprávaš je absurdné!“

Harry si podráždene vzdychol. „Remus, predsa som ti povedal, že ten tvoj svätý Dumbledore odjakživa spolupracuje s Grindelwaldom! Dostal ma do pasce, pretože mi chcel vymazať spomienky, aby mnou mohol opäť manipulovať. To on zmenil proroctvo, kvôli ktorému Voldemort zabil mojich rodičov! To on ma strčil k Dursleyovcom, aby ma psychicky i citovo oslabil! Veľmi dobre vedel, že Petunia nenávidí čarodejníkov, bili ma, nedávali mi jesť, využívali ma ako domáceho škriatka a ON o tom všetkom vedel a nič neurobil. Pustil do sveta falošné proroctvo, pretože vedel, že ma Voldemort bude chcieť zabiť a to mu presne vyhovovalo! A keď sa to nepodarilo, snažil sa ma vycvičiť, aby som zabil Voldemorta, a potom by zabil on mňa a dosiahol by svoje plány, ktoré majú s Grindelwaldom. Chcú ovládnuť čarodejnícky svet a všetkých zmanipulovať vo svoj prospech! A vôbec nič nevieš o Voldemortovi, nepoznáš ho, tak ako ho môžeš súdiť!“

„Máš dôkazy o tom, že Dumbledore spolupracuje s Grindelwaldom?“

Harry sa smutne pousmial. „Som ti ochotný otvoriť moju myseľ a spomienky, aby si mi uveril. Do toho, Remus,“ vyzval ho.

Lupin chvíľu premýšľal, napokon vytiahol prútik. „Legilimens,“ zamrmlal a ponáral sa v Harryho spomienkach. Harry mu ukázal spomienku na falošnú misiu. Po pol hodine vyliezol z jeho hlavy a prekvapene pozeral do smaragdových očí. Preglgol. „Neviem, čo na to povedať...“ pošepol a vložil si hlavu do dlaní. „Dumbledore bol vždy nádej pre svetlých čarodejníkov a teraz... všetkým nám klamal...“

„Remus, pridaj sa na moju stranu, prosím.“

Lupin naňho pozrel a Harrymu bodlo v srdci, keď videl v tých slabomodrých očiach toľko bolesti a sklamania. „Harry, som s tebou. Vždy budem pri teba stáť...“

„Ďakujem, Remus. Mám ťa veľmi rád. Veľa pre mňa znamenáš.“

„Aj ty pre mňa, Harry. Prepáč, že som ti neveril, ale odkedy zomrel Sirius som úplne mimo...“

„Ja viem, chýba mi, veľmi...“ hovoril šeptom zeleno-oký chlapec.

„Harry, keďže teraz spolupracuješ s Veď-Vieš-S-Kým, určite sa stretávaš s tou Lestrangeovou ako to zvládaš, keď sa musíš dívať na Siriusovu vrahyňu?“

„No... ja... Remus... ja som jej odpustil...“ vydral zo seba Harry.

Lupin naňho prekvapene pozrel. „Ako si jej mohol niečo také odpustiť?“

„Vieš, pochopil som jej počin. Ak by si mal príležitosť zabiť, čo i len jedného smrťožrúta, neváhal by si... Sirius bol jej nepriateľom, on by ju tiež zabil bez milosti. Snažím sa na celú vec pozerať i z jej pohľadu... pochop ma, prosím,“ pozeral naňho smutnými očami.

„Snažím sa, Harry. Je toho na mňa priveľa.“

„Ja viem...“ usmial sa smutne.

Ešte chvíľu sa spolu rozprávali, a potom sa Lupin premiestnil na Grimmauldove námestie, kde momentálne prebýval. Bolo už neskoro, ale Harrymu sa spať nechcelo, a tak sa vydal pred dvere Voldemortovej pracovne. Netušil, či tam ešte bude. Zaklopal a hneď na to sa veľké čierne dvere otvorili. Harry videl, že Voldemort sedí na gauči a popíja whisky, prisadol si k nemu.

„No čo, všetko v poriadku s tvojim vlčím priateľom?“ spýtal sa chladne a kúzlom privolal ďalší pohár whisky, ktorý podal Harrymu.

Harry si ponúkaný pohár vzal a odpovedal: „Áno, všetko som mu vysvetlil a napokon povedal, že je na mojej strane,“ dopovedal a upil si veľký dúšok z pohára. Chvíľu pozoroval plamene v krbe a premýšľal o tom prekliatom Edrianovi. Potom sledoval Voldemorta, ktorý bol očividne zahĺbený vo vlastných myšlienkach. Áno, veľmi často tu iba tak v tichosti sedeli a sledovali plamene. Harry pozoroval tú chladnú zamračenú tvár, ktorá bola i napriek všetkých emóciám krásna. Zeleno-oký chlapec odložil svoj pohár a oprel sa o Voldemortovo rameno, ten si ho automaticky privinul k sebe a pobozkal ho do strapatých vlasov. Harry vzhliadol na Voldemortovu peknú tvár a videl, že sa uvoľnil a jeho chladná maska trochu opadla. Stále bol zmätený zo všetkých tých pocitov, ktoré cítil k svojmu bývalému nepriateľovi. Hermionu ľúbil, ale Voldemort... Tom... vôbec nevedel, čo to má znamenať. Jeho srdce sa sním špinavo zahrávalo. To, čo cítil k Tomovi bolo celkom iné než to, čo cíti k Hermione. Bol stratený vo svojich pocitoch a absolútne nerozumel vlastnému srdcu, ktoré ho pálilo a hrialo láskou vždy, keď pozrel do Voldemortových krvavých očí. Zrak mu padol na jeho plné červené pery, spomenul si na ich bozk. Túžil opäť cítiť teplo jeho sladkých úst. Naklonil sa a jemne sa dotkol perami tých Voldemortových. Zacítil, že červeno-oký muž na chvíľu stuhol, ale ihneď mu bozk opätoval. Harry pocítil ako sa mu divoko rozbúšilo srdce. Dostal sa jazykom do jeho vlhkých úst a prepletal sa s jeho jazykom. Cítil ako mu Voldemort hrabol rukou do vlasov a druhou mu hladil chrbát. Zacítil silný príval moci, bola to ich mágia, ktorá sa okolo seba začala prepletať a zamotávať. V Harrym to vyvolalo ešte väčšiu túžbu a bez premýšľania začal rozopínať gombíky na Voldemortovej čiernej košeli. Pri štvrtom gombíku sa náhle odtrhol od bozku a postavil sa. Sťažka dýchal.

„Tom, prepáč, neviem čo to do mňa vošlo,“ vydral zo seba nervózne a čakal príval nadávok.

No Voldemort mlčal. Postavil sa oproti Harrymu. Harry čakal, že naňho uvrhne nejakú kliatbu. No namiesto toho ho začal červeno-oký muž vášnivo bozkávať, oprel zeleno-okého čarodejníka o chladnú stenu a sám začal rozopínať Harryho košeľu. Napokon tam obaja stáli len tak polonahý. Harry si užíval pohľad na Voldemortovu vypracovanú hruď a popritom sa vášnivo až hladovo bozkávali.

 Zrazu sa ozvalo naliehavé klopanie na dvere. Voldemort prevrátil očami a neochotne sa odtiahol od Harryho. Prisahal, že pokiaľ nejde o niečo skutočne dôležité, tak dotyčného umučí na smrť. Zeleno-oký čarodejník im pričaroval vyzlečené košele a Voldemort otvoril dvere, v ktorých stál celkom bledý a rozrušený Pius Thicknesse, smrťožrút s dlhými hnedými vlasmi. Thicknesse sa uklonil obom svojim pánom.

„Pius, nemáš byť celkom náhodou na misii s Bellatrix?“ spýtal sa Voldemort chladným hlasom a posadil sa za svoj pracovný stôl. Harry stál vedľa Voldemorta a so záujmom sledoval smrťožrúta.

„Áno, môj pane, ale napadli nás a uniesli Bellatrix,“ dychčal rozrušene.

Harry ihneď pri Bellatrixinom mene zaťal päste a zbledol. „Kto vás napadol?“ spýtal sa.

Thicknesse naňho s hrôzou v očiach pozrel. „Môj pane, ja ... ja neviem.“

Voldemort sa nazúrene postavil. „Ako to, že nevieš, Pius?“ spýtal sa vražedným hlasom.

Smrťožrút sa začal triasť. „Moji páni, jeden z nich mi dal, tento list. Nezabili ma len preto, aby som ho doručil.“ v roztrasenej ruke držal obálku, ktorú mu Harry ihneď vytrhol z ruky a začal nahlas čítať:

Zdravím Ťa Harry Potter,

predpokladám, že si ma pamätáš, stretli sme sa včera v Šikmej uličke, kde som si všimol, že máš s istou Bellatrix Lestrangeovou veľmi pekný vzťah a očividne je pre Teba dôležitá. Z toho dôvodu som sa rozhodol túto Tvoju slabosť zneužiť. Vymením Bellatrix Lestrangeovú za Tvoju maličkosť, Harry Potter. Neskúšaj na mňa nijaké triky, prídeš sám a bez prútika, ešte dnes do tretej hodiny ráno do Zašitej uličky, nájdeš ma podľa mojej mágie. Pokiaľ sa rozhodneš neprísť, tú smrťožrútsku mrchu zabijem a pošlem ti kúsky jej tela v škatuli na prútiky. Teším sa na naše ďalšie stretnutie.

Edrian Bricius Dumbledore

Harry pozrel na Voldemorta, ktorý vyzeral, že každú chvíľu vybuchne.

„Nikam nepôjdeš!“ povedal rázne. „Nebudem kvôli Bellatrix riskovať tvoj život. Bola to dobrá smrťožrútka, ale so smrťou sa vždy počíta,“ hovoril chladne.

„Tom, to nemyslíš vážne. Dopustil by si, aby ju len tak zabil! Možno tebe na tvojich prívržencoch nezáleží, ale mne áno a špeciálne na Bellatrix. Ten skurvený Edrian vedel, kde zasiahnuť!“

Voldemort ho naštvane schmatol za ruku a v krvavých očiach mu tancovali plamene. „Nikam ťa nepustím, rozumieš?! Čo si ako myslíš, že od teba ten mladý Dumbledore chce! Sám si mi povedal, že sa ti vyhrážal smrťou, chce sa ti pomstiť. To nikdy nedovolím!“

Harry si vytrhol ruku z Voldemortovho zovretia. „Ale ja sa ťa nepýtam na dovolenie, Tom!“

Harryho mágia poletovala celou miestnosťou a všetok oheň v miestnosti zhasol, poháre sa rozbili a črepy pokryli podlahu. V miestnosti nastala úplná tma. Harry stál rozzúrene oproti Voldemortovi, ktorý vyzeral ako besný. Thicknesse sa celý bledý triasol v rohu izby a čakal, že ho surová mágia jeho pána, čochvíľa roztrhá na kusy.

„Tak v tom prípade pôjdem s tebou!“

„Nie, mám tam ísť sám, Edrian nie je žiaden hlupák!“

Voldemort sa diabolsky uškrnul. „Nuž, tak máme jedinečnú príležitosť využiť našu novo nadobudnutú schopnosť.“

„Myslíš posadnutie?“ Harry sa mu zabodol do červených očí.

Voldemort prikývol.

„Tak do toho... nemáme času nazvyš!“ vyzval ho zeleno-oký čarodejník.

Hneď na to Voldemortovo telo zmizlo, Harry zacítil príšernú bolesť v jazve, padol na kolená a rýchlo dýchal. Snažil sa čo najrýchlejšie si zvyknúť na cudziu osobnosť v jeho tele.

Thicknesse započul z tmy bolestné stony. Ihneď pribehol k Harrymu.

„Môj pane, ste v poriadku?“ spýtal sa ho s obavou v hlase.

Harry sa pomaly postavil. „Áno, Pius. Teraz chcem, aby si odišiel a nikomu nehovor, čo si tu videl a čo si sa dozvedel. Je ti to jasné?“

Smrťožrút prikývol a bez váhanie odišiel z miestnosti.

„Už je ti lepšie?“ spýtal sa Voldemortov hlas v Harryho hlave.

„Áno, už je mi celkom dobre a ty si na tom ako?“ spýtal sa v duchu.

„Tiež dobre. Fajn, tak sa premiestnime,“ dopovedal a o chvíľu sa ocitli v temnej a celkom prázdnej Zašitej uličke.

Harry sa poobzeral po opustených a rozpadnutých obchodíkoch. Všade bolo ticho ako pred búrkou. Voldemort urobil krok dopredu.

„Cítiš jeho mágiu?“ spýtal sa v hlave Harry.

„Áno, mal si pravdu má jedinečnú a silnú mágiu.“

„Čo, ak je ten prekliaty Edrian so svojim otcom?“ napadlo mu.

„Nuž, dá sa očakávať, že starý Dumbledore spriadol tento plán spolu so synom“ počul chladný hlas a obaja v Harryho tele kráčali opustenou uličkou po magickej stope Edriana.

Stopa ich zaviedla až do veľkej opustenej budovy, otvorili dobité dvere a ocitli sa v špinavej miestnosti, ktorá bola osvetlená fakľami. V strede miestnosti bola na stoličke zviazaná Bellatrix, zrejme bola pod kúzlo silencio. Hneď ako zbadala Harryho z očí jej začali stekať slzy a očami akoby sa mu snažila povedať, nech okamžite odíde. Voldemort cítil Harryho zúfalstvo a lásku, ktorú pociťoval k jeho smrťožrútke, také niečo nikdy necítil. Z tmavého kúta začal kráčať pekný blonďavý mladý muž, tmavomodré oči mal zabodnuté do tých Harryho.

21. kapitola - Snapeove spomienky, nový riaditeľ

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Júj a tak jsem prišla já :D (miluji češtinu <3) + samozrejme 100 gram. chýb

(Taurin , 25. 8. 2014 23:10)

Počkaj, čakaj, minúta či dve strpenia. Bude to... Hneď...
A vybuchlo to!!!
Áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!!!!!
Čo sa teraz stane? A inak chudák Bella, za tých dlhých 20 dielov som si ju obľúbila <3 :D
JE mi ľúto, že píšem komentík, práve teraz, ale moja zázračná a veľmi (ne)schopná lenivosť zapracovala na mojom systéme a mne sa nič nechcelo, dokonca ani písať komenty!
Vrchol! Rada chválim, skladám komplimenty a rada kritizujem, ale moje tu kritizovacie já išlo do úzadia.
Poviedka je mega super bombastická :D Som zvedavá, čo sa stane. A musí zomrieť Dumbyho syn? Lebo môže to byť fešák... <3 :D Možno nie gentleman, ale fešááák :D :D :D A Tom?? :D Je sladký? :D :D Čo by sa stalo keby ich nevyrušil?? :D :D Ujj.. :D
Netrpezlivo čakám na ďalšiu kapitolu a byť tebou by som si pohla, lebo budeš mať na svedomí jeden obyčajný život.. :D Muhahha :D :D
Dokonalééé!! :D

Re: Júj a tak jsem prišla já :D (miluji češtinu <3) + samozrejme 100 gram. chýb

(Sonka, 27. 8. 2014 7:12)

Taurin, tvoj komentár je úplne úžasný :D Ďakujem ti za pekné slová, strašne moc si ma potešila ♥ Dúfam, že ťa poviedka nesklame a bude sa ti aj naďalej páčiť :)) Ešte raz ďakujem :)

♥♥♥♥

(Ginny, 23. 8. 2014 11:51)

Prosím rýchlo dalšie pokračovanie! Táto poviedka je proste dokonalá !

Re: ♥♥♥♥

(Sonka, 27. 8. 2014 7:08)

Ginny, neboj práve sa chystám ísť vložiť ďalšiu časť. Ďakujem za komentár :)

huráá

(Lea, 20. 8. 2014 10:12)

konečne dalšia časť už som sa nemohla dočkat!!...nová postava sa mi začína páčiť tušim to Harrymu a Voldymu ešte pekne zavarí...ani mne rozhodne vzrúšo nechýba aj ked sa už teším na postelové scény medzi hermionou a Harrym,ale hlavne medzi Voldym a Harrym.. je fakt málo poviedok, ktorý rieši vztah hp/vl a aj to su zvyčajne dosť nudné alebo trápne poviedky... toto je rozhodne jedna s najlepších s týmto párom ! poviedka je fakt čoraz lepšia a ihned pridaj novú časť inak sa zblaznim !!

Re: huráá

(Sonka, 27. 8. 2014 7:07)

Jé, Lea, ďakujeeeem :)

:D

(Cathy, 19. 8. 2014 19:36)

Je to skvelé. Síce si sa trošku oneskorila, ale je to úžasné, ako nakoniec všetky kapitoly. Tiež, veľmi dobrý nápad, že Dumbledore má syna. Nová postava tam naozaj skvele zapadá. A tiež, do hry sa zapojuje Harryho typický záchrancovský komplex. Kapitola sa ti naozaj podarila a za to čakanie to stálo.

Re: :D

(Sonka, 27. 8. 2014 7:06)

Cathy, prepáč, že som sa omeškala, ale mám nejaké problémy s notebookom, a preto som ti ani nenapísala tie linky na poviedky, pretože sa mi to všetko vymazalo :-/ Ďakujem za komentárik ♥ Tvoje slová ma vždy veľmi potešia :)

:)

(Oriana, 19. 8. 2014 18:25)

Na scéne je nová postava a to Dumbledorov syn, tak to je super, vyzerá že bude riadny záporák, ale Harry a Voldemort sa len tak ľahko nevzdajú. Zaujímavé, že sa mu podarilo uniesť Bellu, to znamená, že bude asi naozaj mocný, čo nie je moc dobré :D

Som rada, že Lupin sa pridal na Harryho stranu a že mu uveril, hoci naozaj je tomu troška ťažké uveriť, ale hlavne, že je v poriadku.

Zháňanie darčeka pre Hermionu bolo zlaté, hlavne, že Harry poprosil Bellu, mám ich vzťah v tejto poviedke hrozne rada. A dúfam, že ju zachránia.

Inak mne nejaké vzrúšo nechýba, podľa mňa je vzrúšo v každej kapitole, v nejakej inej podobne, takže super.

Btw: svoju poviedku teraz uverejňujem na inej stránke, tak ti tu nechávam link :) http://harrypotter-ff.blog.cz/rubrika/eclipse-de-luna sú tam dve nové kap.

A ja teším na ďalšiu kap :)

Re: :)

(Sonka, 27. 8. 2014 7:04)

Oriana, strašne pekne ďakujem. Tvoje komentíky ma vždy veľmi potešia ♥ :)

Stále lepšie a lepšie

(Lukáš, 19. 8. 2014 13:04)

Zase raz geniálna časť plná napätia a emócií. Nová postava vyzerá zaujímavo som zvedavý ako celý únos dopadne. Už nech je tu ďalšia časť, som dosť nedočkavý

Re: Stále lepšie a lepšie

(Sonka, 19. 8. 2014 13:07)

Ďakujem veľmi pekne, Lukáš.

P.S. Ešte raz ďakujem, že si ff pridal na FB, fakt nemám veľa času na také veci. :))

Re: Re: Stále lepšie a lepšie

(Lukáš, 19. 8. 2014 13:09)

Nemáš za čo..aj nabudúce v pohode =)