Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


31. kapitola - Vianoce, divadlo

17. 2. 2015

 

UPOZORNENIE: sex slash scene!

Konečne nastali zimné prázdniny. Harry bol spolu so svojou rodinou pozvaný do Brlohu. Mali tu naplánované tráviť aj Vianoce, počas ktorých bol k Wesleyovcom pozvaný i Remus a niektorí členovia rádu. Pre Harryho bol pobyt u Weasleyovcov ozaj príjemnou zmenou. Konečne nemusel neustále myslieť na svoj „malý srdcový problém“.

Práve všetci sedeli v obývacej izbe. Debatovali, vyjedali koláčiky a popíjali čaj. Harry sa napil zo šálky a sledoval Lily, ktorá  bola usadená na deke pred vianočným stromčekom. George a Fred jej ukazovali jeden zo svojich žartovných výrobkov.

„Pozri,“ začal Fred, „keď ujo George zje tento bonbón... Pripravený, George?“ významne pozrel na svojho brata.

„Pripravený, Fred,“ povedal a napchal si oranžový bonbónik do úst.

Fred pokračoval: „Tak sa farba jeho vlasov zmení na zele... no do šľaka,“ prerušil svoje horlivé vysvetľovanie a s vytreštenými očami sledoval svoje dvojča.

George podozrivo pozrel na smejúcu sa Lily, ktorá tlieskala rúčkami, a potom späť na svojho brata. „Čo je?“

Fred sa spamätal. „Tvoje vlasy nie sú zelené, ale zmenili sa na špagety.“

George sa okamžite zodvihol na nohy a vystrelil do kúpeľne. Fred sa zadíval na veselé dievčatko, ktoré sedelo vedľa neho. „To si urobila ty?“

Lily nepatrne kývla hlavou a opäť sa začala smiať.

Fred si ju vzal do náručia. „To je moje dievča,“ zvolal pyšne a začal ju štekliť.

Hermiona, sediac vedľa Harryho, len krútila hlavou. „V poslednej dobe začala s týmito drobnými kúzlami. Vôbec sa mi to nepáči. Je ešte príliš maličká na to, aby čarovala.“

„Vaša dcérka je výnimočná, drahá moja. Myslím, že jej drobné čarovanie nijak neškodí,“ odvetila Molly s úsmevom.

Hermiona si lyžičkou zamiešala kávu. „Žiaľ, v knihách som nenašla žiadne zmienky o predčasnom čarovaní u detí.“

Harry ju chytil za ruku. „Hermy, keby jej toto malé čarovanie škodilo, cítil by som to.“

Hermiona ho pobozkala na líce. „Ja viem, láska.“

Ginny, ktorá sa nervózne napchávala koláčikmi, si pri tom oslovení znechutene odfrkla. Molly na ňu hodila káravý pohľad. Červenovláska sa naduto postavila a utiekla z izby. Všetci prítomní si vymenili významné pohľady.

„Ešte stále ju to neprešlo,“ poznamenal Arthur sklesnuto.

„V škole sa s nami konečne začala rozprávať. Myslela som, že ju tá zamilovanosť do Harryho omrzela. Dokonca som ju videla bozkávať sa s Deanom Thomasom,“ rozprávala Hermiona znepokojene.  

„Otriasa ňou puberta, bláznia jej hormóny. Čochvíľa ju to prejde,“ prehovoril Bill a vzal si od Freda Lily, s ktorou sa usadil do kresla.

Všetci súhlasne prikývli a pokračovali v príjemnejšej diskusii.

***

Harry sa ani nenazdal a boli tu Vianoce. Brloh bol plní ľudí a vládol tu poriadny chaos a zmätok. Pani Weasleyová sa skrúcala v kuchyni, pričom všetkým rozdávala rozkazy, ktoré akosi nikto nevykonával. Hermiona jej pomáhala a neustále sa ošívala kvôli Ginny, ktorá bola  zdutá a vrhala na ňu vražedné pohľady. Fred a George experimentovali vo svojej izbe odkiaľ sa neustále ozývali podivné zvuky. Remus s pánom Weasleym zdobili vonkajšiu časť Brlohu, muklovskými žiarivkami, ktoré pána Weasleyho veľmi fascinovali. Nakoniec to skončilo menším výbuchom. Bill a Charlie naháňali po dome záhradných trpaslíkov, ktorí už od včera ničili výzdobu na vianočnom stromčeku. Harry sedel na sedačke s Lily na rukách a premýšľal. Nemohol si pomôcť, ale veľmi mu tu chýbal Ron. Boli to prvé Vianoce s Weasleyovcami, na ktorých jeho kamarát nebude. Pichlo ho v hrudi a snažil sa zmeniť tok tak pochmúrnych myšlienok. Svojej dcérke vyčaroval nad hlávkou drobné snehové vločky, ktoré sa snažila chytiť malými prstíkmi a skúmala ich na dlani. O chvíľu krbom prišla profesorka McGonnagalová, hneď za ňou dorazil Divooký, Tonksová.... a Severus. Konečne niekto normálny, pomyslel si Harry a postavil sa s Lily v náručí. Zvítal sa s hosťami a spoločne so Severusom sa vytratil do malej knižnice, ktorá bola našťastie prázdna a mali tu aspoň trochu súkromia.

Posadil sa do kresle oproti majstrovi elixírov a Lily si uložil na stehná.

„No tak, daj mi ju,“ načiahol sa Severus a vzal si Lily do rúk. Maličká sa veselo zachechtala a začala sa hrať s mastnými pramienkami čiernych vlasov.

Harry spozoroval ako Severusov inokedy tvrdý a odmerný pohľad zmäkol. Tenké pery sa mu skrútili do úsmevu. „Tie šibalské iskry v jej očiach, mi pripomínajú tvoju matku,“ prehovoril.

Harry sa pousmial a pohodlne sa oprel. „Sev, akoto, že nesláviš Vianoce u Voldemorta?“ spýtal sa po chvíli.

Severusov pohľad sa zabodol do jeho. „Nuž, Temný pán nám na poslednom stretnutí oznámil, že si tento rok neželá sláviť sviatky. V poslednej dobe vyzerá ozaj zle. Myslím, že začína mať sklony k alkoholizmu.“ odvetil zamyslene a pozoroval Lily, ktorá tento krát týrala jeden z gombíkov na jeho plášti.

„Všetko je to moja vina,“ riekol Harry so stiahnutým žalúdkom. Postavil sa a podišiel k oknu. Tak veľmi ho bolelo, že Tommy kvôli nemu trpel. Čelo si oprel o studené sklo a privrel oči.

„Navrhujem, aby si sa prestal obviňovať z hlúpostí. Vy Chrabromilčania, raz sa z vás zbláznim...“ zahundral si popod nos. „Dúfam, že budeš v Slizoline,“ pošepol Lily do uška, za čo si vyslúžil veselý smiech a známe šibalské iskričky. Vzhliadol na štíhleho mladíka. „Harry, plánuješ si o to úbohé okno rozbiť hlavu?“ spýtal sa sarkasticky.

Harry prestal vnímať okolitý svet. V jeho mysli mal momentálne miesto len Tom. Príšerne mu chýbal. Cítil akoby sa okolo jeho srdca začali omotávať ostnaté drôty. Bude na Vianoce úplne sám, zatvorený v tom obrovskom panstve. Zrejme sa plánuje utápať v žiali. Táto skurvená situácia by sa už mala nejako vyriešiť. Trpeli obaja. To nebolo správne.

„Potter!“ zvolal po ňom hlasnejšie, keď nereagoval.

Harry sa strhol a ihneď sa otočil k tvárou k Snapeovi. „Prepáč, zamyslel som sa,“ zamrmlal.

Zvyškom dňa Harry preplával stratený v myšlienkach. Len letmo si uvedomil, že práve sedí za vyzdobeným stolom, ktorí museli Weasleyovci zväčšiť, aby sa sem všetci napchali. Jedol vianočnú večeru usadený vedľa Hermiony, ktorá popri jedení kŕmila ešte aj Lily. Tá sa na všetkých skúmavo dívala tými veľkými zelenými očkami.

„Takže, kedy bude tá veľká udalosť?“ spýtala sa McGonagallová a všetci pozreli na Hermionu a Harryho.

Harry akosi nedával pozor, preto bol viac než rád, keď sa slova ujala Hermiona.

„Samozrejme sa chceme vziať hneď po škole. Premýšľali sme už nad 4. júlom,“ povedala s úsmevom a chytila Harryho za ruku.

„Och, ste takí  sladkí,“ rozplývala sa Molly.

Vtom pri stole nastal totálny hurhaj. Tonksová začala Hermione vysvetľovať, aké typy šiat sú momentálne v kurze. Arthur spolu s Remusom niečo rozprávali Harrymu, ale ten ich absolútne nepočúval. Iba neprítomne prikyvoval a hrabal sa v jedle. Severus len prevracal očami a tváril sa nanajvýš znechutene a neprístupne. Divooký Moody vrhal podozrivé pohľady po Snapeovi a niečo si mrmlal. George s Fredom sa dohadovali, aký ohňostroj na svadbe vystroja. Charlie nahlas premýšľal, že si bude musieť kúpiť nový slávnostný habit. McGonagallová viedla rozhovor s Molly a Ginny. No proste, Harry mal toho tak akurát dosť. Lily jeho pocity okamžite vycítila a vyslala k nemu trochu upokojujúcej mágie. To jeho malé slniečko vždy vedelo, kedy zasiahnuť. Venovala mu úsmev, pri ktorom odhalila dva dobré zúbky a začala Hermionu ťahať za rukáv, pretože ju zabudla dokŕmiť.

***

Po večery sa presunuli do obývacej izby, kde sa každý rozvalil buď do kresla alebo na gauč. Popíjali punč, vyjedali medovníčky a rozprávali sa. Lily bola usadená na Severusovi. Hlávku mala opretú o jeho hruď a očká sa jej zatvárali únavou.

„Pôjdem ju uložiť do postieľky,“ povedal Harry a prevzal si ju od Snapea.

Vošiel do izby, ktorú zdieľal so svojou snúbenicou a uložil Lily do drevenej postieľky. „Sladké sníčky, srdiečko,“ pošepol a vtisol jej bozk na čielko.

Lily naňho spokojne zažmurkala a vrhla sa do ríše snov. Starostlivo ju zakryl teplou dekou. Ešte ju chvíľku pozoroval, keď mu zrak zablúdil na retiazky, ktoré skrýval pod košeľou. Odopol si prvé tri gombíky, aby mohol palcom pohladiť prívesok zlatého fénixa. Hneď potom mu prsty skĺzli k prívesku hada, ktorý ho premiestnil do Voldemortovej pracovne.

Drsne pristál na mramorovej podlahe. Pracovňa bola tmavá a chladná. Opatrne vyšiel na rovnako tmavú chodbu. Obrazy na stenách pochrapkávali. Začal sa sústrediť, aby mohol zacítiť Tomovu mágiu. Drsná, surová a mocná sila ho vzápätí naplnila. Viedla ho k hlavnému zdroju  všetkej tej moci. Prišiel až do predsiene odkiaľ sa vydal do východného krídla panstva. Všade bolo strašidelné ticho a pusto. Akoby na panstve vôbec nik nebol, ale Harry ho cítil. Vedel, že tu Tommy je. Vyšiel po točitých schodoch, prstami jemne hladiac zdobené zábradlie. Tá surová magická sila ho zaviedla až pred dvojkrídlové dvere, ktoré viedli do luxusnej obývacej izby.

Harry potichu otvoril a vkĺzol dnu. Miestnosťou poletovali drobné guľôčky svetielok, ktoré mu ihneď pripomenuli svetlušky. Krásne kúzlo, ktoré veľmi jemne osvetľovalo tmavú izbu. Podlaha bola pokrytá, červeným kobercom. V strede stál masívny stôl z bieleho dreva ozdobený kvetinovou dekoráciou. Vôkol stola boli pohodlné kreslá a dlhý gauč. Nad obrovským mramorovým krbom visel veľký obraz, ktorý znázorňoval nejaký boj. Kúsok od neho stál šachový stôl, pri ktorom bola stočená spiaca Nagini. Na ľavej strane miestnosti stál mohutný čierny klavír, za ktorým sedel Voldemort. Na klavíry mal položenú fľašu drahého koňaku a poloprázdny pohár. K Harryho ušiam sa dostala krásna melódia. Tie melancholické tóny plné bolesti sa mu zabodávali do tela ako šípy. Bola to nádherná hudba, no smutná. Sledoval ako tie elegantné dlhé prsty, lorda Voldemorta, tancujú po klávesoch akoby to robili denne. Harry tam stál ako prikovaný a s každým tónom jeho srdce zaplakalo. Melódia zrazu ustala a Voldemort pootočil hlavou.

Krásne hnedé oči sa zabodli do zelených. Harry pri tom pohľade takmer stratil dych. Čokoládové oči boli naplnené smútkom a bolesťou. Vyzeral taký opustený a stratený. Nasucho preglgol a vykročil za ním. Voldemort od neho odvrátil zrak a hypnotizoval nedopitý pohárik. Harry si sadol vedľa neho pred klavír a preplietol si prsty s tými jeho. Voldemort mu pevne stisol dlaň akoby sa snažil presvedčiť, že tam Harry skutočne sedí a nie je to iba ďalší z jeho snov.

„Ahoj,“ prehovoril Harry potichu.

„Ahoj,“ odpovedal Voldemort zachrípnuto. Voľnou rukou uchopil pohár a celý obsah prevrátil do seba. „Nemáš byť celkom náhodou so svojou rodinou?“ spýtal sa bez toho, aby mu venoval čo i len pohľad.

Harry si odhrnul pramienky vlasov z očí. „Chcel som ťa vidieť. Sú predsa Vianoce.“

Voldemort prikývol a jemne si vytrhol dlaň z tej jeho. Obe položil na klávesy klavíru a opäť začal hrať. Harrymu sa v mysli ihneď vynorila spomienka na jeho minulý život. Sedel spolu s Tomom, v Komnate najvyššej potreby, za klavírom. Tom mu ukazoval jednotlivé klávesy, hral mu jednoduché melódie, ktoré ho pomaly a veľmi trpezlivo učil.

Voldemort sa naňho pozrel s drobným úsmevom. „Pamätáš si to ešte?“

„Akoby to bolo včera, Tommy,“ usmial sa tiež a položil ruky na klávesnice. Začali spoločne hrať a pomaly sa zlaďovali tak, ako za starých čias. Miestnosťou sa rozoznelo jemné chvenie strún, rozkmitaných úderom kladiviek.

„Nezabudol si,“ pošepol Tom počas hrania.

„Veď som vravel,“ uškrnul sa Harry a vychutnával si túto dokonalú chvíľu. Počas, ktorej jestvovali len oni dvaja a ich hudba.

Zhruba o hodinu dohrali poslednú skladbu, ktorú Harry ešte vedel zahrať. Vedel, že by sa mal vrátiť do Brlohu, Hermiona ho musí hľadať. No len čo pomyslel, že by tento krásny večer s Tomom mal skončiť, všetky vnútornosti sa mu skrútili nesúhlasom.

„Dáš si?“ spýtal sa ho Voldemort ukazujúc na fľašu koňaku.

Harry prikývol a sledoval ako Voldemort kúzlom privolal ďalší pohárik a napĺňa ho tekutinou. „Ďakujem,“ riekol a s hlasitým cvengnutím si štrngli.

Po asi treťom poháriku sa presunuli na veľký gauč. Rozprávali sa o všetkom a o ničom. A Harrymu bolo tak dobre ako už dlho nie. Nachvíľu nastalo ticho, počas ktorého sa zahľadel na poletujúce guľôčky nad ich hlavami. „Tommy?“

Voldemort mu venoval pohľad. „Áno?“

„Čo sú zač tie svetielka?“ spýtal sa trochu pripito.

„Neviem, či ti to mám povedať. Je to príliš sentimentálne,“ povedal a odpil si koňaku.

„Hovor,“ vyzval ho, teraz ešte viac zvedavý ako predtým.

„Nuž, každé jedno svetielko predstavuje smrťožrútov z vnútorného kruhu, ktorí sú už po smrti. Respektíve, ktorí boli zabití v mojich službách. Používam toto kúzlo len, ak niekto z nich práve zomrel a pridám ho k ostatným. Je to môj spôsob, akým si uctievam ich pamiatku.“

Harry ho prekvapene počúval, takže všetky tie guľôčky predstavujú mŕtvych čarodejníkov. Krúžili a žiarili vo vzduchu ako maličké hviezdy.

„Tá čo svieti najžiarivejšie,“ ukázal prstom na jednu z guľôčok, „predstavuje smrťožrúta, ktorý zomrel ako posledný.“

„Takže prednedávnom niekto zomrel?“ pozrel po ňom nervózne.

„Žiaľ áno, Rodolphus Lestrange,“ povedal potichu a nalial si ďalší pohárik.

„Merlin... ako to znáša Bella?“

„Predo mnou sa snažila vyzerať ľahostajne, ale poznám ju... bola zúfala. Nechcela sa vrátiť do ich domu, tak som jej ponúkol bývanie na panstve. Je tu celá stovka voľných komnát, tak prečo ich nevyužiť.“

„Takže je tu?“

Voldemort prikývol. „Áno, zatvorila sa v komnate a nevychádza. Posielam jej tam škriatka s jedlom. Nechávam ju na pokoji. Myslím, že by bol v celku dobrý nápad, aby si ju šiel pozrieť. Si pre ňu ako syn, určite jej tvoja prítomnosť pomôže.“

Voldemort ani nestihol dopovedať vetu, Harry už vyskočil na nohy. „Idem... kde má komnatu?“

„Západné krídlo, druhé poschodie, 31 dvere od schodov.“

„Fajn... Tommy mohol by si poslať Hermione správu, že som u teba a zdržím sa?“

„Samozrejme,“ odvetil a sledoval Harryho ako mizne za dverami.

Harry sa konečne dostal na spomínané poschodie až zastavil pred danými dverami. Trikrát zaklopal a čakal.

„Už idem,“ počul hlas spoza dvier, ktoré sa vzápätí otvorili.

Harrymu sa naskytol pohľad na vyblednutú Bellatrix s napuchnutými očami. „Ha... Harry,“ vzdychla prekvapene a vrhla sa mu okolo krku.

„Bella...“ šepol a pevne ju stisol. „Chýbala si mi.“

„Och, aj ty mne...“ zamumlala mu do ramena.

Odtiahol sa od nej a pozrel jej do čiernych očí. „Tom mi povedal, čo sa stalo. Je mi to naozaj ľúto.“

Čiernovláska sa naňho smutne pousmiala. „Vždy som bola zmierená, že môže zomrieť na nejakej misii. Nečakala som, že ma to tak zasiahne,“ začala rozprávať a posadila sa na sedačku. Harry ju nasledoval.

„Nikdy sme sa nemilovali ani nič podobné. Naše rodiny nám sobáš dohodli. Ale vždy bol ku mne milý a pozorný,“ usmiala sa. „Bol to dobrý priateľ aj manžel.

Harry na ňu vrhol starostlivý pohľad.

Bellatrix si to všimla a odpovedala: „Budem v poriadku, Harry.“

„To rád počujem,“ povedal a palcom jej pohladil chrbát dlane.

„A teraz hovor, ako sa má moja zeleno-oká princezná?“ Rozžiarila sa.

„Má už dva zúbky, začala kúzliť a vyzerá to tak, že z nej rastie poriadna nezbednica,“ zachechtal sa Harry.

„Samozrejme, že z nej bude riadna šibalka. Veď sa pohybuje medzi samými Slizolinčanmi. Nehovoriac o tom, koho má za otca,“ povedala pyšne.  

„To má byť kompliment?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím a úsmevom na perách.

„Isteže,“ odvetila Bellatrix vážne a obaja vybuchli v hlasitom smiechu.

Takto sa rozprávali celé hodiny až kým Harry usúdil, že by mal už naozaj ísť.

„Dobrú noc, Bella.“

„Dobrú noc, Harry,“ zaželala a bozkala ho na líce.

Harry sa premiestnil späť do obývacej izby. Ani sa nestihol rozhliadnuť a bol nalepený na tvrdej stene. Na jeho telo sa tlačilo ďalšie. Voldemort ho zakliesnil a rukami ho pevne držal okolo pásu. Tváre mali na sebe doslova nalepené. Harry sa zmätene pozrel do veľkých hnedých očí, ktoré sa leskli čo značilo, že bol Tom opitý.

„Tommy, si opitý. Prestaň s tým,“ šepol.

Voldemort sa chladne zasmial. „Áno som, preto mi nič nezabráni, aby som urobil toto,“ vydýchol a surovo sa vrhol na Harryho pery.

Harry ho snažil od seba odstrčiť, ale márne. Tomov jazyk si surovo prerazil cestu skrz jeho pery. Ucítil ten známy jazyk, ktorý sa trel o ten jeho. Toto mu tak veľmi chýbalo, vzdychol a začal mu bozk opätovať. Tom ho pritlačil o stenu ešte viac a Harry ucítil jeho erekciu. Bože, sám bol nadmieru vzrušený. Absolútne prestal premýšľať. Existovala len súčasnosť, len táto chvíľa, len on a Tommy. Temný pán z neho drsne strhol košeľu a ústami sa mu prisal na krk. Presne na mieste, kde to mal najradšej. Harry mu na oplátku vyzliekol bordovú košeľu kúzlom a rukami blúdil po jeho svalnatých ramenách. Tom ho hryzkal na krku a jazykom mu šteklil ucho. Mal pocit, že sa spraví už len z toho. Možno kvôli tomu vôbec nezaregistroval ako sa ocitol vo Voldemortovej obrovskej posteli. Zmätene zažmurkal, ale keď ucítil mokrý jazyk na bradavke, kašľal na to. Zavzdychal a kŕčovito zaboril prsty do tých hebkých havraních vlasov.

Voldemort jazykom mapoval celé jeho telo a robil si rôzne cestičky až kým sa dostal medzi jeho nohy. Kúzlom nechal zmiznúť tesné nohavice a hladovo sa vrhol na Harryho penis. Najprv olízal vlhkú špičku, a potom ho zhltol až po koreň. Harry zastonal a zaryl nechty do matraca. Po chvíli sa Temný pán vrátil k tým mäkkým ústam a vášnivo ich bozkával.

Harry mu bozky opätúval a mal pocit, že praskne vzrušením. Keď zmizli i Tomove nohavice Harry ho pevne uchopil za boky a prevrátil sa naňho. Vychutnával si pohľad na Voldemorta zvrchu. Pohľadom skúmal to vypracované telo. Pevné prsné svaly. Úzky krk. Veľké hnedé oči, sčasti zakryté dlhými mihalnicami. Ružovkasté líca. Plné červené pery, ktoré boli pootvorené a odhaľovali perlovo biele zuby. Havranie vlasy boli trochu strapaté, ale i tak si zachovávali svoj bezchybný tvar. Ako niekto môže vyzerať tak kurevsky dokonalo? Pýtal sa sám seba.

„Si nádherný,“ vzdychol Harry roztúžene a pohol sa tak, aby sa ich erekcie vzájomne obtreli. Tento čin spôsobil, že obaja hlasito zavzdychali.

„Ty si nádherný,“ povedal Voldemort a zodvihol hlavu, aby sa mohol opäť prisať na jeho pery.

Voldemort vyplienil celé vnútro jeho úst, Harry sa musel odtrhnúť, aby nabral do pľúc potrebnú dávku kyslíka. Hneď potom sa s ním svet zatočil a opäť sa ocitol pod tým nádherným telom. Tom ho jednou rukou chytil za šiju a pritiahol si jeho tvár k tej svojej. Začal ho bozkávať, no tento krát nežne a láskavo. Druhou rukou už blúdil medzi jeho polkami a prstami doňho pomaly vnikal. Harry mu stonal do úst a trel sa oňho svojim vzrušením. Po chvíli v sebe ucítil nepríjemný tlak a niečo klzké. Tommy bol nesmierne nežný. Čakal kým si zvykne na jeho penis vo svojom vnútri.

Ponoril sa doňho celý a obaja zalapali po dychu. Celou miestnosťou začala praskať ich mocná mágia, ktorá sa cez seba preplietala a spôsobovala, že boli prepojení viac ako len telesne. Tom začal do Harryho jemne prirážať. Hľadel do tých prekrásnych zelených očí a vychutnával si každý jeden ston, ktorý vyšiel z jeho úst. Striebristé vlákna ich mágií sa začali točiť vôkol ich tiel v nádhernej špirále, vzájomnom súlade, súzvuku. Obaja cítili gigantickú moc, ktorá vychádzala z ich prepojených tiel. Ich mágie k sebe jednoducho patrili. Akoby boli stvorené jedna pre druhú. Harry nedokázal odtrhnúť pohľad od Tomových očí. Cítil ako sa v ňom pohybuje a naráža presne na to miesto, na ktoré mal. Bolo to úžasné. Tom začal prirážať čoraz rýchlejšie bez toho, aby s Harrym prerušil očný kontakt. Cítil jemné brnenie na pokožke, ktoré k nim vysielali ich magické sily, stále sa krútiac vôkol nich. Naraz oboch dolapil orgazmus, extáza... tak neuveriteľná sila. Ich mágie začali búrlivo praskať až sa ponorili do ich tiel. Obaja ťažko oddychovali akoby práve ubehli aspoň desať maratónov. Voldemort klesol celou váhou na Harryho a zaboril sa do priehlbiny na jeho krku. To čo sa práve stalo bolo skrátka neskutočné. Taká sila, taká vášeň, taká slasť. Tom obtočil ruky okolo Harryho krku a pevne ho zvieral. Nechcel sa ho už nikdy pustiť, nechcel, aby niekedy táto noc skončila. Chcel byť takto už navždy.

Harry mu objatie opätoval a bozkával ho do voňavých vlasov. Rukou ho hladkal po rozpálenom chrbte. Práve podviedol Hermionu a vôbec mu to nepripadalo nesprávne. Samozrejme sa v ňom rozliala vlna výčitiek, ale neľutoval to. Od chvíle čo si spomenul na svoj minulý život nevedel bez Tommyho ani dýchať. Bol ako prázdna schránka bez duše. Ale aj napriek všetkému Hermionu ľúbil. Dopekla!

„Čo s nami bude ďalej, Harry?“ zamumlal mu do krku. „Oženíš sa s Hermionou, odsťahujete sa...“ hlas sa mu zlomil a telom sa pritisol ešte viac k Harrymu. „Ja už nemôžem žiť bez teba... už nie...“

„Neviem čo mám robiť, Tommy,“ odpovedal priškrtene. „Ty i Hermiona ste pre mňa všetkým. Ale ja... nemôžem ju opustiť. Máme spolu dieťa, sme zasnúbení. Nemôžem len tak prísť a oznámiť jej, že s ňou končím lebo som zamilovaný do lorda Voldemorta. Nedokázal by som to jej ani Lily urobiť. Je to také komplikované.“

Voldemort zodvihol hlavu a pozrel do zúfalých zelených očí. „Už som ti v tomto živote toho vzal dosť. Celý život si trpel len kvôli mne. Nezoberiem ti toho už viac. Mal by si sa oženiť, mať ešte kopu detí a žiť konečne šťastným životom. Takým, aký by si žil keby som ti nezabil rodičov. Neukradol detstvo i dospievanie,“ rozprával potichu a v očiach sa mu začali lesknúť slzy.

Harry naňho neveriacky pozeral. „Čo... čo tým chceš povedať?“ spýtal sa s prudko bijúcim srdcom.

Voldemort mu neodpovedal. „Milujem ťa, Harry a budem ťa milovať už navždy,“ šepol a slzy mu začali pokrývať líca.

„Tommy...“ riekol roztrasene a zistil, že sa mu začali triasť ruky.

Voldemort ho bozkal na pery a dlaňou ho jemne chytil za čelo. „Zabudni,“ vydýchol a sledoval ako mu z dlane vystupujú zlaté nite jeho mágie, ktoré sa ponárali do Harryho hlavy. Zelené oči naňho pozerali ako na zradcu až kým sa nezatvorili. Harry stratil vedomie.

Voldemort ho objal a začal plakať. Nemohol Harrymu vziať všetky spomienky na ich spojenectvo. Pretože to by mu vzal riadnu časť jeho života. Ale vymazal mu spomienky na ich zbližovanie, na ich lásku... a na ich minulý život. Harry si bude pamätať, kým bol v minulom živote a jediné čo sa mu bude spájať s Tomom Riddlom bude hlboká nenávisť. Tak veľmi sa nenávidel za to, čo spravil, ale jednoducho to urobiť musel. Keď videl ako Harry trpí, keď miluje jeho i Grangerovú... proste musel. Tak to bolo správne. Zrejme sa už nikdy nezbaví spomienky na zelené oči zasiahnuté zradou.

Voldemort vedel, že sa mladík čochvíľa zobudí. Rýchlo ich vyčistil, kúzlom obliekol. Oboch premiestnil do jeho pracovne, v ktorej zapálil oheň. Harryho posadil oproti svojmu stolu, za ktorý sa sám usadil a čakal. Všetky emócie potlačil a nechal si tvár zahaliť do ľadovej masky.

Harry zaklipkal očami a prebral sa. Chvíľu hľadel na Voldemorta, a potom sa spýtal: „Čo tu robím?“

„Prišiel si za mnou, aby si mi oznámil ukončenie nášho spojenectva,“ prehovoril Voldemort chladne.

Harry pokrčil obočím akoby sa snažil spomenúť. „Och, áno. Dumbledora sme zabili, myslím, že týmto sa celé to proroctvo naplnilo. Takže nevidím nijaký dôvod, aby sme zotrvávali v tom smiešnom spojenectve.“

Voldemort nasal do pľúc vzduch a veľmi sa snažil, aby z neho tá jeho prekliata maska neopadla. „Áno, súhlasím, Potter,“ postavil sa a podal mu ruku.

Harry sa postavil tiež a ruku mu krátko stisol. „Zbohom, Voldemort,“ riekol a nečakajúc na odpoveď, sa premiestnil.

Voldemortove srdce sa práve pretrhlo na milión častí. Ihneď si privolal fľašu whisky a začal z nej hltavo piť. Slzy mu prudko stekali z veľkých očí. Srdce mu vynechávalo údery akoby sa snažilo zastaviť, pretože už nemalo pre koho biť. „Zbohom, Harry,“ šepol roztrasene.

***

Harry sa premiestnil do jeho a Hermioninej spálne. Pohľadom skontroloval Lily a ľahol si do postele vedľa svojej snúbenici, ktorá už spala pokojným spánkom. Pritúlil sa k nej a bozkal ju na čelo. Hermiona sa zamrvila a otvorila oči.

„Nechcel som ťa zobudiť, láska,“ povedal ospravedlňujúco a odhrnul jej pramienky vlasov z očí.

Hnedovláska sa ospalo usmiala. „To nič. Prečo si vlastne tak náhle odišiel k Voldemortovi? Stalo sa niečo?“

„Potreboval som Voldemortovi oznámiť, že ukončujem naše spojenectvo,“ povedal a nemohol sa zbaviť divného pocitu.

Hermiona zdvihla prekvapene obočím. „Ako to?“

„Nuž, myslím, že je to jasné. Proroctvo sme naplnili. A tým i spojenectvo,“ povedal chladne a kúzlom zhasol malú lampičku na nočnom stolíku.

„Harry, si v poriadku?“ spýtala sa a pozorne študovala jeho tvár.

„Prečo by som nemal byť?“

„Hovoríš o ňom tak chladne akoby... ja neviem. Pohádali ste sa?“

„Hermy, hovoríme tu o Voldemortovi. To prekliate spojenectvo som znášal len kvôli proroctvu.“

Hermiona vyvaľovala oči tak až sa bála, že jej vypadnú. Ihneď jej bolo jasné, že mu musel Voldemort niečo spraviť. „Harry, Voldemort... Tom je tvoj priateľ. V poslednej dobe hovoríš iba o ňom a teraz prídeš a vravíš toto?“

Harry sa sarkasticky zasmial. „Priateľ?“ Chvíľu mlčal a mračil sa. „Vážne nemám náladu sa o ňom baviť. Dobrú, zlatko,“ povedal napokon a pobozkal ju.

Hermiona len zmätene krútila hlavou. „Dobrú...“ zamumlala. 

***

Zimu vystriedala jar. Príjemne teplé slnko sa vznášalo na oblohe a láskalo svojimi lúčmi Harryho tvár, ktorý momentálne sedel na hodine Transfigurácie a hľadel cez okno. Profesorka McGonagallová stála čelom k tabuli, na ktorú písala poznámky a niečo im popri tom diktovala, no Harry nepočúval. Vlastne ani počúvať nepotreboval, všetko potrebné ho naučil Lucius a Bellatrix pri hodinách, ktoré s nimi kedysi mával. Len letmo vnímal Hermionu, ktorá sedela vedľa neho a usilovne si zapisovala všetko čo sa dalo. Harry si uvedomil, že po ukončení spojenectva s Voldemortom nie je vo svojej koži. Akoby mu niečo chýbalo. Srdce mal podivne stiahnuté a prázdne. Navyše ho veľmi často bolievala hlava a nepomáhal ani elixír, ktorý mal bolesť utlmiť. Z celej sily sa snažil prísť na to, čo sa to s ním deje, ale nič mu nenapadalo. Všetko bolo také čudné. Hermiona ani Draco netušili, čo sa to medzi ním a tým prekliatym Voldemortom stalo. Vôbec nerozumel čo je také zvláštne na tom, že ukončil spojenectvo s tým monštrom. Pokrútil hlavou a ucítil ako mu niekto pichá prstom do chrbta. Otočil sa k lavici, ktorá stála za tou ich a hľadel na Draca.

„Čo?“ pošepol.

„Po vyučovaní máš ísť do riaditeľne, zabudol som ti to povedať,“ šepol Draco a hodil znechutený pohľad na Nevilla, ktorý na nich hľadel z vedľajšej lavice. „Čo čumíš, Longbottom?“ zasyčal.

„Daj mu pokoj, Draco,“ zašuškal Harry a hodil po Nevillovi ospravedlňujúci pohľad.

„Môžete byť ticho, niekto sa tu snaží učiť,“ pokarhala ich Hermiona.

„Och, Grangerová, aby si sa...“ začal Malfoy, ale vtom ho prerušila profesorka, ktorá naňho prísne pozerala.

„Neruším vás, pán Malfoy?“ spýtala sa prísne.

„Pardon,“ zamrmlal blondiak a prevrátil očami.

Harry sa medzitým otočil späť, pokračujúc vo svojom myšlienkovom pochode.

„Nemysli si, že ti dám odpísať poznámky, Harry,“ ozvala sa Hermiona, keď videla jeho prázdny pergamen.

Harry trochu neskoro zaregistroval, že mu niečo povedala. „Čo?“

„V poslednej dobe si úplne mimo.“

Harry si rukou pretrel tvár. „Ja viem,“ zamumlal.

***

Po vyučovaní sa Harry zastavil v ich súkromnom byte, aby vybozkával Lily. Počas vyučovania mu vždy veľmi chýbala.

„Ako si sa mala zlatíčko?“ spýtal sa a opäť ju bozkal na čielko.

Dobby stál pri Harryho nohách a usmieval sa na nich. „Slečna Lily bola veľmi poslušná, pane. Nenastali nijaké problémy, pane.“

„Dobre, Dobby. Môžeš ísť a ďakujem.“

Dobby sa šťastne usmial. „Dobbymu bolo cťou ako vždy,“ zapišťal a vyparil sa.

Harry podal Lily Hermione. „Musím ísť do riaditeľne, za chvíľu som späť,“ povedal a pobozkal obe svoje princezné.

***

Konečne sa dostal k riaditeľni. Zamrmlal heslo, ktoré mu dal Draco po hodine Transfigurácie a vyšiel po točitých schodoch.

Vstúpil dnu. Za riaditeľským stolom sedel Severus a debatoval s Luciusom, ktorý sedel oproti nemu s elegantne prekríženými nohami. V dlhým prstoch držal stopku vínového pohára a vdychoval vôňu trpkého nápoja. Keď mladíka zaregistroval, nonšalantne sa postavil.

 „Lucius, dlho sme sa nevideli,“ podišiel k nemu a podal mu ruku.

Minister mu podanie opätoval a žiarivo sa naňho usmial. „Harry, rád ťa vidím. Netuším ako to robíš, ale zakaždým mi pripadáš mocnejší a mocnejší,“ zamľaskal a usadil sa.

„Mágia rastie vekom,“ usmial sa Harry a posadil sa vedľa neho.

„V tvojom prípade nepochybne,“ odvetil a vychutnával si tú magickú silu prúdiacu celou miestnosťou.

„Takže, konečne sme kompletní,“ začal Severus a pozrel na Luciusa, ktorý sa ihneď chopil slova.

„Harry, dnes som tu viac-menej pracovne,“ oznámil.

Harry prikývol. „Nuž, tak von s tým,“ vyzval ho a pohodlne sa oprel.

„Už niekoľko mesiacov pracujem spoločne so svojimi zamestnancami na jednom projekte, ktorý sme prednedávnom dokončili. Ide o prvé čarodejnícke divadlo vo Veľkej Británii. Na ministerstvo chodili už celé roky požiadavky od ľudí o otvorenie takejto inštitúcie. Temnému pánovi sa ten nápad zapáčil, a tak sme sa toho chopili.“

„Výborný nápad,“ prikývol Harry, ale stále nerozumel, čo to má s ním.

Lucius sa nervózne pozrel na Snapea. „Nuž a celá kúzelnícka komunita si žiada pomenovať a otvoriť divadlo v tvojom mene.“

Harry sa zamračil. „Prepáč, ale s tým nemôžem súhlasiť, Lucius. Už teraz mám tej popularity plné zuby. Nepotrebujem, aby sa po mne volalo i prvé divadlo.“

„Hovoril som, že nebude súhlasiť,“ uškrnul sa Snape zlomyseľne.

Lucius ho ignoroval „Harry uvedomuješ si, že si momentálne hlavnou tvárou britských kúzelníkov. Si ich idol, si niekto ku komu vzhliadajú, komu veria...“

„Dosť,“ prerušil ho Harry a nervózne si prečesal pramienky vlasov.

„Harry,“ začal Lucius pokojne a uprene sa mu zahľadel do očí. „Rozumiem prečo nechceš, aby bolo po tebe divadlo pomenované a prijímam to. Súhlas aspoň s tým, že budeš krstný otec divadla. Prestrihneš pásku, povieš pár milých slov a pôjdeš na slávnostný večierok. To je všetko o čo žiadam. Ide tu o marketing o nič viac.“

Harry sa mračil ako búrkový mrak. „Dobre, ale iba kvôli tebe, Lucius,“ povedal skrz zaťaté zuby.

Po Malfoyovej tvári sa rozlial veľký úsmev. „Výborne, ďakujem, Harry. Vedel som, že ma nesklameš. Ľudia budú nadšení.“

Snape len krútil hlavou. „Gratulujem, Lucius. Toto by hocikto nedokázal.“

„Veľmi vtipné, Severus,“ zavrčal Harry.

„Tak pripime si na to,“ riekol blonďavý aristokrat a prútikom privolal ďalší pohár s vínom, ktorý podal Harrymu.

Pán riaditeľ, nemám náhodou zakázané piť počas školského týždňa?“ pozrel vyzývavo na Snapea.

„Pre dnešok môžem spraviť výnimku, pán Potter,“ vrátil mu a zaškeril sa.

„Tak teda na divadlo,“ vzdychol si Harry a s oboma si štrngol.

Keď dopili ozval sa Lucius opäť. „Slávnostné otvorenie sa bude konať 23. apríla pred budovou divadla, ktoré sa prirodzene nachádza v Londýne na námestí Angele de la Barthe. V priebehu týždňa ti podám bližšie informácie.“

Harry prikývol. „Ehm, bude tam aj Voldemort?“

Severus i Lucius naňho prekvapene vzhliadli.

„Samozrejme, že bude. Ľudia ho nespoznajú, keďže je z neho dvadsaťročný mladík, ktorý už ani nemá červené oči,“ prehovoril Malfoy. „Prečo mám pocit, že ti jeho prítomnosť prekáža?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Všetci ste skutočne divní,“ zahundral si Harry popod nos. „Možno preto lebo mi zavraždil rodičov a zničil život? Bol som s ním v spojenectve, vďaka ktorému sme uzavreli mier, ale to neznamená, že sú z nás priatelia. Prečo, dopekla, na mňa tak hľadíte? Vyzeráte presne ako Hermiona a Draco, keď som im to hovoril.“

Severus si vymenil znepokojený pohľad s Luciusom.

„Harry, mohol by som na teba použiť Legilimenciu?“ spýtal sa Snape zachmúrene.

Zelené oči sa zabodli do čiernych. „Z akého dôvodu?“

„Chcel by som sa o niečom presvedčiť. Tvojich spomienok sa ani nedotknem. Ver mi, Harry.“

„Tak teda dobre, ale nechápem,“ Harry sa tváril zmätene. Dialo sa tu niečo čudné a on nevedel prísť na to, čo.

„Legilimens,“ švihol Snape prútikom a Harry ucítil jemný tlak v hlave, ktorý sa vyparil vo chvíli, keď Snape z jeho hlavy vyliezol.

Riaditeľ sa mračil a rozšírenými očami sledoval tie Harryho. „Máš v sebe veľmi silný blok, v ktorom sú uzavreté tvoje spomienky. Tento blok bol vytvorený Temným pánom. Len on dokáže vytvoriť niečo také silné a jedinečné,“  riekol obdivujúco.

Harry sa prudko vyrovnal. „Čože? Prečo... by niečo také robil?“ Mladík zaťal päste.

Snape už otváral ústa, keď mu do reči skočil minister.

„Severus, myslím, že by sme sa nemali pokúšať ozrejmiť Harrymu, aké spomienky sa ukrývajú v tom bloku. Pokiaľ ho vytvoril Temný pán mal na to určité dôvody. Bolo by to neuposlúchnutie,“ prehovoril Lucius vážne.

„Čo mi ten sviniar urobil?!“ Harry sa postavil a z očí mu šľahali plamene.

„Harry, upokoj sa,“ riekol Snape a postavil sa tiež.

„Neupokojím! Ako si mohol dovoliť mi dať do hlavy nejaký blok, v ktorom uväznil moje spomienky?! Kto mu dal právo! Severus, musíš ho odstrániť! Odmietam mať niečo také vo svojej hlave! Toto už je ozaj vrchol!“

„Harry... za prvé pochybujem, že mám nejakú šancu dostať sa cez mágiu Temného pána. Za druhé, ak by sa mi to nejakým zázrakom podarilo a Temný pán by to zistil, mohol by ma veľmi nepríjemne potrestať.“

Harry začal divo pochodovať pred stolom. „Myslíš, že by som mu dovolil, aby ti niečo spravil? Počkaj čo spravím ja sním, keď sa mi dostane do rúk,“ vrčal. Harryho mágia rozzúrene vibrovala miestnosťou. Elixíry na poličkách sa začali triasť a luster sa hompáľal z jednej strany na druhú. 

„Harry, skutočne sa upokoj lebo to tu vyhodíš do povetria,“ chopil sa slova Lucius, pevne zvierajúc svoj pohár vína.

Mladík sa prudko zastavil a ihneď zovrel v dlani hadí prívesok. Ocitol sa vo farebnom víre, ktorý ho preniesol do pracovne lorda Voldemorta.

Mladý muž s ostrými rysmi a alabastrovou pokožkou sedel za svojim stolom a hnedými očami znechutene hľadel na svojich dvoch smrťožrútov – súrodencov Carrowovcov. Obaja tam stáli hľadiac na zem, oblečenie mali ušpinené krvou.

„Vypadnite. Mi. Z. Očí,“ zasyčal Voldemort skrz zaťaté zuby.

„Ale môj pane, veď to boli muklorodení,“ začala protestovať Alecto Carrowová.

Voldemort sa postavil a švihom prútika ju začal mučiť. „Myslím, že som sa na minulom zasadnutí vyjadril dosť jasne, Alecto,“ povedal drsne a zrušil mučiace zaklínadlo.

„Ber si ju,“ prikázal jej bratovi, ktorý ju bez váhania schmatol za pažu a rýchlosťou blesku obaja zmizli za dverami.

Voldemort si vzdychol a opäť sa posadil do kresla. Pod očami mal tmavé kruhy, pleť bledšiu než zvyčajne, ale i napriek tomu vyzeral okúzľujúco. Harry sa striasol nad tou myšlienkou a zakašľal, aby na seba upozornil.

Voldemort naňho prekvapene vzhliadol a srdce mu zrazu začalo bolestivo vrážať do rebier. Hneď na to, zacítil tú známu mágiu, ktorá sa mu zarývala do každého póru na pokožke.

„Čo si mi to spravil!“ vybuchol Harry a postavil sa oproti Voldemortovému stolu.

„Neviem o čom hovoríš,“ snažil sa zapierať Temný pán.

Okenná tabuľa na jednom z okien hlasito praskla. Harry zúril. „Viem, že si mi niečo porobil s hlavou! Okamžite to zruš!“

Voldemort sa postavil a hľadel priamo do zelených očí. „Len tak si sem prídeš bez ohlásenia a začneš ma obviňovať? Koľká drzosť.“

Harry podišiel k Temnému pánovi, surovo ho schmatol za golier a pritlačil o stenu, ktorá za nimi stála. „Prestaň zapierať a zruš to, Voldemort!“

„Nie, urobil som to pre tvoje dobro. Nič rušiť nebudem,“ zachrapčal, uprene pozerajúc do tých nádherných zelených očí, ktoré nevidel celé mesiace. Pre Salazara, zdali sa mu ešte zelenšie a väčšie.

Harry si odfrkol. „Pre moje dobro? Ty si niečo spravil pre moje dobro?“ Začal sa ironicky smiať. „Vtipné, Voldemort. Veľmi vtipné. A teraz tú prekliatu vec z mojej hlavy odstráň!“

Voldemort mlčal a vychutnával si pohľad na Harryho tvár z takej blízkosti. Akosi mu bolo jedno, že ho mladík drží pod krkom a surovo ho tlačí do kamennej steny, čo nebolo vôbec príjemné. Všetko mu bolo jedno, hlavne že si aspoň nachvíľu môže užívať jeho blízkosť, cítiť teplo z jeho tela, cítiť jeho agresívnu mágiu. Najradšej by sa naňho okamžite vrhol ako hladové zviera. Každý deň si musel prehrávať ich vianočné milovanie. Vtom mu Harry stisol krk pevnejšie až sa mu nahrnuli slzy do očí. Teraz skutočne nemohol dýchať. Ale bolo mu to jedno. Koniec koncov, si to zrejme zaslúžil. Pred očami sa mu začalo zahmlievať a Harryho videl ako rozmazanú škvrnu.

„Ihneď naprav škody, ktoré si na mne napáchal, inak za seba neručím,“ vrčal mladík.

Voldemort niečo zachrčal a začal modrieť.

Harryho akoby trafil blesk a spamätal sa. Okamžite Voldemorta pustil. Ten ihneď klesol k zemi a začal sa sťažka nadychovať. 

„Prečo sa nebrániš, keď ti ubližujem?“ spýtal sa ho Harry podozrievavým tónom. Čupol si na zem oproti hnedo-okému mužovi a pozoroval ho.

„Zaslúžim si to,“ zachrčal, držiac sa za hruď.

„Zruš ten blok, prosím,“ skúsil Harry nenásilne.

Voldemort zakrútil hlavou. „Nemôžem.“

„Prečo?“

„Pretože nechcem, pretože potom by celé to vymazanie tvojich spomienok na mňa, bolo zbytočné.“

„Takže tie spomienky sa týkajú teba,“ skonštatoval zeleno-oký mladík a hryzol si do pery. „Neviem, Voldemort, skutočne neviem, čo sú tie spomienky zač, ale cítim, že mi chýbajú. Už celé mesiace mávam neznesiteľné bolesti hlavy, pocit prázdnoty. Niekedy celú noc nespím a iba hľadím cez okno a snažím sa prísť na to, čo mi tak príšerne chýba,“ Harry sklonil hlavu a neprítomne skúmal mramorovú podlahu.

Voldemorta pri jeho slovách mrazilo. Toto nechcel. Jediné, čo chcel dosiahnuť bolo, aby bol Harry šťastný a nemusel stále riešiť či je správne ostať s Grangerovou alebo s ním. No miesto toho mu spôsobil len ďalšiu bolesť. „Ospravedlňujem sa.“

Zelené oči naňho prekvapene vzhliadli. „Nemôžem uveriť, že si sa mi práve ospravedlnil,“ povedal fascinovane a zdvihol sa na nohy. Načiahol ruku, aby pomohol Voldemortovi. Ten ju ochotne prijal a postavil sa.

„Nájdem spôsob ako tie spomienky dostať späť, Voldemort. Som mocnejší než ty, prebijem ten tvoj zasratý blok.“  A s tými slovami vstúpil do krbu a zmizol v zeleným plameňoch.

„Och, Harry... prečo musíš byť taký tvrdohlavý,“ vzdychol si Temný pán a pohľadom prepaľoval krb, v ktorom mladík zmizol. 

32. kapitola - Krvavé divadlo, zlomené srdce

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

wow

(Ginny, 6. 3. 2015 9:16)

Omg, ja ani neviem čo mam napisať ake je to skvele. Mega mega poviedka. Zboznujem ťa za ňu!!!

Re: wow

(Sonka, 16. 3. 2015 21:25)

Ďakujem, Ginny :)

:)

(Oriana , 25. 2. 2015 22:34)

V prvom rade chválim ten nový obrázok, je perfektný :)

Vianoce boli opísané super, Harrymu chýbal Ron, no nedivím sa vôbec, ale inak všetko bolo ako predtým, až na Ginny, ktorá tu bola fakt neuveriteľne otravná. A Lily bola miláčikom všetkých, ako inak aj, kto by jej mohol odolať.

Harry sa vytratil aj tak za Tomom, lebo ho nechcel nechať samého a zomrel Rodolphus a Bella z toho bola smutná, ale z návštevy Harryho bola isto šťastná. Medzi Tomom a Harrym sa toho fakt udialo veľa a on mu následne vymazal spomienky :(

Harry potom chodil ako bez duše, bolela ho hlava a nevedel, čo mu chýba. Nakoniec mu to Sev odhalil, že kde je problém. A Harry sa vybral za Tomom, aby mu za to vynadal a som zvedavá, ako získa tie spomienky späť.

Ale fakt to má blbé chlapec, milovať naraz dve osoby. Takže sa už aj ku koncu blížime? Teším sa na rozuzlenie, ale zároveň sa neteším na to, že by mal byť už koniec tejto poviedky.

Super kapitola ako vždy :)

Re: :)

(Sonka, 16. 3. 2015 21:24)

Oriana, ďakujem som veľmi rada, že sa ti obrázok páči ♥ Veľmi ma baví čítať tvoje komenty, ktoré sú vždy úžasné, ďakujem :))

:)

(candy, 24. 2. 2015 23:07)

neskutocne dlha kapitola. krasne :) dakujeme moc. :D Boooooze Hermiona este zije? sakra. :D dufala som ze sa uz tento proble vyriesi.
Chudak voldy strasne mi je ho luto.... jeee a objavili sa aj Sev a Luciusko :) proste skvele. Viac nenapisem..musim to v hlave este spracovat.

Re: :)

(Sonka, 16. 3. 2015 21:23)

candy, viac ani písať nemusíš, ďakujem za krásny komentár. Ach, áno Hermiona ešte žije, vidím, že všetci sa veľmi tešíte na jej smrť :D Ešte raz ďakujem :)

Lol

(Lottie, 18. 2. 2015 10:45)

To si zo mňa robíš srandu?! Waaaaaat?!?!?!
Ja len dúfam, že nakoniec skončia spolu, pretože ak by som napísala niečo iné, opakovala by som sa z minulého komentára. :D Zbožňujéééém ťaaaa! :D Len mi nepovedz, že tam vážne niekto napochoduje (úplne nenápadne ukazujem na seba) a začne Tomíka utešovať :D :D Pretože by som dostala zástavu srdca.. :D
Pri tej scéne s Tommym.... ľutujem, že som si to otvorila na hodine slovenčiny, pretože sedím rovno pred učiteľkou a tá na mňa divne pozerala. :D Aspoň, že som svoje sliny a červenú farbu zakryla tým, že som chorá, takže som sa skoro zadusila "kašľom" :D
Budeš ma považovať za úchyláka ak ti poviem, že som si miesto Harryho mena dala svoje a predstavovala si seba?? xDD
Btw... George so špagetami na hlave xDDDDDD Umrela som :D Chudák on :D Ale boli aspoň s morcadelou, alebo kečupom? :DD
Tá malá Lily sa mi páči, čím ďalej tým viac :3 Aj keď jej matku rada nemám... ja tedy všeobecne nemám rada pár Harry&Hermiona, ale v tejto poviedke obzvlášť. -.-
Inak... To nemyslíš vážne! Ty si zabila Rodulhusa! Môjho otca! (Narážam na svoju poviedku) Toto ti neodpustím. Fňuk. :(( Aj keď je pravda, že ja som ho svojim spôsobom zabila tiež, ale to je iné :D
.
.
.
.
.
.
K čomu sa ešte vyjadrím... Hmm..
Hej, neodpustím si toto: Niééééééé, prečo Tomíííík? :(( A prečo Harry??? Toto som napísala prvý krát xD Ale vážne by mohla Ginny dostať záchvat žiarlivosti a otrepať Hermione hlav o stenu, vyšklbať je oči a zoslať na ňu "neškodnú" kliatbičku :D :D :D

Re: Lol

(Sonka, 16. 3. 2015 14:36)

:D :D :D si čítala počas slovenčiny, no pekne :D no uvidíme či sa Tomovi a Harrymu pripletieš do vzťahu :D neviem či s morcadelou asi iba na sucho :D ja som čítala zopár veľmi podarených poviedok na pár Harry/Hermiona a vôbec mi ako pár nevadia. Ale v mojej poviedke ju tiež nemám rada :D áno zakillovala som Rodulphusa chudáka, nuž práca smrťožrútov je náročná :D Ďakujem za skvelý koment, vždy mi zlepšíš deň, Lottie :) ♥

:-o

(Lea, 16. 3. 2015 14:25)

To sa už vážne bližime ku koncu? Páni..za touto poviedkou mi bude vazne smutno.. určite si ju ešte vela krat prečítam :))) Každá čast je uplne úžasná, ešte sa mi nestalo, že by ma nejaka kapitola nudila.. v každej je akcie, humor, romantika. Skvelé!!

Re: :-o

(Sonka, 16. 3. 2015 14:31)

Lea, áno, ale ešte nás pár kopitoliek čaká :) Veľmi si ma potešila, ďakujem :)

+++

(Reni, 17. 2. 2015 21:05)

Ach, díky za další skvělý kousek. Už 7 dní jsem sem chodila kontrolovat aktualizaci :D Kapitola jako vždy perfektní a konečně už došlo na věc, ale takový zvrat jsem nečekala :)

Re: +++

(Sonka, 16. 3. 2015 14:30)

Reni, ďakujem ti pekne :))

turbbolence

(ranchan, 17. 2. 2015 18:50)

WoW
Velice zajímavá kapitola a těším se další pokračování.
V této kapitole se stalo tolik věcí. Belle zemřel manžel, Harry s Tomem se spolu konečně vyspali a stihli se i "rozejít". Na všechno zapomenout a nakonec se i pohádat, jo a divaldo s bude stavět.

Re: turbbolence

(Sonka, 16. 3. 2015 14:29)

ranchan, veľmi pekne ďakujem :)