Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


32. kapitola - Krvavé divadlo, zlomené srdce

16. 3. 2015

 

Nad Londýnom sa týčili tmavé mraky, skrz ktoré sa predierali teplé lúče aprílového slnka. I napriek  nie veľmi prívetivému počasiu, panovala v kúzelníckej časti Londýna výborná nálada. Veľké námestie, pomenované po slávnej čarodejníčke Angele de la Barthe, bolo preplnené kúzelníkmi z celej Veľkej Británie. Pred neviditeľnou budovou divadla stálo kamenné pódium, na ktorom vyhrávala populárna kúzelnícka filharmónia. V okolí námestia stáli rôzne stánky s občerstvením a atrakciami. Všetci boli zoskupení pred pódiom a nedočkavo očakávali otvorenie prvého čarodejníckeho divadla v ich zemi. Novinári číhali pod pódiom a fotili a zapisovali všetko, čo sa dalo.

 

Lord Voldemort bol pohodlne usadený v červenom kresle so zlatým lemovaním na jednom z VIP balkónov, odkiaľ bol výborný výhľad na celé námestie. Po jeho pravej strane stál stôl plný ovocia a šampanského. Vedľa neho sedela Bellatrix vo svojich obľúbených čipkovaných šatách. Na bledej tvári jej dominovali pery, ktoré mala zvýraznené sýtim červeným rúžom.

 

Hneď vedľa nej sedel Severus v slávnostnom habite. Tváril sa otrávene akoby bol radšej zavretý hlboko v podzemí vo svojom laboratóriu. Voldemortov zrak zablúdil na VIP balkónik, ktorý stál na druhej strane námestia. Tam bola usadená Grangerová s deväťmesačnou Lily v krásnych ružových šatočkách, striebornými náušnicami v uškách a veľkou kvetinkou v hnedých vláskoch. Zelené očká jej zmätene blúdili akoby sa snažili v tom obrovskom dave pod sebou nájsť svojho ocka. Hneď vedľa Grangerovej sedel Draco v pekelne drahom obleku a rozprával sa so svojou matkou.

 

Tie krásne zelené očká sa zrazu stretli s hnedými. Drobná rúčka sa zodvihla a nemotorne mu zakývala. Voldemort nechápal ako ho z takej diaľky môže Lily vidieť. Keď videl ten jej nádherný úsmev, odkýval jej späť. Vlastne nerozumel, ako ho vôbec mohla spoznať. Naposledy sa videli, keď mala sotva päť mesiacov. Jednoducho kúzelné dieťa, vskutku. Pomyslel si Temný pán a oprášil si neviditeľný prach zo svojho čierneho saka.

 

Hudba prestala hrať a na pódium vyšiel minister mágie, ktorý si vyslúžil hlasitý aplauz nesúci sa celým námestím. Lucius na seba použil sonorus a začal svoj slávnostný príhovor. Voldemort ho vôbec nepočúval. Boli mu úplne ukradnuté všetky tie kecy, ktoré mali zapôsobiť na ľudí. Avšak, keď započul to známe meno ihneď sa jeho pohľad stočil späť k pódiu.

 

„Je mi nesmiernou cťou pozvať na pódium jedného z najväčších kúzelníkov súčasnosti. Prosím privítajte, Harryho Pottera, krstného otca divadla!“ zvolal Lucius s úsmevom.

 

Celým námestím sa ozval hlasitý potlesk, výskot, výkriky a rôzne pokriky.

Mladý muž, s pekne strapatými vlasmi, oblečený v čiernom obleku a jemne zelenej košeli, ktorá mu ladila k veľkým očiam, vyšiel na pódium.

 

„HARRYYYYYY!“

 

„MILUJEM ŤAAA!“

 

Ozývalo sa z publika. Potlesk nie a nie prestať, a tak sa slova chopil Harry, ktorý si medzitým formálne podal ruku s ministrom.

 

„Ďakujem za privítanie,“ riekol hlbokým sebavedomím hlasom a dav náhle utíchol.  „Je mi veľkou cťou podieľať sa na tak prestížnej udalosti, akou je táto. Otvorenie čarodejníckeho divadla prinesie do nášho života nové kultúrne i umelecké zážitky...“

 

Mladík rozprával ďalej, ale Voldemort miesto jeho slov vnímal len jeho. Tá krásna jemne svalnatá štíhla postava, vyzerala v tom na mieru šitom obleku, fantasticky. Jednoducho, celý Harry vyzeral úžasne. Pôsobil veľmi mocne a sebavedomo. Temný pán sa zhlboka nadýchol a opäť si predstavil milovanie so svojim Harrym, ktorý už nebol jeho. Boli to už štyri mesiace, čo mu vymazal spomienky na seba. Hlasito si vzdychol.

 

„Vyzerá skvelo,“ ozvala sa Bellatrix vedľa neho.

 

Harry stál na pódiu a očami sledoval obrovský dav pred sebou, rozprával naspamäť naučený text a snažil sa neoslepnúť z toľkého množstva bleskov, ktoré vychádzali z fotoaparátov. Keď dorozprával, dav doslova šalel. Tlieskali, vykrikovali až museli zasiahnuť aurori, ktorí odháňali ľudí ďalej od pódia lebo hrozilo, že naň vyskočia. Tí ľudia sú snáď šialení. Harry absolútne nechápal, čo na ňom vidia.

 

Lucius mávnutím prútika odhalil nádhernú budovu, ktorá stála za pódiom. Všetci zalapali po dychu a opäť tlieskali. No vtom sa niečo posralo.

 

Potlesk sa zmenil na hrôzostrašné výkriky. Harry bol ihneď v strehu, pohľadom zistil, že sa do publika premiestnila celá armáda obrov, mužov a žien v čiernych habitoch. Zosielali kliatby na civilistov, ktorí sa rozutekali všetkými smermi ako splašené zvery. Harry zbadal ako na pódium mieria rôzne lúče kliatob a ihneď zaštítil seba i Luciusa.

 

„Grindelwaldoví prívrženci,“ sykol Harry, hneď ich spoznal.

 

Lucius prikývol a spoločne vybehli z pódia. Ponorili sa do splašeného davu, stále ukrytí pod štítovým kúzlom. Vtom sa ozvala príšerná rana, ktorá takmer zatriasla zemou. Jedna budova vybuchla a začala horieť ako suché drevo. Harry sa obzrel a srdce sa mu zastavilo. Bola to budova, na ktorej sa nachádzal balkón, kde bola Hermiona s Lily, Dracom a Narcissou.

 

„NIE!“ vykríkol Lucius vedľa neho a rozbehol sa k budove skrz dav a kliatby, ktoré lietali snáď od všadiaľ.  

 

Harry sa trasúc rozbehol za ním. Srdce mal niekde v krku a žalúdok stiahnutý tak, že mal pocit, že sa čoskoro vyvracia. Obaja vstúpili do horiacej budovy. Všade boli trosky, prach a dym. Vyšli po dokaličených schodoch, až sa dostali pred zakliesnené dvere, ktoré mali viesť do izby s balkónom.

 

„Bombarda!“ švihol Harry prútikom a uvoľnil im cestu. Obaja vtrhli do miestnosti. Vodou uhasili oheň a začali sa obzerať skrz štipľavý dym po izbe.

 

„Draco,“ rozbehol sa Lucius k blondiakovi, ktorý kľačal na zemi celý ufúľaný od sadze. V náručí zvieral ženu v červených šatách a plakal.

 

Lucius si kľakol vedľa neho a hľadel na svoju mŕtvu ženu. „Nie, nie... Cissy,“ riekol zúfalo a objal Draca okolo ramien.

 

„Draco, kde... kde je Hermiona a Lily?“ spýtal sa Harry a mal slzy na krajíčku.

 

Blondiak naňho vzhliadol uslzenými očami. „Ja... ne-neviem... Harry,“ zavzlykal. „Oni... zmizli... proste zmizli,“ rozplakal sa a zaboril si tvár do otcovho ramena.

 

Harrymu sa začali podlamovať kolená. Modlil sa ku všetkým bohom, aby boli jeho dve lásky v poriadku. Zrazu sa zameral na Lily, cítil jej strach. Bála sa, ale to znamenalo, že je živá. Možno sa Hermiona stihla premiestniť. Poliala ho vlna nádeje. Rozbehol sa späť na námestie, ktoré pripomínalo vojnové pole. Okrem davu a Grindelwaldovej armády sa do bitky pridali aurori v červených habitoch, Harry zbadal i členov Fénixovho rádu a smrťožrútov. Merlin, všetci sa spojili, aby bojovali proti spoločnému nepriateľovi. Harry zbadal dvoch malých chlapcov, ktorí sa držali za ruky a krčili sa pri jednom stánku. Práve k nim letela nejaká kliatba. Harry ju ihneď odrazil a vrhol sa pred nich. Automaticky na útočníka vyslal silnú kliatbu, ktorá ho zrazila k zemi. Potom schmatol obe deti a premiestnil ich na ministerstvo, kde už postávali vystrašení ľudia, ktorých sem pomaly premiestňovali aurori, aby boli v bezpečí. Chlapcov sa chopili aurorky a Harry sa premiestnil späť na námestie.

 

Zbadal, ako sa pár ľudí zastavilo, zhrozene hľadiac na budovu divadla. Harryho pohľad tam ihneď zablúdil. Hruď mu náhle explodovala. Na samom vrchu budovy bol veľký balkón, z ktorého visela obesená žena s dlhými hnedými vlasmi. Hermiona, prebehlo Harryho mysľou. Tvár mala modrú, biele šaty zakrvavené a na líci veľkú modrinu. Pri jej obesenom tele stál starý muž. Grindelwald sa spokojne usmieval a hľadel do davu, presne do Harryho očí. Samoľúbo mu zakýval a úsmev sa mu rozšíril tak, že odhalil žlté zuby.

 

Harry klesol na kolená a vôbec nevnímal, keď ho do boku trafila nejaká zablúdená kliatba. Nevnímal ani pálčivú bolesť, ktorú mu spôsobila. „Nie... nieeeeeee,“ vyšlo z neho priškrtene. Zelené oči nedokázal odtrhnúť od svojej snúbenice, mŕtvej snúbenice. Pane bože, pane bože... nie... nie... to nemôže byť pravda... Behalo mu mysľou. Zrazu ho niekto schmatol a zahalil pod ochranný štít. Nevnímal, vôbec nič. Dotyčný ho uchopil za ramená a zatriasol ním.

 

„Harry, Harry!“

 

Harry zistil, že hľadí do čiernych očí svojho profesora elixírov.

 

„Sev... ona je... bože... a Lil...“ hlas sa mu lámal.

 

Severus ho pevne objal. „Ja viem... vystavil jej mŕtvolu, aby ťa zranil a nebol si schopný boja. Práve preto musíš spraviť presný opak, Harry. Nevzdávaj sa...“

 

„Dobre... dobre,“ šepol Harry a odtiahol sa z objatia. „Dávaj na seba pozor, Severus,“ riekol a rozbehol sa k divadlu, po ceste zabíjajúc každého Grindelwaldového prívrženca.

 

„Harry!“ skríkol po ňom Snape, ale vtom naňho zaútočili hneď dvaja muži.

***

Lord Voldemort sa hneď po útoku premiestnil do svojho panstva. Okamžite zaslal správy kráľovnej Lalande a rumunským upírom. V ktorej písal o útoku a žiadal okamžitý zásah ich vlastných armád. Hneď potom sa premiestnil späť do budovy na námestí, ktorú si na dnešnú udalosť prenajal. Privolal svojich smrťožrútov, ktorí sa začali zoskupovať v obrovskej miestnosti. Zhruba stovka mužov a žien stála v maskách pred svojim pánom. Voldemort im zadal rozkazy a všetci sa rozpŕchli do davu.

 

Bellatrix stála vedľa neho a s prútikom v ruke čakala na jeho príkazy. Vtom sa pred nimi na zelenej sedačke objavilo maličké dievčatko v ružových šatách.

 

„Lily!“ zvolal Voldemort a prihnal sa k nej. Okamžite si ju vzal do náručia a premeriaval si ju. Nebola zranená, našťastie. Zelené očká mala uslzené a plné strachu.

 

„Ona sa sama premiestnila?“ žasla Bella.

 

„Vyzerá to tak,“ riekol Temný pán a privinul si maličkú tesne k sebe. „Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ šepol jej do uška a pobozkal ju na líčko. Potom ju podal Bellatrix.

 

„Vezmi ju na panstvo a stráž ju,“ prikázal jej a sledoval ako jeho smrťožrútka mizne i s Lily.

 

Do izby sa skrz okno prirútila zlatá sova s obálkou, na ktorej stálo:

 

Milý lord Voldemort,

po Vašej správe som ihneď zmobilizovala svoju armádu, ktorá by sa mala momentálne nachádzať na Vami uvedenej adrese. Túto vojnu vyhráme, lord. Veľa šťastia.

S pozdravom Cathérine Lefrançois de Lalande

 

Hneď na to dorazila ďalšia sova, tento krát čierna ako uhlie.

 

Vážený lord Voldemort,

naša armáda Vám bude ihneď k dispozícii. Hromadné premiestnenie upírov na námestie Angele de la Barthe, prebehlo presne pred desiatimi minútami. Očakávame Vašu správu, ktorá bude obsahovať výsledok bitky.

Rege Dragos Sangeros

 

***

 

803d8a8307267ecf612c2febce135b9f.jpgHarry sa konečne skrz dav dostal pred dvere divadla, keď vtom Hermionine telo visiace z budovy, dopadlo k jeho nohám. Okamžite si ju vzal do náručia. Tvárou sa ponoril do jej dlhých vlasov a silno stisol viečka.

 

„Milujem ťa, láska moja...“ z hrdla sa mu dostal bolestný vzlyk a teplá slza mu stiekla po líci. Nežne pobozkal Hermionu na studené pery.

 

O chvíľu k nemu dobehol Severus, z čela mu stekala krv, ale inak vyzeral v poriadku.

 

„Prosím... vezmi... ju niekam. Nemôžem ju tu nechať,“ povedal vzlykavo a jemne vložil Hermionine telo do Snapeových rúk.

 

„Dobre. Harry, buď opatrný, prosím,“ vyslovil riaditeľ Rokfortu vážne, načo Harry prikývol. Snape i Hermiona zmizli.

 

Harrym prešla obrovská vlna nenávisti a zlosti. Zabil ju... tá skurvená sviňa mu zabila jeho lásku, jeho najlepšiu priateľku, matku jeho dcéry. A zrejme má i Lily. Zaťal päste a jeho mágia vybuchla ako rozzúrená sopka. Začala vôkol neho krúžiť až sa sformovala na obrovského čierneho draka so zelenými očami. Myšlienkou zadal drakovi pokyny.

 

Čierny tvor sa rozbehol medzi bojujúce skupinky a likvidoval každého, kto patril ku Grindelwaldovi. Po námestí sa rozbehli Pekelné psi, ktoré útočili na všetko živé. Harryho magický drak po celej skupine psov šľahol veľkú ohnivú vlnu, ktorá ich pohltila a pokračoval v zabíjaní Grindelwaldových prívržencov.

 

Harry zrazu pocítil nesmiernu vyčerpanosť. Samotné vyvolanie draka bolo v poriadku, ale vykonávanie tak veľkých kúziel skrz neho, ho priveľmi vyčerpávalo. Prešiel skrz dvojkrídlové dvere do divadla. Pri schodoch na horné poschodie ho ihneď napadla asi dvadsiatka Grindelwaldových ľudí.

 

„Crucio! Sectumsempra! Avada Kedavra!“ vrhal po nich až napokon zoslal magickú tlakovú vlnu, ktorá ich všetkých pretrhla na kusy. Krv, končatiny i rôzne orgány vystrelili do vzduchu a dopadli na drevenú podlahu. Zatiaľ v podvedomí dirigoval draka, ktorý útočil na námestí. Hlava sa mu začala nebezpečne točiť. Bol vyčerpaný, magicky i fyzicky. Ale srať na to, dnes Gellert Grindelwald zomrie.

 

Harry sa s ťažkosťami vyštveral po schodoch. Na druhom poschodí ho tiež čakalo prekvapenie. Ďalšia skupina Gellertových prívržencov. Harry na nich ihneď zaútočil, ale pociťoval, že jeho reflexy sú značne spomalené. Omráčil a zabil zopár z nich, keď započul ženský hlas.

 

„LACERANDUM!“

 

Kliatba ho zasiahla plnou silou a rozšklbla mu brušné svaly. „Ach,“ uniklo mu z pier, ale pozbieral všetky sily a vypustil ďalšiu vlnu svojej surovej mágie na kúzelníkov, z ktorých ostali len krvavé škvrny.

 

Harry začul dramatický potlesk. Ledva sa držiac na nohách, sa otočil za tým zvukom a zistil, že stojí tvárou v tvár Gellertovi Grindelwaldovi.

 

„Ty sviňa,“ zasyčal mladík, zatínajúc čeľusť. „Vzal si mi ju... prečo? PREČO?!“ zvrieskol až sa mu z nosa spustila krv.

 

Grindelwald sa potichu pochechtával. „Nuž, nie je to jasné, mein Junge? Vzal som ti to, čo si ty vzal mne.“

 

Harry si až teraz všimol, že Grindelwaldovi chýba ľavá ruka. Takže by nemusel byť až taký problém zabiť ho i keď mal pocit, že každú chvíľu skolabuje. V duchu stále vydával rozkazy drakovi a to ho príšerne uberalo o sily.

 

„Ty si mi vzal moju lásku a ja tu tvoju, Harry. Sme vyrovnaní. Nuž, ale teraz budem musieť zabiť teba. Viem, že ťa lord Voldemort miluje. Aj on sa podieľal na Albusovej vražde, takže mu budem musieť vziať teba,“ spokojne sa usmial.

 

„Nie som zvedavý na tvoje reči, Gellert! Kde je moja dcéra, ty skurvenec!“

 

Grindelwald sa zamračil. „Tak to by zaujímalo aj mňa. Tá malá mrcha proste zmizla.“

 

Harry náhle zakolísal, rýchlo sa prichytil zábradlia. Skrz magického draka vrhol ochranný štít na asi dvestovku ľudí, na ktorých začali útočiť obri. Dopekla!

 

„Ale, ale,“ mľaskol Gellert a podišiel k bledému chlapcovi bližšie. „Vidím, že ti neostalo veľa síl, mein Junge. Bude ľahké ťa zabiť.“

 

„Daj mu pokoj, Gellert. Hra skončila,“ ozvalo sa z druhej strany chodby. Kráčal k nim vysoký blondiak. Postavil sa vedľa Harryho a prútikom mieril na Grindelwalda.

 

„Dumbledore?“ zachrapčal Harry a rukou si zvieral brucho, z ktorého mu stekala krv a špinila mu košeľu.

 

Starý černokňažník sa zamračil. „Prestaň s tým, Edrian. Si na mojej strane. Vedľa teba stojí vrah tvojho otca, tak sa spamätaj!“

 

„Obraz môjho otca mal raz dlhý rozhovor s Potterom, vďaka tomu rozhovoru som pochopil, že Harry ho mal právo zabiť. Pretože otec urobil to isté jemu.“

 

„O čom to tu trepeš?“ zavrčal starec. „Ty sám si ho bodol Godrikovým mečom!“

 

„Chcel som zabiť horcrux, ktorý mal v sebe, nie jeho!“ Edrian namieril prútik ešte vyššie. „Celý ten čas sa ma snažil Potter presvedčiť, že ty si to pravé zlo a mal pravdu. Ale ja som mu neveril. Až tento tvoj útok mi otvoril oči. Po ceste sem som videl mŕtvoly detí a nevinných. Ťahal si ma za nos, rovnako ako aj môjho otca, ty šialenec! Crucio!“ zvolal Edrian, ale Grindelwald jeho útok zarazil.

 

„Och, Edrian som mocnejší než ty... nebuď smiešny, Junge.“

 

Harry v sebe zatiaľ zbieral posledné úlomky sily, ktorú pomaly formoval až ju napokon vypustil. Strieborná vlna vystrelila ku Grindelwaldovi a celého ho zahalila. Harryho mágia sa mu prilepila na kožu a pomaly ho celého rozožierala a rozleptávala ako kyselina. Starec kričal ako zmyslov zbavený až z neho ostala len kostra, ktorá bezvládne padla k zemi.

 

Hneď na to dopadol na podlahu i Harry.

 

 Edrian hľadel na Gellertovu kostru s otvorenými ústami. „Nikdy som nič také nevidel,“ zamrmlal a vzápätí sa vyvracal na zem. „To bolo ozaj odporné kúzlo,“ otočil sa k Harrymu.

 

Zeleno-oký mladík mal košeľu  už celkom nasiaknutú krvou. Spotené vlasy sa mu lepili na čelo. Ruky sa mu triasli slabosťou. Dumbledore si k nemu kľakol a chytil ho za bledú tvár.

 

„Opovážiš teraz zomrieť, Potter,“ pomohol mu postaviť sa na nohy.

 

„Mu-sím... nájsť... Lil-y,“ zachrapčal, pevne sa držiac Dumbledora.

 

„V tomto stave sotva. Premiestnim ťa do bezpečia.“

 

„N-ie... Lily,“ prudko protestoval.

 

„Okamžite ho pusti, Dumbledore!“ ozval sa surový hlas lorda Voldemorta, ktorý prichádzal od schodov.

 

„Nechcem mu ublížiť, Voldemort,“ bránil sa mladík.

 

Temný pán po ňom hodil vražedný pohľad. „Už si mu ublížil dosť. Pusti ho!“

 

„Vol-demort, pokoj. Nepotre-bujem, aby sa ma bránil,“ chrčal Harry, pričom sa jednou rukou držal zábradlia a druhou Edriana. „Nechaj nás Dumb-ledore... ďalej to zvl-ádnem sám. Mal by si ísť pom-áhať zraneným.“

 

Edrian si chvíľu premeriaval Voldemorta. Potom pustil Harryho ruku a premiestnil sa.

 

Voldemort sa ihneď rozbehol k Harrymu a chytil ho okolo pásu.

 

„Nedotýkaj sa ma,“ Harry sa snažil dostať z jeho rúk. „Musí-m nájsť Lily.“

 

„Lily je u mňa na panstve, v bezpečí. Keď sa to všetko začalo, premiestnila sa za mnou.“

 

Zelené oči naňho prekvapene pozreli. „Prečo by sa premie... och,“ Harry sa prehol v páse a začal kašľať krv.

 

„Pre Salazara.“ Voldemorta polial studený pot. Už nemienil čakať, oboch ich premiestnil do svojho panstva.

 

Objavili sa vo Voldemortovej ošetrovni, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí. Veľká sterilná miestnosť bola tvorená bielymi stenami a posteľami po oboch stranách. Takmer všetky postele boli zaplnené zranenými smrťožrútmi až na jednu, na ktorú uložil Harryho.

 

Jeho osobná liečiteľka Annie, pobehovala spolu so svojou asistentkou od jedného lôžka k druhému.

 

„Kde... to som?“ chrapčal Harry a zmietal sa v bolestiach.

 

Voldemort ho pevne chytil za ruku. „Annie, okamžite sem!“ zakričal na ňu.

 

Asi päťdesiatročná žena sa ihneď otočila za hlasom svojho pána a prihnala sa k posteli, na ktorej ležal Harry. Zatiahla závesy, vrhla okolo kúzlo diskrétnosti a prútikom začala skúmať jeho zranenia.

 

Harry chcel najprv protestovať, keď ucítil ako mu Voldemort zviera ruku v tej svojej. No napokon si to rozmyslel a z celej sily mu ju stláčal akoby mu to pomáhalo tlmiť bolesť. Celý pravý bok ho neznesiteľne pálil, hlava mu išla vybuchnúť, hrdlo mal totálne vysušené. Mal pocit akoby sa mu z brucha mali čochvíľa vysypať črevá. Bola mu zima. A neustále musel myslieť na Hermionu a Lily. Stále nemohol uveriť, že je jeho budúca žena mŕtva. Do očí sa mu nahrnuli slzy.

 

„Môj pane, musím okamžite vykonať zákrok. Preto vás chcem požiadať, aby ste ho udržiavali pri vedomí. Ak stratí vedomie... tak sa už zrejme neprebudí,“ vysvetľovala liečiteľka Temnému pánovi.

 

„Zachráň ho,“ snažil sa to povedať rozkazom, no nakoniec to znelo ako prosba.

 

Liečiteľka sa naňho prekvapene pozrela, ale hneď začala konať.

 

Harry ucítil ako rôzne kúzla pracujú v jeho tele a snažia sa ho dať dokopy. Prešla ním prudká vlna bolesti. Tak pevne stlačil Voldemortovu dlaň až mal pocity, že mu ju rozmliaždi na kašu. Oči sa mu začali zatvárať vyčerpaním.

 

Voldemort sa k nemu naklonil a otočil mu tvárou tak, aby mu videl do očí. „Harry, ostaň so mnou. No tak... nezaspávaj,“ jemne mu pleskol po líci.

 

Zelené oči naňho zažmurkali a zabodli sa mu do očí. „Grind-elwald povedal, že ma miluješ. Je... je to pravda?“

 

Voldemort preglgol. Chcel odpovedať, ale Harry bolestne zakričal. „Ššš... o chvíľku bude dobre,“ utešoval ho.

 

Zelené oči sa doňho opäť zabodli. Harry zrejme zabudol na svoje predchádzajúcu otázku, pretože sa spýtal na novú. „Kde je Li-ly?“

 

„Tu na panstve. Je s Bellatrix a je v poriadku, Harry. Prisahám.“

 

Liečiteľka mu strčila do rany na bruchu nejaký nástroj. Hoci mu ranu umŕtvila i tak cítil intenzívnu bolesť. „Ách.“

 

Voldemort ho začal hladkať po vlasoch a šepkal mu utešujúce slová. Snažil sa odviesť jeho pozornosť na niečo iné. A Harry absolútne nechápal prečo to robí. Prečo sa zaujíma o jeho zdravie? Prečo ho preniesol do svojho panstva? Prečo tu je s ním, drží ho za ruku, hladí po vlasoch a utešuje ho? A prečo má v tých čokoládových očiach takú nehu a lásku? Čo je to, dopekla, s Voldemortom? Niekto ho musel očarovať alebo čo. Behalo mu mysľou.

 

„Hlavne mi nezomieraj... som tu s tebou. Nikdy ťa neopustím,“ šepkal mu pri uchu.

 

Harrymu sa stále zatvárali oči, ale veľmi sa snažil neupadnúť do bezvedomia. Vnímal Voldemortove slová, ale nedokázal nad nimi ďalej premýšľať. Tie slová ho upokojovali, dodávali mu silu. A to bolo najdôležitejšie.

 

„Nie, nie, nie...“ ozvala sa liečiteľka.

 

Voldemort po nej vrhol pohľadom. „Čo sa deje?“

 

„Zlyhávajú mu životné funkcie,“ riekla a rázne švihala prútikom.

 

Voldemort zistil, že Harry už skutočne stráca vedomie a dýchanie mu robí ťažkosti. Jemne ho chytil za čeľusť a otočil si jeho tvár k sebe. „No tak, Harry! Musíš ostať so mnou!“ Hnedé oči sa zaliali slzami. Ruka, v ktorej zvieral tú Harryho sa mu triasla a srdce mu bilo tak divoko až mal pocit, že ten tlkot musí byť počuť na celú miestnosť. „Musíš bojovať pre Lily, nemôže stratiť aj teba...“

 

Harry prikývol a nespúšťal oči z tých Voldemortových. Pozeral mu do nich počas celého zákroku a počúval slová, ktoré mu šepkal. Nesmierne ho udivovalo správanie Temného pána. Bol taký nežný a láskavý akoby to ani nebol on.

 

Po nekonečných hodinách bolo Harrymu dovolené upadnúť do bezvedomia. Keď sa prebral zistil, že už nie je na ošetrovni, ale vo svojej komnate. Chvíľku žmurkal na zeleno-biele nebesia. Otočil hlavou a zbadal Voldemorta, ktorý spal na kresle vedľa neho a držal ho za ruku. Vážne nerozumel, čo to s tým človekom je. Ihneď si dlaň z toho pevného zovretia vytrhol.

 

„Vol...“ chcel ho osloviť, ale prudko sa rozkašľal. Ústa mal celkom vyprahnuté.

 

Temný pán ihneď otvoril hnedé oči. Z nočného stolíka zobral pohár vody, chytil Harryho za šiju a priložil mu studené sklo k perám. Harry si trochu odpil a pozorne sledoval Voldemorta.

 

„Aké sú straty?“

 

Voldemort si pretrel tvár a zabodol sa mu do očí. „Zomrela asi tridsiatka smrťožrútov z vonkajšieho kruhu. Taktiež zahynulo zopár upírov aj vojakov z armády kráľovnej Lalande. Z vnútorného sme stratili Goyla, Greybacka, Notta a Rookwooda. Severus mi oznámil, že z Fénixovho rádu boli zabití Divooký Moody, Charlie Weasley a Lupin.“

 

Harry sa roztrasene nadvihol a vložil si tvár do dlaní. „Remus... Stratil som ich všetkých... všetkých som stratil,“ vzlykol a začal sa triasť.

 

Voldemortovi to lámalo srdce. Netušil čo má urobiť. Najradšej by ho objal, ale Harry mal stále spomienky naňho uväznené hlboko v mysli. Zelené oči naňho vzhliadli.

 

„Chcem vidieť Hermionu.“

 

„Hneď ako ti bude lepšie, ťa za ňou zavediem. Severus ju priniesol do mojej pracovne.“

 

„Chcem ju vidieť hneď, Voldemort! Neviem prečo ti zrazu záleží na tom, že som zranený! Správaš sa ozaj čudne.“

 

Temný pán sa postavil. „Tak teda dobre,“ súhlasil a pomohol Harrymu na nohy. Spoločne sa premiestnili do jeho pracovne. Odviedol mladíka ku sedačke, na ktorej ležala mladá žena, oblečená v nádherných bielych šatách, ktoré boli od krvi a popolu.

 

Harry sa k nej usadil a vzal si ju do náručia. „Načo... načo mi je taká moc, keď nedokážem ochrániť tých, ktorých najviac milujem?“ spýtal sa po chvíli zničeným hlasom, sledujúc bledú tvár svojej mŕtvej snúbenice.

 

Voldemort mlčal a stál pri sklenenom okrúhlom stolíku, kde mal uložené fľaše tej najdrahšej whisky. Nalial si pohárik a okamžite ho do seba hodil. „Harry, včera si skrz draka zachránil tisícky životov. Sú toho plné noviny...“

 

„Ale nezachránil som svojich najbližších!“ skočil mu do reči Harry. „Všetci kvôli mne umierajú... moji rodičia, Cedric, Sirius, Ron, Hermioniny rodičia a nakoniec i ona. Som prekliaty,“ rozprával šeptom. „Všetkých som zabil.“

 

Voldemort prudko položil pohár, ktorý zvieral v ruke a prihnal sa k Harrymu. „Dosť, Harry! Nikoho si nezabil! Tvojich rodičov som zabil ja! Toho tvojho spolužiaka, Blacka aj mladého Weasleyho zabili moji ľudia! Grangerovej rodičov dal zabiť Grindelwald a ju zabil on osobne! Nikoho z nich si nezabil ty!“

 

Harry sa bolestne rozplakal a bolo mu úplne jedno, keď ho Voldemort objal okolo ramien. Zaboril si tvár do jeho ramena a plakal a plakal. Voldemort ho krúživými pohybmi hladil na chrbte a pevne ho stískal.

 

„Ešte stále máš Draca, Bellatrix, Luciusa, Severusa a v prvom rade Lily, ktorá ťa bude veľmi potrebovať. No tak... šššš,“ Voldemort ho jemne kolísal a hladil až kým mu mladík nezaspal vyčerpaním v náručí. Premiestnil sa späť do jeho komnaty a uložil ho na posteľ. Do úst mu vlial pár elixírov a prstami sa prepletal v jeho vlasoch.

 

***

O pár hodín sa Harry opäť prebral. Ihneď zaregistroval Voldemorta, ktorý stále sedel na kresle, ale tento krát mal na kolenách usadenú Lily a čítal jej z rozprávkovej knižky.

 

„A vieš ako robí had?“ spýtal sa jej.

 

Lily sa naňho iba usmiala a pokrútila hlavou.

 

„Ssssss...“ napodobil plaza Voldemort.

 

Dievčatko zatlieskalo rúčkami a vyšpúlilo ústa. „Šsššššss,“ zopakovala.

 

Voldemort sa zasmial a prehrnul stránku, keď si všimol ďalší pár zelených očí. „Harry, ako sa cítiš?“

 

Harry sa oprel o čelo postele. „Lepšie,“ odvetil a vzal si od Voldemorta Lily, ktorá k nemu naťahovala rúčky.

 

„Tat...“ oslovila ho a pritúlila sa k nemu.

 

„Bože, srdiečko moje,“ vzdychol a bozkával ju do vláskov. Pevne si ju k sebe privinul a do očí sa mu opäť nahrnuli slzy. „Skutočne sa sama premiestnila za tebou?“ pozrel na hnedo-okého muža.

 

„Áno, hoci neviem prečo práve za mnou,“ usmial sa a pocítil zvláštne teplo na srdci, keď pozeral na Lily.

 

„Neviem ako je to možné, ale má ťa rada. Cítim to z nej,“ zamumlal Harry a zamračene sledoval svoju zeleno-okú dcérku. „Voldemort, myslím, že by som mal ísť.“

 

Hnedo-oký muž pokrčil obočím a nechápavo mu pozrel do očí.

 

„Nuž, veľmi pekne ti ďakujem za tvoju starostlivosť, ale nevidím dôvod prečo by som tu mal zotrvávať. Naše spojenectvo sme neukončili veľmi priateľsky, preto nerozumiem tomuto divadielku. Správaš sa dosť podivne. Neviem či ťa počas boja zasiahla nejaká kliatba ľudskosti alebo čo,“ pokrútil hlavou.

 

Voldemort náhle zbledol. „Harry, v tomto stave ťa nenechám odísť,“ protestoval pevným hlasom.

 

„Voldemort, možno, že sa ku mne tak milo správaš kvôli tomu, že som zabil Grindelwalda, ale my dvaja nie sme priateľmi. A nikdy ani nebudeme. To skôr zamrzne peklo, než by som mal mať s tebou nejaký bližší vzťah. Vážne neviem, čo to tu predvádzaš. Si milý ku mne i mojej dcére, ale stačilo. Nemusíš sa už ďalej pretvarovať, nech máš na to akékoľvek dôvody. Odchádzam a budem ti vďačný, ak mi dopraješ trochu súkromia, aby som sa mohol obliecť a následne si vziať telo mojej... snúbenice domov.“

 

Tie slová boli pre Temného pána ako rana do srdca. V hrdle mu vyschlo, dych sa mu zastavil a mal pocit akoby skamenel. Zrejme to s tým vymazaním spomienok dosť prehnal. Ale skôr než stihol niečo povedať či urobiť, Harry už stál na nohách i s Lily v náručí.

 

„Vieš čo... kašli na to. Poviem Severusovi, aby mi Hermionine telo priviedol. Ja proste potrebujem ísť... neznesiem pohľad na teba. Pripomínaš mi všetko to zlé, čo sa mi v minulom i v tomto živote stalo. Zbohom,“ odvetil chladne a premiestnil sa.

 

Voldemort iba sedel s otvorenými ústami a hľadel na miesto, kde zmizol jediný človek, ktorého kedy miloval. Keď šok trochu odznel, zbadal na podlahe hodenú retiazku s príveskom hada, ktorý slúžil ako Harryho prenášadlo na panstvo. Hneď za ním ležala retiazka so zlatým fénixom. Musel si ich strhnúť pred tým než sa premiestnil. S ťažkým srdcom si obe retiazky privolal, pretože nebol schopný pohybu, a zovrel ich v dlani. Po lícach mu začali stekať teplé slzy. Tak toto poriadne pokašlal. Ak mu čo najrýchlejšie nevráti spomienky, stratí ho už navždy. Len tá predstava bola nepredstaviteľná. 

33. kapitola -Každý koniec je len novým začiatkom

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

O.o

(Ginny, 24. 3. 2015 12:46)

no WOW! tak toto bolo velkolepé.. obdivujem tvoju neuveritelnu fantaziu s zmysel pre akciu a drámu... musim to ist rozdychat O.O ♥♥♥

:)

(Oriana , 20. 3. 2015 8:22)

Ach, tak to bola fakt smutná kapitolka ... divadlo vyzeralo tak super a nakoniec z toho bolo niečo tak smutné. Hrozne mi bolo ľúto Harryho, keď videl mŕtve telo Hermiony a samozrejme aj Lily mi je ľúto, že ostane bez maminky :(

A tá bezmocnosť Harryho, že Grindelwald môže mať aj Lily :( ale tak našťastie sa tá sa bezpečne sama dostala priamo k Tomovi, čo bolo totálne zlaté.

Grindelwald je mŕtvy, našťastie im pomohol mladý Dumbledore. Ale koľko členov Rádu to zase schytalo, chudák Remus, Divooký :(

No pevne verím, že to nenarveš už iba do jednej kapitolky, ale že budú aspoň dve :) lebo rozlúčiť sa s touto napínavou poviedkou bude ťažké, ale všetko raz skončí.

Dúfam, že plánuješ aj niečo nové :)

hura

(candy, 19. 3. 2015 23:47)

Jeeeej to je ale "smutna" kapitola. som hnusna ale vobec mi hermiony nie je luto (naozaj necakane) tak teraz uz len si pekne v klude pockat ako to medzi sebou zase urovnaju Jeee a aj sev sa tam mihol. Moc pekna kapitolka. Dakujem za nu.

Yes!! :3

(Lottie, 17. 3. 2015 10:09)

Yes! Yes! Yes! A znova... Yes! Konečne je mŕtva! jupííííí! :33 :D Viem, som hnusná. :/ :D Ale v tomto príbehu som ju vážne nemala rada. :D Ale úprimne mi je ľúto malej Lily.
To bolo také ňuuuuuuň, keď ju učil ako robí had! :3
Aj to ako sa premiestnila rovno k nemu. :)
No momentálne to čítam na Angličtine xD Zrejme mám šťastie na to čítať tvoj príbeh počas školy. :D
Remus... Nieeeeee! :(( Už zas to prežívam :(
Narcissaaaa! :/ :( Takúto stránku Luciusa som ešte asi nevidela. :) Ale bolo to ňuf.
Ten koniec.. Neviem č sa tešiť, alebo plakať. Tešiť sa vzhľadom na moju úchylnosť, alebo plakať vzhľadom na... Na príbeh a na to, že mám tento pár rada :) Aghrr... To je dilema :D
ale som rada, že si pridala ďalšiu časť, hoc sa mi nepáči, že Tommy stále trpí :(((( Fňuk..
.
.
.
.
Aj mňa tešia tvoje komentáre k mojej poviedke :) Ďakujem :)
ak som sa k niečomu zabudla vyjadriť, pripomeniem to neskôr :D