Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


6. kapitola - Pohreb

12. 5. 2014

 

Nadišiel čas pohrebu. Obloha bola tmavá a padali z nej ťažké dažďové kvapky, akoby i ona smútila nad stratou mladého Chrabromilčana.

Pred hradom sa začali schádzať študenti, učitelia, niektorí členovia ministerstva, vrátane samotného ministra a Ronova rodina. Všetci sa pomaly usádzali na biele stoličky, ktoré stáli pred mramorovou rakvou. Harry v dave hľadal Weasleyovcov. Zrazu zazrel pár ryšavých hláv, ktorým všetci podávali ruky a želali im úprimnú sústrasť. O chvíľu sa za nimi vydal. Podišiel k zničenej pani Weasleyovej. Oči mala úplne červené a jej tvár vyzerala o desať rokov staršia. Harryho ten pohľad zlomil. Pevneju objal a ona mu objatie opätovala.

„Je mi to... ľúto,“ to bolo jediné, čo zo seba mohol dostať. Pani Weasleyová ho pohladila po vlasoch a o chvíľu sa usadili aj oni. Harry sedel medzi Ronovou mamou a Hermionou, ktorá ho pevne držala za ruku. Všade boli počuť vzlyky a smrkanie. Pred zronení dav predstúpil Dumbledore. Mal polhodinový prejav, v ktorom spomínal Ronov príchod na Rokfort, jeho úspechy, šibalstvá a statočné srdce. Nakoniec skončil prejav so slovami:

„Ronald Weasley bol hrdina a navždy ostane v našich srdciach.“

Jeho prejav bol dojemný, ale Harry vedel, že ani jedno slovo, ktoré vypustil z úst nebolo úprimné. Spomenul si ako mu oznámil Ronovu smrť. So starým mužom to ani nehlo. Začínal sa Harrymu čoraz viac znechucovať.

Po pohrebe sa všetci študenti vrátili do svojich klubovní. Weasleyovci boli pozvaní do Dumbledorovej kancelárie spolu s ministrom.

Harry a Hermiona sa usadili vo svojej klubovni pred krb. Hnedovláska sa opierala Harrymu o rameno a tíško pozorovala plamene.

„Myslíš, že je na lepšom mieste?“ spýtala sa zrazu šeptom.

Harry jej dal bozk na vlasy a povedal: „Určite je.“

O chvíľu obaja zaspali.

***

O tri dni po Ronovom pohrebe sa všetko začalo vracať do normálu. Harry kráčal do Veľkej siene na raňajky, kde sa mal stretnúť s Hermionou. Bol víkend, čiže mali obaja voľno, na ktoré sa celkom tešili. Vtom mu pohľad padol na prívesok od Voldemorta, ktorý bol čierny ako uhol. Harry sa zamračil a bez premýšľania sa čierneho prívesku dotkol. Okamžite sa ponoril do víru farieb a o chvíľu nohami pristál na mramorovej dlážke vo Voldemortovej pracovni.

Stál oproti stolíku, za ktorým sedel Voldemort. Mal na sebe bielu košeľu a na peknej tvári spokojný úškrn. Premeriaval si Harryho veľkými červenými očami.

„Vitaj Harry, rád ťa vidím. Som rád, že si okamžite reagoval na moje volanie,“ prehovoril chladným hlasom. „Posaď sa prosím,“ ukázal na kožené kreslo a stále prebodával Harryho karmínovými očami, ktoré mladý chlapec pozoroval a snažil sa v nich čítať, tak veľmi ho fascinovali.

Harry prerušil očný kontakt a usadil sa na mäkké kreslo.

Voldemort si rukou prehrabol jemné čierne vlasy a prehovoril ľadovým hlasom: „Zrejme čakáš, aby som ti objasnil, prečo som ťa zavolal. Chcem, aby si dnes začal cvičiť silné temné zaklínadlá,“ odmlčal sa zabodol sa do smaragdových očí, ktoré ho prekvapene sledovali. „Budú ťa ich učiť moji najmocnejší smrťožrúti. Hneď, ako všetky kúzla zvládneš, ťa začnem učiť ja osobne,“ dohovoril mladý čarodejník a s úsmevom na perách sledoval svojho spoločníka.

Harry ho pozoroval so zdvihnutým obočím. Preglgol a odkašlal si. „Voldemort,  kto presne ma bude učiť tieto zaklínadla?“

Voldemortovi z tváre zmizol chladný úsmev. „Lucius Malfoy a Bellatrix Lestrangeová. Uvedomujem si, že to pre teba nebude ľahké, ale sme spoločníci. Musíš sa nejako preniesť cez nenávisť voči nim,“ hovoril odmeraným hlasom.

Harryho obavy sa naplnili. Samozrejme, mal by problém s hocijakými smrťožrútmi, ale títo dvaja, to je snáď tá najhoršia kombinácia!

„Nie som veľmi nadšený z mojich budúcich učiteľov. Pokiaľ sa ma nebudú pokúšať zabiť, budem sa snažiť správať normálne,“ vzdychol si a zabodol zelené oči do Voldemorta, „ale nič nesľubujem. Tá... tá suka zabila Rona!“

„Uvedomujem si to, ale Bella je veľmi silná temná čarodejníčka. Bude najlepšou učiteľkou,“

Zrazu niekto zaklopal na veľké mahagónové dvere.

Voldemort niečo zamrmlal v parselčine a ťažké dvere sa otvorili. Do miestnosti vstúpila žena v čiernych čipkovaných šatách a dlhými vlnitými čiernymi vlasmi. Na tvári mala namyslený úškľabok. Hneď za ňou kráčal vysoký muž s dlhými blonďavými vlasmi. Jeho tvár bola chladná a bez emócii. Bol oblečený v drahom habite tmavozelenej farby.

Voldemort sa na nich chladne pozrel. „Lucius, Bellatrix, už som vás očakával,“ Voldemort sa pozrel na Harryho. „Harry, mám na práci nejaké vybavovačky, takže ťa zverujem do rúk mojich prívržencov. Prajem vám príjemnú výučbu,“ venoval Harrymu chladný úsmev.

Bellatrix podišla k Harrymu a chytila ho za rameno. Harry sa ponoril do víru farieb a zrazu jeho nohy dopadli na kamennú dlážku. Nachádzal sa vo veľkej svetlej miestnosti.

„Toto bude naša tréningová miestnosť, Potter,“ prehovorila Bellatrix studeným hlasom.

O chvíľu sa v miestnosti objavil blonďavý čarodejník. Pozrel na Harryho ľadovo modrými očami a prehovoril: „Pán Potter, v minulosti sme veľmi nevychádzali, keďže sa odo dneška budeme pravidelne stretávať, bol by som poctený, ak by sme zabudli na minulosť a sústredili sa na prítomnosť a budúcnosť,“ hovoril Lucius nonšalantne.

„Súhlasím s Luciusom, Potter. Musíme sa naučiť spolu vychádzať, aby sme sa mohli plne sústrediť na tvoju výučbu,“ pridala sa Bellatrix a zabodla svoje čierne oči do veľkých smaragdov.

Lucius sa zamračil a prísne pozrel na dlhovlasú čarodejníčku. „Bellatrix, je to PÁN Potter,“ zasyčal pomedzi zuby.

Bellatrix naňho vrhla vražedný pohľad a pozrela na strapatého chlapca. „Pán Potter, ospravedlňte ma za moju drzosť,“ zaškriekala ironicky a znechutene.

Harry bol prekvapený a zmätený. Videl aký veľký rešpekt mali pred ním Voldemortovi prívrženci. Skutočne si nepredstavoval, že sa situácia vyvinie takýmto smerom. Rukou si prehrabol strapaté vlasy a pozeral na svojich učiteľov.

„Myslím, že som pripravený minulosť potlačiť do úzadia a rešpektovať vás ako mojich učiteľov,“ povedal čiernovlasý chlapec sebavedomo.

Bellatrix sa naňho vražedne usmiala a povedala: „Tak môžeme začať. Musím vás upozorniť pán Potter, že to nebude zábava. Čakajú vás tvrdé tréningy. Veľké množstvo zaklínadiel, ktoré čarodejník používa po prvýkrát spôsobujú fyzické bolesti, navyše zaklínadlá si budete musieť vyskúšať i na vlastnej koži, aby ste sa naučili ovládať bolesť,“

Harry sa zhlboka nadýchol a snažil sa psychicky pripraviť.

Po štyroch hodinách tvrdého tréningu sa Harry cítil úplne vyčerpaný. Naučil sa tri veľmi temné a mocné zaklínadlá. Prvé zaklínadlo spôsobovalo hlboké čierne rany na celom tele. Nanešťastie, toto zaklínadlo bolo použité aj na ňom. Takú hroznú bolesť nikdy necítil. Keď sledoval ako sa mu na tele vytvárajú čierne veľké rany a cítil zápach vlastného spáleného mäsa, nebolo mu všetko jedno. Snažil sa potlačiť bolestivé stony, čo sa mu i podarilo. Keď nevydal ani jeden ston, Bellatrix naňho použila ošetrujúce kúzla.

Po hodine sa kúzlo naučil a dokonca dostal možnosť si ho vyskúšať na Luciusovi. Keď vyslovil také mocné kúzlo, cítil ako jeho magická aura pulzuje okolo neho. Pociťoval radosť a uspokojenie. Ďalšia kliatba spôsobovala doslovné prasknutie vnútorných orgánov. Tento spôsob smrti bol pomalý a veľmi bolestivý. Našťastie túto kliatbu na ňom neskúšali, ale musel ju vyskúšať na potkanovi. Aj toto zaklínadlo Harry zvládol výborne. Opäť cítil, ako sa jeho magická aura zväčšuje a raduje po naučení ďalšieho temného zaklínadla. Tretie zaklínadlo sa učil oveľa dlhšie ako predošlé dve. Bolo to staré zaklínadlo, ktoré spôsobovalo psychickú smrť. Ten koho kúzlo zasiahlo si psychicky namýšľal, že sa topí, horí alebo dusí. Obeť zomrela psychickým vyčerpaním.

Toto zaklínadlo použili aj na Harryho, ktorý cítil, že za živa horí. Cítil ako plamene požierajú kúsky jeho oblečenia a kožu. Obaja jeho učitelia mu neustále pripomínali, že nič také sa nedeje, že si to iba namýšľa. Po nekonečne dlhej dobe sa mu podarilo ovládnuť svoju myseľ. Po tom ako naňho Lucius vrhol toto zaklínadlo asi tak po šiesty raz sa vedel Harry úplne ovládnuť. Po chvíli toto zaklínadlo tiež úspešne zvládol a vyskúšal si ho na Bellatrix.

Momentálne bol taký vyčerpaný ako ešte nikdy. Mal na sebe zopár škrabancov a hlava mu išla prasknúť. Bol bledý a jeho zelené oči zahmlené. Pozeral sa na svojich učiteľov, ktorý vyzerali veľmi pyšne.

Lucius sa ľadovo usmial. „Pán Potter, dnešný tréning ste zvládol na výbornú. Môj pán bude nadšený. Netušil som, že to pôjde takto dobre.“

„Teraz si musíte odpočinúť. Premiestim vás do vašej spálne,“ ozvala sa Bella, ktorá napočudovanie vyzerala veľmi spokojne. Podišla k nemu a jemne ho chytila za rameno. Harry sa ponoril do víru farieb a ocitol sa v luxusnej spálni, kde bol ubytovaný počas prvej „návštevy“ Voldemortovho sídla.

Hneď, ako sa jeho nohy dotkli mäkkého koberca sa mu zatočila hlava a podlomili kolená. Bellatrix ho prichytila a pomohla mu do postele.

Zobrala zo stola nejaký tmavomodrý elixír a podala ho bledému chlapcovi.

„Vypite to,“ povedala prísne.

Harry ju poslúchol a zacítil, ako sa tekutina príjemne rozlieva po jeho vnútri. Cítil, že má čoraz ťažšie viečka. O chvíľu sa ponoril do ríše snov.

7. kapitola - Nová láska

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.