Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


7. kapitola - Nová láska

12. 5. 2014

 

Harry pomaly otvoril oči. Rukou si ich pretrel a začal sa obzerať po miestnosti až kým nenarazil na tie oči. Akosi tušil, že ich tam nájde. Voldemort sedel na kresle pri jeho posteli v ruke držal pohár s ohnivou whisky a spokojne pozoroval mladého chlapca.

„Ako sa cítiš?“ spýtal sa chladne a upil si z pohára.

„Lepšie, ale stále unavene. Netušil som, že ma tréning, tak veľmi vyčerpá,“ odpovedal Harry a šúchal si čelo.

Voldemort sa zamračil. „Bolí ťa jazva?“

„Trochu, zrejme ťa niečo naštvalo,“ skonštatoval zeleno-oký chlapec a vpíjal sa do Voldemortových očí.

Mladý čarodejník bol zamyslený. Rukou si prehrabol čierne lesklé vlasy a upil si z whisky. Zabodol karmínové oči a ponáral sa do krásnej zelenej farby Harryho očí.

„Prepáč. Máš pravdu, ako som hovoril, mal som nejaké vybavovačky a nedopadli najlepšie,“ červeno-oký čarodejník sa uškrnul a vyzeral unavene. „Teraz to skutočne nechcem rozoberať. Počul som ako skvelo si zvládol svoj prvý tréning. Lucius a Bella boli nadšení. Možno vám to spolu nakoniec bude fungovať.“

„Napodiv sa mi s nimi pracovalo dobre. Nečakal som, že mi preukážu taký rešpekt.“

Voldemort sa ľadovo usmial. „Iste, že ti prejavili rešpekt. Tvoja mágia je čoraz silnejšia. Po tréningu je z teba cítiť oveľa viac. Už sa teším, ako veľmi sa tvoja magická aura zväčší po ďalších tréningoch.“

„Myslím, že v tom, že ma oslovujú pán Potter a vykajú mi, máš prsty aj ty, nemýlim sa?“ Harry pozoroval pekného muža a čakal na odpoveď.

Voldemort sa opäť napil a odpovedal: „Samozrejme, predsa si môj spoločník, musia ti preukázať rešpekt, oddanosť a úctu.“

Chvíľu obaja mlčali a plávali ponorený vo vlastných myšlienkach.

„Harry...“ ozval sa Voldemort nezvyčajne jemným hlasom.

Smaragdové oči okamžite prebodli jeho karmínové oči.

„Chcem ti niečo dať. To čo ti dám je pre mňa veľmi dôležité. Tým, že ti danú vec dám znamená, že ti dôverujem viac ako komukoľvek  inému. Bude to taká skúška tvojej oddanosti voči mne. Stále ti ešte nemôžem dôverovať na sto percent, a preto som sa rozhodol dať ti tento predmet, ktorý je pre mňa mimoriadne dôležitý, aby si mi dokázal, že ti môžem veriť,“ rozprával Voldemort a pozorne sledoval zelené oči.

Harry naňho zmätene pozeral a čakal, čo sa bude diať.

Voldemort vstal a premiestnil sa. O chvíľu sa opäť zjavil vedľa Harryho postele. V pravej ruke zvieral čiernu knihu. Chvíľu na ňu pozeral a potom ju podal Harrymu. Harry si okamžite sadol a opatrne knihu vzal do rúk.

„Môžem ju otvoriť?“ spýtal sa Voldemorta.

Červeno-oký muž prikývol na súhlas a pozoroval mladého chlapca. Harry pomaly otvoril knihu. Prvé strany boli celkom prázdne. Začal v knihe listovať a prekvapene zistil, že všetky strany si úplne prázdne. Zmätene sa pozrel na Voldemorta s otázkou v očiach.

„Nebudem ti vysvetľovať nič, Harry. Jednoducho tú knihu stráž, akoby v nej bol ukrytý tvoj vlastný život a ukáž mi ako veľmi ti môžem veriť,“ povedal chladne a pozoroval knihu, ktorú Harry pevne držal v rukách.

Harry prikývol. „Voldemort myslím, že by som mal ísť. Prídem zase zajtra. Hermiona ma určite zháňa, nestihol som jej povedať, že odchádzam.“

„Iste, zajtra ťa očakávam. Pozorne sleduj svoj prívesok. Zavolám škriatka, aby ťa premiestnil. Zatiaľ sa prezleč. Čisté oblečenie je v šatníku,“ dopovedal Voldemort a premiestnil sa z miestnosti.

Harry vyskočil z postele a otvoril veľký šatník. Bolo v ňom veľmi drahé oblečenie v približne jeho veľkosti. Pozrel sa na svoju košeľu, ktorá bola od krvi a dotrhaná a na nohavice, ktoré boli špinavé a taktiež dotrhané. Zo šatníka vytiahol zelenú košeľu, ktorá mala farbu jeho očí a úzke čierne nohavice. Presunul sa do kúpeľne a pozeral do zrkadla. Jeho husté čierne vlasy boli strapaté ako vždy. Na tvári mal ešte trochu krvi. Z točky v tvare hada pustil ľadovú vodu, ktorou si pretrel tvár.

O chvíľu do jeho izby dorazil škriatok, ktorý ho premiestnil pred brány Rokfortu. V ruke pevne zvieral Voldemortovu čiernu knihu. Bola chladná noc, zrejme bolo už dávno po večierke. O niekoľko minúť sa nepozorovane dostal do svojej klubovne. Klubovňa bola prázdna. Iba jediná osoba sedela na sedačke pred krbom a sledovala tancujúce plamene.

Harry k nej pomaly podišiel a sadol si vedľa nej.

„Harry, no konečne! Myslela som, že sa dnes už nevrátiš,“ prehovorila Hermiona a vtisla mu pusu na líce.

„Hermiona, prepáč mi, že som odišiel bez toho, aby som ti niečo povedal, ale ...“

„Harry, to nič chvíľu som mala obavy, ale potom mi napadlo, že ťa ON zavolal,“ usmiala sa naňho a pozorovala jeho zelené oči.

„Samozrejme, že ti to napadlo, si tá najmúdrejšia čarodejnica na svete,“ usmial sa na ňu Harry.

Hermiona sa mierne začervenala a pritúlila sa k svojmu kamarátovi.

„Ako to šlo?“ spýtala sa pozorujúc plamene ohňa.

Harry vytiahol prútik a vyčaroval okolo nich protiodpočúvacie kúzlo. „Prikázal niektorým smrťožrútom, aby ma začali učiť mocné temné kúzla. Bolo to náročné, ale cítim sa oveľa mocnejší,“ rozprával Harry a jemne hladil hnedovlásku po vlasoch.

„Áno, cítim to z teba. Tvoja magická aura je veľmi silná. Ktorých smrťožrútov vybral na tvoj výcvik?“

Harry chvíľu mlčal a rukou si prehrabol pramienky vlasov. „Malfoya a Lestrangeovú. Viem, že zabila Rona, ale je skvelá učiteľka a veľmi mocná. Pomstím sa jej neskôr. A ty čo si dnes robila?“ spýtal sa jej.

Hermiona sa nadýchla a potichu odpovedala: „No hneď ako som sa naraňajkovala hľadala som ťa po celej škole. Potom som nám obom spravila úlohu z Elixírov a z Obrany proti čiernej mágii. Neskôr som sebe aj tebe napísala referát o Najmocnejších čarodejníkoch 14. storočia. No a to je asi všetko,“ usmiala sa.

„Hermiona ty si jednoducho úžasná. Neviem čo by som bez teba robil,“ hovoril nadšene a bez premýšľania pobozkal hnedovlásku na ružové pery.

Harry sa začervenal a Hermiona sa spamätávala zo šoku.

„Ehm . . . prepáč, ja . . . nejako som sa neovládol,“ doloval zo seba zeleno-oký chlapec, keď zrazu pocítil teplé ružové pery na tých svojich. Bol prekvapený, ale neodtiahol sa. Bozky jej opätoval. Harry ochutnával jej sladké ústa jazykom, bol to úžasný pocit. Ich bozk bol nekonečne dlhý, ani jeden sa nechcel odtiahnuť od toho druhého, ani jeden nechcel prerušiť tú krásnu chvíľu. Hermiona prechádzala rukou po hustých čiernych vlasoch a Harry jej jemne hladil líce. Nakoniec sa od seba odtiahli a hľadeli si do očí. Boli pri sebe tak blízko. Hnedovláska skúmala každý detail Harryho tváre. Bol tak krásny. Hľadeli na ňu dve veľké zelené oči, ktoré boli lemované dlhými čiernymi mihalnicami. Skúmala jeho plné červené pery a jemnú bledú pokožku. Pohladila ho po tvári a venovala mu úsmev. On jej úsmev opätoval a pritiahol si ju k sebe. Pevne ju objal rukami. Hermiona cítila jeho moc, ktorá ju napĺňala a priťahovala. Cítila sa v bezpečí, jeho náručie jej dávalo istotu, že by jej v tejto chvíli nemohol ublížiť absolútne nikto. Pobozkala ho na krk, zatiaľ čo on vdychoval vôňu jej gaštanových vlasov. O chvíľu sa Harry postavil a chytil ju za ruku. Hermiona naňho nechápajúc pozerala a nemohla sa zbaviť úsmevu. Harry ju viedol do chlapčenských spální. Najskôr sa uistil, že všetci spia a kráčali k jeho posteli. Zeleno-oký chlapec zatiahol vínovo červené závesy a použil protiodpočúvacie zaklínadlo. Ľahol si na posteľ vedľa Hermiony, ktorá sa potichu smiala.

„Si blázon,“ pozerala naňho a stále sa smiala. „Neverím, že som práve v chlapčenských spálňach, ja prefekt.“

Harry sa začal smiať tiež. „No pekne ideš príkladom, slečna prefekt.“

Rukou si pritiahol smejúcu sa Hermionu bližšie k sebe a vtisol jej bozk na vlasy. Hermiona ležala na Harryho hrudníku a počúvala pravidelný tlkot jeho srdca. Tento zvuk ju začal pomaly uspávať. Ešte nikdy sa necítila v takom bezpečí a tak pohodlne. Vrhla sa do krásneho a príjemného spánku s úsmevom na perách.

8. kapitola - Nové priateľstvo a vízia

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

nevím, jak dopadnou

(sisi, 7. 8. 2017 18:48)

ti dva - HG a HP si asi nebudou souzeni, když má o chlapce zájem sám nejvyšší TRR. Harry je ovšem příkladný gentlemann a Mioně neublíží ani slovem ani skutkem. Děkuji za krásnou kapitolu.

BLE!

(Augustynka, 18. 8. 2016 23:38)

Zlatíčko, omlouvám se, naprosto zbožňuju všechny tvoje povídky ale pár Harry/Hermiona moc nedávám. Ale to nic. :) Jinak boží! :*